naj
Forum Replies Created
-
Za ten požiar zodpovedá ten, kto nepokosil trávu. Zodpovedný je majiteľ pozemku s nepokosenou trávou. Ak je majiteľ toho kopca múzeum, tak je vinné vedenie múzea. Ak majiteľom kopca nie je múzeum, tak múzeum nenesie priamu zodpovednosť za vzniknutý požiar. Ako to už napísať? Ak toto Morvay v článku nespomenie, tak sa len naparuje a používa inštinkty spred miliona rokov, a ktoré ešte dnes využívajú šimpanzy, alebo politici: zhodiť silou-mocou soka zo stoličky, v tomto prípade tú nešťastnú riaditeľku. Vidím kôl seba samé emócie, rozumu je ako šafránu. Neviem, komu patrí ten kopec, napíše to tu konečne niekto?
-
Jožo uniká mi niečo zo 17.storočia? Sem stým. Poznám len toho Nypoorta, Greischera a dve miniatúry z Esterházyho “stammbaumov”. Samozrejme Hochela .
-
Vzhľadon na hore napísané je jasné, že skutočný vývoj pôdorysu hradu od r.1300 sa nemôže podobať na ten, ktorý nám narysoval Z.Gardavský v r.1975 v jeho štúdii. On si zakreslil jeho posledný (terajší) pôdorys, a z neho pridelil každému z jednotlivých majiteľov hradu niekoľko múrov. Pôdorys hradu sa však vyvíjal nespojito, ináč povedané: práca niektorých majiteľov vyšla aj nazmar. Gardavský možno nepočítal s búraním múrov. Prípadne len považoval za zbytočné kresliť to, čo už nemá význam. Tak či tak, Kostkovi prisúdil priveľa stavebnej činnosti, viac, ako F.Thurzovi, ktorý nemal problém zaplatiť stavebné práce. Kostka nemal peniaze a viac staval na Strečne ako na Lietave. Traja vojenskí velitelia (Kiniži, Zápolský a Kostka) vyľudnili (1474-1554) Lietavské panstvo. Urobili z Lietavy kasárne, ktoré vidíme na „Nypoortovej“ rytine. Tie nemohli nijako poslúžiť kultivovanému Thurzovi. Nanajvýš, ako zdroj stavebného materiálu.
Verím, že archeologický výskum ukáže na zaniknuté múry, hlavne na hlavnom nádvorí. Pretože múry sú zakladané na skale, je možné, že pri prestavbe ich rozobrali až po tú skalu, a nezostane po ňom ani stopa. Považoval by som to ale za zaujímavejšie, ako vykopanie hlineného krčaha. -
Predstieram tu zas obe, zatiaľ „najstaršie“ rytiny Lietavy – (alias) Greischera a Nypoorta. Obe vykresľujú ešte neskorogotický pôdorys. A to nie v širokom časovom rozpätí. Podobnosť oboch je narušovaná tým, že „Greischer“ je vtáčí pohľad, kým „Nypoort“ je žabí pohľad. K tomu ešte „Nypoort“ je o nejaké desaťročie neskorší. Je tam totiž na konci vľavo už i vežička (kaplnky?), vpravo zas o hradbu naviac, zakončená vežou (starej brány?). Tá hradba môhla byť už i na hornom obrázku, je tam možno len nezvýraznená. Je tam aj preto, lebo spodná Nypoortová rytina je kreslená pri premiestnení sa pozorovateľa asi o 70 stupňov okolo „Greischera“ proti pohybu hod.ručičiek. Synergia vtáčo-žabieho pohľadu a tohto 70°-ového pootočenia nám zamení aj poradie a veľkosť veží 1 a 2.
Pôdorys (neskorogotických) budov na rytinách je úplne nekonzistentný s dnešným (renesančným) pôdorysom. To súhlasí s tvrdením (v knihe Slámka a kol.: Kamenní strážcovia,2010, str.258), že: „…František Thurzo…..Povolal z Talianska najlepších kamenárov a murárov, ktorí celý hrad rozšírili a prestavali. Členité stavby horného hradu zjednotili do nového výstavného hradného paláca a rozsiahle zmeny sa dotkli aj opevnenia, ktoré prebudovali na obranu proti palným zbraniam…“
Hrad na obrázkoch môžme „dátumovať“ do rokov: horný cca 1490, dolný cca 1530. Ideálne by bolo, nenazývať tie obrázky Greischer a Nypoort, ale rytina 1490 a rytina 1530. Alebo “zaokrúhlene 1500 a 1550. Thurzovci zmenili tieto veduty na nepoznanie. Mali z čoho. Nakoniec sa na prestavbách (samozrejme nielen Lietavy) aj vyčerpali. -
Povinnosti právnických osôb sú nasmerované do dvoch oblastí:
Povinnosti na predchádzanie vzniku požiarov a
Povinnosti na zabezpečenie podmienok na zdolanie požiaru.
Ak je dodržaná prvá povinnosť, tá druhá z nej vyplynie, preto sa u tej druhej povinnosti ľahko dokazuje jej nedodržanie. Názory sa budú lámať na tom, či bola dostatočne prepracovaná prevencia pred požiarom. Tu bude hrať hlavnú rolu vypracovaná dokumentácia pož.ochrany (pož.technik). Do tejto dokumentácie patrí (okrem iných položiek) aj Požiarna kniha. Požiarna kniha je určená na záznamy o dôležitých skutočnostiach týkajúcich sa ochrany pred požiarmi, najmä o vykonaných preventívnych protipož. prehliadkach, zistených nedostatkoch a o spôsobe ich odstránenia,… Záznam obsahuje dátum, označenie objektu, zistené skutočnosti, prípadne vykonanie akcie, navrhované opatrenia a podpis vedúceho zamestnanca, ako aj osoby, ktorá vyhotovila záznam. Ide o to, či v nej bude záznam o ohrození zo susedného pozemku. Ak už také ohrozenie niekedy bolo, musí byť v tej knihe zaznamenané. Ak neboli z toho vyvodené opatrenia, mal by byť niekto potrestaný za porušenie zákona. Ak také ohrozenie ešte nebolo, nedá sa teraz trestať. Stromy a kríky sú všade pri budovách. Ak je toto horenie kríkov precedens, tak v budúcnosti tam už nemôžu byť (odstupová vzdialenosť). Požiarna dokumentácia ich už bude viesť ako požiarne nebezpečný priestor (ale len v náväznosti na suchú trávu). Toľko na strane múzea.
Predpokladám, že kopec nepatrí múzeu. Potom vinnou môže byť hlavne obec pod hradom. Nenaplnila by literu vyhlášky 121/2001 ktorá jej určuje povinnosť viesť oznámenia o nedostatkoch zistených pri vykonávaní Prevent. protipož. kontrol cez Dobrovoľnú pož.ochranu (na hrade to robí Štátny pož.dozor). Zároveň musí mať záznamy o rozhodnutiach obce s uložením lehoty na odstránenie nedostatkov…. Ak tam už niekedy horelo, museli z toho vyvodiť, že nepokosená suchá tráva tam nesmie byť. Lajdáctvo nikdy nekončí dobre. Ak na hradnom kopci nikdy predtým nehorelo, tak zatiaľ nik potrestaný nebude. Ak aj horelo, podstatné je, čo hovorí aktuálna požiarna dokumentácia (hradu i obce). Ak v nich nie je záznam o horení trávy, tak ako keby ani nehorela.
Niekto by si môhol myslieť, že „mali predpokladať“. To je ťažko odsudzovať, keď (ako vidno na Orave a inde) ani teraz „nepredpokladajú“.Ja predpokladám, že naši na fotke by to zvládli. Musia byť mladí.
-
Aký zmysel to už len má, schovávať tú kaplnku za ten stromový plevel? Fotka je stará 3 roky, možno to tam už ani nie je. Do 15 apríla je vegetačný kľud a môže sa robiť porez stromov.
-
Mrak, oblak je len dovtedy chumáč vodnej pary, pokiaľ mu do stavu rosného bodu chýba jedna z troch nôh, na ktorých “stojí” : dostatočný tlak, dostatočná teplota a dostatočná nenasýtenosť vodných pár. V stave rosného bodu sú práve v rovnováhe. Znížením tlaku alebo teploty sa para stane presýtená, mení sa na vodu. To sa stane s mrakom, ak vletí napr. nad chladnejšie a vlhkejšie Beskydy, vysype tam zo seba vodu, až kým nenastane nová rovnováha medzi tlakom, teplotou a nasýtenosťou vodnej pary. Tlak nespôsobí takú rýchlu zmenu, lebo nikde taký tlakový skok nie je. Teplotný skok je hocikde, ale iste nie nad Levicami. Ten je na zalesnených kopcoch severného Slovenska. Dažďové pralesy sú len dovtedy dažďové, kým sú to pralesy (znížená teplota a zvýšená vlhkosť oproti okoliu). Nad púšťou neprší. Našími rozširujúcimi sa lesmi “vychytávame” vodu z mrakov čím ďalej divokejšie. O to divokejšie, o čo teplejšiu oblasť ten mrak práve opustil.
-
Tento článok zo Spravodajcu PO č.3/2002 naznačuje problematiku protipožiarnej bezpečnosti pamiatkovo chránených stavieb.
-
V roku 2000, 13. septembra vznikol požiar strechy Domu služieb v Púchove. Príčinou požiaru bol atmosférický výboj (priamy zásah bleskom) v čase silnej búrkovej činnosti nad mestom. Na streche bolo inštalované bleskozvodné zariadenie hrebeňovej sústavy s piatimi zvodmi. Bolo nové po stavebných úpravách a na novej streche. Revíznu správu malo v poriadku. Tepelný prejav výboja bol natoľko silný, že spôsobil vznietenie ťažkohorľavých materiálov použitých v strešnej konštrukcii. Vyhorelo horné podlažie a strecha. Príklad dávam ako zamyslenie sa nad tým, či existuje istota. A do Krásnej Hôrky a Orava-hradu bijú hromy o stošesť.
-
Najprv vylúčenie príčiny požiaru:
Terajšiu príčinu požiaru už v budúcnosti nepredpokladám. Porast bude mať odstup od hradu a budú to solitéry, asi vždyzelené, nízkeho vzrastu. Vonkajšia príčina požiaru je možná ešte od blesku. Pri prevedení bleskozvodov podľa STN a ich pravidelnej kontrole sa požiar dá vylúčiť. V opačnom prípade by to bol ozaj už trest boží. Vnútornou príčinou požiaru môže byť len nadmerný vývin tepla z elektrickej energie lebo tuhé palivo sa tam asi nevozí. Keď nepredpokladáme niektorý silný istič (poistku) ktorý by nezareagoval patrične na skrat, príčinou požiaru býva zlý kontakt na svorkách rozvodnej inštalácie a el.spotrebičov, prípadne nedodržanie požiadaviek STN pri ich umiestnení na horľavých materiáloch. Revízny technik pri (podľa STN predpísaných) pravidelných kontrolách by si mal prácu poctivo odviesť. Nie tak, ako DPO, ktorý prehliadol požiarne riziko pri múroch. To by platilo aj pre plyn. S poctivosťou ďalej zájdeš.Pasívna ochrana pred požiarom:
Čo sa krovu a krytiny týka, musí byť impregnovaný protipožiarnym náterom. Pri vhodnom farebnom odtieni to na autenticite neuberá. Nad sklenenými vitrínami, rozvodmi, zábradliami a žiarovkami na hrade sa dnes už nik nepozastavuje. Exponované drev.konštrukcie treba opatriť aj s cca 2 mm naneseným retardérom, ktorý pri 150 stupňoch sa mení na penu. Retardér má zmysel len v miestach potenciálnych iniciačných zdrojoch požiaru. V prípade Krásnej Hôrky môhol na presahoch strechy zabrániť (oddialiť) jej zapáleniu od horiaceho krovia. Doporučil bych to aj na Orave.
Štandardne sa ochrana pred požiarom nových a rekonštruovaných stavieb rieši Projektom pož.ochrany rozdelením stavby na požiarné úseky, a to na základe požiarného zaťaženia a požiarneho rizika. Požiarny úsek je vymedzená časť stavby, z ktorej sa prípadný požiar v žiadnom prípade nerozšíri na iné pož.úseky (Vyhláška 94/2004, STN 920201-1 až 4 a pridružené). Vzhľadom na zvláštnosť stavby – pamiatky, nedá sa vždy použiť 100 percentne metodika projektovania požiarnej ochrany.
Predpokladám, že pre zníženie rýchlosti šírenia prípadného požiaru v dlhých strechách navrhne špecialista pož.ochrany v projekte podkrovné protipožiarne steny. Pretože nemôžu presahovať nad strechu (ako sa to robí u UNIMO-buniek), pre požiarné pásy by som využil práve tie retardéry.. Že pod strechou musí byť nulové pož.zaťaženie, to je jasné. Hoci majú hrady výhodu vo vysokej pož.odolnosti zvislých konštrukcií, ich slabými miestami sú v nich pož.otvory –dvere sa často nezatvárajú. Úplná hrôza je to s vodorovnými stav.konštrukciami. V minulosti sa pri požiari na hrade vlastne všetko prepadlo do suterénu. Ale v prvom rade strechy. Preto je vhodné, ba nutné zvýšiť pož.odolnosť najvyššieho stropu. Pri jeho dostatočnej pož.odolnosti strecha odhorí bez ďalších následkov. Zhorenie starého šindľa nie je škoda, tak či tak treba šindeľ vymeniť po 40-tich rokoch.
Pre pasívnu ochranu pred požiarom by to chcelo rozpísať sa tu o konkrétnych výrobcoch impregnačných a penotvorných (retardačných) aplikácií na drevo. Je to ale zložitejšie. Pož.odolnosť napr.drevených nosníkov sa zvyšuje ich hrúbkou. Iba slabo týmito aplikáciami. Tie len zvyšujú zápalnú teplotu dreva, oddiaľujú jeho vznietenie. Ak nie je protipožiarny zásah vedený pod dobou pož.odolnosti (typicky 15 min.), tak impregnácie, retardéry a obklady už nedajú veľký zmysel. Pri rozvinutom požiari sa už dá hasičmi len znižovať jeho teplota.
A propo: pasívna ochrana pred požiarom absolútne predpokladá následnú aktívnu činnosť: dochvílny nástup hasičských jednotiek na (udržiavané) zásahové miesta objektu a vhodný zdroj požiarnej vody. Ak to nie je pripravené, hasiči sa zmôžu len na dohasovanie tlejúcich zvyškov, lebo sú zbrzdení prekážkami.
Aktívna ochrana pred požiarom:
Samočinné hasiace zariadenie je vždy viazané na EPS. Sprinklerové hlavice síce spustia „umelý dážď“ či penu aj čisto na termický popud, hlásenie udalosti je ale následne nevyhnutné. Cena strechy je však taká, ako inštalácia EPS + SHZ a jej nákladné udržovanie. Čistá elektr.pož.signalizácia nie je aktívna protipož.ochrana. Ale dymové čidlá spolu s čidlami pohybu dnes nie je až taká finančná záťaž. Pridal by som aj panoramatickú kameru, aké sa dnes šíria po cudzích hradoch. Pri „predĺžených“ zmysloch by správci hradov mali potrebný kľud pre prácu. O čo jednoduchšie to majú naši kamaráti na ruinách. -
Vlcik-tlcik nerobil by som z toho rúbania problém. Urbárnici nerúbu stromy tak, ako si väčšina mestských ludí asi myslí: že sa rúbu staré stromy a obchádzajú mladé. Urobí sa plošný výrub zdola nahor, neostane ani malý stromček. Prikladám 3 fotky: dve sú výhľad Lietavského hradu, jedna je z cesty naľavo, keď pôjdeš do Svinnej a na hrad. Výrub má prednosti o ktorých nebudem tu mudrovať. Keby taký výrub urobili po Lietavský hrad, mnohí by si mysleli, že aká drzosť urbárnikov. Ináč, tieto hory sú ako chladničky – príde nad ne mrak a jeho “nachladením” sa strhne prietrž. Všetci to vedia, ale hory nám ďalej neúmerne rastú. Kedysi boli tie hory prerušované, dnes sa zlievajú do súvislých celkov od dediny ku dedine. Naopak, som veľký zástanca samostatne stojacich stromov. Plačem nad tým, ako lakomosť slovákov nenechá na pokoji lipu, hrušku, buk a nehovoriac už o dube v chotári. Podkladať jaseň, brezu, slivku do kachlí je pre slováka droga. Pár Slovákov si stým nič neporadí.
-
Ano končím. Ale slovu ideológia nerozumiem. Niekde sa usekávajú ruky, hlavy alebo vyrezávajú jazyky, inde je zákaz poškodzovania zdravia, či trestu smrti. Ak nevidíš rozdiely v morálkach stoviek spoločností, nemá ozaj cenu sa s tebou baviť. Stávať sa kultivovanejší je prirodzená potreba aspoň polovice ľudí, nikoho ani nenapadne, že je to elitárstvo. Už sa takí narodia.
-
Najnovšia správa je, že ochranári nedovolili zredukovať porast pri múroch, čo som predpokladal. Pri akejsi zvláštnej zadubenosti ochrancov prírody porast asi nepreriedia ani teraz. Ja sa napríklad bojím ísť odrezať hrubý kus čiernej bázy na fujaru.
-
Už prvá fotka Jožo ktorou si začal túto diskusiu o Krásnej hôrke je srandovná – porastená stena veže kríkmi. Osobne sa mi taká kvetinová stena páči, ale asi by to nemalo tak byť.
-
antiK pochybuješ o mojej domnienke vyhnania. Ale hociaký iný názor bude tiež len domnienka. Isto ho nevyhnali kvôli nejakej konkubíne, čarodejníctvu a lebo demencii. Ak bol prístupný kresťanským myšlienkam, dá sa predpokladať, že mu vyhovoval trochu morálnejší život. Jeho náklonnosť k morálnejšiemu životu cez kresťanskú vieru spôsobovala nenávisť (ako dnes vedie k nenávisti protikorupčný postoj, lebo takmer všetci potrebujú nejako klamať). Pribina by ani dnes nemal šancu vládnuť. Ak sa píše, že Mojmír vyhnal Pribinu, pre mňa je to len ako nadpis novinovej správy. Jeho v prvom rade vyhnali vlastní, doma nemôhol zostať. Nové poriadky mu neprešli. Nie je ľahšie ako zavolať potom Mojmíra. (Historia magistra vitae – 1968). Nitra (s germánskym DNA) sa videla v Ríme. Vyšehrad sa videl v Byzancii (odtiaľ volanie solúnskych viero-zvestcov). Pri tomto lámaní chleba sa citlivým Pribinom začali dramatické udalosti, pred ktorými bola tma, a po neurvalom Svätoplukovi je zasa tma. Svetlo zažal v roku 1000 kráľ Štefan.