naj
Forum Replies Created
-
Viac o nich na: http://www.olcnava.sk/dokumenty/Caki.pdf
-
Ešte pred rekonštrukciou musí byť vypracovaný Projekt požiarnej ochrany, bez neho sa rekonštrukcia nepovolí. Ak aj doteraz nejaký bol (asi boli nanajvýš požiarno-poplachové smernice či plán únikových ciest), iste v ňom medzi požiarné zaťaženie nebol zahrnutý uschýnajúci porast bezprostredného okolia hradu. Toto požiarné zaťaženie, ako samostatný požiarný úsek, musí byť oddelené požiarnou stenou, a navyše odstupovou vzdialenosťou. Iným riešením je, eliminovať toto pož.zaťaženie, tzn. že suchý porast tam nebude. Ako tretia možnosť je aktívna požiarná ochrana (EPS + SHZ). Ako si s protipožiarnými opatreniami poradí Pamiatkový úrad bude zaujímavé (stavebné prvky navyše).
-
To, že sa za vypaľovanie trávy nedáva poriadná pokuta je svedčí aj táto udalosť. Predvčerom takým spôsobom zhorela stodola. Aj nedanie pokuty je korupčné správanie. Tých “dole”. Krásna hôrka mi je blízky hrad, pretože na ňom nechali Bebkovci podobné stavebné stopy, ako nechali na Lietave. Tento rok som sa tam chystal na návštevu. Toto je pekelná udalosť!
-
Neviem, prečo mi nevzalo aj ďaľší obrázok:
-
antiK, neviem teraz, či pochybuješ o tom chráme (ja bych to tak vznešene nanazýval, radšej stánok pre bohoslužby), alebo pochybuješ o príčine vyhnania. Bol to taký počin pre nás vtedy pohanov (pohan nie je dobrý výraz) ako keby niekto teraz postavil na námestí mešitu. Prikladám pojednanie niekedy z tridsiatych rokov od Chalupeckého. Ten druhý článok z názvu knižky je od Hofmana a popisuje ten kostolík. Teda nepopisuje, lebo z neho vlastne nič nezostalo, alebo nevieme, že kde zostalo. Iste, ten Pribina mal toho veľa na rováši (i keď mal vtedy v r.833 len cca 30 rokov). Kostolík môhol byť spúšťací mechanizmus. V takýchto veciach ma za slovká nechytaj, história je len môj koníček.
-
Ano, pardon. Oslepený v doživotnom žalári bol práve ten Rastislav, ktorý bratov povolal. V ten rok (870) bol odsúdený na 2,5 rokov aj Metod a na vládny stolec zasadol Svätopluk.
-
Nuž pitbul, s teba ako kristobijca by mal Stalin radosť. Takí ako ty by nabehli buldozérmi na chrámy, v lepšom prípade by z nich urobili sýpky na obilie. Aj Hitler by sa z teba pitbul potešil. Maršalstvo by ťa neminulo. Aj Gottwald by ti ponúkol kožený kabát, aby uniesol rážu 9. Tvojou povahou pittbull by nepohrdol ani Mojmír pred cca 1150 rokmi, ktorý vyhnal Pribinu a vyklal mu oči. Len preto, že povolil stavbu prvého miesta na konanie kresťanského obradu. Ten skutok bol tak neznesiteľný, že jeho nástupca Rastislav už sám povolal bratov Cyrila a Metoda (863) na Moravu. Ateisti, okrem toho, že táto diskusia je o pamiatkách, ste nepostrehli ani to, že kresťanov katolíkov je na Slovensku 62 percent obyvateľstva. Trochu slušnosti by ste môhli ku nám prejaviť.
-
Tento obraz Martina Benku má názov Slovenská jar (olej, 1942). Pripomína mi výjav Mojžiša s bratom Aronom zo Starého zákona. Atmosféru má rýdzo slovenskú, ktorou Benkov rukopis vo všetkých jeho obrazoch tak vyniká.
-
Slovák a kôň nejde dokopy. Kým Napoleon prežil život na koni, náš Hurban pred rokom 1848 a po ňom na koni nesedel, v Budatíne však neprirodzene sedí na koni. Svätopluk by dal za koňa kráľovstvo, ale jeho okolie vedelo, že mu kôň do rúk nepatrí. Vieme si ešte nejakého Slováka-bojovníka predstaviť na koni? Pre mňa je Slovák na koni to isté, ako trpaslík v záhrade: budí úsmev. Povýšenie J.M.Hurbana na koňa je jeho ponížením. Jeho mohutná práca na duševnom poli (koľko Slovákov má v tom prehľad?) zostala zatienená pod rukou s mečom. Bol kňazom!
Kôň je v histórii dopravný prostriedok na nájazdy. Slováci mali kone na prácu v lese a na poli. Nájazdy sme prenechali Maďarom. Tí majú miesto na slnku naozaj vďaka koňom. Mali sme krásnu sochu koňa, s Máriou Teréziou na chrbte. Sprevodili sme zo sveta sochu nielen tej krásnej a múdrej ženy, ale aj toho koňa. Bol to kôň, proti ktorému sú tie dva dnešné len paberky. Cyrilometodiáda je jedna z jedno zo svetielok minulosti Slovákov, na rozdiel od márnivo sebazničujúcej Svätoplukiády.
-
V Žiline sa pre Cyrila a Metoda našlo veľmi pekné a komorné miesto. A som rád že sa takto “obsadilo”, lebo človek nikdy nevie, či by sa tam neusalašil niekto na koni, alebo nejaký vodca (koňa).
-
Leguan a Skalan, máte nejaké historické zábery z Lietavského hradu? Veľmi radi si ich pozrieme!
-
Tak sorry, z kufra nič nebude, akosi som predtým prehliadol, že aj dekeľ je v článku popísaný. Lietava tam však nie je. Celkom 24 hradov má akosi súvisieť s Greischerovou sériou 74 hradov. Majú rovnaký rok dokončenia 1688. Týchto 24 hradov akoby bolo cennejších pre Esterháziho, a patrili k cennostiam v kufri. Pre úplnosť ich vypíšem, ak sa niekedy k tomu niekto bude vracať:
Ľavý bok má tieto 4 hrady: Körestur (Deutschenkreutz), Czikles (Sigless), Arx Leka (Burg Lockenhaus), Tabor (Burg Mannersdorf).
Pravý bok 4 hrady: Bicze ad orientem (Bytča z východu), Bicze ad occidentem (Bytča zo západu), Harthensein (Hartenstein), Feketvar (Schwarzenbach).
Čelo má 8 hradov: horný rad-Lackenbach, Kismarton (Eisenstadt), VI Köpczen (Schloss Kitsee), Szamosfalva (Sammerdorf), dolný rad- Frakno (Forchtenstein), Lansee, Streczen, Szadvar.
Na dekli je 8 hradov: O Köpczen (Burg Kitsee), Tata (Totis), Czobancz (Csobánc), Czinfalva (Siegendorf), Nagy Heflain, Nagy Marton (Mattersburg), Feheregyhaz (Donnerskirchen), Szent Miklos (Neudörfl a.d.Leitha).
Krásu exponátov z hradu Forchtenstein možno vidieť aj na (včetne dole kufra):
-
Chobi, oba rodostromy a kufor sú v múzeu hradu Forchtenstein (kraj Burgenland), v zbierke kniežaťa Esterházyho. Možno ich občas zapožičiavajú aj do zámku Esterházy v Eisenstadte. Majú web: http://esterhazy.at/de/burgforchtenstein/index.do
Neviem, či je tam vôbec dovolené fotiť. V cenníku na internete nevidím príplatok za použitie fotoaparátu. Vstupné je 9 eur. Nemáš známeho a obetavého bratislavčana, ktorý by tam skočil? Ja bývať v na Dolniakoch, tak neváham. Zo Žiliny je to 2x 300 km. Ináč, spred Opery vo Viedni chodí denne špeciál Esterházy autobus o 8.00 hod do hradu Forchtenstein, návšteva trvá hodinu, potom do Eisenstadtu na zámok, a vráti sa do Viedne o 13.00 hod. Ešte som nepozrel naše cestovky, či nemajú taký zájazd, napr. 2-3 dňový do Viedne, to by som si aj rád naplánoval. Píšem to preto, lebo je asi nemožné získať detailné zábery hradu z tých tabulí rodostromov na internete. To treba fotiť zo vzdialenosti 20 cm v makro režime. Pritom by to môhlo zaujímať aj iných, pretože sú tam hrady ako Beckov, Ostrý Kameň, Strečno, Hričov, Šintava či Orava. Alebo to zadaj ako diplomovú úlohu, ak sa ti ponúkajú zo škôl. Môhla by mať názov: Analýza historických zobrazení hradov Lietava a Hričov.
-
No, neprešlo ani 24 hodín a trochu som pokročil.
Na http://picasaweb.google.com/lh/photo/odsdXMJjPLj1t0NsqeON5w
som našiel trochu väčší Esterházyho maľovaný rodostrom. Trochu je k upotrebeniu.
Na http://www.panoramio.com/photo/39002603 som našiel trochu väčší Esterháziho do medi rytý rodostrom. Ten vôbec ešte nie je k upotrebeniu. Ale na oboch je aspoň vidieť kompozícia hradov, pre akú-takú predstavu, čo sa od toho dá očakávať. Lietava je označená šípkou. Na druhom ešte nie je rozlíšitelná. -
Ešte sa vraciam k historickým rytinám Greischera a Nypoorta. Preštudoval som si iné rytiny a nikde som nenašiel nejaký väčší rozpor medzi „predpokladanou“ stavebnou realitou a jej znázornením v rytine. Skrátka: rytinám sa dá veriť. Lietava je doteraz akási výnimka: budovy hradu na týchto dvoch rytinách „neštimujú“ s predpokladom. A ten „predpoklad“ je časové nastavenie ich vzniku – cca rok 1680. Noví a ďaľší autori tento rok k rytinám priraďujú. Pritom, už 50 rokov predtým (1630) bol hrad stavebne zavŕšený v inej dispozícii. V takej, v akej ho poznáme dnes. Na oboch rytinách je však niečo úplne iné a zastaralé. Pritom oba rytci naozaj žili v „predpokladanej“ dobe (1680).
Matthias Greischer (1659-1712) pripravil pre knieža (a už palatína) Pavla Esterházyho (1635-1713) v roku 1688 až 73 rytín, znázorňujúcich 53 hradov, zámkov, kostolov i dedín v ktorých mal Pavel majetky (tzv. Greischer-séria, jej časť s Lietavou je dole na obrázku).
Kniežaťu zrejme nestačilo, že 20 rokov predtým (1670) mu rytec Tobias Sadler (Sattler) vypracoval v medi vyrytý rodostrom (105×75 cm, čo je poriadna tabuľa), kde pod medajlónmi členov rodiny je 49 pohľadov miest v ktorých mali Esterházyovci majetky (Forchtenstein, Eisenstadt, Deutschkreutz, Lackenbach, Kittsee, Landsee, Lockenhaus, Galánta, Biccse, Lindva, Varano, Belatincz, Koppány, Devecser, Pápa, Végles, Simontornya, Ugod, Hegyesd, Várda, Schintau (Sempte), Kapos, Kalastrom, Gesztes, Letava, Csobánc, Beczkó, Sáros, Tata (Totis), Ozora, Berencz, Léva (Lewentz), Tamási, Teplitz, Buják, Szádvár, Rozgony….). Škoda, že som zatiaľ tento rodostrom nezískal vo väčšom rozlíšení. Prikladám iba snímku z webu: http://wwwg.uni-klu.ac.at/kultdoku/kataloge/56/html/3812.htm.
Z „greischer-série“ 73 rytín z roku 1688 predpokladám, že Greischer vypracoval asi polovicu. Na pomoc si totiž prizval rytca Jacoba Hoffmanna. Matthias bol človek veľmi zaneprázdnený, pre Esterházyho začal pracovať iba 21 ročný v Kissmártone (Eisenstadt). Narodil sa v Slovinsku (Slovinci ho považujú za svojho), ale celý život potom prežil vo (pri) Viedni (Rakúšania ho považujú za svojho), zomrel v Budapešti.
Pavol Esterházy mal ešte jednu zaujímavosť: v jeho zbierkach z hradu Forchtenstein (Fraknó) je velký „vojenský“ kufor (122x85x88 cm), ktorý má na všetkých plochách olejomalby jeho (nie všetkých) hradov. Je tam Strečno a Bytča až 2x – pohľad z východu a západu . Lietava, ak bola, tak na vrchnej strane veka, tam sú ale obrázky prakticky zničené. Pretože kufor nemaľoval Greischer, nemajú múzejníci jasno, či maliar kufra vychádzal z „Greischer-série“, alebo naopak, Graischerovi slúžili obrázky z kufra ako predloha pre jeho „sériu“. Vraj to nie je možné zistiť. Je tu stále možnosť, že Greischer „opajcnul“ vyše 100 rokov starý pohľad na Lietavu z toho kufra. To by som musel ale preskúmať ten dekeľ kufra.
Inou predlohou mu môhol byť ten spomínaný rodokmeň kniežaťa od Sadlera, kde má byť vyrytých do 40 Esterházyovských hradov.
Tomu Pavlovi (de Galanta) netreba toľké hrady závidieť. Väčšinou v nich mal len podiely. Zažil už úpadok hradov. Z dvomi ženami mal 25 detí. Pravdaže, žil si nad pomery. Bol predsa vnukom Juraja Thurzu –palatína, a synom Mikuláša Esterházyho –tiež palatína. Sám sa stal palatínom (1681) ako 46 ročný. Rytec Mattias Greischer bol v jeho službách minimálne v rokoch 1680-92.
Pavol Esterházy mal ešte jeden (maľovaný) rodostrom od neznámeho maliara (208×200 cm, tiež poriadná plachta) a na ňom je zrejme tiež veduta Lietavy. Obrázok tabla rodostromu mám tiež len malý, nedarí sa mi „vygooglovať“ lepší.
Teda je tu možnosť, že získame 2 obrazy (veduty) Lietavy z dvoch tabuľových rodostromov rodiny Esterházy, a jeden obraz z maľovaného kufra. Greischerov obraz poznáme, je možné, že z nich vychádza. Tak hurá do Forchtensteinu.
O historickej rytine od Justus van der Nypoorta (1625-1692) zas nabudúce, lebo vraj dlhé články sa dnes nečítajú.