naj
Forum Replies Created
-
Neviem dôvod, prečo Bukovinský situoval tú kuchyňu do Podkovy. Ale ja si myslím skoro to isté, čo on, snažím sa myslieť ako pán hradu. Vadilo by mi, že čeľaď cpe do stredného hradu kopy mäsa, zeleniny, zemiakov, múky. Vôňa kyslej kapusty, dymu a pečeného mäsa sa môže niekedy považovať aj za smrad. Tak, ako na hlavný dvor nepostavím maštale a ponechám ich niekde pred PerényiBránou, tak by som aj metráky proviantu a dreva odklonil trochu nabok. Ten blok s PerényiBránou, si myslím, že obsahoval kuchyňu. Bol komunikačne spojený s PodkoVežou, kde môhla byť jedáleň. Viem si jú predstaviť na podlaží, pod tým klenutým (zaklenutým?) stropom, ktorého zbytky tam sú. Pod takým stropom môže byť len jedáleň, alebo kaplnka (kaplnku tam naznačil myslím Konyoky). V tej Podkoveži si neviem predstaviť dymník, ani komín, samozrejme okrem vrchného podlažia. Viem si predstaviť, že v prízemí bola „mraznica“, lebo teplo cez 2 metrové múry nemalo v lete šancu. A je to severná strana. Ideálne miesto pre mäso, ryby a ľad. Inde na tomto hrade sa to nedá skladovať. Na opačnom konci PerényiBloku– v pivnici RondelBašty – bol ďaľší sklad (kapusty?). Víno môhlo byť v suteréne KinižVeže. V strednom hrade, v „pekárni“ , môhla byť pekáreň s kuchynkou pre panstvo a návštevy. Keď sa „dovalilo“ 8 detí palatína, zvláštne gurmánske priania sa uskutočňovali tam, mimo hlavnej kuchyne. Isto honosné, príjemné miesto aj na najedenie. Preto sa tu ani nenajdú haldy zuholnatených a dechtových zbytkov, tie sa nájdu až pod PerényiBlokom, naľavo od PerényiBrány. Ten „koridor“ od „pekárne“ ku KinižVeži slúžil len na donášku vína, nazval by som ho Vínna cesta. Píšem to preto, že veľa zostalo nedopovedané o kuchyni, pekárni, jedálni..
-
Po „google“ slov „volská krev“ (na českých weboch je toho viac) som zistil, kolko veľa ľudí to zaujíma. Názory v diskusiách sú také pestré, že ich čítanie človek vzdá. Od názoru že je to povera, až po biochemický rozbor krvi. Hlavne, prečo to nemôže byť aj iná krv, hlavne kravská. Dnes, keď laborky odlíšia krv Jana od Ivana (DNK), nevieme, v čom je tá volská exluzívna. Na Slovensku, keď si spisovatelia poviedok nedali príliš robotu s rozlíšením býka od vola, to isto majú ľudia za synonymum. Ja si myslím, že tá takmer čierna červeň natretej veci touto krvou je tá správna farba pre chomúty. Tak, ako mahagón pre nábytok. Je to skrátka estetická záležitosť. Aj pre tú kravu. Ten chomút, natretý volskou (možno býčou) krvou, ju preberá z pasivity, tak ako feromóny (či smrad?) jeleňa v októbri aktivuje všetky lane v lese. Ako estetická záležitosť sa to stalo aj vínu. Ak si dáme Egri bikavér, myslíme si, že žeň-šeň je proti nemu len tráva.
-
Natri to fermežou (kravky ťahali i v daždi) a ináč čisté a suché. V praxi to chytilo patinu od potu, srsti, múch a rúk gazdu. Červotoč nemal šancu. Ak sa s chomútom nepracuje, nie je až taký velký aby sa v nejakej debni (vreci) nedal občas zasíriť sírnym knotom (používajú občas včelári na dezinfekciu rámikov i úľov).
-
Len klídek (ako ma naučil Rado z MT). Pečenie chleba nie je ako variť guláš v kotlíku na trojnožke. Ba i barana upečiem na pasienku za dvorom. Na chleba potrebujem ale veľmi (veľmi) vyhriatú pec. Pre viac chlebov naraz (na hrade bývalo aj 300 vojakov) zrejme aj 2-3 pece vedľa seba. Bol som pri pečení chleba v "murovanom" sporáku, také pečenie vo veľkom prebiehalo na dedinách ešte v 50-tych rokoch minul.storočia. Keď v peci dohára drevo, žeravé uhlíky sa odhrnú dozadu ohreblom aby nezavadzali. Už takmer nečadia. Trochu sa rovné dno pece zametie. Na tak pripravené horúce dno sa zošupnú z drevenej lopaty bochníky cesta, predtým nakysnutého v slameničkách. Treba na to šikovné pohyby- potom sa už tá kôpka nedá hýbať. Už sa nekúri, pečie sa zo stávajúcim teplom v hmote pece. No a tu sme v prvej pointe. Podľa mňa sa pec nedá vyhriať bez ťahu komína. Ak by som dostal otázku, že ako piekli v "predkomínovom" veku, nuž bych povedal, že jedli posúchy z kovovej (kamennej) platne nad ohňom. Samozrejme počiatky pecí boli biedne (viď Curia Vitkov http://www.curiavitkov.cz/clanek23.html). Ale i tie chleby boli biedne. Ja mám pred očami fajnovú rodinu František Thurzo a syn. Mali vyberané oblečenie, komnaty, šperky a hlavne jedlo a pitie. K Tokajskému vínu (palatín ho mal najviac, veď tam mal hrad) jedol chutný chlieb z kvalitnej pekárne. Na tom nemal dôvod šetriť. A druhá pointa: Ten dymník bol asi bez dymu. Bola tam len pec, kuchyňa nie. Pec potrebuje ťah do komína. Sme v roku 1600. Cez ten dymník boli vedené aspoň 2 (drevené) komíny. Po čase sa môhli vymeniť ako žiarovka v lampe. Ja o oknách vôbec nedebatujem, tie sú nepodstatné. A tie pece (jedna pec) museli byť v suteréne. Nosil niekto z vás kopu dreva na poschodie? A chodilo by panstvo suterénom? Ale nehovorím, že mám úplnú pravdu, bohvie na čo natrafím.
-
Vladislav II Jagelonský musel už v r.1490 zrušiť daň z komína. Zrejme komínová technika je stará ako je aj ľudstvo. Ináč, na tvojom obraze Jožo (čo mi visí na stene) som napočítal aspoň 10 komínov. Tie samozrejme "obsluhovali" kachle pre teplo. Ale kuchyne a pece na chlieb azda nemôžeme odsúdiť až do 19.storočia len na použitie sopúchov a digestorov (odsáv.nádstavcov). Digestor je v tých čiernych kuchyniach vždy vidieť, ale komín (ak je) je skrytý. Nevidieť ho už z podstaty veci. Preto všetky pohľady na "čierne kuchyne" spred 400 rokov nemusia byť príkladom bezkomínového riešenia. Digestor je povinná výbava aj v dnešných nerezových, elektrifikovaných kuchyniach. Dymník (digestor) v strednom hrade Lietavy vyzerá bez dechtových zvyškov, má dokonca omietku, nebodaj vedenú ako renesančnú, ako sa to zvykne povedať na hociakú omietku (viď obr.dole). Mýli ma aj tu vpredu v diskusii umiestnený pôdorys od Bukovinského, že v podkove veži bola kuchyňa (viď obr.dole). Aký máš Jožo na to názor?
-
Jožo pasuje tam iba strecha. Prečo má ale ten "dymník" taký velký trychtýr. To vari osával vzdušinu z celej miestnosti? Hádam už vtedy vedeli, že medzi pahrebou a výstupom komína nesmie byť už falošný vzduch. Ten trychtýr, či sací nádstavec (odborne) mi pripadá skôr ako pókus o klimatizáciu. Napomáhal vertikálnemu pohybu vzdušiny. Preto asi okná zamurovali, lebo horizontálna výmena vzduchu bola dobrá len pri veternom počasí a lietali im tam vrabce. Kuchyňa pre palatína musela patrične aj vypadať. Žiadne ohnisko z lužickej kultúry. Ak to bola kuchyňa alebo pekáreň (čo je asi jedno, skrátka príprava jedla), museli sa tam dnes nájsť poriadne prepečené kamene, popol, uhlíky. A pecná keramika. Aká je správa od archeológa? Pritom myslím hoci aj na centimetrové kúsky. Ináč tá pec bola na terajšom dne, alebo na trámoch o podlažie vyššie? Asi hore pripravovali polotovary i jedlo (ten trychtýr im "vetral" miestnosť). Bolo im horúco, lebo boli nad pecou-sporákom (i ohnišťom dohromady), ktorá bola v suteréne. Tá pec zrejme mala komín od prízemia až nad strechu. Pritom asi prechádzal trychtýrom ako samostatná kovová rúra.
-
L.Ch. O.K. (len keď je teraz spomalený život).
-
Chobi, nemáš za čo. Vystavuješ v tom archíve mnohé 60-ročné„brilianty“, tak sa mi fotky z r.1985 ani nechce posielať, lebo to už nie je história. Konečne tam vidím aj donjon zvnútra. Nejaký zapustený „dach“ 3×3 m by si na tú hlavnú vežu mal dať, keď už nechcem provokovať so strechou. Urobil si veľa práce pre takýto kompaktný archív obrázkov. „Vymetieš“ všetky domáce fotoalbumy. Celkom dobrý nápad, veď sa fotky po čase môžu nenávratne stratiť. Až ti dôjde material, neváhaj tam dať aj fotokópie z nejakých zaujímavých archivných listín a archeologických nálezov.
-
Polkruhový bolverk Lietavského hradu je jeho najcharakteristickejším (máme dlhšie slová ako Nemci) stavebným prvkom. Jeho 30 m vysoká stena u mňa vždy vzbudzovala údiv (donjon je proti nemu 20 m prcek). Ako by som rád potriasol ruku tomu staviteľovi. Oblúk si nemôhol na zem nakresliť, ale líce steny viedol cieľavedome a presne. Ináč nie je to polkruh, je to približne časť archimedovej špirály (zmenšujúci sa polomer krivosti pozdĺž krivky). Zodpovednosť a odvaha bola súčasťou jeho remeselnej zručnosti. Za tie sa musí aj dobre zaplatiť. Kto ho naverboval? Vôbec, ten nápad to tak genialne postaviť. Veď všetko ostatné je postavené na zarovnanej skale. Zarovnať do roviny sadaciu plochu bolverku môhol nanajvýš u najspodnejšej časti pôdorysu. Na obe strany potom možno zatesávali stupne. Nebyť tam ale ten skalný drúk (falus – preto to miesto vyhľadávala Lada) vysoký 15 m, nestavali by tam to múrisko. Ten drúk poisťuje múr proti nebodaj-nému posunutiu, veď gravitácia sa s tým bolverkom mocuje už 500 rokov a nedarí sa jej. Geologicko-statický posudok tiež nebol, lebo Dionýz Štúr začal skúmať skaly až o 350 rokov neskôr. Keď som bol malý, tak som bol dlho tej mienky, že tá zlepencová skala pod celým hradom je betón.
Z hľadiska obrany majú zmysel len tie tri dolné delostrelecké strielne. Keď to stavali, musel pán hradu už naháňať delolejárov, zvyčajne zvonolejárov. U nás sa na také novinky nabiehalo po roku 1450. Zaviedol aj výrobu pušného prachu na hrade. To vyžadovalo produkciu dreveného uhlia, po ktorej sú v chotári L.Svinnej aspoň tri miesta, kde sa to robilo. Umelo vytvorené plošiny (nápadne nahrnutá zemina vo svahu) ešte dnes poskytujú čiernu, zauhlenú hlinu do kvetináčov. Jedna väčšia plošina je v doline Uhliská, druhá menšia, priamo oproti hradu v kopci Skalky (ľudia kopec volajú Košariská, Skalkami je len na mapách). Dreveným uhlím kúrili občas aj v panských izbách, preto chlapi v dedine mali pri milieroch o robotu postarané. Hromadná výroba šindľov tu tiež prosperovala.
Vrchné dva rady strielní mali hlavnú funkciu púšťanie svetla a vzduchu do bolverku, pretože občas tam spali desiatky vojakov. Z týchto 30-tich okien nebolo na koho strieľať, cez priepasť pred nimi sa útok na hrad nedal viesť, zvlášť, keď na tej strane hradu boli všetky prevéty. Nakoniec, v prípade útoku je strielňou každé okno.
Základné podlažie s hrúbkou múru vyše dvoch metrov je v protiklade s hrozivo tenkým murivom tretieho podlažia. Tam sa už medzi dva lícne kamene dá vložiť takmer len štrk. Toto podlažie už ani nebolo treba. Doplnili ho kvôli proporcii vzhľadom na palác. Fero Thurzo mal cibrený vkus v Padove, Viedni, Budíne i Nitre – čo môhol tak dopĺňal na svoj obraz. Aj tak ma napadá sarkastická myšlienka, že podlažie malo slúžiť ako zdroj kameňov, ktorými v núdzi hádzali na nepriateľa.
Pokus červenými pálenými tehlami zablendovať okná poukazuje na to, že po roku 1700 sa snažili v miestnostiach uschované veci ešte chrániť.
Teda jeho výnimočnosť je nielen v jeho výške, ale aj osadení do terénu, perfektnej murárskej práci na lícnej strane, nepravidelnej krivke steny, harmonickom rozmiestnení strielní a okien podlaží. Udeľujem mu max karmu. -
Krajskému pamiatkovému úradu sa do neohistorickej strechy akosi nechce. Funkcionalistická nie je, zato je funkčná.
-
RadoMT, ja chápem tú pomoc od nezamestnaných tak, že tam nie sú na ukladanie kameňov do malty, na to tam je majster. Prečo by sa musel taký pomocník učiť technológiu konzervácie muriva? „Každá ruka je vítaná“ –písava Chobi na webstránke Lietavy. Pravda, na takom veľkom hrade je práce neúrekom. Počnúc chystaním dreva, cez osievanie, prenášanie malty a kameňa a všetkého možného… Na mnohých ruinách sa ani nemuruje, len čistí a chystá sa materiál.
Ešte do teba RadoMT štuchnem. Ak už budú ruiny zakonzervované, nebude ťa lákať rekonštrukcia? Čo bude potom? Na vedomosti z hradných konštrukcií zabudneš? Pred časom bol pre mňa šok, keď som si musel zvykať na na slovník: len a len konzervácia, ani meter muriva navyše. Bežní ľudia si predstavujú pod opravou zrúcanín akú-takú rekonštrukciu. Potom sú sklamaní, že na hradoch sa nič moc nerobí. Asi bude treba nejakú strednú cestu: napr. vežu zachovanú v plnej výške treba prestrešiť. Musí to však vyzerať tak, akoby tam strecha zostala od roku 1700. Záklenok nad Perényiho bránou, ktorý si muroval, je konzervácia, či rekonštrukcia?Ale antiK-ove myšlienky hore vyššie sú aj moje: Nemám rád turistický gýč, ktorý ide ruku v ruke s komerčným využitím "opravenej" pamiatky. Mám rád pocit, kedy napr. arkier, alebo len jeho torzo vraví: "zastav sa a naslúchaj hlasu pominuteľnosti, veď v tichu a samote pochopíš kaskády času".
-
Ešte k zamestnávaným nezamestnaným: Kde je majster, tam musí byť aj šífnik. Čo by dokázal Michelangelo, keby mu nepostavili šífnici lešenie? Majster unaví aj piatich šífnikov. A Poccabello, či Kilian na Lietave a Bytči zamestnali desiatky jednoduchých, čo nevedeli písať. Je hračka byť majstrom ak viem čo chcem. Je hračka byť šífnikom, ak viem, že neviem. Ak neviem, že neviem – tam sú problémy.
-
Chlapi, veď ten minister Krajcer si pomyslí: pre dobrotu na žobrotu. Podľa mňa, on predpokladal, že hradológov tu je veľa. Podľa žiadostí na 2 percentá z daní to vyzeralo, že jediný problém sú peniaze. Ajhľa, a nie je to tak.
-
Všimli ste si, že do roku 1950 sa na hrad chodilo len v ancuku? Dokonca s kravatou, ženy v kostýme, alebo iných sviatočných šatách (teda, aspoň na Lietavský hrad). Potom (až do r.2000) už išlo všetko dolu vodou.
-
L.Chobi, vidím, že budem musieť pohnúť kostrou. Nemusíš sa ale nikam ponáhľať, moje mlyny melú pomaly ale isto. Myslel som, že rodina, ktorá má tie fotky (1945) príde na Vianoce, ale nestalo sa tak. Musia sa znova kvalitne oskenovať, lebo vidím, že vždy zdôrazniš vyššie rozlíšenie obrázkov. Keby si to nezdôrazňoval, možno by som ti to už bol odovzdal také, aké to vidíš na Obnove. Asi tam študuješ každý kameň. Tie fotky sú malinké, 6×9 cm. zázraky z nich nečakaj. Ja stále kompilujem nejaké príspevky do Obnova.sk, myslel som, že ti to potom naraz dám na CD. To „potom“ znamená tak asi v marci. Trebars tie panorámy pred 3 týždňami ešte neboli. Musíš ma nechať „vybúriť sa“ na tej Obnove – už tej histórie (1945) moc nemám, asi 5 fotiek. Ináč, na tých fotkách (až na jednu-dve) nevidím nič také čo by si už nemal na iných. Tie fotky (1945) si potom uložíš do archívu pod menom autora, nie pod mojím nickom. Ten autor je z Lietavy, teda tvoj sused, ty si ho však už nezažil.
Z National Széchényi Library mi knižku s litografiou ešte neposlali, vraj ju spracúvajú. Ja čakám na nich, ty čakáš na mňa – tomu sa hovorí globalizácia.
Pridávam foto -baštu a vežu, i vrúbkovaním hrán. Na tých hranách vidieť, že sa fotky dajú aj lepšie oskenovať. Moje súbory „dočahujú“ na limit 3MB, tak ma čo nevidieť čaká výhadzov z Obnovy, ako sa to stalo Jožovi.
P.S.Každý deň chvíľka na návštevu hradu v počítači!