[naj]

Najmenšia a najväčšia veža na Lietavskom hrade. I keď ten trpajzlík je vlastne bašta. Vhodná je na pozemný prevét.

[naj]

Lietavská strana hradného kopca.

[naj]

To je pravda, moja poznámka s hrúbkou výkresovej zložky neobstojí. Kdesi v histórii rozdvojenie projektant – staviteľ mizne, asi vzniklo hromadným zavedením pečiatok po páde rak-uhorska, ale hlavne zložitosťou a veľkosťou stavieb. Nejaká zaujímavosť  v tom archíve z Národného domu nebola? Ten dom si toho za 120 rokov užil dosť a mal som dojem že sa národ kvôli nemu v r.2008 aj rozháda. Škoda, že som ešte na vlastné oči nevidel to večerné osvetlenie. 
K tej fotke s lietadlom- koľko symboliky je v nápise „Konečná stanica kovošrot“:  v šrote je nielen to lietadlo, ale aj budova, tiež dlažobné kocky (mačacie hlavy), a pouličná lampa. V šrote sú aj všetci inžinieri okolo lietadla, aj fotoaparát ktorý to fotil (Ľjubiteľ) a nakoniec aj sám autor. Zostalo políčko filmu 6×6, ktoré som dal do skenera a dostal z neho neostrú fotku (4800 dpi). Tá má síce 25 MB, ale musel som pixely zraziť. Zostala len veža farského kostola, ale aj tá má myslím nový plech. Panta rhei.
 

[naj]

Predvádzanie sa študentov VŠD pred Weinwurmom a KPÚ.  To len na dobrú noc.

[naj]

Funkcionalizmus má pravdaže svoje miesto, aby som nebol zle pochopený! Moje myšlienky niekedy vyzerajú sarkastické, ale ja tak nemyslím. Iba pridávam kontrast (to je zlozvyk z fotokomory). Ale jednoduchá stavba je proste jednoduchá. Aj stavebný zákon definuje jednoduchú stavbu. I keď táto z námestia do tej definície de jure nepatrí, de fakto projektová zložka výkresov bola iste velmi tenká. Mimo námestia (keby bola) si časť ľudí môže o nej myslieť že sú to skladové priestory. Narušenie génia loci (viď foto) je tak hrubé a nepochopiteľné. Pritom o 100 m ďalej by to bola perfektná budova. Terajšie vybavenie (plochy) námestia mi však nesedí. Je to na hala-bala. To, čo tam bolo (foto) sa malo udržovať.

[naj]

Vtipné fotky, v kontexte farskej a burianovej veže.Tá bezduchá kocka, čo tam bola je konečne preč. Viackrát som sa zamyslel nad tým, prečo sa architekt poníži k bezduchovosti. Nič iné mi nevychádza, len že je to lenivosť. Následne tým vychovali aj staviteľov. Dnes, ak treba štrukturovanejšiu fasádu, tak sa remeselník chytá za hlavu. Pred 200 rokmi by sa chytal za hlavu preto, že investor nechce aspoň nejaké sgrafito. Funkcionalizmus v mojich očiach: rýchlo vyhnať múry a ísť rýchlo do krčmy. V 20-tych rokoch m.st. sa tou lenivosťou začala 70-ročná kríza. Keď to preženiem pre pochopenie- investor daj mi dosť za málo! V súčasnosti to vyvrcholilo, ďalej sa tak nedá. Našťastie. Len duch je spraj na lenivosť.

[naj]

Dalo sa očakávať, že to všetko nakoniec spojím. Škoda len, že nemôžem dať celý donjon. Súbor by bol nabobtnaný.

[naj]

Pretože panoráma z r.1985 je fádna, vypožičal som si pravú stranu (1965) z nejakého príspevku vpredu.

[naj]

Prepáčte bratia v hrade, ak som s tým oblúkom už nudný, ale podarilo sa mi pridať ešte záber z r.1985 – ľavá strana (dýmnik, či pekáreň). Tak vznikla dosť heterogénna panoráma, ale s dobrou predstavou priestoru pre nezainteresovaných. Kto má širokouhlý objektív, mal by toto miesto ísť prípadne odfotiť a pridať novú panorámu sem.          Kiež by sme mali tolko vytrvalosti v tomto roku, ako títo tu.    

[naj]

Ave, hradári.

Tú poslednú montáž som mal poslať dnes, a dať jej názov Traja králi.    Na dnes mám šomrajúceho lezca: "V tom kostolnom obleku vyliezť do tej kazematy bude problém. Ešte že sa zosypalo to kamenie".    Ináč, je tá strielňa  ozaj taká velká, či ten chlap taký malý?

Na obrázku z r.1985 vyzerá ako myšia dierka.

[naj]

Stromy pri hradných ruinách majú ten zmysel, aby tie ruiny nepôsobili tak deprimujúco. Ruiny hradov a rómske osady pôsobia na ľudí rovnako: majú pocit, že s tým treba niečo robiť. Keby bolo na mne, ako prvý krok by som vysadil okolo tých osád tisíce stromov a okolo hradov by som tisíce stromov odstránil. Prvý krok k normálnemu stavu. Ináč, na koľkých kopcoch to vlastne nachádza hrad? Medzi tisícom kopcov by sa u 30-tich na temeni čosi belelo. To by bola v niektorých hlavách pohroma! Ale solitéry by som nechal. Niečo, ako pri Budatínskom zámku. Hričovský hrad musí byť tak schovaný? A na Lietavský sami Lietavci ani nevidia. To je priam masochizmus. To nám sviňanom, bol pohľad na hrad vždy povznášajúci, ako prikladám na fotke. Zalesnilo sa to preto, lebo bol dôvod nepásť ovce a kravy, za čo sa už ľudia hanbia. Čo je škoda, lebo 100 rokov budeme čakať na osoh zo stromov. Statok taký osoh zabezpečí za 10 rokov. Už Kelti neznášali vlhkosť lesov. Lenže my sa iste bavíme o stromoch v bezprostrednej blízkosti hradov, napr. do 100 m. Teda jednoznačne: vyčistiť okolie hradov!
 

[naj]

3 (fotky) v jednom. Alebo: od strechy donjonu po pätu bolverku.

[naj]

Vzhůru na donjon…

[naj]

Jožo, predstavujem si tých obrancov hradu, ako vylezú do toho donjonu- poslednej (dočasnej) záchrany. V takom zaschodišťovanom “komíne” 3×3 m by mali prežiť týždeň, kým príde posila. Podľa mňa tú ochodzu potrebovali už len kvôli uľaveniu si. Možno bolo hore na počiatku cimburie. Len si neviem predstaviť, že nakreslím v rekonštrukcii hradu tú vežu holú s ihlanom strechy. Vypadalo by to ako obelisk v Ríme. A prečo si ochodzu nakreslil ty? Vodu kážeš a víno piješ? Ja sa netajím tým, že milujem impressionistov. Jasné pestré farby – to je moje. Preto sú moje výtvory trochu štylizované. Ale tak málo, ako keď si indická žena dá tú bodku na čelo. Mieri tam prvý pohľad a nakoniec sa tam aj vráti. Tá bodka sú tie moje balkóny. A rekonštrukcia nemusí byť zrovna A.D.1626, akože posledný zavŕšený tvar. Svatopluka by sme tiež mali “súsošiť” ako žobráka bez koňa? Nie, dáme mu aj pozbyvšiu silu, aj toho koňa (ani neviem, ako ho vlastne stratil). Ale urobím aj variantu bez ochodze (nie je to české slovo?). Len teraz sa chystám urobiť model Hričovského hradu. Sú z neho vôbec nejaké výkresy? Ináč – v tom poslednom obrázku hrá rolu perspektíva, preto tie čiary nemáš dobre.

[naj]

Tento obrázok mení náhľad na donjon. Otvor východnej steny donjonu v úrovni výšky palácovej steny dnes takmer nevidieť. Končí tu aj vlys rozdielnej hrúbky južnej steny donjonu.  Maliar tam má aj 5 metrov výšší donjon ako je dnes. Aspoň o jedno poschodie viac. O podstrešnej ochodzi ani niet pochýb. Okrem logiky je už argumentom aj stavebná konštrukcia. Som spokojný Heretic.