naj
Forum Replies Created
-
Uno perfekto! Pre mňa novinka!
-
No, ťuknem na tlačítko “sépia”, a polovicu problémov som dúfal poriešil.
-
Už by bolo vhodné založiť aj diskusnú skupinu pre virtuálne rekonštrukcie hradov a pamiatok. Snílkov takéhoto razenia bude narastať.
-
Thurzovci (Franko i Ďuro) dotiahli stavbu Lietavského hradu do konečnej podoby, ktorú by sme dnes isto radi obdivovali. Palatínovi zaťovia (bolo ich ako maku) sa neprejavili ako chlapi a ako jedna rodina – hrad to mal spočítané. Malý rodostrom palatína som urobil už pred 6-timi rokmi, potreboval by preto aj dopracovanie. Palatín zomrel na Štedrý deň, tak si priatelia, môžme na neho aj trochu spomenúť.
-
Aj tak som ešte zabudol na Lietavskú Závadku (myslím že je to časť Lietavy) a Ilové (časť Liet.Lúčky). Nemajú erby. Ale nepíšem pre toto. Chcem dať na známosť, že na stránkach http://www.antikkam.sk/pohladnice01.htm sa pokocháte 100 rokov starými pohladnicami.
-
Pardon, vypadli mi Bánová a Bytčica (časti Žiliny) a Durčiná.
-
Dediny, ktoré majú erb a sú z Lietavského hradného panstva. Nechceli platiť desiatok, tak platia 19 + 20 %.
-
To je veru škoda. Ten litograf natlačil tých obrázkov viac, na nejaký ešte natrafíme. To vysoké bralo naľavo mám na 2 fotkách asi z r.1945. To je ale 100 rokov od tej litografickej. Veľmi zaujímavé miesto, keď prechádzam tade autom, cítim tam dobrú energiu, hoci v mojej predstave je to to bralo, na ktorom sa pri páde z neho zachránil lietavský farár pri vyčíňaní tatárov, keďže kostol nie je ďaleko. Pre zmenu – nemáš nejakú fotku z niektorého mlyna, ktoré tam (2) boli? Ten furman na litografii ide asi práve do toho dolného mlyna.
-
Ešte podrobnosti:
Originál litografia Lietavského hradu z roku 1855 z knihy “Vágvöh, Vágvölgyi hét kép” od Csásár, vydal Szerelmei M. könyomd.Pestern, rozmer rytiny: 16,5 x 10,2 cm; Celkový rozmer: 30,5 x 26 cm.
-
Neviem či tu táto staršia kresba je. Predávajú ju na http://www.antikvariatik.sk (B.Štiavnica).
-
Pre dobrý prehľad diania v okolí hradu sa ono udržiavalo ako pasienok. Prikladám obrázok, ako asi vyzeralo okolie Liethradu (v rámci daného rozlíšenia).
-
Nový historický záber alebo rytina sa tu asi tak rýchlo neobjaví, ale historický popis je tiež prínos. Napr. Kavuljak píše:
„Bebkovcom patrí zásluha, že z Lietavy sa stala pevnosť a čiastočne i budova vhodná na bývanie. Myslím, že po Bebkovcoch nasledujúci hradní páni nepokračovali v diele zakladateľov… Z konštrukcie hradných múrov, vlastne ich zrúcanín, možno uzatvárať, že v druhej polovici 15. a v prvé desaťročia 16. stor.panovala stagnácia v stavebných prácach. Nepokojné časy, neistota vlastníctva, ale hlavne nedostatok pracovných rúk spôsobovaly túto stagnáciu. Nová éra v budovaní hradu nastala vtedy, keď Kostka dostal donáciu na hrad. On, najmä však po ňom nasledujúci zať, František Thurzo, sa pričinili o rozšírenie a prestavbu hradu. Prestavba bola potrebná nielen preto, že Kostka a Thurzo zariadili si v ňom stále bydlisko… Miesto dovtedajších, len pre ručné zbrane prispôsobených múrov, musely sa stavať nové silné bašty, … s rozšírenými strelnými otvormi.“
Tými nasledujúcimi pánmi boli (preskočím Kinižiho): Imrich, potom brat Štefan, a syn Ján Zápoľa, Kostka Mikuláš, na papieri aj Báthorovci. Okolo roku 1530 na hrade bolo 300 vojakov+osadenstva, ale dediny vyľudnené (ako píše Frant.Thurzo v liste 1556: „celé príslušenstvo tohto hradu malo iba 50 osadlostí, pri tom nikde nebolo nič, čo by k pohodliu hradu bolo zariadené, najvýš ak niektoré rybníky, ktoré však tiež veľké opravy vyžadujú…“).
Preto by som stagnáciu hradu posunul oproti Kavuljakovi, a to od roku 1490 (od Kinižiho) do roku 1560 (po Thurzu). Za týchto 70 rokov bol chaos v donáciach, vlastníctvo neurčité, niektorí bez nástupcov. Za takých okolností sa neinvestuje. Jediný Ján Zápoľa –syn mal pri zdedení hradu iba 12 rokov. Tento karierista neskôr vybrakoval a vyľudnil panstvo, pretože potreboval platiť žoldnierov proti cisárovi (s takýmito začína dlhová kríza). Pokiaľ za 70 rokov panovania Bebkovci založili takmer všetky dediny (jedna z nich Babkov nesie ich meno), 70 rokov (1490-1560) bolo ich decimovaním. Darmo, biblický cyklus 7 dobrých a 7 zlých rokov je nadčasový.
Ešte k Bebkovcom: čelo hradu Krásna hôrka je také isté ako lietavské za ich panovania. Vľavo podkovitá bašta, vpravo rondel bašta, medzi nimi kurtina, vtedy iste s bránou ako na Lietave. V ich časoch to bolo nízke, s jedným poschodím strielní na ručné zbrane, tak, ako na Geischerovej rytine Lietavy.
Strombus72, zapochyboval si, o čom sa tu píše. Začalo to prvým uverejnením tejto rytiny Jožom. Ja som sa toho chytil ako ryba na červíka, a tými cestami a mapami dokazujem, že do roku 1480 bol sever hradu aj čelo hradu. Takto písomne je to ale ťažkopádne. Vo vzduchu visia tisícky slov na vzájomné argementy. Nakoniec to vyrieši aj tak Ľubo Chobot pri odkrývaní závalov, ktorých je tam neúrekom.
-
A čo keď opravdu (ale opravdu) nehľadám doklad o živote človeka a o jeho činnosti od najstarších dôb do roku 1918 ? Je tu možnosť odsúdiť nevinného.
-
Vraciam sa ešte ku “Greischerovej” rytine Lietavy. Podľa mňa je to vzácny dokument z doby Kinižiho. Niekto si pomýlil 4-tku so 6-kou a miesto 1480 napísal rok 1680 k tej rytine. Ako sa omyly robia aj dnes: prikladám fotku Kováčikovej, (myslím, že z knihy Od Čachtíc po Strečno), na ktorej je zamenené Strečno od Bouttatsa za Lietavu. Na ďaľšej (to je z nejakého plagátu) to isté. Môžem uviesť i ďalšie. Niečo také sa stalo, myslím si, aj pred pár sto rokmi s touto “Greischerovou” rytinou. Greischer podľa staršej predlohy chcel vyriť Lietavu. Vyril ju v roku cca 1680 podľa predlohy z 15-eho storočia, čo ale neuviedol. A hlavolam bol na svete! A že pohľad na hrad je zo severu, dokazuje niekolko záchytných bodov. Myslím, že v bastione bola nejaká stena-strednica, ktorá ho delila, bol to možno pozostatok podpory preklenovacieho mostu poslednej – “gotickej” brány. Ďalšie “záchyty” sú i z okolia (cesta, Hrubá skala…to som ale písal v predchádzajúcom). Nízky bastion-múr tam isto bol od začiatku, lebo ten most predsa nevisel na lanách. V bastione sú otlačky po murovanej priečke.
P.S. Ak je na Kinižiho veži erb Kinižiho, to neznamená, že tú vežu aj postavil. Peréniho bránu nazval tak napríklad až thurzovský provízor pri písaní urbárov, pretože tá časť (volám to Peréniho blok) bola pridelená v rámci delby Perényi Istvánovi, ktorý mal za ženu Thurzovie Zuzanu. Kiniži bol velký priateľ Zápolyi Istvána, ten prevzal hrad po zomrelom Kinižovi. Jeho erbom sa pýšil i odstrašoval. On ho podľa mňa aj osadil na dokončovanú vežu.
-
Cesty, cesty, cesty, archeológovia majú vo vás resty. Nehľadá lesnú cestu, kto dá prednosť mestu.