naj
Forum Replies Created
-
Cesta na hrad vyzerá ako vedľajší problém. Pritom najprv musela byť cesta, až potom hrad. Bez cesty nepríde investor (Balassa). Ak nebola hrebeňovka, ani prielomovka, zostáva mi prekutať to severné predpolie hradu. Šturec je vyšší a je naň cesta. Čo by som pre svoje zdravie neurobil? Ak prenesiem prechodenú trasu z GPS do obrázka, bude to zaujímavé aj na uverejnenie. Tu, na tomto svahu (pred bránou) predpokladám, že zmlátili Kostkovci Lúkáčiho niekedy v 1538-om, a ešte v rokoch cca 1920 to bol najatraktívnejší pasienok pre lietavcov. Na obrázkoch je severný svah s predpokladanou cestou.
-
Jozef, v príspevku #403 sa pýtaš, či mám prečítaného Gardavského či Menclovú. Gardavského Dolný hrad som si na KPÚ v Žiline vypožičal ešte v roku 2005. Ale neber názory všetkých “renomovaných” hradológov ako evanjelium. To by sme my amatéri už nemali k hradom čo povedať? Možno v tom miš-maš čo tu produkujeme si radi, niekedy s úsmevom nájdu nejaké hrozienko. Aj oni koniec-koncov s nádejou čakajú na to, či Chobi v tých jamách nájde nejaké prekvapenie, aby si upresnili vedomosti. Ako príklad uvádzam text z Menclovej Hrad Lietava. To, čo ona popisuje ako cestu, predsa nie je pre mňa cesta. Je to chodník pre peších. Ja som kedysi tade išiel po štyroch. Ty sám (prikladám tvoj obrázok) si zastavil tie kone pred zrázom. Alebo som Menclovú nepochopil lebo ide o inú cestu? Na hrad sa vozili stovky ton kameňa. Predstavujem si ťažké fasungy s robustnými kolesami, zapriahnuté 4 kone. Na to treba stabilnú cestu. Množstvo vozov so sudami vína i vody, proviantom, drevom, dosť často koče a tisíce konských kopít s vojakmi. Keď si odmyslím v rôznych textoch donekonečna omieľaný balast o majiteľoch hradu a obyčajný situačný popis veží, bášt a hradieb, tak zistíš, že skutočný popis hradných konštrukcií buď majú hradológovia v šuflíku a koluje ako samizdat, alebo sa práve pre neistotu v postupe výstavby i prestavby hradu často nevyjadrujú. Tak teda, ako vidíš, ďaľšia cesta na hrad nám odpadla.
-
bulsara, aké prerazenie brány? Od počiatku hradu bolo predpolie na tejto strane najnebezpečnejšie. Preto sú tu dve najväčšie bašty po stranách tej brány. Keby tam brána nebola, bašty nemuseli byť tak “odstrašujúce”. Na priloženej mape (cca rok 1800) ešte hrebeňová cesta nebola. Teda ešte ani Ďuro Thurzo po hrebeňovke nechodil, čo mi vadí, lebo pátram po “logistickom” spojení Bytče s Lietavou, ktoré muselo byť časté. A pasovalo by mi, že by na hrad letel s kočom (s ôsmimi deckami) už od Podhoria, odkiaľ je do hradu hrebeňovkou skoro po rovine. Na starej mape je vidieť, že hrebeňovka v jeho časoch neexistovala. Tá zaniknutá stena Peréniho bloku bola podľa mňa prvou severnou hradbou (preto to dodnes nevydržala). Kiniži pristavil ďaľšiu rovnobežnú a poriadnú, napojil ju na zosilnené rohové bašty. Čo je pevné, je Kinižiho.
-
Veža (hradná) je (i samostatná) stavba, ktorej výška je spravidla niekoľkokrát väčšia než rozmery základne. Podľa účelu možno rozlišovať obytné (donjon), vstupné, delové, …
Bašta je fortifikačná stavba vystupujúca z línie hradby. Na rozdiel od veže len málo prevyšuje pripojenú hradbu a umožňuje aktívnu obranu hradby.
Jozef, fandíš viac freddymu než nášmu hradu? Očakával by som napr. Kiniza a jeho erb, keďže Thurzu už má Ľubo.
-
O.K. Chobi, presvedčil si ma. I keď tú cestu točiacu sa vpravo do zrázov svinianského chotára (kde by som veru furmana s vozom veru neposlal), mi budeš musieť ešte niekedy vysvetliť. Ináč ten hrad je iste prvé panelákové sídlisko na Slovensku. Už vtedy to chcelo poctivého majstra-rytca, aby to nevyzeralo ako králikárne. Kopec oválnych múrov, veľké výškové rozdiely, rozviklaný skalnatý grunt, to je poriadná výzva pre kumšt maliara. 400 rokov sa taký nenašiel, až kým pred hradom (predpokladám) s úžasom nezastal Jožo Hochel. A géniusa loci, ducha miesta, tu počaroval -cez nové pohľady na ruinu hradu- z negatívneho do pozitívneho levelu. To ozaj muselo pre taký výkon prejsť 400 rokov? A stačil grífeľ a papier, čoho bolo dosť už pred tými 400 rokmi. No, ak obrázok mal výjsť v knihe, musela to byť rytina. A tá je prácna.
No, derú sa do popredia v kreslení nové technológie. Ja kreslím skrz mačkania PC myši. Výsledok má strojovo presné hrany a farba spôsobuje gýčovitosť. Obrázok pôsobí ako trpaslík v záhrade. Pár pohľadov na hrad 17.storočia azda nezaškodí aj v tomto štýle.
Teším sa na tú krčmu.
-
O.K. Chobi, presvedčil si ma. I keď tú cestu točiacu sa vpravo do zrázov svinianského chotára (kde by som veru furmana s vozom veru neposlal), mi budeš musieť ešte niekedy vysvetliť. Ináč ten hrad je iste prvé panelákové sídlisko na Slovensku. Už vtedy to chcelo poctivého majstra-rytca, aby to nevyzeralo ako králikárne. Kopec oválnych múrov, veľké výškové rozdiely, rozviklaný skalnatý grunt, to je poriadná výzva pre kumšt maliara. 400 rokov sa taký nenašiel, až kým pred hradom (predpokladám) s úžasom nezastal Jožo Hochel. A géniusa loci, ducha miesta, tu počaroval -cez nové pohľady na ruinu hradu- z negatívneho do pozitívneho levelu. To ozaj muselo pre taký výkon prejsť 400 rokov? A stačil grífeľ a papier, čoho bolo dosť už pred tými 400 rokmi. No, ak obrázok mal výjsť v knihe, musela to byť rytina. A tá je prácna.
No, derú sa do popredia v kreslení nové technológie. Ja kreslím skrz mačkania PC myši. Výsledok má strojovo presné hrany a farba spôsobuje gýčovitosť. Obrázok pôsobí ako trpaslík v záhrade. Pár pohľadov na hrad 17.storočia azda nezaškodí aj v tomto štýle.
Teším sa na tú krčmu.
-
Šialený by musel byť ten kreslič, ak by také niečo, čo je na obrázku, videl od Cibulníka. Tam predsa nič nie je na svojom mieste. Na hrad vždy viedla iba jedna cesta. Ešte prikladám mapu.
-
Vrátim sa ešte ku Greischerovej kresbe. Pretože úplne napravo je Hrubá skala a reťaz hôr Patúcha, prípadne za hradom Skalky. dívame sa na hrad od Lietavy, za ním je Svinná. Teda dívame sa južným smerom, vidíme severnú stranu hradu. Vidíme teda Peréniho bránu. Naľavo polkruhový bolverk je poctivo nakreslený do oblúka, teda žiadny pentagonál. Rytina samozrejme neznázorňuje stav hradu v roku 1680, aj keď je tak uvádzaná. To sa muselo stať nejakým nedopatrením. Napríklad učeň to robí a majster je uvedený ako autor. Obrázok znázorňuje stav o 200 rokov starší, keď bol developérom Kiniži. Okrem toho svinianska strana je všade strmá, pri pohľade z Cibulníka by sa cesta musela točiť doľava, doprava sú len zrázy. Preto sa dívame na Peréniho bránu. Vo výstavbe sú bašty od nej napravo i naľavo, resp. ich nadstavovanie. Malá stavbička vpredu vpravo môže byť napríklad zrubový domček, ktorý bol neskôr preválcovaný pentagonálnym bastionom. Dnešné prvé nádvorie tam ešte nie je, lebo chýba múr nárekov. A Chobim dnes opravovaná (či podopieraná) severná hradba detto. Nakreslený je tam iba parkán. Kaplnka bola zo začiatku prízemná, tak tam ju nevidno, a bohvie či nebola nakoniec jej predchodkyňa pod tou najnižšou vežičkou. Prikladám 3 obrázky na ozrejmenie.
-
Jožo prečítal som si vzadu prvé 4 stránky. Všeličo som sa dozvedel, napr. aj postoj M.Š. ku ochodzi donjonu, a iné. Len s tým problémom detailov zápasíš aj ty. Niečo na hrade (hlavne v priebehu 16.stor.) bolo, potom nebolo. Keď sa tak dívam na rondelovú baštu (či dubovú, červenú -všeliako sa nazýva), a vidím tie premurované a domurované strielne a i celú jej upravovanú hmotu, tak je ozaj otázka, ako to kresliť a modelovať. Ak kreslím ochodzu na podkovke veži, tak som v čase niekde v roku 1550. To ale ešte nebol pentagonál bastion, nemal by sa kresliť. A niektoré okná zamurovávali isto až po roku 1650, aby sa tam niekto nevlúpal. Som si vedomý že modelujem nepresne. Ale je to akoby prvoplánové. Niekde vpredu si napísal: ” – láka ma tá predstava – vygumovať z plochy hradu dolný i stredný hrad, “rekonštruovať” konfiguráciu pôvodného terénu a implantovať tam niečo, čo aký taký stredný hrad tvorilo niekedy v polovici 15. stor. …”. To mi čítaš myšlienky! To je krásny cieľ – modelovať priebeh výstavby v obrazoch. V pôdorysoch sú horizontálne stavebné fázy načrtnuté, preto je to aj jednoduché, lákavé. Vertikálny stavebný postup taký jednoduchý nie je, ak má byť poctivo nakreslený. Treba vykresliť prvý nedotknutý terén – predstaviť si rok 1200. Potom asi stavby z dreva, ktoré po tatároch prestali mať význam. A predstaviť si, ako ktosi -azda Balassa- zarovnáva najvyššiu skalu (dnešná nivelita nula) a stavia na nej donjon. História sa zopakuje na papieri. No vidíš, nesnívaš sám.
-
Jožo, ten balkón na “podkove” sa mi ale celkom pozdáva (samozrejme, musí doznať konštrukčnú zmenu). Napríklad to má Orava na citadele. Môže poslúžiť aj pri obrane. Je známe, že František Thurzo sa nadchýňal okolím hradu, arkier kinižovky mu na výhľady iste nestačil. Sú tam aj nejaké stopy ktoré skúmam na priloženom obrázku. Čo sa týka donjonu, tam po ochodze niet stopy, máš pravdu. Tie strielne sa opravia. Mám problém porobiť záklenky.
-
Náhodou som sa tu priplietol, lebo 4 mesiace sledujem tú väčšiu debatu o Lietave a som tu milo prekvapený. Tam som dával staré fotky, a oni vlastne patrili sem, do historických záberov. Robím model hradu, ale je na ňom ešte dosť chýb, lebo práce je veľa a robotníkov málo. Jožo, na pôvodných obrazoch máš VSB s valbovou strechou. Prečo si sa rozhodol tam dať zapustenú strechu? Dúfam, že ťa neprehovoril metodik. Asi to súvisí s ublúkmi atiky. Ja však stále myslím na haldy snehu a vodopád vody pri búrke. Bije sa tam funkčnosť a stavebný štýl. Čo sa týka Greischera, ten musel byť nachmelený práve z tej krčmy, o ktorej píše tu vyššie Peter ôsmy. Z pentagonálu urobil polkruh a z rondela hranol. Podľa mňa, on na tom hrade nebol. Niekto mu vo Viedni (pre vojenské účely) naznačoval ako hrad vyzerá, a on to takto pochopil a nakreslil, ako je to na obrázku. Ináč, v pozadí je chotár Svinnej, nie Lietavy a malo by to byť naopak.
-
P.S. Nedeštruktívna archeológia je možno zaujímavejšia ako tá pískajúca.
-
P.S. Nedeštruktívna archeológia je možno zaujímavejšia ako tá pískajúca.
-
P.S. Nedeštruktívna archeológia je možno zaujímavejšia ako tá pískajúca.
-
Viackrát som si chcel kúpiť detektor kovov, dosiaľ som si ho nekúpil. Veľmi by ma to bavilo. Byť v prírode je pre mňa všetko, a história nadovšetko. Závidím tomu Pavlovi Čaplovičovi jeho dobu. Nehádzali mu pod nohy polená ani archivári ani archeológovia. Ak tu čítam, že ani na dvore a záhrade nemám hľadať detektorom, tomu sa hovorí nenažranosť nejakého úradu. Tiež, všetci, čo píšete (takmer) o celých vagónoch vyvezených nálezov, preboha, napíšte aj konkrétnosti. Čítam to všetko ako že – jedna pani povedala. Prečo my – iba záujemci o archeológiu – nemáme vedieť, o koľko Venuší či keltských spôn Slovensko zhruba prišlo?
Aby ste mi rozumeli: úplnu slobodu detektoristom neprajem, niektorí by tým dostali právo na drzosť. Ak ale amatér žije hradmi, numizmatikou, antikou či je fascinovaný minulými storočiami vlastnej dediny (ako ja), tak na nejakú licenciu by mal mať nárok, ktorej ale porušením pravidiel by sa s detektorom musel navždy rozlúčiť. V opačnom prípade sa to dá nazvať sebectvom a samozvanectvom (niektorých) archeológov.