naj
Forum Replies Created
-
Viackrát som si chcel kúpiť detektor kovov, dosiaľ som si ho nekúpil. Veľmi by ma to bavilo. Byť v prírode je pre mňa všetko, a história nadovšetko. Závidím tomu Pavlovi Čaplovičovi jeho dobu. Nehádzali mu pod nohy polená ani archivári ani archeológovia. Ak tu čítam, že ani na dvore a záhrade nemám hľadať detektorom, tomu sa hovorí nenažranosť nejakého úradu. Tiež, všetci, čo píšete (takmer) o celých vagónoch vyvezených nálezov, preboha, napíšte aj konkrétnosti. Čítam to všetko ako že – jedna pani povedala. Prečo my – iba záujemci o archeológiu – nemáme vedieť, o koľko Venuší či keltských spôn Slovensko zhruba prišlo?
Aby ste mi rozumeli: úplnu slobodu detektoristom neprajem, niektorí by tým dostali právo na drzosť. Ak ale amatér žije hradmi, numizmatikou, antikou či je fascinovaný minulými storočiami vlastnej dediny (ako ja), tak na nejakú licenciu by mal mať nárok, ktorej ale porušením pravidiel by sa s detektorom musel navždy rozlúčiť. V opačnom prípade sa to dá nazvať sebectvom a samozvanectvom (niektorých) archeológov.
-
Myslíš fotogenické miesto okolie alebo exterier hradu, či interier?
-
Myslíš fotogenické miesto okolie alebo exterier hradu, či interier?
-
Prečo sa neuzavrie vchod pod donjonom? Tak by bol kradnutiu koniec. Okrem toho zamurovať „diery“ do Kostkovice, aj zo strany bastionu hlavnej brány, načo tam je ten otvor? Niektoré otvory sú zaslepené už od r.1670 kvôli vandalom. Kostkov dvorec nemusí byť bežne navštevovaný. Namontovať treba baterkové fal-blik-snímače vysoko na stenách. Za terajších okolností by som sa v bránoveži bál prespať.
-
A štvrtý je z Majerských skaliek, len kúsok od kostola. Je to severná strana, preto treba fotiť zavčas rána, nie o 11.00 hod ako ja.
-
Jožo, tá posledná foto so štyrmi dverami sa ti vydarila, ukazuje – monumentum supra monumenta. Ja sa cítim ako hodený do stredoveku. Dnes vyjdem hore a precítim si to na mieste. Keby bola veža ukončená strieškou (už by ti nevošla do záberu), tak si hore vynesiem stoličku a díval by som sa zo dve hodiny. Za vyše 700 rokov sa veža pozerala na lopotenie 30 generácií pod ňou. Ochranná pre obráncov, dnes nechránená. Kazí to pocity, ale “žijeme z nádeje” ako napísal psychológ.
-
31 nezer – pri čítaní tvojich myšlienok si pripadám, že počúvam pollitruka strany pri Stavbe mládeže, ktorý dohliadol na to, aby po budíčku mali pri raňajkách ešte 10 minút čítanie z Rudého práva, disciplinovane nastúpili na pracovné úseky. Večer vedúci pracovných čiat spísali výkony (150 %-né) a najhorších 5 poslal pollitruk domov. Teš sa z priateľov, nie z krumpáča.
-
Ešte som zabudol:
31nezer- tvoj kladný vzťah k zastrešeniu musím pochváliť. Pre mňa pre hociakú vežu nemusia byť podlahy, strecha však vždy áno. Veža bez strechy – ako horal bez klobúka.
-
Nejaké je to schizofrenické, co píšeš 31nezer. Chceš do budúcna na hrade robievať mecheche na príspevky a na terajšie zábavky firmy nie si zvedavý. Tá firma ale už prispieva na hrad. A zabáva sa na štrku a nie na drevenej podlahe, čo je chvályhodné.
Ja práve vítam na fotkách čo najviac ľudí, ten hrad konečne žije! To je aj konečný cieľ.
-
Pred bránou, za tým stromom je akýsi biely blok (asi rovinný kameň), možno o váhe 200 kg, nejaký okrasný odpadlík z bastionu. Ak by to bolo tak, tak tam nepohnute leží od roku 1948 pod malou vrstvou zeme a kamenia. Ak ten strom mal vtedy 20 rokov, tak niekto ho teraz zrezal ako 80-ročný kus o priemere najmenej pol metra. Je tam taký peň?
Brapi: fotky asi lepšie nebudú, lebo sú maličké len 6×9 cm, asi kontakty z takého istého filmu. Ale ja som to neskenoval, tak ešte je nejaká nádej. Slabý ustalovač tiež urobil svoje. Fotil ich v r.1943-48 môj ujec. Ja sám som sa vybral v jednu nedeľu v r.1986 na hrad a vyfotil som naraz 5 svitkových čb filmov 6×6, čo je 60 snímkov, z toho pár nepodarkov. Zachytil som ešte nejaké záklenky nad otvormi, ale nič moc. Zábery, ktorých je už všade plno. Raz to darujem Chobimu, nevyhodím to.
-
Okolo r.1850 prešla pôda z vlastníctva zemepána do vlastníctva rolníkov ktorí na nej pracovali (zemepáni dostali ako náhradu štátne dlhopisy). Zostali však niektoré (zvyčajne najhoršie, neobrábané) časti chotárov. Tie zostali spoločnými s tým, že podľa velkosti výmery vlastnej pôdy mal každý gazda podiel na tých spoločných častiach chotárov (pastviny, skaly, močiare, chrástia) a volajú to urbár. Niektoré tieto časti sa zalesnili. Kto staval drevený domček, narúbal stromy vo svojom lese, kto ho nemal, „urbárnici“ mu z urbárskeho darovali (zo spoločného sa velmi dobre daruje). Urbár vtedy poslúžil „verejnému záujmu“. Dnes je z urbáru uzavretý (lakomý) spolok, ktorého členom (okrem mňa) sa ani nesníva, prečo ich prapradedo mal ten podiel. Dať 30 urbárskych stromov pre hrad by bolo v r.1900 samozrejmosťou. Rado z MT, súkromný urbár mi znie ako súkromný obecný úrad.
-
A ešte jedna.
-
Staršiu Kinižovku veru nemám.
-
Na to, že také lešenie sa na tých skaliskách postaví raz za 25 rokov, by som (byť metodikom) si odpustil trochu z purizmu, o takých 10 rokov už aj tak sporného.
-
Harp, máš na mysli ten velký, či malý sklon? Prilepenie som si predstavoval pomocou nahriatia plechu plameňom PB a nanesením asfaltu ako pojivo. Tak, ako sú prevedené ploché strechy s krytinou IPA či Sklobit. Na tej časti velkého sklonu by to však v horúcom lete asi “zliezlo”.
Rado a Chobi, dobré argumenty. Máte oba pravdu, už to asi preháňam.
Jožo, ešte pred týždňom som nevedel, že ty si ten maliar. Minulý týždeň som si podrobne čítal na obnove.sk príspevky, ktoré som nikdy nečítal. Tam som videl aj tvoje trápenie sa s Lietavou. Bol som s tým tak očarený (myslím pred pár mesiacmi, keď sa mi dostal do ruky ten plagát), že ho mám na stene v zlatom ráme, ako vidíš na obrázku dole. Budeš mať však vo mne konkurenciu, lebo LietHrad robím v CAD programe. Niet však dosť času a nemám výškové kóty horného hradu.