naj
Forum Replies Created
-
Pre hlupáka je všetko nemožné.
-
Tak dokončím, čo som načal: ak by sme napodobnili (či ukradli) egyptskú hypotézu o pripodobnení postavenia pyramíd v Gize tvaru súhvezdia Orion, teda aplikovali hypotézu na naše veľkomoravské pomery, tak by priemet hviezd súhvezdia do našich hradísk bol nasledovný:
Mintaka ………. hradisko Marhát
Alnilam ………. hradisko Kostelec
Alnitak ………. hradisko Pobedim
Betelgeuze ……….. hradisko Tunežice-Košeca
Rigel ……….. hradisko Majcichov
Bellatrix ……….. hradisko Hradište
Saiph ……….. hradisko Pohanská
Pri žiadnej inej konštelácii súhvezdia aplikovaného do priestoru Slovenska sa nepodarí dosiahnúť takúto uspokojivú (na 90 percent) synchronizáciu hlavných hviezd Oriona a veľkomoravských hradísk. Budem len rád, ak sa to niekomu podarí lepšie.
Hlavne som rád, že do “Oriona” patria také hradiskové “hviezdy”, ako sú Ducové, Pobedim, Majcichov a Pohanská. Nepresnosti môhol spôsobiť aj obrázok súhvezdia, ktorý nemusí byť vždy presný. Najviac nepasuje Majcichov, ktorého odchýlka je 6 km od ideálnej polohy.
Toto moje “odbočenie” od kreslenia modelu hradiska Pobedim treba brať ako duševnú rozcvičku. Zároveň taká úloha osvieži poznanie našich hradísk, pretože verím, že to mnohých zaujme.
No, a tu je obrázok, ako leží súhvezdie Orion na Slovensku. Všetko sedí lepšie ako v archeológom v Gize. Kto by to bol ešte včera povedal…..?
-
Veľa sa popísalo o troch pyramídach v Gize, zoradených do jednej priamky. No a porovnáva sa to s pásom troch hviezd súhvezdia Orion, ktorých vzájomná poloha je tiež taká. A z jednej zo šikmých šachiet pyramídy (Cheopsovej) je možno vidieť v určitom čase tieto tri hviezdy opasku Oriona. Možno je to len náhoda, ale mnohí archeológovia v tom vidia zámer.
Podobnú situáciu som zistil u nás, keď som začal kresliť model hradiska Pobedim. Pri pohľade z hradiska smerom na horu Marhát (obr.1), je v strede na tejto ich spojnici hradisko (dvorec) Kostolec nad Ducovom (obr.2). A tak tu máme vlastne tiež pás Oriona, teda hviezdy Alnitak-Alnilam-Mintaka. Na miesto pyramíd: Cheops-Chufev-Menkaur si dosadíme tri hradiská: Pobedim-Kostolec-Marhát. Pravdu povediac, neviem, či na Marháte bolo naozaj hradisko. Skôr to môhol byť taký slovenský Olymp, miesto bohov. On totiž nejaký koumák (najskôr mních), po nejakom čase zistil, že ak stojí na mieste (neskoršieho) hradiska Pobedim, tak vždy na Božie narodenie, 25.decembra, svieti pás Orionu (hore spomenuté tri hviezdy) práve nad Marhátom -vychádza spoza neho (obr.3). V roku 800 AD (možné zakladanie hradiska) taký jav nastal krátko po zotmení (17,30 hod.) a dnes ho možno pozorovať o 19,00 hodine. Ja som to osobne neodsledoval, tú 19-tu hodinu treba brať s rezervou. Pri azimute spojnice hradísk Pobedim-Marhat asi 112 stupňov sa taká vec dá zistiť z “planetária v počítači” Stellarium. Ak niekto stojí mimo tejto spojnice, samozrejme to bude iný čas. Na dvorci Kostelec by mal byť tento úkaz výraznejší, lebo leží o polovicu bližšie (cez 7 km) k Marhátu ako Pobedim (15 km).
Orion je neprehliadnuteľné zimné súhvezdie, viditeľné na celom svete, lebo leží skoro na ekliptike a v Mliečnej dráhe. Jeho symetria bije do očí a dve z jeho hviezd patria medzi 10 najjasnejších. A v blízkosti je najjasnejší Sírius a Procyon. V lete ho neuvidíme, lebo v letnom slnovrate (na Jána) je v konjunkcii so slnkom.
Ak opasok Orionu hral takú velkú rolu u Egypťanov, tak možno zohral nejakú rolu aj inde vo svete, napr. na Velkej Morave. Po Slnku, Mesiaci, Venuši, Marse a Síriu bol Orion ako možný ovládateľ všetkého. Nečudujme sa našim prapradedom, lebo aj my dnes sa pachtíme po “teórii všeho”, čo by nám umožnilo rozumieť vesmíru a tým pádom ho ovládať -chceme vykopnúť všetkých predošlých bohov a doplížiť sa na ich miesto. Dnes je tým “bohom” napr. teória superstrún. Pri predstave ako sa naša Zemička rúti široko-ďaleko prázdnym vesmírom, sa vždy radšej obrátim s pokorou k nášmu jedinému Bohu.
V tej Gize mali napodobniť celé súhvezdie Oriona pyramídami. Neštudoval som to, tak neviem, ako to tam vyzerá. Ale musím si premietnúť súhvezdie do priestoru s našim “opaskom”, jestli sa tu nenájdu zástupcovia ostatných hviezd Betelgoise, Rigel, Bellatrix a Saiph.
P.S. Model hradiska ešte nie je hotový.
-
Kiež by každé hradisko sa dalo pohodlne pozrieť z lietadla ako je hradisko Pobedim. Väčšina hradísk sa stratí v lese, ale Pobedim ten svieti na nás svojou 1000-ročnou stopou v ornej pôde neustále. Škoda, že bolo tak zrovnané zo zemou pred 60-timi rokmi. Na poslednom obrázku by sa hradisko nachádzalo presne medzi dvomi stohmi slamy. Azda si nájdem čas ho tam nakresliť.
-
Obchodné cesty pred rokom 1000, alebo po tomto roku? Pred týmto rokom treba uvažovať hradiská, po ňom hrady. V staroveku a na zač.stredoveku bola polovica Slovenska prales. Preto by som vtedy uvažoval s len dvomi severo-južnými cestami: okolo Váhu (Jantárová) a na východe cez Košice. Po vzniku Uhorského štátu sa cesty rozširovali ako huby po daždi, , tak ako sa šírili panstvá. Pochybujem, že cesty mali už nejaké svoje meno.
Ďalšie pokecy na (odkial je aj obrázok):
http://sclabonia.sk/2014/09/suvis-jantarovej-cesty-s-hlavnym-mestom-velkej-moravy/
-
Tak po pol roku som sa vybral dnes odfotiť vzdušnú os Lietava-Hričov, a myslel som, že hory budú červeno-žlté. Táto jeseň však farbám akosi v tejto lokalite nepraje. Pod hradom Hričov niečo vytrvale horelo, dúfam, že to bola iba gulášpartia na zakončenie tohtoročných prác.
-
Nie som nadšenec, ale je mi ľúto aby šiel (asi podobný) koč do šrotu, aj keď je to tiež už ruina. Na prvej fotke je odfotený v r.2004. Na ďalších dvoch fotkách je terajší stav – drevené časti polozhnité až rozpadnuté mám odložené, podľa nich urobim nové. Napodiv koženky (sedadlá) sú takmer neporušené. Koč bol pod holým nebom asi 6 rokov. Nemal už pred 10 rokmi kolesá, ale tie mi isto nik už neponúkne.
-
Myslím, že do zajtra (sobota, 6.sept.) otvorenej Kvetnej záhrady v Kroměříži sa ešte neoplatí ísť, lebo tam bude riadný nával návštevníkov. Národné centrum záhradnej kultúry sa pochváli prvkami, ktoré boli už pri jej vzniku cca 1670. Mňa prekvapil údaj, že tam je 8 km hrabových živých stien, obvodové sú až do výšky dvoch podlaží. Bludisko, ktoré tam majú, dúfam má len nízke steny pro forma. Nuž, návšteva záhrady, spojená potom s vyprážaným rezňom v historickom meste Kroměříž, má len jednu chybičku, aby mi bol svet gombička: aby už tí Česi mali tiež konečne Euro.
-
Píše sa o páde steny, či múra, ale je to len časť steny. Tieto fotky sú z 20. apríla tohto roku.
-
No, konečne je to krovie z hradného kopca preč.
A že sa tam zas pasú zvieratá, to považujem za návrat k bývalému 500-ročnému normálnemu stavu. Predpokladám, že niekto sa už poriadne nasral, a “ochrancov prírody” nahradil kozami. A čo sa týka toho “verejného obstarávania”, jeho nepružnosti pre akútne a naliehavé prípady, – to je ukážka práce úradných šimľov, o ktorých nie je núdza ani v čase dnešnej zúriacej znalostnej ekonomiky s informačnými technológiami. Ó Bože, daj, aby pokoj a istoty štátnych úradníkov navždy odvial čas.
-
Pre zaujímavosť dávam aj opačný pohľad – z Lietavy na Hričov. Až skončia dni s oparom vo vzduchu, možno sa urobí lepšia fotka. Najčistejší vzduch býva pri jasnej ale mrazivej oblohe v zime. No, to ma doteraz nenapadlo sa v mraze štverať sa na vrcholec vápencového lomu, z ktorého je toto foto urobené.
-
Čo považujete páni za zadok? Ak chrbát, tak je to v poriadku, tam je zdroj zimomriavok. Ja ak mám “teplá záda”, tak mám tepelnú pohodu. Sedaciu časť by som nedoporučil zohrievať, lebo prekrvuje sa časť, ktorá práve v kostole nemá rušiť myšlienky, ani odor vzduchu. Čiže ohrev by mal byť v spodnej časti operadla. Takéto miestne ohrievanie môže mať minimálny príkon, teda vplyv na interier kostola mizivý. Na sedadle by aj mechanické namáhanie výhrevného telesa bolo dosť zásadné, teda aj muselo by byť pevné. Na operadle je namáhanie na minime. Treba dať tepelnú izoláciu medzi operadlo a výhr.teleso, aby sa lavica príliš nevysušovala. Navrhnul by som aj možnosť vypnutia ohrevu chrbta, napr. v marci by to už polovica veriacich nepotrebovala. Za zamyslenie stojí aj vyšší príkon výhrev.telies vzadu kostola, kde občas ťahá od dverí.
-
Pohľad na Lietavský hrad z “akropoly” hradu Hričov, na pozadí vápencového lomu v Liet.Svinnej. Pri 20x optickom zoome z kompaktu to ešte nie je bohviečo, niekto sa tam azda vyberie aj s väčším “delom”. Oba hrady ležia vo vzdušnej vzdialenosti 7,5 km, ak som to dobre odčítal z Google Earth. Škoda, že na Google Earth sa nedá “naštelovať ” zorný uhol pohľadu, aby sa dali takéto pohľady i modelovať.
Nad všetkým tróni kulisa Malej Fatry -Turské hory a Martinské hole.
Nebol asi problém, aby si kasteláni oboch hradov vymieňali správy pomocou zrkadla a slnka.
-
Moderné kostoly ktoré majú presklenené celé steny (nechcem tu dať foto aby sa to niekoho nedotklo) majú samozrejme vyššiu tepelnú prestupnosť a nižšiu tep.zotrvačnosť stien a stropu. Asi je tam občas horšia tepelná pohoda, a vznikajú tieto požiadavky na vykurovanie. Postrádajú aj tú klasickú výzdobu drevenných plastík a oltárov. Mne to potom v takom kostole trochu pripomína bývalé domy smútku pri cintorínoch, prípadne prednáškovú aulu na vysokej škole. No, ale k meter hrubým múrom, úzkym okienkam, a rebrovým stropným klenbám sa isto nevrátime, lebo stavebno-technicky navzájom súvisia. Keby bolo na mne, povolil by som len neogotické kostoly, lebo taká stavba musí mať vážnosť.
-
V kostoloch sa nikdy nekúrilo. A pretože boli vždy nabité, nikomu to nevadilo. Hlavne, keď išlo prakticky len o 3 najhoršie mesiace. Nebol žiadný problém, aby starší a nemocní vynechali cez snehové kalamity a mrazy nedelné bohoslužby.
Vykurovanie v kostoloch je velmi neefektívne, lebo všetko teplo vystúpa pod vysoký strop. Tiež to, že väčšina dní je bez konania bohoslužby. Ak má byť nejaké kúrenie, tak ozaj len podlahové a riadne poddimenzované – nikto si predsa neodkladáme zvrchníky a bundy na vešiak pri vchode. Mne ešte v nevykurovanom kostole nikdy zima nebola. Naopak, problémy bývajú s vetraním.
Pretože ja chápem účasť na sv.omši ako virtuálnu návštevu neba, má byť také naladenie podporené rozsvietením čo najviac sviečok a osvetľovacích telies. To samo už vyženie teplotu vzduchu nad 16 stupňov, čo je akurát (ak teda nie je vonku už dva týždne -15 stupňový mráz).