Forum Replies Created

Page 4 of 20
  • naj

    Member
    9. februára 2014 at 22:45 in reply to: Detektorizmus – legálna záľuba?

       V poslednom príspevku som dal fotku kameňa vo výkopovej ryhe pod Lietavským hradom. Bol to skôr geologicky zaujímavý kus v zemine. Pri bližšom prehliadnutí kryštalického vápenca som zbadal -podržte sa- písmená.

    Možno je to len autosugescia, že si poskladám tmavé fľaky do systému písmen (psychológovia robia pomocou fľakov testy). Podrobil som to v editore obrázkov rôznym filtrom, ale stále tam vnímam 5 písmen (ak latinské –ae rátame ako jedno písmeno): VMBRAE. 

    Zretelné je iba M, E, trochu R.  Písmeno B je úplne nezreteľné, skôr si ho domýšľam, aby to dalo zmysel slova UMBRE (stará latinčina má miesto U písmeno V). 

    V latinčine to znamená: tieň, tiché miesto, ústranie, tma, pokoj, vidina, duch, prízrak, ….  No, zbohom, pomyslel som si. Dobre, že som sa s tým nezapodieval a nechal to na pokoji. Vyzerá to akoby všetko prekryté granitovou doskou. A bolo to miesto s typickou flyšovou štruktúrou, to znamená kamene obalené blatom, kým v okolí bola ílovitá pôda.

    Nuž, dal som tu dôvod na fantazírovanie, ktorého, ako napísal benjo ja mám na rozdávanie. Ukazujem to na ďalších 4 fotkách. 

     

  • naj

    Member
    8. februára 2014 at 21:27 in reply to: Detektorizmus – legálna záľuba?

       Dnes sa pod Lietavským hradom kopal výkop pre telekomunikačný kábel  (celý výkop je v ochrannom pásme hradu). Slnko nesvietilo, tak fotky v takom počasí sú smutné. Nuž prešiel som si výkop po dĺžke vyše kilometra, ale nebolo tam nič, čo by zaujalo oko amatéra z archeologického hľadiska.  Ofotil som pravouhlý kameň, stratený lemeš z pluhu a zadné sklo traktora. Na fotke vidieť štruktúru steny výkopu – kamenné podložie je v “nedohľadne”.  Natrafil som na odlomený plochý kameň, dosť hlboko vo výkope (viď posledné foto), nič sa s tým nedalo robiť. Odlomená časť nikde nebola. Bagrista hovoril, že tam boli aj z Nitry, zrejme z AÚ. Teraz večer aj banujem, že som sa ten kryštalický vápenec nepokúsil vybrať -nevedno čo to bola za zaujímavosť. Zajtra už bude výkop zasypaný.

    Píšem to tu aj preto, aby bolo vidieť, že ani pri takýchto radikálnych odkryvoch (a sú na dennom poriadku) si archeológ “nepríde na svoje”.

  • naj

    Member
    8. februára 2014 at 0:19 in reply to: Detektorizmus – legálna záľuba?

        Ak niekto aj pozbiera kovové predmety z povrchu zeme, a do hĺbky 30 cm, podľa mňa nič tak hrozného nerobí. Najviac dôležitých nálezov je hlbšie (to by mali ináč archeológovia leháro zamestnanie). Pri kyslých dažďoch, o ktorých isto nik nepochybuje, to nevyzdvyhnuté povrchové železo veľmi rýchlo koroduje, až sa rozloží.  Max. 5 percent toho železa čo nájde detektorista má akú-takú vedeckú cenu. Z toho aspoň polovica sa isto nakoniec dostane do správnych rúk (viď plakety, pyxida, atd…). Až 80 percent archeologických nálezov je neželezného charakteru.

    Ale aj tak navrhujem:
    – urobiť takýto povrchový „rýchlozber“ archeológmi s vybranými pomocníkmi pri použití detektorov, GPS a diktafónov (rýchle zaznamenanie nevyhnutnej informácie nálezu). Pre bystrých a aktívnych je to hračka, na lenivých netreba brať ohľad.
    – byť predsedom vlády, nariadil by som takéto prehliadnutie zemského povrchu celého Slovenska. Dá sa to urobiť za 1 rok, a celá táto „vykrádačská“ paranoja konečne zmizne.
    – podobalo by sa to na 1. a  2. vojenské mapovanie Uhorska. Vtedy sa nebál vyhnať cisár do terénu vojenských geometrov. Zakreslili ručne celé územie štátu.
    – detektoristi už prakticky potom nič nenájdu. Ak aj niečo nájdu hlbšie (s lepším detektorom), to kopanie ich nevyhnutne odradí. Skúste vykopať napr. tri jamy pre stromky do hĺbky len 50 cm, aký to je výkon. A tiež už veľa takými jamami riskuje. Detektoristi najradšej pracujú do hĺbky dĺžky lopatky. To im práve treba „vyfúknuť“.
    – ak odpočítame plochu zemského povrchu bez potenciálnych nálezov (voda, skaly, zastavaná plocha, oplotené záhrady a pozemky, cesty, prekutrané hradiská a hrady,…, tak stačí prehliadnúť len 2/3 územia.
    – a nakoniec: kto chce ísť dopredu, hľadá spôsob, kto nechce, hľadá dôvod.

  • naj

    Member
    6. februára 2014 at 19:59 in reply to: Archeológia v službách ideológie a náboženstva.

       Benjo,

    v archeológii a histórii je fantázia inšpiráciou i pracovnou metódou. Fakty si zosumarizuješ v hlave, a nemôže to byť v prvom pláne nič iné, ako imagination. V druhom pláne sa to už “samocenzúrou” filtruje, aby to obstálo pred svetom. Ja som však hovoril o intuícii. Tá je výsadou tvorivých. Tak-či tak, nefantazírujem, čítaj ďalej, a zistíš že to zatiaľ nemám z “vlastnej hlavy”:

       V r. 907 po bitke pri Bratislave Maďari zničili Veľkú Moravu (prakticky po r. 920, dodávam). Mnohí duchovní pred nimi utekali. Podľa tradície sa arcibiskup Gorazd utiahol do Poľska, do Krakova, a tam pokračoval ako arcibiskup. O jeho prítomnosti v Poľsku nasvedčuje zápis v rukopisnom liturgickom kalendári zo 14. storočia, pochádzajúcom z Wislice, najstaršieho cirkevného strediska v Poľsku. V tom kalendári pri dni 17. júl je zaznamenaný sviatok sv. Gorazda. K tomu treba ešte poznamenať, že na ten istý deň pripadá jeho sviatok spolu s inými významnými cyrilometodskými učeníkmi (tzv. “sedmopočetníci”) v bulharskej cirkvi.
       Gorazd bol prvý, čo spojil Nitru s Krakovom a zaiste po jeho stopách prišiel sv. Svorad z Poľska do Nitry, do kláštora na Zobore.
    Styky Krakova s Nitrou sa udržali pomerne dlho. Zo životopisu sv. Svorada vieme, že z Nitry, z vinice nasadenej samým sv. Svoradom, sa dodávalo do Poľska omšové víno. Tento zvyk trval do 16. storočia. Možno, že aj túto tradíciu začal sám sv. Gorazd, ktorému omšové víno dodávali do Poľska z majetkov jeho rodiny pri Nitre.

       Viac:                                 http://www.skm-frankfurt.de/farnost/svaty-gorazd/


       Svätý Gorazd bol učeník sv. Cyrila a Metoda. Prof. Stanislav zastával mienku, že pochádzal od Galanty, kde dodnes jestvujú miestne mená Goražd’, Gorazdov. Tam sa podľa neho kedysi nachádzal majetok gorazdovskej rodiny.
    To je teda prvý slovenský svätec zo slovenského rodu. Ale jeho úcta u nás v nepriaznivých podmienkach celkom upadla do zabudnutia. Na jeho spomienkový deň, na 17.júla sa dostali sv.Andrej Svorad a sv.Benedikt Stojislav.

     

    Ale mal si pravdu, že asi chodili i opačne, od Sv.Beňadika do Nitry. Samozrejme bola skoro výhodnejšia cesta Hornou Nitrou na Nitrianske Pravno, s variantami popod Zniev cez Turiec, alebo na Rajec.

  • naj

    Member
    5. februára 2014 at 23:45 in reply to: Archeológia v službách ideológie a náboženstva.

                 Trasa NITRA – Čierne KĽAČANY – Svätý BEŇADIK
    Netreba mať mimoriadnu intuíciu na to, aby človek nevidel, že nešťastie, ktoré pyxidu zo slonoviny postihlo, sa mohlo stať s tou najväčšou pravdepodobnosťou práve na 40-kilometrovej ceste z Nitry do Sv.Beňadiku (Beňadická skala).

    Po roku 907 od Maďarov očakávaná pohroma, ale hlavne po roku 920 reálna pohroma zapríčinila útek od „Zobora“. Odchod Pohroním (možno so zámyslom až do pôsobnosti Krakova, lebo sever sa stal útočiskom) bol jediným rozumným riešením. I keď to mala byť skôr záchrana relikvií do pevnosti Sv.Beňadika, čo muselo byť už vtedy výnimočné miesto. Nešťastná náhoda pri Č.Kĺačanoch tento zámer prekazila. 


    Hronský Beňadik – výnimočné miesto.
    Opevnené sídlisko z doby halštatskej, veľkomoravskej a slovanské pohrebisko.
    O architektúre prvého románskeho kláštorného komplexu (trojloďový románsky kostol) vieme málo, jeho základy sú pod dlažbou súčasného gotického chrámu.
    Miesto vzniku tohto najstaršieho románskeho kláštora nebolo zvolené náhodne. Malo priaznivé prírodné podmienky (tzv.Slovenská brána), existovala tu stará obchodná cesta.
    Prvá písomná zmienka z r. 1075 sa vzťahuje na opátstvo zasvätené svätému Beňadikovi.
    Kláštor bol úradným miestom, ľudia tu mohli overovať listiny, deponovať cennosti, vydávali sa knihy, riešili majetkové spory. Odtiaľto pochádza Nitriansky kódex, latinský evanjeliár, najstarší text napísaný v latinčine na našom území.

     

  • naj

    Member
    5. februára 2014 at 18:00 in reply to: Detektorizmus – legálna záľuba?

    Asomtam, viem o čom hovorí zákon, na Obnove sa to diskutovalo viackrát. Ide o to, vyvijať tlak odbornej i amatérskej verejnosti na PÚ, aby sa ten zákon trochu zmenil. Nemusíme byť “najpápežskejší” v Európe. Mnoho amatérov má omnoho viac vedomostí, ako len to, aby pochopili, čo je nálezová situácia. A hlavne majú čas, ktorý profesionáli nemajú. Tiež si môžu chrániť svoj chotár, ako majú lesníci svojich hájnikov. Takejto spolupráci sa “slovne” nevyhýbajú ani profesionáli, pokiaľ to sleduješ. 

  • naj

    Member
    5. februára 2014 at 14:27 in reply to: Detektorizmus – legálna záľuba?

    Niečo z českých debát:

     

    …..tady už fotky jsou. nevím jestli se mám smát nebo plakat, kam až to na Slovensku dopracovali…..


    ….Koukam poklad nedozírné hodnoty.. to se bude krásně vyjímat ve Slovenském národním muzeu  …..


    ……Je to k zblití, podkovy a mrtvý mince měděný, kterejch je všude na kila…..


    ….to foto mincovních plat…směšný fest, samý obyč mince, po smrti..to je teda úlovek do muzea! německej desetifenik nebo mrtvej krejcar……


    ….poznam pripad, ze este mu aj vratili kopane veci, je to cele divadlo ….

    ….Kks ale tv “narkóza” sa vyfarbila…toho chalaniska tam vykreslili ako profesionálneho zločinca…


    ….fakt, zlocinec jak vysity. zopar hrdzavych novodobych motyk, lesnickych seker, a album modernych minci.  a vraj pripad storocia…..

    ….mam dojem ze na tom pam.urade pracuje par nedostudovanych gymnazistov,
    co si popri zamestnani v statnej sprave spravilo vys.skolu odbor soc.praca..
    alebo tak nieco…..


    ….tak to asi ty hlasatelia v TV budu mat zrejme najpresnejsie informacie..
    predpokladam ze od autorov tych fotografii..
    takze klasika- nasiel par kil srotu, k tomu si prikupil po burzach nieco z lepsich minci,
    zatial si myslime ze je v riti, ale kto mu to dokaze, sami este nevedia.  lovci senzacii.
    jedna vec je ista – dokazne bremeno spociva na obzalobe.


                             http://www.sberatel.com/diskuse/sberatel/legalnost-hledani_post_-304023

     

  • naj

    Member
    5. februára 2014 at 10:54 in reply to: Detektorizmus – legálna záľuba?

    Čosi na celom prípade nesedí. Ak 22 ročný tolko vyzbieral detektorom (a isto ho nemá ani 5 rokov), tak by archeológovia nelenili a viac by tiež chodili “na zber”. Vedia ale, že by to bola strata času. Lebo 99 percent nájdeného by boli podkovy, nožíky, fľaškové uzávery a konzervy, klince, granáty, náboje, kovové gombičky, …, všetko 19. a 20. storočie. Dajme ruku na srdce, rieši nám niečo minca Františka Jozefa? Tí najtvorivejší vrhajú všetku svoju energiu do 1.tisícročia. Tam každá nová myšlienka má cenu zlata. Tam sú stovky domnienok, či hypotéz. Archeológ, ak nechce premárniť kus života, neobetuje drahocenný čas chodením po chotároch aby detektorom prekutral zeminu do hĺby 20 cm. A dostal by sa akurát k tým horeuvedeným 99-tim percentám Fe-prvku. Existuje aj niečo, ako efektívnosť výskumu. Na západe sa s amatérskych archeológov stali objavitelia, preto postoje zákonodarcov sú tam iné ako u nás.  Heinrich Schliemann ako amatér, s knihou od Homéra našiel Tróju. A ešte raz dajme ruku na srdce: ak nájde archeolog pyxidu zo slonoviny, rieši to na Slovensku niečo?  Aj podľa tu nájdených diskusií, -absolútne nič. Dokonca celá 10-tonová hrobka pod Tatrami bude zdrojom sporu, ….lebo niektorí sa našli v  nihilizme

    Ten “chalan” to nenazbieral nanajvýš poskupoval. A môže to byť aj divadlo. To je môj tip. 

  • naj

    Member
    3. februára 2014 at 13:32 in reply to: Archeológia v službách ideológie a náboženstva.

        Vlčik, ďakujem za venovanie. Návšteva kostola, aj keď len cez médium, je pre mňa nahliadnutie do neba, milujem anjelov. Tí Dvořákovia sa akosi vydarili, ak spomeniem ešte i Vladimíra (Televarieté).
        No a k téme: na názory na Č-K pyxidu má zrejme účinok , podobný účinku fyzikálneho zákona o povrchovom napätí na kvapke vody: kvapka sa snaží zaujať pri danom objeme čo najmenší povrch. Na ISS zaujme dokonca tvar guľôčky. Nazvime si ho Zákon jednoduchosti. Aj názory na historické udalosti sa majú tendenciu redukovať na „zapamätateľné“, stručne vysvetliteľné, viac ľudí si ich osvojí. Teda – ak tie názory vyplývajú z tých istých premisov, faktov. Konštrukcia, ktorá je dosť kostrbatá, sa ťažko uplatňuje do života. Čiernokľačianská pyxida v rukách Cyrila a Metoda – je zatiaľ presne to nekostrbaté, zapamätateľné, jasné a jednoduché vysvetlenie jej existencie u nás. Vedia to tí, ktorým detaily nezaclonia celok (aj skrz zacláňajúce stromy neprehliadnu les).

     

    A toto už citujem:
    Jednoduchosť je najvyššia forma dokonalosti. (Leonardo da Vinci)
    Sprav veci také jednoduché ako je len možné, ale nie jednoduchšie, povedal Albert Einstein.
    Zjednodušovať môžu tí, ktorí detailne pochopili fungovanie zložitého systému. Zjednodušovanie je zložitá práca pre špičkových odborníkov. Viac:

                                 http://blog.etrend.sk/jan-kosturiak/prichadza-kolaps-sudruhovia-2.html

                                 http://blog.etrend.sk/jan-kosturiak/amateri-a-profesionali-2.html

  • naj

    Member
    2. februára 2014 at 19:18 in reply to: Archeológia v službách ideológie a náboženstva.

            Moja reč, moja myseľ, môj postoj k archeológii, k histórii. Pavel Dvořák – akoby moje druhé ja.

    Nuž, správni chlapi majú správny postoj k histórii – je to nikdy nedokončený zaujímavý príbeh:  

                                                                    

    …    https://www.youtube.com/watch?v=ZTu33LWPrHs

     

     

                            

                                 

     

  • naj

    Member
    1. februára 2014 at 18:56 in reply to: Archeológia v službách ideológie a náboženstva.

    Riaditeľ Archeol. ústavu v Nitre Matej Ruttkay sa vyjadril:

    „Sú viaceré teórie. Podľa jednej pyxidu priniesli vierozvestci Cyril a Metod, ale mohla sa k nám dostať aj inak, zásluhou kmeňov v čase sťahovania národov či oveľa neskôr z Byzancie“.  Viac:
    http://nitra.sme.sk/c/4832840/archeologovia-chcu-objasnit-zahadu-vzacnej-pyxidy.html

     

    Že sú viaceré teórie, uviedol aj Karol Pieta v tomto interviu:
    http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/285953-diskusiu-o-cyrilovi-a-metodovi-treba-zacat-o-storocie-skor/

     

               Už len z týchto dvoch rozhovorov som zistil, že ty – asomtam – máš nedostatočné vedomosti o tom, ako archeológovia zmýšľajú o pyxide. Ideológiu si na stránky Obnovy vniesol ty, a to ideológiu nenávisti k náboženstvu.  Zrejme si nejaký skrytý marxista a teda bojovný ateista. Všetci normálni ľudia chápu výsledky archeologického bádania ako otvorenú knihu v tom zmysle, že výsledky sa upresňujú novými poznatkami.
    Pyxida nemá nános ideológie. Nemá preto, lebo doterajšie výsledky archeol.bádania viedli len k domnienke (hypotéze). Ty si stále mýliš domnienku (hypotézu) so stranícku líniou (asi si z komunistickej rodiny).

    Ako vidieť aj na vyjadreniach Ruttkaya a Pietu (vedenie AÚ), tešia sa na nové nálezy, ktoré by im potvrdili pravdepodobnejšiu teóriu o histórii pyxidy.
    Preto sa na Kolníkovi a Veliačikovi tak nevŕš, lebo pred cca 40 rokmi preštudovali čo sa dalo a urobili čo sa dalo. Aké môžu mať teraz pocity, keď dehonestuješ ich odvahu, čo vtedy v čase normalizácie napísali o pyxide a bolo to riskantné (kardinál Korec musel robiť v tom čase len závozníka).

    Pri nových poznatkoch by isto nemali problém hypotézu prispôsobiť. Veď sa to tak deje v celom vedeckom svete. Ale nových poznatkov zatiaľ niet. A čím viac sa s tým zoznamujem, tým viac vidím, že AÚ nedal vec ad acta, ako nedal ad acta ani len jedinú archeologickú úlohu. Preto s tým názvom tejto diskusie klameš. enlightened

  • naj

    Member
    1. februára 2014 at 11:19 in reply to: Archeológia v službách ideológie a náboženstva.

    asomtam, príliš používaš  kopírovanie  Ctrl+C ,   Ctrl+V.  To tu toho napráskaš, a kto to všetko má čítať? Ja som tvorivý, a nemám na politiku čas, hlavne nie na politické atrapy. Ty v tom akosi žiješ, ale to ti odoberá vzácny čas.

    Bolo by zaujímavé, keby archeológovia vyjadrovali na škále 0 až 100 percent pravdepodobnosť, nakoľko ich domnienka ( teda hypotéza) asi zodpovedá historickej pravde. Také “samohodnotenie” by potom nemýlilo ostatných, ako je to teraz. Väčšina záujemcov o archeológiu podvedome považuje hypotézu za 100 percentné tvrdenie (nie pravdu), pritom autor to ani tak jednoznačne nemusel myslieť. Ako prvý názor to jednoducho dal “do pľacu”. Množstvo kritických pripomienok na hypotézu by tieto percentá potom znižovala. No, len kto by také škálovanie prevádzkoval?  Pavel Dvořák tvrdenia rieši šalamúnsky:

    S veľkou pravdepodobnosťou možno povedať….a možno to bolo celkom inak.

    Mne to tak vyhovuje, lebo je tam rezerva aj na iný názor. Problém aj preto, že, ako sa hovorí, traja Slováci vytvoria 4 strany. Napríklad na histórii Stonehenge sa vo Wellse nik neháda. Pritom názorov je viac, a každý názor sa berie ako zaujímavý a hlavne nafilmovaný (Viasat History, Diskovery).

    O pyxide je len ten Dvořákov film, ukazujúci Kolník-Veliačikovú verziu. Ak je málo dôkazov, vypomáha sa potom “motívom”. Presne, ako pri vyšetrovaní nás jasný motív dovedie k páchateľovi. No a tu poriadný motív máme ako-tak presvedčivý iba jeden: spojenie s Byzanciou a vzácnosť slonoviny. Na tom sa to potom aj postavilo.

    V sedemdesiatych rokoch min.storočia boli mizerné možnosti skúmania nálezov, také sú asi doteraz. Preto by pyxidu mali prehliadnúť v tom nemeckom Zentrum f.B.S.Archäologie a iných laboratóriách (viď hrobka Poprad).  Vedia popísať parametre ľudských zubov, isto aj sloních. Aj keď čas úmrtia slona nič nezaručuje pre ďalšiu históriu tejto pyxidy.

  • naj

    Member
    31. januára 2014 at 10:37 in reply to: Archeológia v službách ideológie a náboženstva.

        Chlapi, nes..te ma. Zaoberať sa archeológiou, umením, históriou mali vždy ľudia, čo mali blízko k Bohu. Takí za sebou aj niečo hodnotné zanechali. Všetko je to spoločenská nadstavba.  Najeme sa a rozmnožíme aj bez umenia a histórie, ale sme šťastnejší, ak môže aj myseľ lietať do nebeských výšok (nielen chlebom je človek živý). Ak nám myšlienky už letia do tých výšok, aj keď by to boli rovnobežky, spoja sa nakoniec v jednom bode. Hoci nekonečne vzdialenom. Tam naše poznanie nedosiahne, ale my zvedavejší tam vidíme niekoho vševediaceho. Vytvoriť niečo, čo nás posúva k Bohu je vždy to najhodnotnejšie. Vidieť to na kresťanskom umení, ktoré vždy zasiahne srdce. Odmyslime si tie tisíce obrazov, sôch, chrámov – a ostala by len čierna diera v mysliach ľudí. K Bohu smeruje myseľ nielen kresťana. 

        V tejto debate chlapi nevidím nič, čo by ste tu dali pozitívneho aby som “podrástol”. Je to ako fungujúce perpetuum mobile -nekonečná kritika. To je veľmi lacné. Na to stačí nepochopenie. Kritizovať môžem všetko, na čo si pomyslím. Napríklad aj taká mucha, je mi s tými šiestimi nohami smiešna. Ešte, že nemusí kupovať topánky. Kľudne stačili štyri nohy. Úplná blbosť, mať 6 nôh. Niekto namietne, že prednými si umýva ksicht, a zadnými riť a krídla. Vypracujem vektorovú schému pôsobenia síl na jednotlivé nohy a dokážem že 6 nôh je veľa. No a tak by to pokračovalo, ako to pokračuje aj v tejto našej debate. Prešaltujte na “analógové” myslenie. To značí, že ak je pohár naplnený do trištvrte, tak je naplnený do trištvrte a nie je plný. “Digitálne” mysliaci pozná len plný, alebo prázdny pohár. Také myslenie nepostihuje pravdivo realitu.  

        Aj ľudia sa nedajú zaradiť len na dobrých a zlých. Ukážem na Dubčekovi:  Pre antikomunistu je to stále len komunista, pre komunistu Husáka to bude len oportunista a možno i zradca strany. Ale pravdu nemá ani jedna z týchto “digitálnych” hláv. Život je plný kompromisov, ak má byť znesiteľný.

        Moje myslenie je analógové. Teda viac-menej proporcionálne, pravdepodobnostne hodnotiace, škálovateľné, spojité. Konkrétne: T.Kolník nie je pre mňa ani ficovec, ani svätuškár, ani hejzľovák, ani… Dnes by sa pod ten pamflet už mnohí nepodpísali, lebo falošnosť niektorých komunisto-katolíckych politikov vyšla na “božie” svetlo.

    A netrpezlivo čakám na tú novú hypotézu o histórii Č-K pyxidy.  Čo nik z vás nie je tvorivý?

    No, zrejme úbežník vášho myslenia nesmeruje k “nebesům”, ale len k tej prízemnej kritike.

     

    (Dopisujem cez žltú tužku: vidím, že ma asomtam predbehol, kým som odposlal príspevok). 

  • naj

    Member
    29. januára 2014 at 22:48 in reply to: Archeológia v službách ideológie a náboženstva.

    P.S.  Ešte som zabudol: 

    to “kľúčové” číslo časopisu SLOVENSKÁ ARCHEOLÓGIA  XXXI /1  (1983) ,  kde vedľa seba majú články Chropovský (úvodník) a Kolník (Neskoroantická pyxida z Čiernych Kľačian (ikonografia, datovanie a vzťahy k Velkej Morave) je na adrese:

                                http://www.cevnad.sav.sk/aktivita_1_1/slovenska_archeologia_1983_1.pdf

     

                                                                Prajem trpezlivé čítanie.

     

  • naj

    Member
    29. januára 2014 at 22:31 in reply to: Archeológia v službách ideológie a náboženstva.

    PREAMBULA
    My, národ slovenský, pamätajúc na politické a kultúrne dedičstvo svojich predkov a na stáročné skúsenosti zo zápasov o národné bytie a vlastnú štátnosť, v zmysle cyrilo-metodského duchovného dedičstva a historického odkazu Veľkej Moravy, vychádzajúc z prirodzeného práva národov na sebaurčenie, spoločne s príslušníkmi národnostných menšín a etnických skupín žijúcich na území Slovenskej republiky, ….

     

    Áno vlčik, Preambula našej ústavy je puberťácka, sebecká a neprezieravá. A všetci čo takú preambulu presadili už sú v politickom prepadlisku, lebo sa považovali za viac ako len byť nejakým občanom. Občanovi – Neslovákovi isto slza dojatia nevypadne pri jej čítaní. A ten prídavok: „…spoločne s príslušníkmi národnostných menšín a etnických skupín žijúcich na území …“ občanov Slovenska vyložene rozdeľuje na prvších a na tých „v závese“. Tam začala arogantnosť na politickej scéne a zasiala sa aj medzi občanov. Pripomína mi to zo socializmu:  “…strana spoločne s robotníckou triedou a roľníkmi buduje…”  . Našu ústavu robili a schválili staré komunistické kádre.

     

    Tu sa ale „bavíme“ o archeológii. S vysokou pravdepodobnosťou pyxidu doniesli C+M. Teším sa na nové hypotézy, s ešte vyššou pravdepodobnosťou. 

    Zamýšľam sa nad pomiešanými sídliskovými vrstvami na nálezisku. Asi by paradoxne moc nevyriešili. O tom ešte napíšem. 

Page 4 of 20