naj
Forum Replies Created
-
Na www.hradlietava.sk
si Milan všimol odpadávajúce krakorce arkiera vých.steny Thurzovho paláca. Ukazujem tu fotky, ako sa to vyvíja od r.1945. Na poslednej fotke (2011) vidieť, že stavitelia urobili hrubú chybu ešte cca v r. 1565, keď nosníky arkiera upravovali na jednotnú šírku. Mali ponechať zamurovanú aj vysunutú časť nosníka rovnakého prierezu. Zamurovaná časť je hrubšia, čím vznikol vrub (odskok), čo je proti zásadám, ktoré platia v dimenzovaní na pevnosť. Je to miesto zvýšeného napätia materiálu.
Preto sú nebezpečné aj ostatné tri krakorce, čo tam zostali. V mikrotrhlinkách, ktoré v takom mieste vzniknú, už voda urobí svoje. Tri krakorce nad sebou síce nosnosť umocnia, ale len ak sú tesne na sebe, “ako jeden”.
-
Mne to pripomína príbeh Davida Černého – Entropa v Eur.parlamente Brusel. Lenže ten pourážal takmer všetky štáty dookola (Bulharsko- záchodová misa, Slovensko- saláma…). Tomáš Džadoň kombináciou starého a nového sa podobá aj na sklenenú Pyramídu vo dvore historického Louvru, len v opačnom garde. Tipujem, že to na tom paneláku zostane. Okrem revíznych technikov hromozvodov to nikomu prekážať nebude.
-
Na Eifelovku si ľudia tiež ťažko zvykali. A bola tiež dočasná, kvôli svetovej výstave. Tento dom ohuruje, zaujme, aj esteticky to ujde. Ako umelecké dielo to tiež môže byť (Warhol si dovolil viac). Oproti tej Eifelovke to však má odlišnosť? Eiffelovka začala prinášať zisk. A kto by búral zisk? No, ale koho by toto napadlo, autorovi gratulujem. A zisku sa dočká práve po demontáži domčekov – budú záujemci na ich odkúpenie.
-
Na pár metrákoch vápna sa asi nedá nakšeftovať, i príliš veľa ľudí tam rozhoduje o každej položke stavby. Ale tá pohodlnosť je isto polovica problému. Ale nepokladal by som ten mix za zlé riešenie, keďže som tu niekde na Obnove čítal, že “horúca malta” je veľmi vhodná na dlhé vyzrievanie v hradných múroch pri zvýšenej vlhkosti. Tá koruna bude pod strechou mimoriadne suchá, omietnutá (teda vzhľad malty nehrá rolu) a pokiaľ viem, aj na Liet.hrade sa pridáva na korunu muriva akási prímes pre spevnenie (či odolnosť?).
-
Ak je to hrad Strečno, dám 40 Eur.
-
No, keď adminovi všetko naj narodkám, tak aj ja Naj mu teda všetko naj……
-
Adamok258.
nerozumiem ti. Ako sa dá na túto utajenú snímku zareagovať? Už dva roky sa hnevám na “utajovačov” archeolokalít. Ako keby sa niektorí v tom vyžívali. Anonymní detektoristi nie sú odkázaní na pár stoviek štvorcových metrov “utajeného náleziska” – oni si “prejdú” s tým pípaním stovky štvorcových kilometrov. Moja dedina má 1500 ha, čo je 15 km štvorcových, a nie je problém pre amatéra chotár prejsť detektorom. Amatér sa práve chce vyhnúť evidovaným archeolokalitám, aby neurobil nechcený problém. Preto vítam to, čo tu pripravujú archeológovia, lebo vidím, že som sa nemýlil:
…..
….Presné GPS súradnice tak dostanú novoobjavené lokality aj tie, ktoré sú známe už z minulosti. ” Takto vzniknú mapy archeologických lokalít vo vybraných územiach. Urobíme teda podrobné súpisy stavu, ako je to z archeologickými náleziskami v niektorých regiónoch Slovenska. Neskôr vzniknú publikácie, kde budú tieto náleziská aj zverejnené, a ktoré budú slúžiť na orientáciu širokej verejnosti alebo aj rôznym úradom,” uviedol riaditeľ AÚ SAV Matej Ruttkay. Archeológovia boli donedávna veľmi opatrní pri zverejňovaní polôh nálezísk, pretože tie sa potom často stávali terčom rôznych vykrádačov a priekupníkov s historickými pamiatkami. ” Mnohé lokality sú už týmito ľuďmi aj tak zničené a keď sme porovnali riziká s úžitkom, ktoré tento projekt prinesie, tak sme sa rozhodli výsledky našej práce zverejniť,” povedal Ruttkay. Spracované archeologické atlasy by mali byť podľa jeho slov publikované v roku 2013. Súčasťou projektu budú aj návrhy, na základe ktorých by sa mali najvzácnejšie lokality vyhlásiť za národné kultúrne pamiatky. Tie by potom mali mať oveľa vyšší stupeň ochrany…
…..
Viac:
http://www.archeol.sav.sk/monitoring2011.phpIde o to, aby dediny vedeli, čo majú v chotári, aby si práve takéto miesta amatéri-historici chránili dobrovolne.
-
Kto by povedal, že erb na obrázku môže napovedať tvar strechy vstupnej brány Lietavského hradu (nemusí to byť tá terajšia). Erb patrí Jánosovi Frivaldszkému (1545-1606), provízorovi na hrade. V roku 1583 sa (17-ročný!) Juraj Thurzo prihovoril (loboval) u Rudolfa II. za povýšenie Jánosa do stavu “nobilis”, s čím je spojené získanie rodinného erbu. Pretože Frivaldský verne slúžil na hrade už nejakých 15 rokov, hrad bol pre neho srdcová záležitosť. To, čo najviac nosil v srdci, si dal do erbu.
V prvom rade to bol reliéf na zaoblenom rohu Kinižiho veže, teda erb statočného vojaka Kiniži Pála. Prevzal z neho do svojho tú ruku. Miesto meča si tam dal tri žitné klasy – veď jeho hlavná pracovná povinnosť ako provízora bolo vymáhať riadne dávky od daňovníkov panstva, čo boli poľnohospodárske produkty. S pevnosťou Kinižiho ruky sa staral o hospodárenie na panstve. Naozaj to nemal ľahké, lebo nastúpil na miesto provízora, keď Fraňo Thurzo vyvolal stavebný boom na všetky strany. Po Mikulášovi Kostkovi prevzal Thurzo panstvo spustnuté, ako píše v liste Ferdinandovi do Viedne (že panstvo malo iba 50 daňovníkov v 25 dedinách), lebo Kostka bol takmer celý život na nože s cisárskymi. Napríklad v roku 1536 bol vypálený i Frivald, rodisko nášho J.Frivaldszkého, a to španielskymi Katzianerovými žoldniermi. Kto nemôhol dobyť hrad, vypálil dediny ho zásobujúce. Od smrti Fraňa Thurzu (1574) až do nástupu jeho syna -mladého Jura na miesto otca- bola takmer 10 rokov zodpovednosť za dobre hospodárenie panstva na pleciach tohto provízora.
Tú ruku s klasmi si v erbe János polozil na poriadný podklad: na vstupnú bránu do hradu. Dôvod je jednoduchý – on v nej býval. Pretože mal už rodinu, nie je jasné ako tam -v malom- mohli bývať (prvý raz sa ženil 1573). Neviem, či je to príčina, alebo následok, János Frivaldszky mal nakoniec tri ženy (prvá bola talianka od Killiánovcov, nečudo, veď mu slečna pobehovala pod oknami za tatkom-staviteľom) a 9 detí. Neuveriteľne “agilný” človek. Ako agilného ho označil aj Thurzo pri lobingu u Rudolfa. Frivaldszky potom s provízorstvom skončil a stal sa (1587) dedičným richtárom Frivaldu. Listinu vydal Juraj Thurzo pre svojho provizora, na základe ktorej daroval na večné časy jemu a jeho potomkom dedičné richtárstvo vo Frivalde a k nej patriaci slobodný grunt, pasienky, hory ako aj právo na mlyn a pílu, a to za mnohoraké služby Františkovi Thurzovi a jemu (dedičné funkcie zrušila až Mária Terézia). János si tam postavil niekde “cúriu”, ako vidieť na obrázku – svadobný dar Kiliánovcov, slúžiacich Thurzovcom. Kúria zmizla niekedy v minulom storočí zo sveta. Vraj mala prvky (arkády) podľa bytčianského zámku, lebo Frivaldszky bol pracovne v Bytči takmer ako doma.
Natíska sa už len otázka, z ktorej stavby si to vzal v roku 1583 Frivaldszky vzor do erbu. S tým cimburím sa podobá skôr na Dubovú baštu. Ale čo tie dvere? Isto stavbu zjednodušil do symbolu. Ale aj tak ma to zaujalo: cimburie na hrade pravdepodobne bolo! -
Antik, poslal si mi Obnova-message:
“Naj, chcem ťa poprosiť o láskavosť. Nereaguj prosím na moje komentáre, či diskusné príspevky. Vieš, už sme skúsili diskutovať viackrát na rôzne témy a pre mňa je to vlastne vždy iba zrážka s blbcom. Argumenty nemáš logické, alebo a to častejšie, vyznievajú tvoje postrehy jednoducho iba stupidne. Píš si čo chceš, vylievaj svoje názory, ale naozaj začni ignorovať moje príspevky…”
Teraz neviem, ako ma to prosíš o láskavosť, keď v ďaľšej vete píšeš o mne že “zrážka s blbcom”.
Ináč, ja s tebou Antik nediskutujem, vždy je to z mojej strany len korekcia tvojej arogantnosti. V tomto prípade na slová, že ” je somár”. Tú nadprácu si robiť už nemusel. Veď ten príspevok o Tkáčovi v Zalaváre bol celkom dobrý. -
Antik – Matica porobila za posledných 50 rokov veľa somarín, ale nechápem tvoje somariny teraz. Tkáčové keci sú prijatelnejšie, ako tvoje rozoštvávanie. Čo je Obnova.sk politický plátok?
-
Ešte k tomu hodinovému pondusu – pre inšpiráciu poďme do zámku Bytča. Čítame v inventári zámku z 18.júla 1712, do ktorého je vložený súpis škôd z roku 1708 napáchaných kuruckým vojskom z času porážky Rákociovského povstania. Na zámku vtedy slúžil aj J.Jánošík ako cisársky vojak (vieme, že fandil kurucom). Podľa tohto súpisu:
“…v niekdajšej miestnosti palatína J.Thurzu boli kachle od kurucov všetky zrútené…sklo z jednej tretiny porozbíjané…sloní kel pod bránou inventár už neregistruje… galéria na druhom poschodí dookola v spustošenom stave…vežové hodiny si vyžadujú opravu. Jedno ich závažie (“pondus”) je z kameňa, druhé zo starej delovej gule…v okne nad vchodom do kaplnky chýbajú nielen sklá, ale aj železné mriežky…v Svadobnom paláci okná už nemali sklá ani mreže a nejestvovali už ani kachle. Strop v sále na poschodí bol podopretý a niekoľko stropných hrád chýbalo….”
Tak teda na pondusy sa bežne vtedy používali delové gule. Niet pochýb, že pondus z Liethradu bude tiež taká guľa. Rád by som sa išiel pozrieť do veže bytčianského zámku na ten hodinový stroj. Len či tam niekoho vôbec vpustia? Zaujíma ma, akú dĺžku (hĺbku) ten pondus na lane dosiahne, pred jeho opätovným natiahnutím. Ako často sa musel naťahovať? A je tam vôbec ešte nejaký hodinový stroj z Thurzovských čias? Cíferník už zabielili vápnom, možno i omietkou, lebo bol na veži nakreslený.
-
Jožo, hodiny sa dajú poriešiť, v archívoch sú isto záznamy, ktoré tajničku tejto krížovky vyplnia. Zatiaľ len pre zaujímavosť ukazujem dva obrázky, načrtnuté v roku 2003, keď sme sa s priateľom začali o hrad zaujímať akosi podrobnejšie. Na oboch je nad Perénibránou vežička. Zabudol som, čím mi to vysvetľoval, on to i nakreslil. Až s ním budem, tak mi to pripomenie.
Zatiaľ riešim rébus hodín aj pomocou 26 diel umiestnených v r.1627 na hrade. Prudké delo bolo pod hodinami. Zatiaľ neviem, čo je to “prudké” delo. Nie som moc naklonený pre hodiny na VSB. Muselo by na nej byť to delo. Veža sa dostavbami a rozširovaním hradu dostala do vnútra hradu. Mám utkvelú predstavu, že delá sú len po obvode hradu. Takto som si ich roztriedil:Na prednej bráne dolu na valoch 2 delá Kostkove
Na prednej bráne pod valmi v bašte 1 šmihovnica Fr.Thurzu
Na prednej bráne na bašte 1 mažiarValy stred.hradu 1 delo hrubé od Kristof Thurzo
Dubová bašta 3 delá Imra Thurzu (r.1620?, Brehy)
Dubová bašta 2 šmihovnice Im.Thurzu od TriebelePod hodinami 1 delo prudké (r.1520, asi Zápolský)
Kuchárska izba 1 šmihovnica od Bernart Thurzo z Bojníc
Nad Pereni izbou 2 šmihovnice Fr.ThurzuNad Kanizou 2 šmihovnice Fr.Thurzu
Nad Kanizou 1 šmihovnica z BojnícNa veži 1 šmihovnica z Bojníc
Pod krovmi 2 delá malé
Pod krovom 1 šmihovnica Fr.Thurzu
Pod krovmi 1 šmihovnica od Mateja II.Nad bránou vyš.hradu v bašte 2 šmihovnice od Mateja II.
Na vyšných valoch 2 šmihovnice z Budatína
Teda aj hodiny predpokladám pri obvode hradu -napr.na hypotetickej vežičke nad Peréni-bránou. Na nej by hodiny videl lietavský richtár a farár, potrebovali ich k výkonu svojej funkcie. Nemali ešte pokazené oči z monitorov a TV ako my. Môžme urobiť pókus, aký veľký cíferník je rozlíšiteľný z Lietavy.
-
Tradovalo sa, že stolár-živnostník v našej rodine robil tú kazetu na skúšku z tovaryštva. Ale asi to nebola pravda, keď vidím, že to môhlo byť vyrábané v sériach v nejakom podniku. Táto je spred roka 1940 a vidieť, že si svoje odžila. Rozmery 230x165x65 mm. Žiadna značka.
-
Pred časom sme sa bavili o tom, či sa ešte nejaké kamene z hradu niekde nájdu. No a na jeden sa môžeme pozrieť v Dome spomienok v Lietavskej Svinnej. Je to “pondus”, teda hnacie závažie vežových hodín. Neviem, neviem, či to nie je delová guľa. Váha pondusu pri priemere cca 22 cm (objeme 5,5 litra) je 15 kg. Nechcem ho vážiť, predstavte si, že by som ho nechtiac rozbil. Muselo visieť na lane navinutom na bubne. To by ale nesmelo byť na veži s podlahami. Alebo by boli diery v tých podlahách. Na ktorej lietavskej veži tie hodiny boli? Asi to bola vežička nad Peréni-bránou. Potom by bol podlahový otvor pre toto závažie len v jednom podlaží. Ináč, tá Perénička bola centrom očakávania. Všetko sa tade muselo premlieť. Aj v hlavnej bráne bol ten istý provoz (hlavne koní), na Peréň však mierili všetky okná. Preto tam tie hodiny.
Neviem, či niekto už o tom písal, prípadne vie viac. Preto zatiaľ toľko.
Vežové hodiny sú aj záľubou amatérov na nasledujúcom webe:
http://www.muzeumhodin.info/vez1.htm
Ich pondusy sú ale poriadne väčšie.
Pretože si tá vec tam leží ako vo vatičke, bude to predsajlen pondus. Delová guľa by si to nezaslúžila. -
V predošlých dvoch príspevkoch (Thurzo na koni a Thurzov portrét) som neuviedol, čo znamenajú tri véčka: V.V.V. , ktoré sa na oboch obrázkoch vyskytujú.
Neznamená to: Veni, Vidi, Vici -ako by sa to na prvý pohľad môhlo zdať. Bola by to od Thurzu priam provokácia, pretože Rudolf II. by si to môhol vysvetľovať tak, že Thurzo sa už cíti byť Caesarom (ktorý to vyriekol po dobytí Galie). Veď sa aj píše že Rudolf II. mal paranoické stavy. Paranoia to však nebola- jeho úsudok bol správny: brat Matej ho nakoniec vyhodil z kráľovského, potom i z cisárskeho sedla.
Tie tri V-éčka sú skratkou motta: Vive Vt Vivas. Písané je to starou latinčinou, ktorá nemala písmeno U (čo vidieť aj na ostatných textoch obrázkov).
V neskoršej (tzv. cirkevnej) latinčine by sa to písalo: Vive ut Vivas. Sú aj názory, že namiesto ut tam má byť et. V každom prípade sa to vo forme V.V.V. javilo exkluzívnejšie, a v stredoveku tomu každý (od richtára nahor) rozumel. Skratky V.U.V., alebo V.E.V. nie sú hodné skratiek.
Exkluzívny výraz však zvágnil obsah. Možno to preložiť buď doslova, alebo volne (všimnite si, že latinské citáty majú vždy aj tri varianty v preklade). Možné preklady:
Ži ako živý.
Žiť ako živý
Ži život naplno.
Ži, aby si dlho žil.
Ži, akoby si žil večne.Takýto postoj človeka k životu isto vznikol už v roku nula, no v roku 1600 bol veľmi aktuálny: evanjelici opúšťali “neživotné” žitie v pôstnej pokore katolíckeho celibátu a mníšstva. Také V.V.V. znamenal teda výrazný postoj k životu. Apropo: ja som príliš lenivý na to, aby som žil naplno, a už vôbec nie večne.
Nečudujme sa, že latinčina zanikla. Nie hocičo sa ňou dalo jednoznačne povedať. Na rozdiel od vykudrlinkovanej slovenčiny.