naj
Forum Replies Created
-
Pokiaľ tu vyššie pred týždňom zobrazený Juraj Thurzo na koni je skôr spomienka a symbol na “dobrých mužov a priateľov” pre kruh umelcov významnej ryteckej a edičnej nemeckej dielne, tak nižšie zobrazený Thurzov portrét je z domácej umeleckej dielne, z dvora samého jeho veličenstva cisára Rudolfa II.
A pokiaľ v roli vynikajúceho jazdca sa Thurzo na obrázku objavil 10 rokov po smrti, tak tento (dolu)portrét vznikol 10 rokov pred jeho úmrtím.
Do tretice, ak sa na koňa dostal v prvom rade za vernosť evanjelickému vyznaniu, tak k portrétovaniu u cisára sa dostal v prvom rade za vernosť štátu. Obraz totiž uzrel svetlo sveta v r.1607, pri vzostupe jeho spoločenských ambícií.
V r.1606 cisár Rudolf vyznamenal Thurzu za dlhé boje v 15-ročnej vojne s Turkami (veď tam Juraj nechal svoje mladé roky). 40-ročný dostáva donáciu na Oravský zámok i majetok (doteraz ho mal len v zálohe). Udelil mu a jeho potomkom titul večitého hlavného župana Oravy. O pár mesiacov bol zástupcom cisárskej strany pri uzavretí mieru s Bocskajovcami i s Turkami. No a v r.1607 získal grófsky erb – teda bol už zrelý na to, aby mal i reprezentačný portrét.
Sám velký Egidius Sadeler (syn) bol tým umelcom, ktorý zpodobnil Juraja Thurza. Egidius (1570-1629) pochádzal z flámskej rodiny, kde sa kreslilo, maľovalo a rylo o stošesť. Keď precestoval európske “painting-centrá”, natrvalo sa v r.1597 usadil v Prahe u cisára Rudolfa, ktorý predstihol dobu o 400 rokov, keď investoval do vied a umenia. O Sadelerovcoch je toho popísané dosť. Ešte toľko, že rytina je vytvorená podľa živého modelu. Juro Thurzo teda sedel pred Sadelerom, kým si on neurobil skicu. Ten nový erb s armálesom mu tiež (predpokladám) spravili na počkanie.
Sadelerova medirytina veľkosti 152×212 mm samozrejme slúžila na sériové natlačenie jednofarebných obrázkov, mňa však zaujala v kolorovanom prevedení. Kolorovanie previedol holanďan Santen Dirk v.Janszoon (1638-1708). Koloristi boli bežne neznámi, tento však bol majster remesla. Bili sa o jeho práce. Tón farby (ultramarín, karmín) dolaďoval zlatom, čo bola tá jeho špecialita. V živosti farieb predbehol impressionistov. Taký obrázok je potom obyčajne len jeden, tento bol kolorovaný najskôr v r.1660, teda Thurzo, ani jeho rodina ho nikdy nevideli. Vlastne, ani toho koňa.
Obrázok je súčasťou špecif.zbierky Atlas Blaeu vyše 90-tich ilumin.obrázkov v Österr.Nationalbibliothek Wien. Pretože zbierku opatroval ako prvý amsterdamsky právnik Laurens v.d.Hem ešte v 17.storočí, tak po ňom sa aj volá.
Text kolopisu obrázka:
ILL. GEORGIVS THVRZO DE BETTHLEMFFALVA COMES DE ARWA
EIVSDEMQ COMITATVS SVPREM, AC PERPETV, COMES DAPIFEROR,
REGALIVM IN HVNG. MAGR. SAC. CAES. REGQ. MAI. CONSILIARI.
Doplnené skratky:
ILL(ustrissimus). GEORGIUS THURZO DE BETTHLEMFFALVA, COMES DE ARWA
EIUSDEM Q(ue) COMITATUS SUPREM(us), AC PERPETU(us), COMES DAPIFEROR(um), REGALIUM
IN HUNG(aria). MAG(iste)R. SAC(rae). CAES(areae).REG(iae). Q(ue). MAI(estatis). CONSILIARI(us).
Preklad:
Najosvietenejší Juraj Thurzo z Betlanoviec župan Oravy, Najvyšší a dedičný župan
Kráľovstva Uhorského dvorník, Posvätného cisárskeho a kráľovského Veličenstva radca.
Ďalší text:
IS AMPLISSIMUS QUI SUA VIRTUTE IN ALTIOREM LOCUM PERVENIT
NON QUI ASCENDIT PER ALTERIUS IN COMMODUM ET CALAMITATEM.
Preklad:
On najvyššie povýšil svoje cnosti aby stál pri iných v dobrom i v nešťastí.
A podpis:
S.Caes. M. Sculptor Egidius Sadeler ad uiuum delineauit et D.D. Pragae M.DC.VII.
Doplnený:
S(acrae). Caes(ar). M(ajestatis). Sculptor Egidius Sadeler
ad uiuum delineauit et D(e)D(icavit). Pragae M.DC.VII.
Preklad:
Svätého cisárskeho majestátu rytec Egidius Sadeler žijúcemu skicoval a venoval, Praha 1607.(Obrázky dávam vo vyššom rozlíšení, aby si ich hradári-fajnšmekri môhli vytlačiť ako obraz na stenu).
-
Csorba mal k obom hradom, teda Slancu i Turni z tých Košíc rovnako blízko. Na prvom obrázku je od neho akvarel Turnianske Podhradie. Ja si myslím, že to bola príprava na starožitníkov olej.
-
A pôdorys:
-
Juraj Thurzo ako jazdec na koni – veľmi známy obrázok.
Autorom obrázku je rytec a editor (pôvodným povolaním zlatník) Eberhard Kieser. Narodil sa v porýnskom Kastellaun (1583) a zomrel vo Frankfurt a.Main (1631), kde aj prežil život. Vznik obrázku palatína Thurzu sa datuje do rokov 1620-30. Teda už po smrti palatína. Kôň, odev i krajina je len všeobecná dobová štylizácia. Originál má rozmery 128 x 188 mm. Koľko ich vydavateľ vytlačil nevedno, asi nakoniec zostal len jeden exemplár. Vlastníkom originálu je HERZOG ANTON ULRICH-MUSEUM BRAUNSCHWEIG.
Eberhard Kieser (okrem iného) je známy hlavne dvomi umeleckými počinmy: Tanec smrti podľa Holbeina sa skladá z 60 leptov z roku 1617 a Politický poklad dobrých mužov a najlepších priateľov (830 obrázkov v 16 knihách, 1631).
Spolutvoril s Danielom Maisnerom (a inými), Maisner mu zaisťoval texty. Ich obrázky vždy oplývali textami, chceli tak “vychovávať” ľudí. Maisner pochádzal z Čiech, preto sa asi do ich dielne dostalo pár šľachticov na koňoch aj s rak-uh.monarchie.
Na našej rytine sú podpísaní obaja:
vľavo dole je E.Kieser exc. (excudit = vytlačil), a vpravo dole je Dan Maisner Commoth Boh., (spolupracujúci umelec). Či tento medený štoček vyril sám Kieser ale nie je isté. Tých šľachticov na koňoch “vytlačil” Kieser vyše 70. A dostal sa medzi nich aj palatín Gyorgy Thurzo.
Palatínove motto vľavo hore:
VIVIT POST FUNERA VIRTUS.
CNOSTI PREŽÍVAJÚ SMRŤ.
Pod obrázkom je text:
GEORGIUS THURZO DE BETHLENFALVA COMES DE ARVA
EIUSDEMQ COM: SUP: AC PERP: COM: DAP: REG: HUNG: MAGR: S.C.M.C.
Po doplnení skratiek:
GEORGIUS THURZO DE BETHLENFALVA COMES DE ARVA
EIUSDEM Q(ue) COM(itatus) SUP(remum) AC PERP(etuus) COM(es) DAP(iferorum)
REG(ni) HUNG(arie) MAG(ister) S(acre).C(aesareae).M(aiestatic).C(onsiliarus).
Preklad:
GEORGIUS THURZO DE BETHLENFALVA ŽUPAN ORAVY
NAJVYŠŠÍ A DEDIČNÝ ŽUPAN
KRÁĽOVSTVA UHORSKÉHO DVORNÍK
SVATÉHO CISÁRSKEHO VELIČENSTVA RADCA.
A ďaľší text:
Justitia fulgens sacrata THURZO, corona
GORGIUS antiquae gloria faxez Domus.
Hic COMES est Marti, cuncto vir notus et Orbi,
Lumenet o ingens PANNONIS ora tuum.
Preklad:
Spravodlivý zbožný osvietený Thurzo Juraj,
koruna starobylej slávy, pochodeň rodu.
Kométa je svedok, že preslávny bojovník náš a sveta
je svetlo nesmierne Uhorska nášho.Pretože v žiadnej knižke som ešte nenašiel čo i len troj-vetný popis obrázka,
niekoho to bude isto tiež zaujímať. -
Perfektnou pomôckou pre archeológov je zanesenie trasy z turistického GPS prístroja do Google Earth. Stromy a kopec síce zaclonia niektoré satelity, preto body trasy potom “skáču” pre nepresný príjem GPS. Dá sa to ale eliminovať. GE si trasu automaticky prilepí na presnú pozíciu. Ja som to na obrázku (Velký vrch -Divinka) odflákol, ale 3D leteckým pohľadom cez GE na naše známe archeolokality vlastne nič nebráni. A to z hociakej výšky i azimutu.
-
Mám dve správy -dobrú a zlú.
Letecké fotky hradísk sú tam veľmi informatívne, srdce amatéra zaplesá.
Avšak už nezaplesá nad myšlienkami o bezpečnosti nálezísk. Sú podobne paranoické, ako napr. zákaz fotografovania kasární za socializmu. Taká fotka nikomu v ničom neposlúžila, ale zákaz dvíhal sebavedomie dôstojníkov. Utajovanie obývaného miesta spred 2500, alebo 1200 rokov je priam nekultúrna aktivita. Dvíha sebavedomie “oprávnených” osôb a ešte zvyšuje administratívne nároky (i peniaze) na také utajovanie.
Google Earth (a celý Google systém) je však počin hodný Nobelovej ceny. Archeologický ústav Nitra sa drží moderných technológií, teším sa na väčšie prezentácie. Po Pavlovi Dvořákovi by môhlo nasledovať i niečo na spôsob Time Team.
-
Chlapi najskôr ten kopec na obraze je Turnianský. Obraz ukazuje na väčší hrad ako je Slanec. Takto môhol Turniansky hrad vyzerať povedzme 30 rokov po demolácii z roku 1685, teda už zarastený. Dajú sa tam čítať stavby od paláca, až po torion vľavo dole.
Starožitník, nemôžeš dať len zastavanú časť hradu vo vyššom rozlíšení?
-
Čistenie prícestného hvozdu pod hradom odhalilo aj staré humno v extraviláne. Vzniklo cca v dobe vzniku cementárky L.Lúčka (1913), zaniklo založením družstva (1956). Vzhľadom na znenie pamiatkového zákona: „archeologický nález je hnuteľná alebo nehnuteľná vec, ktorá je dokladom o živote človeka a o jeho činnosti od najstarších dôb do roku 1918 a spravidla sa našla alebo nachádza sa v zemi, na jej povrchu….“ sa jedná dokonca o takýto nález.
Pretože po tejto ceste vedie cyklotrasa, bolo by to ideálne odpočívadlo pre cyklistov. Len to upraviť, zasadiť dve lipy a dať tam lavičky. A tabuľku: Prvé použitie cementu v dedine. Byť starostom L.Svinnej – neváham. -
Vzhľadom na nadobudnutie právoplatnosti Rozhodnutia Pamiatkového úradu SR č.PÚ-12/455-21/4416/LCZ (25.05.2012) o ochr.pásme nehnuteľnej nár. kultúrnej pamiatky hrad s areálom v obci Lietava, sa upravujú podmienky ochrany v okolí a prostredí nehnuteľnej národnej kultúrnej pamiatky:
1. Zachovať dominantnost’ NhNKP Lietavského hradu v rámci okolitého prostredia.
Zachovať vyškovú hladinu súčasnej zástavby a novú zástavbu podriadit’ dominantrosti
národnej kultúrnej pamiatky.
2. Zachovať a rešpektovat’ chránené diaľkové pohl’ady na národnú kultúrnu pamiatku
(pohľady č.l-15, výkres č.2, k dispozícii na KPÚ Žilina a na Obecnom úrade Lietavská
Svinná-Babkov).
3. …..
4. Zachovať lúčne porasty a pasienky na úpätí hradného kopca na východnej a na
juhovýchodnej strane a zabrániť ich zalesneniu.
5. ……
6. Treba postupne eliminovat’ lesný porast na hradnom kopci v bezprostrednej blízkosti
NKP, ktorý rozrušuje štruktúru skalného podložia a tým ohrozuje stabilitu stavebných
konštrukcií hradu, a to na základe predchádzajúcej odbornej konzultácie a pod
príslušným odborným dohl’adom tak, aby sa minimalizovala ďalšia erózia hradného
kopca.No a na snímke je vidieť, že na “svinianskej” strane sa poriadne pristupuje k litere zákona. Okolo cesty pod hradom nezostala ani jedna z asi 20-tich 60-ročných sliviek a iného podrastu na koreni. Na rade sú dúfam smreky oblizujúce hrad. Veď na tom hrade je tak nepríjemne vlhko!!! To je však “lietavská” strana. Plánuje sa tam niečo?
-
Orgon dobre si urobil, že si sa pobavil, lebo tak som to aj myslel. Hoci -najprv som chcel vedieť, či sa zvýšil rozpočet na archeológiu – na internete také čísla nedokážem nájsť. Stali sa utajenými.
Tá divia sviňa (vaddisznó, wild boar, кабан, вепар, vildsvin, apro, aper, verrat, verraco, xabarín, babi jantan, gullinbursti, šernas, babi, Wildschwein, dzik, javali, vier, baedd, domuz, cinghiale, merjasec, kuilis, …) však v určitom zmysle súvisí s archeológiou. Iste nie pre jej agrotechnické výkony. Je to excelentný Celtic totem (viď napr.http://www.celtnet.org.uk/miscellaneous/boar.html ).
Diviak a dub – no to je sila. Kelti si vedeli vybrať! Porovnaj s našim holubom a lipou – a vieš podstatu slov: celt a slow (slušne to volne preložím ako: silný a slabý). Som z dediny, ktorá má diviaka v erbe. Preto ich mám rád a preto som to zviera chcel nenápadne zviditeľniť, aj ako symbol, aj ako poriadného rypáka. -
Markus, apel na morálku vedcov je pomýlený. Oni sú práve tí najhodnotnejší z nás. Hitlera, Lenina, Gottwalda vyniesli na piedestál všetci ostatní, len nie vedci. Vedcom bolo a je z týchto vždy na grcanie. Máš to v hlave dosť pomiešané. Keby nebol dynamit, alebo atómová bomba, museli by ľudia hynúť nastoknutí na kôloch alebo halapartniach. Podstata zla nie je v technickom pokroku. Čo ťa to napadlo dať do súvislosti technický pokrok s morálkou. Adam v raji (i keď tam bol asi krátko) isto zhotovil rebrík, aby oberal ovocie, veď krídla mu Boh nejakým nedopatrením nedal. No a ten jeho rebrík bol prvý technický pokrok. Ja nevidím rozdiel medzi tým rebríkom, kolesom, traktorom, iPad-om. Sú to výborné pomôcky k životu. Vyhnaní z raja sme dostali od Boha doporučenie: v potu tváre dorábať budeš chleba. To znamená: mysli a pracuj, a zas mysli a pracuj a tak do nekonečna. Ja dodávam: a do toho kolotoča práce a premýšľania ti budú hádzať polená lenivci. Lenivosť sa transformuje na závisť a tá na nenávisť. To je základ všetkej nemorálnosti.
Lenivosť netreba vzťahovať len na prácu telesnú, ale i duševnú. Lenivý človek môže byť i veľmi aktívny v špekuláciách a kradnutiach. Malé dušičky sa v tom potom ťažko orientujú.
-
Vlani tu niektorí vyplakávali, že na archeológiu nebolo dosť eur v rozpočte. Ako dopadol rok 2013, vie niekto, alebo to už nikoho nezaujíma, keď je iná vláda?
A teraz by som dal názov príspevku: Pomáhajú nám divé svine.
Včera som prechodil časť diviakmi porytých miest v mojom okolí (mám poryté aj v záhrade, ale len plytko). V gumenných gumákoch ma poriadne zoziabalo (je to spisovné slovo?). Kým “skontrolujem” celý chotár, bude to aj na 5 vychádzok. Trochu ma aj hnevá, že musím suplovať profesionálnych archeológov, ale koníček je koníček. Tie diviaky podávajú poriadný výkon pri rytí archeologických sond, som asi jediný na Slovensku, ktorý sa z diviakov teší a využíva (i oceňuje) ich konanie. Samozrejme, nearcheológov diviak privádza do nepríčetnosti. Mám s diviakmi jediný problém: neryjú tam, kde potrebujem. Zbytočne napríklad ryjú na bývalých oráčinách, tam už bronzovú sekerku isto nenájdem. Ak by mi niekto poradil, ako navnadiť diviaka na rytie vhodného miesta (ako to robia rybári na vábenie kaprov), budem mu povďačný. Ak nájdem niečo, čo sa bude podobať archeologickému nálezu, samozrejme sa tu s tým pochválim.
P.S. Chcel som týmto i naznačiť na nevyužité rezervy v našom národnom hospodárstve. Veď diviak orie zadarmo! (na rozdiel od sliepky, ktorá zadarmo nehrabe).
-
Letecké snímkovanie zemského povrchu nám prinieslo už veľa prekvapení vo forme obrích obrazcov, hlavne z južnej Ameriky. A tiež konšpiračných teórií s tým spojených – má obrazce na svedomí príroda, mimozemská civilizácia, alebo človek? Tiež sú zaujímavé úvahy nad valmi tiahnúcimi sa desiatky kilometrov po Slovensku (viď video Pavel Dvořák: Záhada dlhých valov, http://www.youtube.com/watch?v=673Z0T2AABw ). Tieto supervaly žiaľ zo satelitu na Google Earth nevidieť. A na južnú Ameriku som sa ešte z družice nedíval. Mám tu ale jednu (takú malinkú) raritu zo Slovenska, z chotára obce Liet.Svinná. To miesto –v tvare lopaty- vidieť aj z hradu Lietava, (v Google Earth: N49°; 08´ 50´´, E18° 40´ 20´´). Chotárny názov toho miesta je Markovica, a výrazná neprirodzená priehlbina navrchu (rúčka lopaty) sa volá Koryto.
Príroda vie vymodelovať nielen pekné kopce, skaly (konvexné objekty), ale i doliny, kaňóny (konkávne objekty). Kopec vlastne vzdoruje vode – no dolina sa vode poddala. Vektor kopca má smer do neba, preto sa človek morduje s pyramídami, mohylami a vežami, alebo aspoň šľape túru na Kriváň. Chce odolávať ako tie kopce.
Tá svinianska konkáva (konkláva?) má tvar lopatky (alebo lipového listu?). Geológ povie, že táto terénna depresia je výtvor vody. Ja si myslím, že je to aj dôsledok aktivity prospektorov. Konkrétne Kotínov, keď tu zúrila púchovská kultúra. Oni miesto narušili (ako rodení baníci) a voda premiestňované kopy zeminy v svažitom teréne počas cca 20 storočí spláchla. Vieme, že v okolí sú šošovky asfaltu, prípadne hľadali tuhu do keramiky. Vrstva flyšu však málokedy niečo užitočného vydá.
Iné vysvetlenie, teda len denundáciou bez zásahu človeka má tiež slabiny. Horná výrazná priehlbeň –Koryto je veľmi suché miesto, žiadna studnička. V iných dolinkách vždy nájdeme jarok, potôčik, ktorý ich vlastne pri zvýšených prietokoch prehlbuje. Tu nie je. Flyš je zhruba zmes ílu a rôznych valúnov, ktoré by v spodnej a rovinnej polohe vytvorili po transporte aký-taký prah. Tiež nič.
Pritom asi 400 m od tohto Koryta-Markovice je chotárny názov Lopata (Na lopate), nič nepripomínajúce lopatu. Nie je to nič zvláštne, keďže dolný koniec dediny s horným koncom a starí s mladými si vždy v názvoch nerozumeli (len si to vyskúšajte), hlavne v členitých chotároch ako je aj tento. Je tu 125 chotárnych názvov (včetne kopcov). Názov Markovica je asi po držiteľovi Markovi, ktorý je vedený ako sedliak v urbári z r.1626. Predpokladám, že práve tu v Markovici bol pôvodný názov Na lopate, keď miesto pripomína lopatu. Napr. ďaľšie názvy po držiteľoch pôdy: Perínska (Perényi bol spoluvlastník panstva Lietava), Tančeková, Rajčánek, Hlodek (Chládek)…
Vedľa a nad Korytom je chotárny názov Lazec a Odlazie (Zaodlazie)- niekedy obydlené miesto?- a Pod kamencom (čo môhlo byť kedysi pod kamenným valom).
A čo tým chcem vlastne povedať? Že každá dolina je v určitom zmysle symetrická, toto je však dolinka symetrická do lopatky s rúčkou, a k tomu pod Kamencom na Lazoch. Nie je tu geologicko-archeologická pozornosť na mieste?!. -
Na nasledujúcom príklade uvediem prínos archeol.amatéra (spolupracujúceho s múzeom). Pretože je dedina L.Svinná „utopená“ medzi kopcami, dala sa každá časť chotára nasnímať z protiľahlého kopca už dávno pred leteckými, či satelitnými snímkami. Porastové i svetelné príznaky možných archeol.objektov si môže amatér cez svoj fotoaparát takto dokonale vyskúšať. „Bronzový“ nález sa našiel v blízkosti rod.domov. Chotárna časť od cesty po hrad (na fotografii) je od vlani v ochrannom pásme hradu Lietava. Amatér tam už nemôže. Časť textu a obrázok bronz.sekerky a kosáka som okopíroval z (posledného) Vlastivedného zborníka Považia XXV (2011).
-
To miesto Orgon bolo niekedy všade močiar (veď je dookola sama voda). Aj názov dediny je „vodný“. Tá „dvojkoľaj“ je na konci s oblúkom –môhlo tam byť i cvičisko pre cyklocross či motocross. „Skrotenie“ slepých ramien si isto vyžiadalo veľké návozy, kľudne by som tam detektoristov pustil.
V amatéroch je veru obrovská nevyužitá energia. Človek vidí, čo všetko sa občanovi v minulosti zakazovalo -a zbytočne. Napríklad ani byť živnostníkom (nedávno). V štáte sa vždy nájdu úradníci, ktorí si “vyhradia dvorček” -viď uzavreté cechy v stredoveku. Až keď škoda ktorú tropia je okatá, menia svoje správanie. Že amatéri opravujú hrady je spôsobené neustálymi škodami vyčkávania „odborníkov“ predtým -niečo sa už muselo v tej veci urobiť. Na archeológov také osvietenie ešte len čaká. Veď na nové lokality ich hlavne upozornia buď kopajúci robotníci, alebo amatéri.
Miera zalesnenia krajiny je zároveň mierou jej chudoby. Pri intenzívnom chove diviny by sa tá neefektívnosť lesa dala ešte ako-tak znižovať. (To by si však nesmeli ďaľší “vyhradiť dvorček” a zakazovať rúbanie a strieľanie). Našťastie, polovica Slovenska ešte intenzívne produkuje mimo lesa. Na strom treba čakať skoro 100 rokov, aby dal úžitok z dreva. Ja to považujem za ideálne poľnohospodárstvo pre lenivých. Pravdaže na to sa hneď ozvú oponenti s digitálnym myslením (ano-nie, 0-1, všetko alebo nič), že ako by to bolo bez lesov. Vždy ale ide o mieru (analógové myslenie).
Taký malý príklad: Veľký vrch nad Divinkou dokázal byť v minulosti užitočný (viď obr.2). Bol obývaný a vypásal sa na ňom statok. Prečo by nemôhol takým byť aj dnes (obr.3)? A tie hrady utopené v stromoch, ako i všetky pekné skaly (viď staré fotky) veru neprilákajú turistov s peniazmi. Pre mňa je zábava dívať sa na debaty o cest.ruchu -že už je na dobrej ceste. Koho však vo svete zaujímajú svrčiny a buky? Vždy mám dobrý pocit, keď už vyjdem z hory. Hora je isto geopatologické miesto. Na rozdiel od solitérneho stromu –ten rád objímem a odoberiem mu ešte energiu ktorej má nazvyš ako mačka.