naj
Forum Replies Created
-
Zvon z Lietavského hradu (obr.1) je v Lietavskej Svinnej. Nesie náliatok-odkaz (kolonopis):
Comes Georgius Thurzo de Árva f. C. A. 1606.Dnes je už na zaslúženom odpočinku, lebo tri (na elektr.pohon) kostolné zvony (1993) ho nahradili. Tie vylúdia akordy pre sviatočné i smútočné chvíle (obr.2).
„Kulturák“ postavený v r.1960 len 2 m od zvonice mal „vybodičkovať“ zvonicu do zbúrania (obr.3 a 4). Spupnosť komunistov nemala vtedy hranice. Vraj vojenská správa ju nepovolila zbúrať. 60-ročná koexistencia kulturáku a zvonice bola velmi nepekná, ako vidieť na obrázku. Až novým kostolom (1993) a vynoveným „kulturákom“ (2011) dostáva sa zvonici (1606) zaslúžené prívetivé prostredie (obr.5 a 6).Na lyrickú nôtu:
Zvon má srdce
Od roku 1606 sa datuje vznik dnešnej murovanej zvonice v Lietavskej Svinnej. V tom istom roku skotúľali z Lietavského hradu Zvon, aby oživil svojim rytmom nielen zvonicu. Iste si taký počin vyžiadal občianský a cirkevný život v osade. Z Kňazovej Lehoty bol zvon slabo počuť.
Zvon zabalili do slamy a plátnom to všetko zviazali do klbka. Takéto klbko sa potom kotúľalo dole roľami Predevsia, pod vrchom Cibuľník. Z úrovne hradu (630 m.n.m) do dediny (430 m.n.m) je to 200 výškových metrov. A skutočnú dráhu musel prekonať asi v dĺžke 1 km.
Hádam ho nenechali kotúľať sa dole ako snehovú guľu, vlastným pádom. Najpravdepodobnejšie je, že spolu zabalili dve až tri žrde, ktorými (pridŕžajúc ich) riadili valiace sa klbo. Povesť o skotúľaní zvona nemá o tom podrobnosti. Pritom v tej dobe nebol problém previesť na voze aj ťažší náklad, i nahor do kopca. Hrad tu svietil už tristo rokov, na jeho múry museli navoziť stovky ton kameňa.
Nebol to šťastný nápad, takto dopravovať Zvon. Zvlášť, keď hrad bol na vrchole prosperity. Od tohto času to už z hradom išlo tiež len dolu kopcom, ako aj s tým Zvonom. Varovaním bol s veľkým rachotom padlý meteorit vedľa Hrubej skaly (Hradnej skaly), asi 300 m od hradu. Okná sa triasli ako pri zemetrasení, ako píše kastelán v zpráve Thurzovi do Bytčianského zámku. To sa stalo len o rok – 1607-mom.
Pán na hrade Thurzo, musel o 4 roky súdiť Báthoryčku. Prežil ju len o 2 roky, keď v r. 1616 zomrel ako 49-ročný. Desať rokov po pustení Zvona. Syn Imrich zomrel o ďaľších 5 rokov-1621, vo svojich 23 rokoch, na hrade už ani nebývajúci.
Od onoho roku 1606 prešlo 15 rokov, aby sa zavŕšila tragédia rodiny Thurzovcov.
Príliš strmý pád. Pritom Thurzo nemusel o kotúľajúcom sa Zvone ani vedieť. Možno to narýchlo zorganizoval svinianský richtár, aby mu zvon “nevyfúkli” iní.
Len rok pred kotúľaním Zvona – 1605 – odrazil Thurzo od hradu útok tureckej jazdy a hajdúchov ktorým velil Bocskay. Možno preto potreboval vybaviť všetky osady v panstve zvonmi, zapojenými do hlásnej služby v nebezpečenstve.
Epilóg:Zvon má srdce. A musí sa s ním zaobchádzať ako s človekom.
-
Keďže na http://www.hradlietava.sk padlo pár slov o možných zatúlaných kameňoch s funkčnými plochami, spomenul som si na prameň pod hradom (kúsok od cesty do L.Svinnej). Studnička (dosť výdatná) je pod cca 100-ročnou hruškou, ale chotárny názov je tu Pod orechom. Niektorí povedia aj V doline. Cestou hore, na hrad, máme vpravo Pod orechom, a vľavo je až po dedinu Doluvsie. (Pred tromi týždňami Pamiatkový úrad definitívne zablokoval hociaké stavebné počiny v týchto dvoch lánoch, čo iste privítajú priaznivci hradu).
O studničke sa traduje (asi očividná hlúposť) že hodili kačku do hradnej studne, a z tejto studničky vybehla. Niekto to dobre vymyslel, pretože kačka vydrží dlho pod vodou a bola by schopná sa prešpľachtať po nejakých podzemných geol.poruchách vyplnených vodou 1000 m nadol. Na obr.2 je vidieť, že studnička je už len relikt po obrovskom výkone vody. Voda vymodelovala túto dolinku pod hradom. Zrejme povrchovým odnosom. Ale je možný aj prepad hornín do podzemných priestorov, tiež vytvorených odnosom hornín spodnou vodou. To by som však predpokladal, že kačku podzemnou dutinou prinútili prešpľachtať ešte Kelti. To však zas nebola hradná studňa (i keď to nemusela byť táto studňa). Tak-či-tak, povedal mi o tej kačke, dnes už 92 ročný E.G. pred dvomi týždňami.
Ale k tým zatúlaným kameňom: vedel som, že pod tou hruškou sú kamene. Dnes, hoci bola hmla, išiel som sa tam pozrieť, či tam nie sú skotúľané kamene z hradu. Bol som sklamaný, nič na pochválenie sa tam nebolo. Sú tam 4 podozrivé kamene -dva malé s rovnými rýhami, jeden akoby remeselne zaoblený (z konzoly?) a jeden ozrutný s rovnou jednou plochou (viď foto).
-
Dám tu ešte nášup, hádam server nespadne.
-
Zima v Zázrivej – Veľká havrania v roku 1986. Nie sú to náhodou potomkovia z výšinných hradísk spred 1000 rokov? Milujúci tajomné rokle a pramene, a tiež hromy, blesky, ktoré im bijú takmer do dvora. Prispôsobení aj dvoj-metrovým snehovým závejom prežívali storočiami v ústrety dnešku. Dnešok tam ale všetko mení.
-
antiK, zákaz vstupu ateistom do kostolov už dali sami ateisti v 50-tych rokoch min.storočia, netreba im teda ešte aj asistovať. Vydýchli si až v rokoch 90-tych, pretože karanténu ťažko niektorí znášali. V kostole je každý vítaný.
A pokiaľ je “pamiatkový” problém, je to vždy na úrovni fary. Výkriky typu “to sa nik v celej cirkvi nenajde…” (apple) je ozaj zbytočné generalizovanie. Útoky zo strany štátu na majetok cirkvi (habanie zvonov, matrík, kláštorných zariadení, cirkevných škôl, kníh…) prevyšujú za posledných – povedzme 200 rokov – miliónkrát straty vzniklých od malých zlodejíčkov za tie isté roky.
P.S. Pomaly sa už nenájde kostol bez alarmu. To je podľa mňa dôkaz, že starostlivosť o pamiatky zo strany fár tu je.
-
Apple, vyzerá to na provokatívnu otázku, keďže podľa prvého príspevku, ktorým si začal túto debatu to vyzerá, že ku kresťanskému životu máš dosť ďaleko. Naopak, zainteresovaný takúto otázku nepotrebuje dávať na Obnovu.sk.
Veriaci človek, zúčastňujúci sa svätej omše, je potešený, že sa môže posadiť do čistej, najlepšie aj novej lavice v kostole. Prečo mu nanucovať pocit, že lavica preživšia epidémiu cholery z roku 1831 je ta pravá? A 100-ročné 50 kg-ové krištálové lustre nad hlavami spievajúcich veriacich, mne to nie je veru do spevu. U nás sú kostoly živé organizmy, musia ísť s dobou. Ateistovi by možno vyhovoval jediný živý organizmus v kostole – červotoč, a predstavuje si, že to bude pamiatkový objekt pod správou úradníkov. V 800-ročnej histórii kostolov to neboli ateisti a pamiatkový úrad, ktorí sa zaslúžili o ich existenciu. Úplne naopak. Je pravdou, že ak sa „vyhadzuje“ nejaké staré haraburdie, mali by mať prípadní záujemcovia možnosť si to zobrať. Ale z toho má veriaci také-všeliaké pocity, keďže sú to vysvätené veci.
A ešte jedna pripomienka: kostoly nie sú múzeá pre turistov, ale boží stánok (výsek z neba) pre veriacich. Posedieť si v nedeľu v kostole, zaspievať si (alebo len tak počúvať varhany a spevokoly) – to je zážitok koncertu. A spolupatričnosti.
-
Oneskorená puberta holubičieho národa: horkokrvníci na plnokrvníkoch. Len škoda, že meče im neSmerujú vpred, ale ukazujú, že treba stáť na mieste (to tí sochári nemali voj.službu?). Nemôžem sa dočkať Jánošíka na koni so vztýčenou šabľou. Tá bude ale pri jej vztýčení zahnutá dozadu, no s pánom Bohom…
-
Tomu Paškovi doporučujem prečítať Fuldské anály, a za Svatoplukovníka sa bude hanbiť, tak ako ja.
-
Písmena nie sú iniciály výrobcu, ale udávajú smer regulácie rýchlosti chodu hodín. R je Retard (menej), A je Advance (viac). Mení sa tak dĺžka kývadla, teda doba kyvu.
-
Ešte “priložím”: zdá sa, akoby celá Padova bola šľahnutá oblúčikmi: http://static.newworldencyclopedia.org/c/c8/Padova-Palazzo_della_Ragione.jpg
František Thurzo urobil z Lietavského hradu silného reprezentanta a priekopníka renesancie. Myslím, že na ostatných našich hradoch sa zmôhli nanajvýš na renesančné portály brán a modernejšie fortifikácie. Výnimka je Trenčín, aj tam bol niekto v Padove na výzvedy?
-
Buchnúť päsťou po stole! samozrejme.
-
Tiež som to náhodne pozeral pred pol hodinou, ale pochopil som to tak, že nie je ukončené verejné obstarávanie, lebo podali námietky niektorí účastníci. Riaditeľ je ozaj nepresvedčivý, taký typický úradníček. Očakával by som, aby sa na niekoho rozčúlil, aby ukázal exekutívnu povahu, aby s hnevom pomenoval prekážku. Takíto “za každú cenu slušní” ľudia sa moc neosvedčujú na vedúcich miestach (viď expremierka). Boss musí vedieť buchnúť päsťou!
-
Tento obrázok vnútra okna z východnej strany Thurzovho paláca som urobil ešte v roku 2005. Každý ho pozná, veľmi je citovaný ten nápis, ktorý má aj datovanie A.D.1568, teda písaný s vedomím Fraňa Thurzu, ktorý tu derie čižmy už 10 rokov. Lietavu buduje, Oravu opravuje, Bytču projektuje a Hričova sa zbavuje.
Pri štúdiách na univerzite v Padove (založená 1222 a tretia najstaršia) isto nazrel do niektorých okolitých miest, a Benátky mal po ceste. V románsko-gotickej katedrále Basilica del Santo, len pár metrov od univerzity, ako budúci kňaz mal isto povinné cvičenia z rétoriky. No viac ako schopnosť kázať si z tej katedrály odniesol záľubu do oblúčikov, ktorými celá stavba prekypuje. ( http://500px.com/photo/10949783 ) Súdim tak preto, lebo kňazom sa nakoniec nestal, ale oblúčikmi vytapetoval polovicu fasádnych stien hradu.
Teda práce na Lietave v roku 1568 prebiehali naplno, hlavne na paláci. Manželka Katarína práve čičíka ešte ani ročné nemluvňa s menom Juraj, budúceho palatína krajiny. Otec však vie, že deti musia medzi svet, nie byť hore medzi bleskami. A tak na hrade si kľučky podávajú stavitelia, maliari, tesári, kamenári, …, ktorí tu robia a postavia mu i nové bývanie v Bytči. Ktorýsi z nich napísal ten nápis do okna. Otec sa nepotreboval pozerať na taký nápis, tým nápisom začal vychovávať svojho syna. Zrejme to bola detská izba s oknom, otvárajúcim Jurovi svet.
A vzal si to Gyorgy Thurzo ku srdcu? Myslím, že áno. V jeho palote na Tokajskom hrade nebol problém rozumieť si s priateľmi.
Tak ten nápis:
OBSEQIVM AMICOS VERITAS ODIVM PARIT
Doteraz som sa stretol stále len s jediným prekladom (asi Bukovinského, cca 1961):
Ústupčivost priateľov, pravda nenávist plodí
Pravdu povediac, mal som problém pochopiť, či plodí nenávisť aj tá ústupčivosť. Až toť som sa dovtípil že je to preložené strojovo, čo sa ináč volá kalkul. Teda jedno latinské slovo preložené za jedno slovenské slovo, ešte sa k tomu dodrží aj poradie slov. Väčšinou sa používa prax „volne preložených“ viet. Slovosled je už potom iný, ale je gramatickej skladbe viet zodpovedajúci (čo som práve porušil). Dokonca si medzi sebou zahrajú poker synonymá a hononymá.
Preto podľa „ne-kalkulu“ sa patrí pridať aspoň jedno slovko nad tých 5, a to slovko ROBÍ:
Ústupčivost priateľov robí, pravda nenávist plodí
Tomu rozumiem teda už jednoznačne.
Ale aj to ma ešte háčik. Časy sa menia, s nimi aj postoje. Len porovnajme móresy spred sto rokov s dneškom. Preto mi akosi nesedí, tá ústupčivosť priateľov. Ja sa cítim pri moc ústupčivom priateľovi dosť trápne. V krčme je to jedno, chcem sa baviť. Ale pri riešení problémov je to priam prekážka. Riešenie potrebuje náhľady z viac strán (brainstorming) a nie len súhlasne kývajúce hlavy. Quot capita, tot sententiae, koľko hláv toľko myšlienok. Ak si však nakoniec priatelia navzájom ústupky neurobia, problém sa samozrejme nevyrieši. Američania tomu hovoria: byť asertívny.
Ak si preložíme prvé slovo nápisu: OBSEQIUM, slovník nám hovorí, že to môžme preložiť ako: poslušnosť, služobná podriadenosť, poddanosť, poplatok, nedorozumenie. (Kuklica,P.: Slovník stredovekej latinčiny).
Teda aj nedorozumenie:
Nedorozumenie priateľov, pravda nenávist plodí
To som ale tam, kde som bol na začiatku, lebo neviem, čo je to nedorozumenie priateľov, preto zostaňme pri tom, čo je v knižke (Hrabovský J.: Večne živé latinské výpovede a citáty):
Prejav priazne získava priateľov, pravda plodí nenávisť.
a dodáva: Pravda oči kole.
A ja dodávam:
Priateľa nemusíme dokopať ku pravde.
-
Môhol by niekto vysvetliť čo za funkciu mali tie 4 kamenné kvádre naležato uložené v tej “kaverne” v trojmetrovej výške na tej rondelovej (dubovej) bašte, tohoto posledného obrázku? Nemôže tam byť zamurovaný poklad? “Liznul” to niekto detektorom?
-
Nie je ťažké uhádnuť, z ktorej strany hrad očakával nápor.