palo
Forum Replies Created
-
Oradea na tlači z roku 1617, Braun & Hogenberg
-
Grófka Helena Erdödyová, rodená Oberndorffová, manželka Františka Erdödyho, od roku 1856 majiteľa hlohovského a piešťanského panstva, vo svojich pamätiach píše:
“O pár mesiacov, 27. novembra 1888 som vydávala aj dcéru Melániu. Tá predstúpila pred oltár s kráľovským a cisárskym ritmeistrom grófom Alfrédom Khevenhüllerom. Tento môj nový zať bol majorátnym pánom na statkoch Pellendorf v Dolnom Rakúsku a Osterwitzi v Korutánsku a tým aj majiteľom najmalebnejšieho a najkrajšieho zámku, aký som poznala – Hochosterwitz.”
A ďalej:
“Aj v Osterwitzi boli tri vnúčatá Khevenhüllerovcov. Aj tam mali Feryho, po ňom nasledoval Ďuly (Juraj) a nakoniec Antónia, ktorú prezývali Ata. Dni radosti sa striedali so smútkom a onedlho musel z nášho kruhu odísť môj zať Alfréd Khevenhüller. Po ťažkej operácii žil ešte tri roky, ale deň pred Štedrým dňom 23. decembra 1911 zomrel.”
-
[quote]Jestli komunistický blok něco zvládal, tak to byla propaganda. Pulty obchodů sice byly prázdné, ale lákaly do nich nádherně barevné plakáty. A co teprve, když se propagovaly lety do vesmíru…[/quote]Pozrite si prehliadku najzaujímavejších plagátov s motívmi dobývania vesmíru na http://www.national-geographic.cz
-
[quote]Po 439 rokoch sa v Prešove prestala ťažiť aj baliť soľ. Domácnosti si musia zvykať na soľ z dovozu už takmer tri roky. Solivary zanikli v roku 2009.
Od roku 1570, kedy sa začala podzemná ťažba soli, po stáročia zásobovala celé Rakúsko-Uhorsko a patrila medzi jednu z najkvalitnejších solí v Európe. Výroba prežila hladomory, hospodárske krízy či svetové vojny.
V roku 2009 sa spoločnosť Solivary Prešov, ktorá ročne produkovala 100-tisíc ton soli pre potravinársky, chemický aj farmaceutický priemysel, ocitla v situácii, keď nedokázala splácať záväzky a udržať firmu so 155 zamestnancami. Vyhlásili konkurz a 16. mája 2009 sa závod stal minulosťou.
Po niekoľkých kolách dražieb ju kúpila spoločnosť Kolifaktor. Za osem miliónov eur získala prešovskú fabriku, nehnuteľnosti a technológie v rozostavanom ťažobnom závode v Zbudzi aj nedokončenú prevádzku v Michalovciach. Kúpili aj obchodné meno a know-how Solivarov spolu s oprávneniami na ťažbu soli.
Neskôr kúpili značku i ochrannú známku rakúski podnikatelia. Tí teraz svoju soľ predávajú pod názvom Prešovská soľ. Na Slovensku ich zastupuje spoločnosť Solivary Trade, s. r. o.
Areál Solivarov je už takmer tri roky bez technológie a opustený. Chátra.[/quote]Celý článok Anny Košuthovej “O soľ sme prišli, máme len tú z dovozu” z 29. 2. 2012 si prečítajte na korzar.sme.sk.
-
[quote]Vízia obnovy historického komplexu solivarských budov sa začína napĺňať.
Na dnešnom rokovaní primátora Pavla Hagyariho s riaditeľom Slovenského technického múzea Eugenom Labaničom zazneli dokonca aj termíny. „Máme k dispozícii projekt, stavebné povolenie aj finančné prostriedky ako schválená stavba v rámci ROP-ky“, dodal riaditeľ múzea.
Aj napriek existujúcemu sporu medzi Ministerstvom kultúry a Ministerstvom pôdohospodárstva, reálnym termínom pre odovzdanie staveniska dodávateľovi je podľa slov E. Labaniča už tento marec.
„Solivar je pre mesto veľmi dôležitý, mesto tam môže mať druhé historické centrum“, zdôraznil primátor Pavel Hagyari. „S pánom riaditeľom sme sa dohodli aj na spoločnom užívaní areálu v Solivare, ktorý z časti mestský, z časti múzea“, dodal primátor. Podľa jeho slov však musia hľadať riešenie aj pre soľanku, ktorej je tam veľa, „ideálnym riešením a našim cieľom je vytvoriť soľné kúpele, prípadne soľné jazero, čím by sa vytvorila oddychovo-relaxačná zóna pre obyvateľov i návštevníkov nášho mesta.“[/quote]Čítajte viac v článku Veroniky Kmetóny Gazdovej z 9.2.2012.
-
Palmanova, južná strana opevnenia s Aquilejskou bránou (Porta Aquileia)
Palmanova, Aquilejská brána (Porta Aquileia)
Palmanova, budova Arzenálu z roku 1626 za Aquilejskou bránou na ulici Via Borgo Aquileia
Palmanova, križovatka ulíc Via Dante Alighieri (vľavo), Via Daniele Manin (vpravo) a Via Borgo Aquileia (priamo), pohľad smerom na Piazza Grande (zemepisné súradnice 45.903997, 13.309823)
Palmanova, vyústenie ulice Via Borgo Aquileia na hlavné námestie Piazza Grande s dómom sv. Vykupiteľa, sv. Marka a sv. Justíny (1615 – 1636)
Palmanova, pohľad z vyústenia ulice Via Borgo Udine na hlavné námestie Piazza Grande
-
Pevnostné mesto Palmanova založil superintendent Benátskej republiky 7. októbra 1593. Dátum založenia mesta pripomenul víťazstvo námorných síl Svätej ligy (s prevažným zastúpením Benátok) nad osmanskými Turkami v bitke pri Lepante 7. októbra 1751. Siedmeho októbra je tiež sviatok sv. Justíny, ktorú vybrali za patrónku mesta. Usporiadanie mesta v tvare deväťcípej hviezdy navrhol Vincenzo Scamozzi v súlade s najnovšími vojenskými inováciami 16. storočia. Okolo bastiónového opevnenia s troma bránami bola vodná priekopa.
Vonkajšia línia opevnenia bola dokončená za napoleonskej nadvlády. V rokoch 1815 až 1866 mesto patrilo Rakúsku. O 50 rokov neskôr bolo pripojené k Taliansku spolu s oblasťami Veneto a Západné Friuli.
Roku 1960 bola Palmanova vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku.
-
Baldácsy Antal, ktorý sa stal majiteľom kaštieľa roku 1834 – Korzičan s takým menom???
-
[quote]V obci Liptovská Štiavnica sa nachádza v súčasnosti len jeden kašteľ zo 17. storočia, keď nepočítame viacero zemianskych kúrií.
Do roku 1945 tu stál aj ranorenesančný opevnený kaštieľ. Tento kaštieľ nazývaný Jánošovskuo bol postavený niekedy začiatkom 15.storočia. Bol typom blokového opevneného vodného kaštieľa.
Bol dvojpodlažný s pravidelným štvorhranným pôdorysom. Na jeho severnej strane sa nachádzala masívna štvorhranná trojpodlažná veža a na jej úpätí bola brána s padacím mostom.
Kaštieľ je pomenovaný Jánošovskuo podľa majiteľa Jána Rakovského, ktorý ho dal v roku 1644 obnoviť. Asi od konca 19. storočia bol kaštieľ neobývaný a pustol. Majitelia Rakovskovci po vzniku Československej republiky väčšinou žili v Maďarsku a nejavili o kaštieľ záujem. V období druhej svetovej vojny bol kaštieľ pomaly rozoberaný a v roku 1946 bol zbúraný stavebníkmi rodinných domov, ktorí dostali v týchto miestach pridelenú pôdu.[/quote]Zdroj: http://www.liptovskastiavnica.sk podľa knihy Peter Vítek: Liptovská Štiavnica, vydavateľstvo Peter Huba, Dolný Kubín 1998. -
[quote]Mladým ľuďom, ktorí majú záujem o prácu v hotelovom a reštauračnom biznise, otvorí svoje dvere 1. mája päťhviezdičkový hotela Chateau Béla v Belej na juhu Slovenska. Jeho riaditeľ Raoul Gransier pozýva v tento deň záujemcov o hoteliérstvo, aby si prakticky vyskúšali ako vyzerá deň v hoteli – budú pracovať v kuchyni, ako servis, ako chyžné, starať sa o zvieratá a záhradu v hotelovom areáli.[/quote]Prečítajte si celý článok z 13. 2. 2012.
-
[quote]Sklad soli v Prešove v mestskej časti Solivar je národnou kultúrnou pamiatkou a patrí pod Slovenské technické múzeum (STM) v Košiciach. V súčasnosti má STM pripravený projekt a stavebné povolenie na rekonštrukciu tejto schátralej budovy. Schválený majú tiež nenávratný finančný príspevok vo výške 2,486 mil. eur z Regionálneho operačného programu. Stavenisko chcú dodávateľovi prác odovzdať už v marci 2012.[/quote]Čítajte viac a pozrite si obrázky v agentúrnej správe TASR / Milana Kapustu, publikovanej 14. 2. 2012 na korzar.sme.sk.
-
[quote]Sobášny palác musel vo svojich najlepších časoch pôsobiť honosne. Jednoduchá, no veľkoryso riešená stavba obdĺžnikového pôdorysu sa navonok zachovala v pôvodnom stave
, vnútri však bola prestavaná. Na prízemí sa nachádza vstupná sieň a kaplnka, na poschodie vedie dvojramenné schodisko ústiace do hlavnej sály. Nad vstupom do sály bola empora pre hudobníkov, uprostred sa nachádzal arkier, ktorý vraj slúžil na umiestnenie svadobnej postele. Podľa zápisov inventáru teplo dodávali dve habánske pece, na strope sály boli rozlične zafarbené mohutné trámy ozdobené vyrezávanými ružami z dreva. Hostia používali prévet – záchod na medziposchodí. Splašky stekali dierou po stene, ako to bolo v tom čase na všetkých šľachtických hradoch.[/quote]Celú reportáž Marcely Fuknovej z týždenníka Život č. 13/2011 si prečítajte TU. -
[quote]Iba málo Košičanov vie o tom, že v meste sú uložené ostatky patróna zaľúbených svätého Valentína mučeníka, ktorý žil v treťom storočí a podľa rímskeho martyrológia pripadá jeho sviatok na 14. februára. Ostatky svätca boli uložené v schránke – relikviári a tú zamurovali do základného kameňa súsošia Immaculaty na Hlavnej ulici.[/quote] Čítajte viac v článku Miroslav Sambora "Ostatky sv. Valentína sú uložené v Immaculate na Hlavnej" zo 14. 2. 2005 na korzar.sme.sk.
-
[quote]2012-02-01
V súvislosti s rekonštrukciou levickej synagógy sme oslovili primátora mesta Levice Štefana Mišáka a položili sme mu niekoľko otázok.
„Najväčším úspechom je to, že vnútro aj vonkajšok synagógy kopíruje to, čo tu už bolo,“ skonštatoval levický primátor, Štefan Mišák.[/quote] Celý článok a videozáznam rozhovoru s primátorom Š. Mišákom spolu s prehliadkou interiéru synagógy, kde sa dokončuje obnova nástenných malieb, si môžete pozrieť na http://www.levican.sk.