palo
Forum Replies Created
-
[quote=antiK]Video s Ing. Praženkom mi pripomenulo tú vetu o iniciatívnom blbcovi :D
Toto ani nie je o nejakom odsudzovaní, alebo súdení. Myslím, že nikto by sa nenechal rezať, keby sa Ing. Praženka rozhodol pomáhať chorým a začal by operovať v duchu hesla, že "hrad treba poliať betónom a elektriku tam dotiahnuť". Ľudia by mali robiť to na čo majú predpoklady, vzdelanie, prípadne talent.[/quote][quote=asomtam]Samozrejme, že nepredpokladám, že hrad zabetónoval p. Praženka, ale boli to socialistické rozhodnutie "z hora". Dokonca čiastočne zdieľam s Antikom názor o iniciatívnom blbcovi, no Praženka už nežije a tak už sa brániť tým že odprezentuje svôj uhol pohľadu nemôže.
Je pravda, že generácia čo sa prehnala cez spomínané hrady to robila zle, čo vidíme s odstupom času. Robili to ako vtedajšia nomenkatúra považovala za správne, a niektoré betónové monštrá ešte stoja len kvôli tomu betónu. Dá sa ale povedať, že zachránili týmto zlým spôsobom veľa architektury.[/quote][quote=tatar]Spojenie ing. Praženku s vetou o iniciatívnom blbcovi sa mi nezda príliš šťastné, ani taktné, aj vzhľadom k jeho veku.
Nakoniec všetky jeho aktivity mali pod palcom pamiatkári, takže ak sa niečo dialo ide to na ich vrub.
Problematické vidím aj jeho vyjadrenie o zaliatí hradu betónom. Nakoľko to bolo jeho presvedčenie, alebo nakoľko to bolo už len konštatovanie skutočnosti, ktoré sa odohrali v tých 80-tych rokoch, keď sa hrad de facto betónom aj zalial, samozrejme v "dobrom" úmysle – v tej dobe.
Ak by som použil vetu o iniciatívnych blbcoch bolo by to v inom, iných prípadoch dejúcich sa teraz, keď síce už všeličo vieme, ale stále opakujeme tie isté chyby.[/quote]
Prepáčte, ale nevedel som sa vyhnúť obsiahlejším citáciám.
Pánov, ktrých spomína Ing. Praženka – Ing. arch. Imrich Puškár, Ing. arch. Ján Lichner, Ing. arch. Andrej Fiala – som mal možnosť stretnúť a trochu aj spoznať osobne. Nemyslím si, že by ich vtedajšie názory vyplývali z vtedajšieho politického režimu u nás. Pamiatky sa v tej dobe betónovali aj na Západe. A pán Praženka je v tom podľa mňa celkom nevinne: ako inžinier (predpokladám) v inom technickom odbore jednoducho videl, ako sa to robí na iných pamiatkach a akceptoval, čo mu povedali odborníci. Jeho vklad vidím v organizačnej stránke veci.
Ako píše Tatar: Najhoršie je, že aj teraz ešte stále opakujeme tie isté chyby.
-
palo
Member19. januára 2012 at 19:20 in reply to: Aktuálne problémy archeologického bádania na SlovenskuArcheológom škrtli peniaze na výskum v teréne
Radovan Krčmárik, 18. januára 2012, 20:00 – aktualizované 19.1.2012, 12:04Keď archeológovia na zimu opúšťali svoje rozkopané náleziská, mysleli si, že sa k nim na jar opäť vrátia. Tak ako to robili doteraz. Tohto roku však hrozí, že vzácne lokality v Bojnej, Matejovciach, Cinobani či v Nižnej Myšli zostanú opustené.
Archeologický ústav Slovenskej akadémie vied totiž nedostal dotácie na základný terénny výskum, takže všetky podobné projekty bude musieť zastaviť.
Pokračovanie článku na spravy.pravda.sk.
-
"Tohto roku … hrozí, že vzácne lokality v Bojnej, Matejovciach, Cinobani či v Nižnej Myšli zostanú opustené. Archeologický ústav Slovenskej akadémie vied totiž nedostal dotácie na základný terénny výskum, takže všetky podobné projekty bude musieť zastaviť.
…
(Riaditeľ Archeologického ústavu SAV v Nitre Matej) Ruttkay sa obáva, že ak Bojnú opustia odborníci, uvoľnia pole vykrádačom, ktorí sa tam činili už predtým. "My sme to zachránili. Ak odídeme, bude z toho eldorádo, lebo to nikto neustráži. Zase sa budeme len z rôznych zahraničných aukcií dozvedať, že tam a tam predali niečo zo Slovenska. Pre mnohých je to výnosná zárobková činnosť," varoval Ruttkay. Podľa neho je však možné, že sa predsa len podarí nájsť nejaké peniaze, možno aj od podnikateľov, ktorí v Bojnej pomohli aj na začiatku, keď na to ešte neprispieval štát. "Začneme sa na nich obracať, či by nám neprispeli aspoň na tlmený výskum. V Bojnej by na to stačilo asi 10-tisíc," odhadol riaditeľ ústavu."
Celý článok Radovana Krčmárika z 18. januára 2012 si prečítajte na spravy.pravda.sk.
-
Toto je dom, ktorý som spomínal v príspevku #12, ako vyzeral v lete 2005, ešte pred dokončením.
-
Takzvaný Biely dom z polovice 18. storočia, na škótskom ostrove Coll, opustený celých 150 rokov, bol nedávno zrevitalizovaný. Ateliér WT Architecture dostal nezvyčajnú úlohu – navrhnúť moderné ekologické riešenie, no zachovať staré ruiny.
Viac na: http://www.zelenarchitektura.sk/2011/06/zelene-byvanie-po-skotsky/ (opäť "krívajúci" slovenský preklad, ale vďaka aj za to…)
http://inhabitat.com/white-house-scottish-ruins-transformed-into-modern-low-impact-home/
http://www.wtarchitecture.com/project10.html#
http://www.wtarchitecture.com/pdfs/White_House_Andrew_Lee_4.pdf
-
Vinársky závod Mas Rodó v katalánskej obci Mediona je postavený na zvyškoch kamenného vidieckeho domu z 18. storočia. Závod bol založený v roku 2005 a prvé vína začal predávať v roku 2009 – nedlho po otvorení novej budovy. Stavbu projektoval barcelonský ateliér Sala Ferušić (architekti Carles Sala a Relja Ferušić). Kombinujú sa tu prvky historickej architektúry s modernými technikami, materiálmi a energeticky efektívnym dizajnom.
Viac na:
http://www.zelenarchitektura.sk/2011/10/spanielska-vinaren-s-kusom-historie/ (slovenský preklad dosť "kríva", ale je…)
http://inhabitat.com/a-brilliant-pantone-375c-winery-renovated-from-old-stone-catalan-cottage/
http://www.salaferusic.com/salaferusic_projects_ficha.php?lang=eng&cat=&id=14
-
palo
Member16. januára 2012 at 22:35 in reply to: Zilina, Marianske namestie – za co by ste zahlasovali?[quote=naj]Kdesi v histórii rozdvojenie projektant – staviteľ mizne, asi vzniklo hromadným zavedením pečiatok po páde rak-uhorska, ale hlavne zložitosťou a veľkosťou stavieb.[/quote]Naj asi nemyslel, že rozdvojenie projektant – staviteľ mizne, ale vzniká, nie? Spomína to aj J. Bahna v článku, ktorý nado mnou odporučil Vĺčik: "Významným činom v posudzovaní vzťahu staviteľa a architekta bolo oddelenie duchovnej, kreslenej časti od konkrétnej stavebnej realizácie. To nastávalo niekedy v palladiovských časoch."
Pokiaľ viem ja, prvým architektom, ktorý sa "nezdržoval" vedením realizácie stavieb podľa vlastných návrhov, bol L. B. Alberti (1404-1472). Architekt Andrea Palladio (1508-1580) bol o sto rokov mladší.
-
Už som sa naučil, že ak kliknem "citovať" pod niektorým dikusným príspevkom a chcem mať v citácii len jeho časť, tak mi ho tam hodí ešte aj celý. Preto to robím tak, že si odtiaľ citovaný príspevok skopírujem a prenesiem do okna "Poslať nový komentár" na konci diskusie. Tam si s ním môžem robiť čo chcem.
-
Ten nápis DOM UMENIA, čo dorobil nejaký "šikovný" grafik…
-
Tvár Bratislavy ničí spolčenie developerov s úradníkmi
1.12.2011, Jozef Lenhart
Informácia o výstavbe bytového domu na Beblavého ulici, v tesnej blízkosti východnej, tzv. Žigmundovej brány vedúcej do Bratislavského hradu, nás primäla obrátiť sa na Vás ako vrcholných reprezentantov mesta Bratislavy otvoreným listom a hľadať u Vás pomoc pri riešení svojvoľných rozhodnutí úradníkov.
Vážený pán primátor,
Vážená pani starostka,
vážená pani hlavná architektka,Sme občania Bratislavy, a to, čo sa v tomto meste ostatných dvadsať rokov deje, nás provokuje k otvorenému občianskemu postoju. Počiny developerov, ich svojvôľa, arogancia a súčinnosť kompetentných úradníkov s požiadavkami podnikateľov už nielenže presiahli všetky medze korektnosti, ale až príliš často aj právneho konania.
Výsledkom tohto počínania sú neodstrániteľné škody napáchané na meste, v ktorom žijeme a ktoré raz zanecháme svojim potomkom. Nádej, že v novej politickej situácii sa rany uštedrené mestu v minulosti citlivo zacelia, veľmi rýchlo vyprchala. Stal sa pravý opak. Zástavba historického jadra mesta a jeho blízke okolie sa novými stavebnými zásahmi „koordinovane“ a systematicky zničili a ďalej sa s požehnaním úradníkov devastujú.
„Vďaka“ podnikavým stavebníkom a „kreatívnym“ architektom máme dnes nadstavbami realizovanými na pamiatkových (i nepamiatkových) objektoch absolútne znehodnotenú nielen historickú strešnú krajinu mesta, ale aj pamiatkovú rezerváciu, ktorá patrí k najmenším z existujúcich rezervácií na Slovensku. Mesto a jeho domy získali nebývalú, novú horizontálnu vrstvu, čitateľnú pitoreskným architektonickým riešením. Stačí sa pozrieť na historické jadro, Panenskú ulicu, Palisády, Jozefskú ulicu… Novostavby sú svojím objemom a stvárnením neprehliadnuteľné!
O čo všetko mesto prišlo, čoho všetkého sa dočkalo a ešte ho čaká (viď riešenie Podhradia), nás nenecháva ľahostajnými. V prípade výstavby Podhradia developer chystá s „požehnaním“ pamiatkarov ďalší útok na historickú Bratislavu. Je to ten istý stavebník, čo stvoril aj problematický River Park. Jeho výstavba má zhodnotiť „zlé“ rozhodnutie komunistov. Podľa indícií rovnako ZLE! Nie je pravda, že rekonštrukcia historickej zástavby je anachronizmom. Pamiatkari by mali vedieť, že už dvadsať rokov sa rekonštruuje bombardovaním zničená historická zástavba Drážďan a nikto toto rozhodnutie nespochybňuje. Naopak, Drážďany tým iba získali. Oklieštená Bratislava by tiež potrebovala takúto revitalizáciu ako soľ! Aby sa dostala z okružia desiatich ulíc a znovu sa „historicky“ rozšírila.
Vaše vyjadrenia a konkrétne činy nám, pán primátor, pani starostka a pani hlavná architektka, dávajú nádej, že je možné „vrátiť sa v čase“ a zaujať k daným rozhodnutiam nové konštruktívne stanovisko, ktoré bude osožné predovšetkým z hľadiska budúcnosti mesta. Zverené kompetencie Vás oprávňujú razantne konať a pozitívne vplývať na tvár mesta a jeho občanov, ktorých úrady za ostatné roky pripravili o všetky ilúzie.
Prípad výstavby bytového domu na Beblavého ulici, ktorého investorom je spoločnosť Fischer, s. r. o. a konateľom architekt Dušan Fischer, projektant nedávnej rekonštrukcie Zimného štadióna Ondreja Nepelu, je eklatantným dôkazom súčinnosti štátnych úradníkov s požiadavkou stavebníka, ich servilnosti, ochoty a arogancie. Nie je to po prvý raz, keď sme svedkami, ako úradníci nerešpektovali zákon, našli obštrukciu a spreneverili sa etike. Už roky bez postihu konajú, dávajú sporné vyjadrenia a legalizujú neoprávnené požiadavky stavebníkov. Súhlas na výstavbu predmetného domu na pozemku uvedenom ako „záhrada“ vydal úradník stavebného úradu Staré Mesto. S výstavbou objektu, ktorého architektonické riešenie nikto nezainteresovaný (?) nepozná, ale už sa vie, že bude v súlade s riešením výstavby Vydrice (!), bez problémov súhlasil i úradník Krajského pamiatkového úradu v Bratislave a ani sa nepozastavil nad tým, že ide o novostavbu realizovanú v pamiatkovej rezervácii a v tesnej blízkosti NKP – Bratislavského hradu.
Keby nebolo lojálnych úradníkov, dnes by sme sa nemuseli hanbiť za vzhľad Bratislavy. Napriek tomu, že zrealizované projekty už nikto neodstráni, je treba konať. Dať jednoznačne najavo, že Bratislavčania a predstavitelia mesta sa už nemienia pasívne dívať na svojvoľné vystrájanie developerov a tolerovať ich aroganciu. Existujú predsa zákonné možnosti, ako tento stav urovnať. Žiadame Vás preto, ako hlavných predstaviteľov mesta, o revíziu vydaného stanoviska k výstavbe domu na Beblavého ulici, prípadne o zmenu stavebného povolenia a vyvodenie sankcií voči osobám, ktoré toto rozhodnutie spriechodnili a odobrili. Sú známe svojím podpisom na úradných dokumentoch. Za takéto škodlivé rozhodnutia nesú zodpovednosť. Ich počínanie je trestuhodné. Veď s plným vedomím, beztrestne porušujú predpisy a poškodzujú záujmy mesta.
Veríme, že naše argumenty Vám pomôžu v razantnom rozhodnutí (v prípade potreby budeme s Vami celú záležitosť radi podrobne konzultovať). Ľudia, ktorých sa netýka zodpovednosť a nikomu sa nezodpovedajú za svoje činy, nemajú právo ďalej zotrvávať vo funkciách. Uvoľnenie konkrétnych nezodpovedných ľudí z funkcie bude len malým dôkazom toho, že spoločnosti záleží na morálnej bezúhonnosti úradníkov, že nemieni už ďalej tolerovať ich svojvoľné počínanie. Bude to ale zároveň aj memento pre developerov a pre ostatných úradníkov, že predpisy a zákony opäť v tomto meste platia.
Žiadame Vás, vážený pán primátor, vážená pani starostka, vážená pani hlavná architektka, aby ste sa z titulu svojich vrcholných funkcií zasadili o to, aby sa v tomto meste viac neopakovalo takéto nerešpektovanie zákonov i etiky.
S pozdravom
Jozef Lenhart
kunsthistorikPodporujú:
Jakub Ďurinda, Soňa Párnická, Matej Vagač, Katarína Šimončičová, Ivan Bútora, Ľubica Trubíniová, Mikuláš Huba, Pavol Široký, Ľuboš Hajdin, Peter Chrenka, Silvia Ruppeldtová -
V Rusku sa zjaví Osada Vikingov
13.01.2012
V Novgordskej oblasti pri archeologickom pamätníku IX. storočia Riurikovo Gorodište sa na základe informácie agentúry INTERFAX navrhuje vybudovať turistický komplex Osada Vikingov.
Projekt predpokladá vybudovať niekoľko historických etnických osád, vrátane anglickej a dánskej, ako aj výstavbu hotelov pre turistov a cesty, ktorá spojí Riurikovo gorodište s Veľkým Novgorodom. Na to bude ale treba odvodniť zatápané miesto vôkol historického pamätníka a postaviť ochrannú hrádzu.
Riurikovo gorodište sa nachádza 2 km na juh od centra súčasného Novgorodu pri sútoku rieky Volchov a jazera Ilmeň.
-
Ale na fotkách na http://www.kastieltoporec.sk/galeria.htm je drevený šidel evidentný. Len kedy/dokedy to tak bolo???
-
Pozrel som sa do zoznamu pamiatok na internete:
V Toporci je národnou kultúrnou pamiatkou len jeden kaštieľ, súpisné číslo 83. Je to podľa všetkého ten starší, kedže na jeho obnovu je možné žiadať dotáciu z programu Obnovme si svoj dom (mimochodom, v roku 2011 16.886 Eur = 508.709 Sk, v roku 2012 134.374 Eur = 4.048.163 Sk). Je zapísaný len ako jeden objekt, teda ani brána, ani (bývalý) park, ani prípadné ďalšie súvisiace objekty chránenými pamiatkami nie sú.
Neviem isto, ale na satelitnej snímke by to mohol byť objekt so súradnicami 49.266299, 20.490381.
-
Vĺčik, prišiel som na to aj s mojou "maďarčinou" :-)
Tá brána je krásna, len škoda – ako píše "päťdesiatnik 13.01.2012 11:19":
"Je neskutočné, že i barokovú vchodovú bránu nie je možné nijak využiť z dôvodu, že pozemok pod ňou odkúpil súkromník a pridal si ho k pozemku okolo vedľa postaveného rodinného domu. Cez bránu sa nedá vojsť
do areálu kaštieľa, pretože súkromník pozemok oplotil."