palo
Forum Replies Created
-
Tipoval by som to skôr na soľné výkvety = vykryštalizované vodorozpustné soli. Ak to tam predtým nebolo, ich objavenie sa asi súvisí s prebiehajúcim vysúšaním pivnice.
-
Tipoval by som to skôr na soľné výkvety = vykryštalizované vodorozpustné soli. Ak to tam predtým nebolo, ich objavenie sa asi súvisí s prebiehajúcim vysúšaním pivnice.
-
Už som tu kedysi navrhol riešenie takej istej situácie (až sa divím, ako ľahko som to našiel): http://www.obnova.sk/diskusia/hlineny-dom-pozdisovce , #6 a #9.
P.S. pre Harpa: Škoda, že sa prechodom na novú obnovu zrušili citácie v starých diskusiách, ako napr. vo vyššie uvedenej.
-
Už som tu kedysi navrhol riešenie takej istej situácie (až sa divím, ako ľahko som to našiel): http://www.obnova.sk/diskusia/hlineny-dom-pozdisovce , #6 a #9.
P.S. pre Harpa: Škoda, že sa prechodom na novú obnovu zrušili citácie v starých diskusiách, ako napr. vo vyššie uvedenej.
-
[quote=ocguru]Strechár nechce robiť novú bez železobetónového venca. Dom je kamenný rozmer 12,6x6m steny 50cm.[/quote]
Mám pocit, že ak sa tesári takto dožadujú železobetónového venca, chcú tým najmä zakryť svoju neistotu (neschopnosť?) postaviť krov, ktorý nebude roztláčať múry pod ním. To by hádam chceli železobetónový veniec dať aj na zrub?
Donedávna (kým sa tradičné stavebné remeslá nezopsuli) stačil pod každým krovom (nielen s rozpätím “smiešnych” šesť metrov) drevený “veniec”, presnejšie rošt, ktorý zachytil všetky vodorovné sily zo šikmých strešných rovín. Tvorili ho pomúrnice a väzné trámy, alebo – na jednotraktových domoch – pomúrnice a stropné trámy či odkvapové väznice a stropné trámy.
-
[quote=ocguru]Strechár nechce robiť novú bez železobetónového venca. Dom je kamenný rozmer 12,6x6m steny 50cm.[/quote]
Mám pocit, že ak sa tesári takto dožadujú železobetónového venca, chcú tým najmä zakryť svoju neistotu (neschopnosť?) postaviť krov, ktorý nebude roztláčať múry pod ním. To by hádam chceli železobetónový veniec dať aj na zrub?
Donedávna (kým sa tradičné stavebné remeslá nezopsuli) stačil pod každým krovom (nielen s rozpätím “smiešnych” šesť metrov) drevený “veniec”, presnejšie rošt, ktorý zachytil všetky vodorovné sily zo šikmých strešných rovín. Tvorili ho pomúrnice a väzné trámy, alebo – na jednotraktových domoch – pomúrnice a stropné trámy či odkvapové väznice a stropné trámy.
-
Nno, po rokoch sa mi tam asi oplatí ísť pozrieť… Možno už túto sobotu.
-
nitra.sme.sk, 2. 9. 2011: http://nitra.sme.sk/c/6036894/zachrancovia-hradu-prespavaju-vo-vezi-alebo-v-pivniciach.html
-
Tím archeológov a reštaurátorov minulý týždeň ukončil 13. pracovnú sezónu v areáli pohrebného chrámu Amenhotepa III. pri Luxore, ktorého najlepšie zachovanou časťou sú tzv. Memnónove kolosy:
http://www.wmf.org/field/conservation-and-new-discoveries-mortuary-temple-amenhotep-iii
-
Neistá bezpečnostná situácia v Káhire, Luxore a Asuáne stále odradzuje zahraničných turistov:
-
V súvislosti s obnovou hradnej ruiny Branč prebieha archeologický výskum, ktorý realizuje Krajský pamiatkový úrad Trnava. Výskum okrem iného priniesol nález konštrukcie základov zaniknutého mosta.
…„V tejto časti existoval v priekope stredného hradu drevený most, ktorý bol postavený na murovaných pilieroch. Most zanikol a ostali po ňom iba torzá pod úrovňou terénu, ktoré teraz odkrývame. V budúcnosti sa plánuje obnoviť funkčnosť mosta. Postaví sa nové drevené premostenie na pôvodných nadmurovaných pilieroch,“ informuje archeológ (Peter Grznár).
…
Ďalšou úlohou archeologického výskumu je zistiť, ako bol riešený pôvodný vstup do delovej bašty hradu, nachádzajúcej sa hneď oproti vstupu.
…
„V tomto roku sa na bašte uskutočnil stavebnohistorický výskum pod vedením Michala Šimkovica, ktorý určil podobu jej stavebných detailov, vďaka čomu sa bašta mohla murovať do svojej historickej podoby. Do jesene by mala byť z vonkajšej strany kompletne vymurovaná,“ informuje Grznár.Viac: http://zahorie.sme.sk/c/6030630/na-hrade-branc-objavili-hladane-zvysky-povodneho-mosta.html
-
Keď som pred rokmi nastúpil do zamestnania na vtedajší pamiatkový ústav v Banskej Štiavnici, jeden z prvých prípadov, ktoré som mal metodicky usmerniť, bola obnova baníckeho domu na ulici Dolná Resla č. 19. Asi polovica domu bola zrubová. Po odkrytí omietok sa ukázalo, že drevo je v dosť zlom stave (presnejšie to už neviem charakterizovať) a majiteľ prišiel so zámerom nahradiť zrubové steny murovanými – tehlovými. Konzultoval som to s pracovníčkou centrály pamiatkového ústavu v Bratislave, ktorá mala na starosti ľudovú architektúru. Premurovanie stien, keďže aj tak budú omietnuté, odobrila.
S odstupom času to považujem za vážnu chybu.
Okrem toho odstránenie zrubovej časti domu spustilo lavínu: odstránenie krovu, stropov, omietok, podláh, dverí a okien. Z pamiatky zostalo pár holých múrov. Dnes sa pýtam: načo vôbec?
Ako som sa práve presvedčil na http://www.pamiatky.sk/pamiatky/fondy/nehnutelne-pamiatky/?a=nehnutelne&obec=Bansk%C3%A1+%C5%A0tiavnica&ulica=Doln%C3%A1+Resla&cislo=19&unpo=&search=H%C4%BEada%C5%A5 , objekt je stále registrovaný ako pamiatka. Zo zotrvačnosti. V skutočnosti to je domček z Legolandu. Choďte sa pozrieť.
Aj zrub sa dá reštaurovať (nie v zúženom význame slova, ako ho u nás presadzuje isté občianske združenie; pozdravujem Sashu :-) ), v najhoršom prípade rekonštruovať. Ak ide o národnú kultúrnu pamiatku, naviac v lokalite svetového dedičstva, mal by to byť “neobíditeľný” imperatív. Jednoznačný argument pre získanie štátnej finančnej podpory.
Ešte pár ilustračných fotografií z reštaurovania zrubu, realizáciu firmy Røros Laft og Restaurering (zdroj http://www.facebook.com/pages/R%C3%B8ros-Laft-og-Restaurering/161557907230920 ):
-
Možno je už neskoro odpovedať po mesiaci na Vaše otázky, preto len pridám svoje:
– Dom pravdepodobne nie je registrovanou pamiatkou, ale nachádza sa v pamiatkovom území?
– Pripadá mi, že detailné fotografie rozožratého dreva sú zo spodných trámov zrubu; sú v takom istom stave aj vyššie?
– Naozaj je náhrada rozožratých trámov zrubu novým drevom nákladnejšia ako premurovanie z tehloblokov Porotherm 250 Akustik + 100 mm Rockwool? Máte cenové porovnanie?
Nedávno som mal príležitosť pobudnúť v Nórsku, v oblasti, kde sa v podstate celý život odohráva v drevených, prevažne zrubových stavbách; niektoré sú aj zo začiatku 18. storočia. Mikroklíma v takom dome je celkom iná ako v murovanom. Ak máte možnosť, vyskúšajte a rozhodnite sa až potom.
Ak Váš dom nie je registrovanou pamiatkou, ale nachádza sa v pamiatkovom území, pamiatkový úrad zaujíma najmä vonkajší vzhľad. Nebudem preto ani ja vyťahovať argument, že podstatnou zložkou autenticity pamiatky je materiálové a konštrukčné riešenie. (I keď – keďže dom sa nachádza v Banskej Štiavnici – v prípade lokality Svetového dedičstva by som očakával aj v takomto prípade prísnejší meter.) Stojí to na Vašom rozhodnutí.
A ešte jedna otázka: Keďže dom je pomerne krátky, nestačili by na osvetlenie podkrovia okná v strešných štítoch?
-
Videoreportáž z vnútra Džóserovej stupňovitej pyramídy v Sakkáre:
-
Tatar, počkaj, počkaj! Tvoj príspevok č. 37 v tej inej diskusii je výrazne k veci; chcel som len upozorniť, aby v ňom niekto nehľadal (moje) fotografie…
A výrazne k veci je aj tvoj príspevok č. 13 v tejto diskusii. Nie je k nemu čo dodať, iba ak by sa parabolo ešte spýtal na najaký detail.