palo
Forum Replies Created
-
Nebudem opakovať, čo som pred chvíľou napísal do príspevku č. 17 v diskusii http://www.obnova.sk/diskusia/dom-hlinatehlakamen-oprava-steny .
Riešenie, čo navrhuje lajo 4ever – s použitím stavebného lepidla a silikónovej farby – by sa správalo v princípe tak isto: neprepustí (kým v povrchu nevzniknú hoci len vlasovo tenké trhlinky) vodu dnu, ale neprepustí ani von toľko vody, koľko sa dostane pod povrch inou cestou (vzlínaním z neodizolovanných základov a cez trhlinky v povrchu, keď vzniknú). Postupne sa oddelí od podkladu, prípadne sa odtrhne aj s povrchovou vrstvou podkladu. Sieťka predĺži čas, keď sa bude zdať, že je všetko v poriadku…
-
Tatar, asi si myslel moje fotky v príspevku č. 44 v diskusii http://www.obnova.sk/diskusia/materialy-pouzivane-na-zrucaninach-ako-preco#comment-57438 .
Upresnil by som: v súvislosti so správaním sa cementovej, resp. silno cementom nastavovanej vápennocementovej omietky na neodizolovanom múre sú podstatné fotky č. 5 a 6.
Ak sa akoukoľvek cestou pod takúto omietku dostáva voda, nazvime ju trebárs vlhkosť, nepriedyšná omietka jej neumožní odparovať sa. Pôsobením solí, rozpustených vo vode, a mrazu sa takáto omietka postupne oddelí od podkladu a následne odpadáva v celých plátoch.
Ak voda prichádza hlavne zospodu, zo základov, nepriedyšná omietka ju “vyženie” vyššie než siahala predtým.
-
Luxor’s Sphinx Avenue paved with local residents’ bitter memories
Kontroverzný projekt v hodnote 11 miliónov US dolárov na odkrytie (a následné reštaurovanie) aleje sfíng s dĺžkou 2,7 km, ktorá spájala chrámy v Luxore a Karnaku, je na 90% hotový.
Staroveká procesijná cesta bola postavená za faraóna Amenhotepa III. pred takmer 3500 rokmi. Svoju konečnú podobu nadobudla za faraóna Nektaneba I. v 4. storočí pred naším letopočtom. Lemovalo ju vyše 1300 kamenných sfíng. V neskororímskom období stratila význam a postupne ju pochovala hrubá vrstva spraše. V priebehu ďalších storočí na jej mieste vyrástli domy, mešity, kostoly a vznikli polia.
Vykopávky na aleji sfíng začali pred šiestimi rokmi. Podľa oficiálnych údajov bolo potrebné zbúrať domy, v ktorých žilo 800 rodín. Neoficiálne sa hovorí o viac ako 6000 zbúraných domoch.
Tento projekt je súčasťou zámeru zmeniť súčasné 400-tisícové mesto Luxor, postavené na jednom z najbohatších archeologických nálezísk na svete, na veľké múzeum pod holým nebom. Predpokladá sa stavba nových ciest, päťhviezdičkových hotelov, luxusných obchodov a kina IMAX.
-
Minister kultúry Slovenskej republiky Daniel Krajcer a generálny riaditeľ Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Ivan Juráš si 14. 6. 2011 boli pozrieť priebeh prác na záchrane a obnove hradu Uhrovec. MK SR Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny SR, v spolupráci s úradmi práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov a Partizánske, pripravili pilotný projekt, v rámci ktorého pri záchrane a obnove hradov Šariš a Uhrovec pomáhajú aj uchádzači o zamestnanie.
V rámci aktivity obnova hradu Uhrovec sú vytvorené dve pracovné skupiny, každá s jedným koordinátorom. Prvá skupina je zameraná na odbornú činnosť spojenú priamo s činnosťami schváleného grantu (murovanie, stavebné práce a podobne), druhá skupina realizuje pomocné práce spojené nepriamo s činnosťami (čistenie a triedenie sutiny, a ďalšie pomocné práce). Obe skupiny riadi a zadáva náplne činností pre výkon obnovy stredovekej kultúrnej pamiatky odborný garant z nadácie.
Ministerstvo kultúry pri projekte obnovy hradu Uhrovec spolupracuje s Nadáciou pre záchranu kultúrneho dedičstva, ktorá v rámci dotačného systému ministerstva kultúry získala 47 tisíc eur na stavbu mostného piliera a konsolidáciu komínov a na stavebný workshop na konzerváciu a dokumentáciu kamenných architektonických prvkov.
Realizácia projektu zo strany ÚPSVaR-u sa finančne zabezpečuje zo zdrojov ESF so spolufinancovaním z prostriedkov ŠR v pomere 85% : 15%. Celkové náklady na projekt (vrátane obnovy hradu Šariš) sú rozpočtované v sume 196 568,00 €.
Hrad Uhrovec sa nachádza v lokalitách s vysokou mierou nezamestnanosti. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Partizánskom uskutočnil dve skupinové stretnutia uchádzačov o zamestnanie v dotknutých lokalitách Uhrovec a Žitná Radiša (obce Kšinná, Omastiná, Uhrovské Podhradie) za účasti starostov obcí, zamestnancov úradu a zástupcu zamestnávateľa – Nadácie pre záchranu kultúrneho dedičstva. Celkovo bolo pozvaných 110 uchádzačov o zamestnanie, z toho 89 uchádzačov o zamestnanie sa na stretnutí zúčastnilo a 40 z nich prejavilo záujem, čo potvrdili podaním prihlášky. S účinnosťou od 31. mája 2011 podpísal úrad práce, sociálnych vecí a rodiny dohodu so zamestnávateľom. Zamestnávateľ prijal do pracovného pomeru 20 uchádzačov o zamestnanie, pričom 18 z nich patrí do skupiny znevýhodnených.
VIac informácií a fotografie: http://www.mksr.sk/aktuality/pilotny-projekt-zapojenia-nezamestnanych-do-zachrany-kulturneho-dedicstva-slovenskych-hradov#I1ALqwsxlFXQK3Ek8swKZA
-
[quote=spaniel]… chcem robit omietky,zda sa mi,ze povodne su len vapenopieskove,skusal som horucu maltu,ale drzi len na niektorych miestach a niekde opadava …[/quote]
Podľa poslednej fotky vidím problém novej omietky v tom, že:
– nevyzerá nahadzovaná, ale “natieraná”,
– keďže sa zdá byť dosť tenká a napriek tomu je rozpraskaná na “kryhy”, asi bola nanášaná na suchý (nenamočený) podklad,
– ak nebol podklad pred omietaním namočený, pravdepodobne na ňom bola aj vrstvička prachu po osekávaní starej omietky, ktorá pôsobí ako separačná vrstva, teda tiež bráni prichyteniu novej omietky.
-
Gaso, spočítaj si plochu omietky a vynásob hrúbkou a potom cenou vrecovanej hlinenej omietky; z toho uvidíš, či sa ti tam hodí.
:-)
Hlina sa dá niekde nakopať; keďže na prúty nepôjde omietka v tenkej vrstve, neprekážajú v nej ani kamienky. Ale v tom pomere, čo uvádzaš – ak to má byť hlinená omietka – mi v prvom rade chýba hlina, vápno je prakticky zbytočné a piliny ma prekvapujú. Normálne sa dáva hlina + piesok + plevy alebo posekaná slama, pričom pomer sa nedá paušálne stanoviť, závisí najmä od použitej hliny.
Inak prúty sa dajú použiť hocijaké, hlavne aby boli dosť rovné: okrem vŕby napríklad lieska, u nás je množstvo náletových javorov a jaseňov, robil som aj s malinčím.
-
[quote=tatar]Mal som nainštalovaný firefox verziu 3 neviemkoĺko, poslednú, iba zopár tém som mal nerozbitých, nainštaloval som si štvorku, už je to OK.[/quote]
Taky tak. Mal som Firefox 3.6, pred chvíľou som preinštaloval na štvorku, vyzerá to lepšie. Konkrétne aj táto diskusná téma bola rozťahaná, text príspevkov presahoval do dolného panelu menu…
-
[quote=misa]Tak už sme sa dozvedeli, že s hydroxidom vápenatým tu nie je žiaden problém, nad hasením vápna krútili hlavou a lámali rukami.[/quote]
Pozerám aj ja na internete ( http://fr.wikipedia.org/wiki/Chaux_%28mati%C3%A8re%29 ) a dozvedám sa toto:
– pálené / nehasené vápno / oxid vápenatý = la chaux vive,
– hasené vápno / vápenný hydrát / hydroxid vápenatý = la chaux éteinte, ou chaux aérienne.
Pozerám ďalej – zadal som do gúglu chaux vive produits a nachádzam napríklad:
- Siège social Balthazard & Cotte
- 15, rue Henri Dagalier
- 38030 Grenoble Cedex 2 – FRANCE
- To je od vás ďaleko, ale majú sieť vápeniek po celom Francúzsku, aj bližšie k Bretónsku: http://www.balthazard.com/fr/contact_nord_centre.html
- Majú v ponuke aj pálené vápno – la chaux vive:
- Produits disponibles: chaux vive en roche, broyée, moulue, chaux fluidisée, chaux à faible teneur en poussières (exemple Proviacal® RD), en granulés (exemple Oxyfertil® pour l’agriculture) etc.
- Alebo: http://www.chaux-labasse.fr/index.htm
- Alebo: http://www.fabricantdechaux.fr/detailapp.php?code=7
- Alebo: http://www.chauxboehm.fr/index.php?p=societe-usine
-
Niekoľko informácií o hrobke na internete v angličtine:
(scroll down to the heading A princely tomb from Poprad-Matejovce)
http://scienceblogs.com/aardvarchaeology/2007/06/slovak_chamber_grave_perfectly.php
http://www.allempires.net/slovakia–tomb-of-germanic-leader-found_topic16460_post307138.html
-
Dnes sa mi pod diskusnými príspevkami nezobrazijú žiadne ikonky. Takže neviem citovať z iného príspevku ani editovať vlastný príspevok…
-
Keď si kupujem kultúrnu pamiatku, musím vedieť, že ma to zaväzuje. Bernolákovo je kaštieľ európskeho významu. Keď ho Esterházy staval, hovorili mu uhorské Versailles, dnes je to totálna ruina.
V Bernolákove to vyzerá z roka na rok horšie. Čo sa tam stalo?
Človek, ktorý vlastní Bernolákovo, je architekt, ktorému to za korunu predala obec. Tento nešťastník namiesto toho, aby tam niečo opravil, preoral anglický park a spravil tam golfové ihrisko. Zanedbal ochranu pamiatky a mal by dostať pokutu. Dostal ju? Keď sa opakovane deje, že vlastník nie je schopný pamiatku udržať, zákon hovorí o vyvlastnení, ale zákon je taký, že pamiatku síce môžete odobrať, ale vlastníkovi musíte vrátiť peniaze, za ktoré objekt nadobudol. Ale teraz, keď je z toho ruina?
Je to smutné, ale je to jeho.
Ale načo mu je to vlastníctvo? Ten kaštieľ zmizne z povrchu zeme tak či tak a bude to strata pre celú Európu. Tu sa nikto nikomu nezodpovedá. Členmi golfového klubu v Bernolákove je kultúrna elita. Neprekáža im, že kultúrna pamiatka padá? Asi im to nič nehovorí. Kto potom tvorí elitu národa?
Jozef Lenhart v rozhovore Tomáša Galisa zo 7. 4. 2011 na sme.sk.
-
Krátko pred skončením vojny ušiel z kaštieľa Karol Esterházy. Po jeho odchode ľudia začali vykrádať kaštieľ, zmizli niektoré cenné obrazy, nábytok i vzácne knihy z knižnice.Obec bola oslobodená 2.apríla 1945 ráno o 6. hodine Červenou armádou. V detskom domove, škole i v kaštieli boli zriadené poľné nemocnice, v ktorých ošetrovali ruských vojakov.Zdroj: http://www.bernolakovo.sk
-
Ešte keď som sedel na ministerstve, za mnou prišiel jeden pán s tým, že si chce kúpiť kaštieľ v Tomášove. Bol tam nápravnovýchovný ústav, získali to dedičia a tí to predali. Chcel tam mať hotel, tak sme začali uvažovať, ako to spraviť. Rozmýšľali sme nad štýlom, jemu sa moje nápady zapáčili a začali sme tam vnášať duch art deca. Odvtedy som tam.
…
Keď som sedel na ministerstve, moja predstava bola, že keď tam budú mať majitelia aspoň malú expozíciu, hostia prídu. Tak je to v Tomášove, kde som bol pri rekonštrukcii. Ten kaštieľ by mohol fungovať a profitovať, ale nie ako kongresové centrum. Keď môže prísť tisíc Bratislavčanov do Rusoviec, len aby sa tam poprechádzali, prečo by nemohli prísť do Tomášova? Keď z toho urobíte hotel, budú tam len hoteloví hostia. Dalo mi veľkú námahu presvedčiť jedného z majiteľov, aby tam zachoval unikátne maľby.
-
Zato rodina z Oravy neváhala a do kaštieľa v Tomašove vrazila hneď desiatky miliónov. Koľko presne, to nechcú povedať a neželajú si ani to, aby sme zverejňovali ich meno. „Kúpili sme ho na juhu, lebo na Orave nič také nemáme,“ hovorí majiteľ.
„Jednoducho nám tento kaštieľ padol do oka. Krásny výhľad, ďaleko od hlavnej cesty. Chceme ho zmeniť na kongresový hotel. Veď aj pred sto rokmi to bol hotel pre boháčov, cez vojnu nemocnica, potom chlapčenská polepšovňa. Nerátame so ziskom, možno tak o dvesto rokov, veď oprava má stáť deväťdesiat miliónov korún. Rátame aj s tým, že využijeme eurofondy. Ale bývať v ňom nebudeme, mienime si postaviť domčeky na okraji pozemku, ktorý má až osemnásť hektárov,“ vysvetľuje.
Oravská rodina si vzala na chrbát obrovské vrece cementu, a predsa by chceli rekonštrukciu do dvoch rokov ukončiť. Čím začnú? Zvesia z povaly figurínu, čo tam visí na háku? Možno je stelesnením vychovávateľky, ktorá nepolepšeným chlapcom liezla na nervy. Alebo zvesia cedule s nápisom Prvá pomoc pri krvácaní.
Krvácať bude ich peňaženka, dlho a silno. Alebo sa pustia do obnovy kaplnky, ktorú rozpoznáte iba podľa tvarov stien? „Tam budeme robiť každý týždeň svadby,“ hovorí natešený nový majiteľ. Niet im čo závidieť, a predsa sa človeka zmocní pri rozhovore s nimi radosť.
Konečne niekto, kto to myslí úprimne! Konečne niekto, komu čosi pekné a staré padlo do oka a on chce, aby to bolo znova krásne! Kto neváha vložiť svoje peniaze do minulosti. Možno práve tejto rodine zanechala polepšovňa na jednej zo stien nápis: „Vzdelanosť je schopnosť rozumieť iným. J. W. Goethe.“
Zdroj: článok Kaštiele – história v troskách v časopise Žurnál č. 28/2007, 27. september 2007.
-
V televízii mali robiť jeden film podľa môjho scenára. Režírovať to mal Stano Párnický a dramaturgom bol Marek Maďarič, s ktorým sme mali kamarátsky vzťah. Keď sa stal ministrom kultúry, zavolal mi, či by som neprišiel na ministerstvo. Bol som tam skoro dva roky, ale žiaľbohu, došlo k nezhodám pre industriál a pre kaštieľ vo Veľkých Levároch.
Ale ja som nemohol predisponovať majetok z ministerstva práce na ministerstvo zdravotníctva. Mal som k tomu zaujať stanovisko. Keďže sme sa mali vysťahovať z bratislavského hradu, navrhol som, aby sme kaštieľ získali pre seba s tým, že tam zriadime múzeum. Maďarič povedal, že nie. Povedal som mu, že ak chce, aby to dostal Paška, má si to podpísať sám.
Jozef Lenhart v rozhovore Tomáša Galisa zo 7. 4. 2011 na sme.sk.