palo
Forum Replies Created
-
[quote]Vyštudoval dejiny umenia. Začínal ako reštaurátor, pracoval v rozhlase i na ministerstve kultúry a dnes radí majiteľom s rekonštrukciou kaštieľa v Tomášove. JOZEF LENHART hovorí o tom, ako sa nezaujímame o naše kultúrne dedičstvo a kde robíme chybu.[quote]
Čítajte viac v rozhovore Tomáša Galisa zo 7. 4. 2011 na sme.sk. -
Minister Krajcer asi tiež pozeral dokumentárny film z cyklu Passion patrimoine, Rencontre avec des amoureux de vieilles pierres, v ktorom prezentovali, ako Michel Simonin, učiteľ vo výslužbe, zo združenia L’Association Des Amis du Château de Montaigut à Gissac, vedie skupiny mladých nezamestnaných, ktorí pracujú na konzervácii hradných ruín v okolí…
-
[quote]Minister kultúry Daniel Krajcer (SaS) chce, aby ľudia bez práce opravovali schátrané hrady. Včera ohlásil, že ľudí bez práce zapojí do obnovy hradných ruín. Už o mesiac majú začať opravovať Šarišský hrad. „Uvažujeme ešte o Uhrovci,“ dodal minister.[/quote]
Čítajte viac v článku Márie Mihalikovej z 5. 4. 2011 na sme.sk.
-
[quote]Kaštieľ v Dúbravici neďaleko Banskej Bystrice chátra z roka na rok viac. Pre obec je to veľký problém, keďže rozsiahla stavba sa nachádza v jej centre a niektoré časti majú narušenú statiku.
„Stav je beznádejný a obec nemá žiadne páky, aby garantovala jeho záchranu,” hovorí starosta Ľubomír Šesták. Kaštieľ nie je vo vlastníctve obce a prípadnú záchranu, či predaj brzdia zložité majetkové vzťahy. Starosta odhaduje, že majiteľov je približne 125. Časť priamych vlastníkov už nežije a majetkové práva prešli na ich potomkov. „ Niektorí vlastnia možno meter štvorcový, no už ich ako vlastníkov nemožno obísť,” hovorí.[/quote]
Čítajte viac a pozrite si fotografie v článku Kvety Fajčíkovej z 5. 4. 2011 na sme.sk.
-
[quote=misa]Už som si ponachádzala info na hasenie vápna, len neviem, kde ho zoženieme, lebo tu majú podobný produkt už hotový (presnejšie 3 rôzne – 1 je vápenná malta na začiatok, druhé na jadro a tretie na štuku), ale jedno vrece stojí 25 eur a píšu, že je to na hrúbku do 5 cm na 1 m štvorcový, a keď som im hovorila o hasení vápna, pozerali na mňa akoby som bola nejaký ten blázon z východu.[/quote]
Hotové maltové zmesi sú komerčným hitom aj na Slovensku, nech to stojí čo to stojí… Murári už pomaly s tradičnou maltou ani nechcú, a čo je horšie, pomaly ani nevedia robiť.
[quote=misa]Či je v poriadku primiešať do vápna slamu alebo konopné vlákna (normandská technika)?[/quote]
[quote=misa]…s tou slamou, či konope, lebo že to dodáva lepšie izolačné vlastnosti vápnu…[/quote]
Myslím, že tak ako napísal tatar, pri väčšej hrúbke omietky by to zmysel malo, ale ani nie tak kvôli zlepšeniu izolačných vlastností (to by tam tej slamy alebo konopných vlákien musela byť prevažná väčšina), ale na vystuženie – spevnenie omietky.
[quote=misa]Ešte sme rozmýšľali, že by sme tú kuchyňu naozaj poňali trochu normandsky, tak by to uľahčilo to vyrovnávanie – dubové trámy sa pripevnia na stenu do nejakého geometrického vzoru a vyplnia sa vápennoslamovou zmesou.[/quote]
Možno by bolo dobré zvážiť, či drevená hrázdená kostra bývala viditeľná aj v interiéri, alebo len na fasádach. A samozrejme treba zvážiť cenu; dubové trámy a práca s ich spájaním asi ani v Bretósku nebudú lacné…
Z konštrukčného hľadiska – aj keď to navonok nevidieť – ak sú výplne medzi trámami drevenej kostry z hlineno-slamenej alebo inej maltovej zmesi, je tam určite skrytý aj nejaký nosný rošt.
-
[quote=vrsan]Moze niekto porovnat omietky z klasickej vapennej malty s omietkami z horucej malty?[/quote]
Viem, že sa tým zaoberajú v Restaurierwerkstätten Baudenkmalpflege rakúskeho Spolkového pamiatkového úradu – Bundesdenkmalamt v Mauerbachu pri Viedni. Niečo z toho prezentovali na seminári Vápno a vápenné technológie pri obnove pamiatok v Banskej Štiavnici v roku 2005.
-
Abusír: trpiaca duša egyptológa
Martin Odler
Celá plocha dvoch kilometrov štvorcových českej koncesie v Abusíre je teraz pokrytá vyše dvesto zlodejskými dierami. Niekde hľadači neboli vôbec trpezliví, inde odkryli pár neúplných kamenných či tehlových múrov hrobiek. Niekedy múrom neverili a vyrýpavali z nich bloky či tehly. Presvedčenie o tajných komorách či miestnostiach je silnejšie ako zdravý rozum.
Použili iba jediný poznatok z archeológie, vedeli, že na dne šachty sa nachádza pohrebná komora. A tak niektoré šachty, hlboké až osem metrov, sú vybrané celé aj s komorou. Obsah ich však asi sklamal, očakávať sa dajú kosti, drevo či keramika, azda len výnimočne čosi vzácnejšie. Na iných miestach odkopali obetné niky kaplniek v hrobkách, ďalej však nepokračovali. Ďalší ľudia vtrhli do skladov alebo preskúmaných a uzavretých hrobiek. Ukradli napr. nepravé dvere z Rahotepovej hrobky, z obdobia staroríšskej 5. dynastie.
-
Zrúcanina hradu Hrušov v lúčoch zapadajúceho slnka:
http://panoramy.sme.sk/panorama/2542/tribec-hrad-hrusov/?pr=2543
-
…
Remeselný dom vznikol rekonštrukciou požiarnej zbrojnice v jednej z jeho časti. Okrem miesta na činnosť obecných spolkov a združení v ňom bude aj miesto pre dielne miestnych remeselníkov.
…
Na projekt remeselného dvora získala obec približne 360-tisíc eur, ako dotáciu z Programu rozvoja vidieka.
Čítajte viac v agentúrnej správe TASR z 24. 2. 2011 na sme.sk. -
Pod článkom, z ktorého sú citácie, je aspoň tak zaujímavá diskusia, ako článok samotný.
-
Nález včasnostredovekého dreveného kostola v Kostoľanoch pod Tríbečom
Článok a obrázky TU.
-
Článok a fotografie Petra Končala z 21. 2. 2011.
-
Čítajte viac v agentúrnom článku TASR z 21. 2. 2011 na sme.sk.
-
…tuším ešte,že nie obnova synagogy,ale obnova budovy bývalej synagogy.
Obnovou synagogy by to bolo vtedy,ak by po rekonštrukcii slúžila na modlenie židov(teda musela by spĺňať ich kritéria,oni budovu nevysvecujú).
Ani keby ju dali do pôvodného stavu,a nie totálne zničili,a neslúžila by aspoň na občasné modlitby židov nebola by už synagogou.
Tatár tu poukazuje na nesprávnosť pomenovania postov a má pravdu. -
Nevie niekto prečo nie je živá stránka Hungária várak??