[palo]

[quote]V článku zo dňa 04.04.2013 s názvom „Po známej stavebnej firme ostáva spúšť“ a v článku zo dňa 10.04.2013 s názvom „Euro-Building ohrozuje eurofondy“ sú uvedené nepravdy a zavádzajúce informácie. Konštatovanie, že po našej spoločnosti ostáva spúšť je nielenže nepravdivé, ale aj vo vážnej miere zasahujúce do dobrej povesti našej spoločnosti, ktorá je v stavebnom priemysle uznávaným subjektom s kvalitne zrealizovanými projektmi. Rovnako tvrdenie autora článku, že spoločnosť EURO-BUILDING, a.s. „podlieza cenu“ v súťaži je úplne nepravdivé a takáto formulácia je založená na právnom analfabetizme, keďže podliezať cenu nie je reálne možné v procese verejného obstarávania. Verejné súťaže, v ktorých bolo jediným kritériom cena, a v ktorých spoločnosť EURO-BUILDING, a.s. uspela, tak z dôvodu, že bola ponúknutá najnižšia cena, čo nie je žiadne podliezanie ceny, ale regulárny spôsob verejnej súťaže v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní. Subdodávateľov, ako aj dodávky materiálu zabezpečuje naša spoločnosť štandardným spôsobom v intenciách Obchodného zákonníka, pričom naša spoločnosť si riadne a včas plní svoje záväzky voči subdodávateľom – čo potvrdzuje aj správa audítora.

 

Žiadne problémy s otáznou kvalitou spoločnosť EURO-BUILDING, a.s. nemá. V preberacích protokoloch je uvedená spokojnosť s realizovanými zákazkami našou spoločnosťou. Rovnako je potrebné upriamiť pozornosť na referencie o zrealizovaných zákazkách, ktoré sú vysoko pozitívne. Počas existencie spoločnosti EURO-BUILDING, a.s. bolo vydaných stovky kladných referencií o zrealizovaných zákazkách.[/quote]

Zdroj: Stanoviská k publikovaným článkom a v nich uvedených nepravdivých informáciách, 23.10.2013, http://www.eurobuilding.sk.

[palo]

[quote]…skupina firiem okolo Euro-Buildingu podnikateľa Miloša Stopku ďalej prosperuje na eurofondových zákazkách a tvrdí, že svojim subdodávateľom platí, ako má.

(Stavebná podnikateľka) Nachtmannová a jej generálny manažér Peter Bizoň hovoria, že za posledné dva roky osobne spoznali desiatky firiem a živnostníkov, ktorí sa po dodávkach pre Euro-Building dostali do veľkých alebo až existenčných problémov.

Keďže skupina Euro-Building v posledných rokoch získala len z eurofondov zákazky za minimálne 150 miliónov eur, množstvo poškodených odhaduje Nachtmannová až na stovky.

…

Euro-Building nároky týchto firiem popiera. Tvrdí napríklad, že ak by ich nároky boli opodstatnené, vymáhali by si ich cez súd.

…

… vedeli v roku 2010 o Euro-Buildingu len to, že napriek veľkým zákazkám táto stavebná firma nemá vlastných robotníkov, len vyhráva tendre a potom si najíma subdodávateľov. „Neprišlo nám to divné. My sme tiež len manažérsky zastrešovali stavby, tiež sme nemali ľudí, ale sme si ich najímali.“[/quote]

Zdroj: Váhostav prebudil poškodených aj pri Euro-Buildingu, ide o stovky eurofondových zákaziek, 11. 5. 2015, dennikn.sk.

[palo]

[quote]Stavebné a rekonštrukčné práce na kaštieli už boli ukončené a v obci sa teraz chcú sústrediť na jeho zariadenie. “Zatiaľ je to totiž len prázdny objekt a musíme ho zaplniť exponátmi,” vysvetlil starosta. Ak všetko pôjde podľa plánov, múzeum by radi otvorili v júli. “Ešte však neviem s istotou povedať, či sa nám to v tomto termíne naozaj podarí,” uzavrel starosta.[/quote]

Zdroj: V zrekonštruovanom kaštieli chcú zriadiť múzeum, správa TASR z 23. 2. 2015, zverejnená na novohrad.sme.sk.

[palo]

[quote]V hlavnej budove bude inštalovaná stála expozícia “Z histórie hradu a obce Divín“.
– na prízemí budovy kaštieľa budú dve hlavné miestnosti venované stálej expozícii z histórii hradu,
– na prvom poschodí budú dve hlavné miestnosti venované stálej expozícii venovanej história kaštieľa,
– na druhom poschodí bude stála expozícia prezentujúca Pamiatkový a archeologický výskum. Súčasťou tejto časti bude aj dokumentácia z archeologického výskumu, pamiatkového výskumu a samotnej obnovy kaštieľa.
– na treťom poschodí JV bašty bude stála expozícia – Príroda Divína a okolia.

V severozápadnej bašte budú umiestnené expozície Poľovnícke trofeje a Fotografie významných rodákov. V severovýchodnej bašte budú výstavy regionálnych umelcov a miestnosti obecného úradu. Juhovýchodná bašta zastreší expozíciu Príroda Divína a okolia. Tvorivé dielne nájdeme v juhozápadnej bašte.[/quote]

Zdroj: Rekonštrukcia kaštieľa v Divíne, http://www.architrend.sk

[palo]

DIVÍN: Rekonštrukcia kaštieľa sa pre technické problémy predĺži

 

29. júl 2013

 

Na otvorenie opraveného renesančného kaštieľa v Divíne v okrese Lučenec si budú musieť občania a návštevníci tejto obce ešte niekoľko mesiacov počkať. Rekonštrukcia mala byť podľa projektu podporeného z eurofondov dokončená po dvoch rokoch realizácie v auguste (2013 – pozn. red. Obnova.sk). Ako pre agentúru SITA uviedol divínsky starosta Ján Koza, dôvodom predĺženia rekonštrukcie sú pôvodne neočakávané technické problémy, najmä nutnosť odvodnenia suterénov a stabilizovanie celej stavby. „Na riadiacom orgáne pre Regionálny operačný program – ministerstve pôdohospodárstva prebieha už od novembra zmenové konanie. Máme podanú žiadosť o predĺženie lehoty dokončenia projektu do konca tohto roka i o vecné zmeny. Keďže zatiaľ nevieme výsledok, napísal som doplnenie žiadosti o predĺženie lehoty do februára 2015, teda o 18 mesiacov, čo je podľa zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku maximálny možný limit na predĺženie,“ uviedol starosta.

 

Dodávateľom rekonštrukcie kaštieľa v Divíne je firma Euro-building. Oprávnené výdavky na projekt sú vyše 2,474 milióna eur, z čoho 95 percent obec ako vlastník kaštieľa získala z eurofondov. Celkové výdavky na projekt majú byť takmer 2,481 milióna eur. Obnovený kaštieľ chce obec využívať na kultúrno-spoločenské projekty a poznávací cestovný ruch. Nádvorie by malo slúžiť na malé kultúrne podujatia, v interiéri má byť múzeum, priestory na tvorivé dielne pre umelcov a výstavy ich diel či na školenia.

 

Kaštieľ v Divíne postavili v rokoch 1670 až 1671. Jeho prvým majiteľom bol zemepán Imrich III. Balassa, ktorý predtým obýval divínsky hrad. Od roku 1686 až do konca II. svetovej vojny vlastnil divínsky kaštieľ rod Zichyovcov. Posledného z nich, Štefana VI. Zichyho v roku 1945 aj s rodinou na základe Benešových dekrétov vyhostili do Maďarska a kaštieľ zhabal štát. Do roku 1952 bol sídlom Lesnej správy a bydliskom jej zamestnancov, v 50. rokoch pripadol divínskemu jednotnému roľníckemu družstvu. To využívalo dvor kaštieľa ako skladisko umelých hnojív a iného materiálu, obytné priestory zmenilo na liaheň a chov kurčiat a obilné sklady. Kaštieľ chátral aj potom, ako ho družstvo prestalo využívať. V roku 1970 na tejto národnej kultúrnej pamiatke opravili strechy. Projekty generálnej rekonštrukcie, pripravené najprv v roku 1969 pre múzejné využitie kaštieľa a potom v roku 1989 pre využitie na rekreáciu a ubytovanie, sa nerealizovali.

 

Zdroj: SITA

[palo]

Článok Andreja Bána z týždenníka Týždeň, ktorý vyšiel 27. 4. 2015.

[palo]

[quote]Ruská majiteľka kaštieľ v Turčianskej Štiavničke najskôr obohnala ostnatým drôtom, teraz ide zastavať historický park.

 

Čo zamietli Žilinčania … to povolili Bratislavčania

Keď sa pozriete na mapu parku a miesta, kde by stavby mali vyrásť, môžete skonštatovať iba jedno – všade. A tak si predstavte aj nekonečné jarky vykopané krompáčmi, ktoré by sa tiahli ako lúče slnka po celom parku k jednotlivým objektom. Ako by sa vyhli koreňom starých stromov? A keby sa im to aj podarilo, ako by tento „penzionland“ vyzeral?

Dobrých pamiatkarov spomína málokto, väčšinou sa investori sťažujú, že im strpčujú život, že to predražuje ich výstavbu. To napokon konštatoval aj nový majiteľ révayovského panstva, keď sa bránil posudzovaniu vplyvu výstavby objektov na hydrologický režim vodných nádrží a pamiatkovým výskumom.

Dostal však kladné stanovisko na výstavbu altánkov, obnovu fontán, záhradných pavilónov, na obnovu oranžérie a jej premenu na informačné centrum a kaviarničku. Tak rozhodla Žilina 7. októbra 2014. Nový majiteľ panstva sa však odvolal a 10. februára tohto roka uzrelo svetlo sveta nové rozhodnutie Pamiatkového úradu Slovenskej republiky v Bratislave.

Z toho žilinského nezostal kameň na kameni. „Zámer vybudovania drobných stavieb a funkčných plôch… je z hľadiska záujmov chránených pamiatkovým zákonom prípustný,“ píše Bratislava. Vymenujme – oranžéria, besiedky, pavilón jogy, parkovisko, tenisový kurt so zázemím, fontány, futbalové ihrisko, ruská sauna a bazénik, skleník, podzemné športovisko v pôvodnej pivnici, lukostrelecká strelnica a zázemie s WC, stavby pre zvieratá, výbeh, odkrytá manéž pre kone, plocha na barbecue.[/quote]

Celý článok Petra Kubínyiho Vzácne okolie Révayovského kaštieľa má narušiť štadión a parkovisko z 11. 4. 2015 si prečítajte na http://www.pluska.sk.

[palo]

Izraelská polícia zatkla päťdesiatnika, ktorý s detektorom a nástrojmi na kopanie prehľadával archeologické nálezisko. Pri domovej prehliadke, ktorú vykonal izraelský pamiatkový úrad – Israel Antiquities Authority (IAA), sa našlo vyše osemsto starobylých mincí a ďalších kovových predmetov.

V priebehu roku 2014 dal IAA zatknúť viac ako 100 zlodejov starožitností. Poškodzovanie archeologických nálezísk je v Izraeli trestným činom, postihovaným piatimi rokmi pobytu vo väzení.

Viac o prípade v článku Antiquities thief busted with over 800 ancient coins z 31. decembra 2014 na The Times of Israel.

[palo]

Ďakujem za pohotový a excelentný preklad aj s interpretáciou! Za odmenu pridávam ešte jednu fotku :-)

 

)

[palo]

Pre zmenu nie k oprave, ale k stavbe hlineného domu, ako sa to robilo kedysi. K textu by som poprosil nejakého zručného prekladateľa, čo by sa ho ujal, lebo prekladač si s ním veľmi nevedel rady…

 

A vályogvetés egyik mozzanata: száradó vályogok. Agyag homok, pelyva keverékét beáztatják, majd lábbal símára tapossák, és a masszát formába gyömöszölik. A forma fakeretből készült. A formába préselt masszát kiborították, és egy két napig a napon száradni hagyták. Ezalatt az idő alatt annyira megnő a szilárdsága, hogy BAKOKBA lehet rakni a további száraddás céljából. A bakok tetejére vízhatlan borítást tettek, hogy az esetleges esők ne mossák el a vályogtéglákat. A bakokba való rakásnak pontosan kellett történnie. A téglák között néhány cm nyílás kellett maradjon a száradást elősegítő szellőzés érdekében. A bakok magassága kb 1,5m. Túl alacsony bakok sok helyet foglaltak, sok kátránypapírt kellett felhasználni a befedésre. Alul is kell tenni kátránypapírt, a talajnedvesség miatt. Az időjárástól függően ha a vályogok kiszáradnak, szilárdságuk megnő, szállíthatóvá, ill. falazásra alkalmassá válnak válnak. A vályogot általában cigányok ‘gyártották’ a faluvégi, erre kialakított helyen. Minden családnak megvolt a vályoggödre, ahonnan az agyagot, ill. az összegyűlt esővízet termelték ki. Könnyen kitalálható, hogy a népes gyerekhad csórén naphosszat lubickolt-sárfürdőzött a gödör vizében. A falazásnál a ragasztóanyag is sár volt, nem kellettek a drága, sok-sok szennyeződést tartalmazó ma használatos malterek! A képen a vályogvetés láthatólag az építendő csládi ház közvetlen közelében van, tehát szállítani sem kell az építőanyagot. Bakokba sem kell rakni, innen egyenesen a ‘kőműves’ kezébe kerül. Ha az időjárás nem szól közbe, 2 napi falazás után jöhetnek az ácsok, akik az előre kifaragott gerendákból, szarufákból összeácsolják a tetőszerkezetet, pár nap alatt felkerül a nád, jöhet a ‘ház földjének’, pdlásának, falainak sárral való tapasztása, a kemence megrakása, a bútorozás. Régen, mikor kalákában, a faluközösség építette a házakat, hétfőtől szombatig elkészült, a fiú ‘házasodhatott’, új lakásba hozta feleségét.

Zdroj: Facebook

Obrázok: Magyarország Képekben

Text: Lajos Bencze

[palo]

[quote]TLAČOVÁ SPRÁVA

21. novemer 2014

V priestoroch bratislavského Mestského divadla Pavla Országha Hviezdoslava sa konalo slávnostné odovzdávanie cien jubilejného 20. ročníka prestížnej celoštátnej prezentačnej súťaže realizovaných stavieb na Slovensku Stavba roka 2014.

Cena verejnosti 2014 udelená internetovým hlasovaním širokej verejnosti

V tomto ročníku odovzdalo svoj hlas vo web ankete Cena verejnosti 2014 na známom internetovom portáli http://www.zoznam.sk 120.754 hlasov!

1. miesto a CENA VEREJNOSTI 2014

Hotel The grand Vígľaš, Zámok Vígľaš, rekonštrukcia národnej kultúrnej pamiatky, s celkovým počtom hlasov 11.735 a výsledným ratingom 5,0.

Hotel The Grand Vígľaš**** 

Autori architektonického riešenia: Ing. arch. Alica Tichá, Ing. Zsolt Papp

Projektant architektonickej časti: PROART – projektovanie a realizácia stavieb, s. r. o.

Projektanti – statika stavby: Ing. Jozef Začka, Ing. František Škvarka

Hlavný zhotoviteľ: SIMACH, s. r. o.

Hlavný stavbyvedúci: Ing. Jozef Hríbik

Stavebník: ZÁMOK VIGĽAŠ s. r. o.

Dozorná činnosť: Ing. Karol Červenka

Investičné náklady bez DPH: 15,7 mil. €

Stavebné náklady bez DPH: 14,5 mil. €

Lehota výstavby: 09/2009 – 08/2014

[/quote]

Zdroj: http://www.zelenarchitektura.sk/2014/11/pozname-stavbu-roka-2014/

[palo]

Zámok privítal pred oficiálnym otvorením po rekonštrukcii prvých návštevníkov. Fotogaléria Ľubice Mojžišovej z 26. 8. 2014 na m.sme.sk.

[palo]

Názory zástupcu českej ombudsmanky Stanislava Křečka na ochranu pamiatok prinášajú aj ďalšie médiá:

 

Stát by měl zanedbané památky vyvlastňovat, míní Křeček zpravy.idnes.cz

 

Křeček: Současná památková péče je neefektivní ceskatelevize.cz/ct24/domaci

 

Chránit památky by mělo být zájmem celé společnosti ochrance.cz

 

Zákonná katastrofa, řekl při pohledu na Ostravici zástupce ombudsmanky ceskatelevize.cz/ct24/regiony/moravskoslezsky-kraj

[palo]

[quote]„Znovu a znovu se potvrzuje, že stát sice vyhlášením památkové ochrany dává najevo zájem zachovat určité kulturní bohatství budoucím generacím, ale zároveň není připraven sám vynaložit finanční prostředky, pokud je památka ohrožena,“ připomíná zástupce [veřejné] ochránkyně [práv] Stanislav Křeček a varuje: „Dokud nebude stát schopen prostřednictvím svých orgánů sám zajistit nezbytnou péči o zanedbané památky, sám vynaložit peníze a potom je třeba i exekučně po vlastníkovi vymáhat, je systém ochrany památek bezzubý.“ Dodává, že přitom nejde jen o problém památkové péče, s tím samým se potýká i stavební činnost obecně, kdy ani stavební úřady nejsou schopny přistoupit k náhradnímu výkonu rozhodnutí, pokud vlastník rozhodnutí úřadu nerespektuje: „Jestliže má stát zájem na tom, aby byla rozhodnutí památkových orgánů důsledně realizována, musí vytvořit takový systém financování náhradního výkonu, který by současně neznamenal neúměrnou zátěž pro rozpočty obcí a měst.“[/quote]
Z článku “Stanislav Křeček: Chránit památky by mělo být zájmem celé společnosti”, zverejneného 21. 8. 2014 na parlamentnilisty.cz.

[palo]

[quote]Kostel přeměněný v pivní svatostánek, chrámová loď přestavěná na supermarket nebo předváděcí salon automobilů: některé britské kostely začínají kvůli úbytku věřících a vysokým nákladům na údržbu žít novým životem, který se někdy vůbec neslučuje s jejich původním posláním. Církve v Británii byly vzhledem k neustále klesajícímu počtu věřících v posledních letech nuceny něco udělat s velmi nákladnou údržbou svého obrovského majetku.[/quote]

Prečítajte si viac v článku Hospody, pivnice, supermarkety. Kostely se mění a je v nich narváno zo 4. apríla 2014 na bydleni.idnes.cz.