palo
Forum Replies Created
-
Dávno nepoužívaná, ale pomerne zachovalá pec na chlieb kombinovaná so sušiarňou v Kšinnej nad Bánovcami:
– síce ich skoro nevidno, ale spredu sú dvierka do pece
– zozadu sú dvierka na “poschodie”, ktoré využívali ako sušiareň
-
Kto by vedel navrhnúť pec na chlieb ale k tomu i sušiareň na ovocie. Chcel by som využívať teplo z pekárne i na sušenie. Niečo spoločné ale ako duo. Chlebová pri sušiarni. Chcem použiť len hlinu a v ohnisku alebo namáhaných miestach šamot. 8)
-
PZ: (Pravnianske zvesti) :: Ako sa zrodila táto myšlienka?
RH:(Rastislav Haronik) :: Všetci vieme, že kopec Vyšehrad je častým cieľom turistov. Aké však je ich sklamanie, keď na vrchole nájdu holú lúku. Ešte aj turistická značka „sľubuje“ nejakú tú zrúcaninu.
Keď hradisko v stredoveku vyhorelo ako drevené, nezachovalo sa z neho nič. Chceme ponúknuť návštevníkom ilúziu ako asi hradisko mohlo v tej dobe vyzerať. Bude to minimaketa hradiska podľa výskumu PhDr. Remiášovej a k tomu tri stavby z rôznych historických epoch osídlenia hradu. Tieto stavby momentálne dokončujeme.
Celý článok B. Heldiovej zo 16. 1. 2009 v Pravninanskych zvestiach a fotografie. -
SABINOV: Širšie centrum mesta čaká rekonštrukcia za 1,2 milióna eur
Projekt Rekonštrukcia mesta Sabinov v náklade vyše 1,2 mil. eur skrášli širšie centrum mesta, zabezpečí bezbariérový pohyb a rozšíri počet parkovacích miest. Na Stavebné práce prispela Európska únia. Archeológovia už začali vykonávať sondážny výskum.
11. 12. 2010 (SITA) – Mesto Sabinov pripravuje rozsiahlu rekonštrukciu širšieho centra za 1 229 785,31 eur s DPH. Stavebné práce zaplatia z nenávratného finančného príspevku z európskych fondov a piatimi percentami z vlastných prostriedkov mesta. Radnica už podpísala zmluvu s realizátorom stavebných prác firmou Eurovia SK, a.s. aj s vykonávateľom pamiatkovo-archeologického výskumu s Archeologickým ústavom Slovenskej akadémie vied.Ako uviedol pre agentúru SITA prednosta Mestského úradu v Sabinove Jozef Mačišák, projekt s názvom Rekonštrukcia mesta Sabinov v sebe zahŕňa kompletnú rekonštrukciu východného a západného parku na Námestí slobody. Na súčasnej Ulici 17. novembra odhalenie bývalého severného mestského opevnenia s jeho prezentáciou nad úroveň terénu. Popri naznačených hradbách sa tu vybuduje chodník pre peších spolu s osvetlením, novou zeleňou a prvkami drobnej architektúry. Vybuduje sa tu nový chodník s priamym napojením na Námestie slobody a parkovisko s kapacitou 39 miest. Projekt ráta aj s rekonštrukciou jestvujúcich parkovísk na uliciach kpt. Nálepku, Ružovej a Janka Borodáča pri budove Mestského kultúrneho strediska. V centrálnej zóne postavia nové verejné hygienické zariadenie.
Dôvodom pre rozsiahlu rekonštrukciu mesta je jeho ďalší rozvoj. Okrem opravy chodníkov, spevnených plôch v parkoch a priľahlých územiach mestskej pamiatkovej zóny, projekt ráta aj s bezbariérovým prístupom do verejne využívaného územia. Navyše, rozšíri sa aj počet parkovacích miest a zlepšia sa prístupové komunikácie k nim. Stavebné práce sú rozvrhnuté na 18 mesiacov.
Väčšina prác sa bude vykonávať v mestskej pamiatkovej zóne, preto Krajský pamiatkový úrad v Prešove, ako dotknutý orgán štátnej správy, nariadil pamiatkovo-archeologický výskum. S ním sa už v týchto dňoch začalo na úseku asi 400 metrov, kde stál hradobný múr. Vykonávať ho bude Archeologický ústav Slovenskej akadémie vied. V prvej etape archeologického výskumu urobia predstihový sondážny výskum, prostredníctvom piatich sond na Ulici 17. novembra, ktorými sa určí presný priebeh už zaniknutého severného hradobného opevnenia. V čase stavebných prác bude archeologický výskum pokračovať sondážnym výskumom v parku na Námestí slobody.
-
K odporúčanému článku už prebieha diskusia TU, preto túto tému uzamykám…
-
Kochovo sanatórium dokončujú
…
Podľa investora bola národná kultúrna pamiatka už v schátranom technickom stave.
„Pri rekonštrukcii bolo treba riadiť sa prísnymi požiadavkami Krajského pamiatkového úradu a súčasne nainštalovať najmodernejšie zdravotnícke technológie spĺňajúce najprísnejšie hygienické požiadavky,” povedal Repák.
Čítajte viac v článku Michaely Kadvanovej z 10. 12. 2010 na sme.sk. -
Monografia, ktorú máme pred sebou, je nielen výpravná. Ide o komplexný pohľad na architekta a jeho tvorbu, opatrený zoznamom diel, biografickými údajmi, poznámkovým aparátom. Fotografie a nákresy najlepšie “opíšu”, kto vlastne Jurkovič bol, sú podčiarknuté textom, kde sa aj laik dozvie, že nebol “iba” architekt. Že sa aktívne zapájal do spoločensko-kultúrneho aj politického diania v krajine, v ktorej žil, napriek tomu, že žil v komplikovanej politickej situácii – v období rakúsko-uhorskej monarchie, Československej republiky, druhej svetovej vojny… A v roku 1946, v povojnovej Československej republike sa stal prvým národným umelcom, oceneným za architektúru.
-
Ako dnes informoval cirkevný hovorca, v priebehu ostatných troch rokov požiadala o poistnú náhradu za ukradnutú strešnú krytinu zhruba polovica zo 16.000 anglikánskych kostolov. Celkové škody sa odhadujú na 23 miliónov libier (27 miliónov eur).
V niektorých prípadoch dali farári postaviť nové strechy, len aby si ich opäť odniesli zlodeji. V prípade jedného kostola sa to opakovalo 14 krát.
Zlodeji profitujú z vysokých cien kovov na svetových trhoch spôsobených ekonomickou krízou. Pri identifikácii potenciálnych cieľov často využívajú virtuálny počítačový glóbus Google Earth.
Čítajte viac v agentúrnej správe TASR na sme.sk. -
To, čo píše Steve, by bolo technologicky ideálne: nepálená tehla a hlinená malta. Nie som si však istý, či by to bolo technicky realizovateľné. Obávam sa, že pri prisekávaní – tvarovom prispôsobovaní nepálených tehál na vyplnenie dutiny – sa môžu nepálené tehly rozpadať. A posledný riadok sa nimi nebude dať riadne vyklinovať.
Je to obvodová stena alebo vnútorná priečka? Vzhľadom na hrúbku 32 cm som tipoval, že priečka.
-
Ja som taký masochista :| :
-
Fotka dosť pomohla mojej predstavivosti…
Na prechodné podopretie sú dobré aj tie pórobetónové kvádre, ale definitívne domurovanie by som asi radšej riešil plnou pálenou tehlou alebo kameňom; drobnejším murovacím materiálom sa bude dať lepšie vyplniť nepravidelná dutina.
Keďže je to v temperovanom interiéri, murovať by sa mohlo aj hneď. V murovacej malte bude síce tiež voda, ale nie je to veľký objem muriva. Môžete to však odložiť aj na neskôr.
Hneď po domurovaní by sa mohla nahodiť aj omietka, ale to by ste si do interiéru “zavliekli” podstatne viac vody, takže radšej až na jar, ak vás nič nesúri.
-
Moze takato hlina plesniviet ?
Čistá hlina nemôže plesnivieť; pliesne v nej nemajú nijaké živiny, ktoré by dokázali spracovať.V mokrej / vlhkej hline môžu plesnivieť organické nečistoty alebo prímesi: napr. zvyšky rastlín, dreva, organické vláknité prímesi. Keď hlina vyschne, pliesne uhynú. (Je to ako s čerstvým a sušeným ovocím.) Ich spóry zostanú, ale tie sú aj tak všade, len niekde menej a niekde viac… :wink:
-
Zaujímavá reportáž, škoda, že je v rozpore s realitou.
Drevo ako stavebný materiál je súčasnými materiálmi prekonané – z hľadiska tepelného odporu by vonkajšia drevená stena musela mať hrúbku okolo 0,5-0,6m, aby dosiahla normou požadované tepelno-technické vlastnosti. Okrem toho nemá drevo dostatočnú akumulačnú kapacitu, neodoláva vlhkosti, nie je tvarovo a rozmerovo stále, je to horľavý materiál, je ho treba chrániť pred vlhkosťou, plesňami, hmyzom…
Naši predkovia používali drevo z toho dôvodu, že ho mali dostatok a iný materiál (okrem hliny a kameňa) na stavbu nemali. My máme dnes stavebných materiálov dostatok. Oceňme teda umenie a šikovnosť našich dedov a krásu nimi vybudovaných dreveníc, ale využívajme to, čo máme k dispozícii dnes.
Dhall 25. 11. 2010 11:51
Z diskusie k videoreportáži Miša Veselského a Karola Sudora z cyklu Nehaňte ľud môj, zverejnenej na tv.sme.sk 25. 11. 2010. -
František Lajčin z Habovky sa vo svojom remesle vyzná. Pre väčšinu ľudí je drevenica symbolom romantiky, ale tento 83 ročný čulý pán sa o starých domoch vyjadruje skôr cez čísla a technické parametre. Je totiž tesár, ale ovláda aj ostatné remeslá, ktoré musí našinec vedieť, ak chce bývať vo vlastnoručne postavenom domčeku.
Aj preto ho zavolali, keď koncom 60-tych rokov vznikalo Múzeum oravskej dediny v Zuberci. Väčšina dreveníc v tomto skanzene bola odkúpená od pôvodných majiteľov, rozobraná, prevezená a nanovo poskladaná v múzeu. Ďalšie domy boli vybudované ako kópie pôvodných stavieb. Pán Lajčin bol pri tom.
Čítajte viac a pozrite si videoreportáž Miša Veselského a Karola Sudora z cyklu Nehaňte ľud môj, zverejnenú na tv.sme.sk 25. 11. 2010. -
František Lajčin z Habovky sa vo svojom remesle vyzná. Pre väčšinu ľudí je drevenica symbolom romantiky, ale tento 83 ročný čulý pán sa o starých domoch vyjadruje skôr cez čísla a technické parametre. Je totiž tesár, ale ovláda aj ostatné remeslá, ktoré musí našinec vedieť, ak chce bývať vo vlastnoručne postavenom domčeku.
Aj preto ho zavolali, keď koncom 60-tych rokov vznikalo Múzeum oravskej dediny v Zuberci. Väčšina dreveníc v tomto skanzene bola odkúpená od pôvodných majiteľov, rozobraná, prevezená a nanovo poskladaná v múzeu. Ďalšie domy boli vybudované ako kópie pôvodných stavieb. Pán Lajčin bol pri tom.
Čítajte viac a pozrite si videoreportáž Miša Veselského a Karola Sudora z cyklu Nehaňte ľud môj, zverejnenú na tv.sme.sk 25. 11. 2010.