palo
Forum Replies Created
-
Nevedel som presne kam to hodiť…
http://www.rezbarstvo.sk/index.php?option=com_content&task=view&id=173&Itemid=1
No predsa sem! -
Raritou lomu je kamenná izba vytesaná do skalného útvaru. Jej vznik a účel je však stále zahalený tajomstvom.
…
Zo zaliatej skalnej izby ručne vyťahali vodu, kal, komunálny odpad, osadili lavičky, stôl a informačnú tabuľu. Vysadili tiež zeleň a od centra mesta až po historickú lokalitu vyznačili prístupový chodník. S prácami však ešte neskončili. „Z kamennej izby sme odčerpali vodu, no natiekla tam znova. Strop budeme musieť niečím prekryť a zvonku urobiť odkvap, ktorý by vodu odvádzal iným smerom,” dodala Hašková.Izba je od úrovne zeme hlboká takmer dva metre. „Keď sme z nej vyberali íl, stále sme sa nedostali na dno. Podľa niektorých krupinských pamätníkov je podlažie tiež kamenné a kameň je aj pod terénom pred skalou, na ktorom stojíme. Zem je tu vysoká možno ešte pol metra.”
Čítajte viac, pozrite si fotografiu a videoreportáž v článku Ľubice Mojžišovej zo 14. 11. 2010 na sme.sk. -
K obnove niektorých pamiatok v regióne by mali prispieť aj legislatívne zmeny, ktoré ministerstvo plánuje. To chce podľa Krajcera zjednodušiť možnosti obnovy historických objektov, pri ktorých nie sú vysporiadané majetkové práva. „Slovenský pozemkový fond či Lesy SR sú vlastníkmi viacerých pozemkov, napríklad pod hradmi, a tu je veľký problém. Štátne inštitúcie sa o tieto pamiatky nestarajú, veľa aktívnych ľudí v rámci tretieho sektora však do ich záchrany investuje peniaze, čas aj energiu.”
Prípad Šášovského hradu
Krajcer chce presadiť, aby tieto pozemky prešli na obce. „Tie majú prirodzene väčší záujem, aby sa v týchto lokalitách začalo postupne s archeologickým výskumom či minimálne s konzervovaním,” domnieva sa.
Problémy s vlastníctvom brzdia dlhé roky aj záchranné práce na hrade Šášov v Žiari nad Hronom. „Podobná zmena by pomohla, lebo Slovenský pozemkový fond, ktorý pozemok pod zrúcaninou spravuje, nám ho nemôže dať do prenájmu a my bez toho nemôžeme hrad opravovať. Ten preto ďalej chátra,” vysvetlil predseda Združenia na záchranu hradu Šášov Rastislav Uhrovič.
Čítajte viac v článku Ivy Zigovej z 15. 11. 2010 na sme.sk. -
Kremnica si podľa ministra kultúry zaslúži zápis v Zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Daniel Krajcer to povedal na nedeľňajšom stretnutí s obyvateľmi mesta.
„Na Slovensku máme z hľadiska pamiatok a histórie štyri mestské esá, a to Levoču, Bardejov, Banskú Štiavnicu a Kremnicu, ktorá z tohto kvarteta ako jediná v zozname svetového kultúrneho dedičstva chýba, aj keď podľa môjho názoru potenciál na to má,” vyhlásil Krajcer a dodal, že ministerstvo môže samospráve k zmene súčasného stavu dopomôcť. „Konkrétne pri vypracovávaní žiadosti a projektu, to znamená odbornosťou.” Prvý krok však podľa jeho slov musí urobiť samotné mesto. „Neviem si predstaviť, že by kremnická samospráva nasledujúce štyri roky s takouto iniciatívou neprišla.”
V Kremnici sa o zápise do listiny UNESCO hovorí už roky, či už v súvislosti s mestom samotným alebo naposledy pred dvoma rokmi v spojení s ďalšími piatimi banskými sídlami, Banskou Bystricou, Novou Baňou, Ľubietovou, Pukancom a Špaňou Dolinou v návrhu, s ktorým prišiel Banskobystrický samosprávny kraj. Ani jeden zo zámerov však nepriniesol želaný výsledok.
„Počas môjho pôsobenia som sa tiež pokúšala na túto tému komunikovať s ministerstvom kultúry, kde mi vyslovene povedali, že Kremnica už nemá šancu, pretože trend pri zápisoch je taký, aby sa každý typ pamiatky objavil v zozname práve raz. A keďže ako mesto s banskými technickými pamiatkami je už na Slovensku zapísaná Štiavnica, Kremnica nemôže uspieť,” reprodukuje odpoveď úradníkov kremnická primátorka Zuzana Balážová (nezávislá).
Potvrdila, že samospráva v súčasnosti nemá spracovaný projekt, s ktorým by sa o zápis do zoznamu pamiatok svetového mena mohla uchádzať. „V budúcnosti by však mohol byť postavený na kremnickej mincovni, ktorá funguje nepretržite 682 rokov, čo je svetový unikát,” myslí si.
Čítajte viac v článku Ivy Zigovej z 15. 11. 2010 na sme.sk. -
Stavebná polícia by mala byť súčasťou štátnej poriadkovej polície. Ministerstvo tvrdí, že ju zavedie.
Polícia by v budúcnosti mala mať kompetencie zakročiť proti čiernym stavbám. Tvrdí to ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja. Hovorca rezortu Martin Krajčovič povedal, že ministerstvo pracuje na zavedení stavebnej polície. „Je to aj súčasť programového vyhlásenia vlády.”
…
Stavebná polícia funguje aj v okolitých krajinách, Korček vraví, že ju má dokonca aj Albánsko.Bratislavská iniciatíva za jej zriadenie vo svojej petícii poukazuje na to, že napríklad v Rakúsku môže dostať staviteľ čiernej stavby trest odňatia slobody až na šesť rokov.
V Chorvátsku zas môže stavebná polícia odpojiť čiernu stavbu od inžinierskych sietí, v Nemecku hrozí za porušenie stavebného poriadku pokuta až do výšky 500-tisíc eur.
Čítajte viac v článku Lucie Tkáčikovej z 15. 11. 2010 na sme.sk. -
[quote:1cb6dd557e=”RudoM na inom mieste“]ZDRAVIM. NEVIETE AKO TO BUDE SO SKLABINSKYM HRADOM? POHLI SA LADI S JEHO ZACHRANOU?
-
Ďalšie informácie a fotografie napríklad tu:
– http://www.reuters.com
– news.sky.com
– http://www.dailymail.co.uk
– newstodaynews.com
– http://www.guardian.co.ukFotografia domu pred zrútením a jeho lokalizácia, linky na články k téme:
– http://www.italylogue.comFotografie z “miesta činu”:
– napoli.repubblica.it -
Televízna reklama na “nové srdce Žiliny”…
-
Pozvánka na sviečkovú akciu žilinských aktivistov a lokálpatriotov, ktorá sa uskutoční v predvečer pred megaakciou otvárania Trabelssieho (Slotovho) Mirageu (ufóni pristáli v Pamiatkovej rezervácii Žilina s jedným so svojich väčších korábov).
Tomuto dielu skazy v Žiline a smutnému odkazu pre zvyšok Slovenska padla za obeť nielen stará fara, vyhlasovaná v tom čase za národnú kultúrnu pamiatku (vyšetrovanie uzavreté bez vinníka preveruje t. č. generálna prokuratúra), ale aj nepreskúmané archeologické nálezisko pod ňou i vedľa nej (mediálne slávny nález tzv. žilinského hradu).
POSLEDNÁ ROZLÚČKA SO ŽILINSKOU STAROU FAROU
Stretneme sa V NEDEĽU 14. NOVEMBRA 2010 o 16:30 NA HLINKOVOM NÁMESTÍ.
Potom sa so sviečkami pôjde k miestu, kde nedávno stála táto kultúrna pamiatka
a teraz je tam už len vchod do nákupného centra.Pred miestom, kde stála stará fara položíme sviečky na znak smútku, že už ľudia nebudú môcť navštíviť dom spätý s ich detstvom, históriou a hľadaním duchovnosti.
Sviečky zapálime tiež na znak úcty ku všetkým, ktorí majú vo vienku kultúrnosť a ktorí chránia a zveľaďujú kultúru a žilinské kultúrne pamiatky.
Nespadli sme zo stromu, ani sme sa nenarodili v nákupnom centre. Myslíme si, že môžeme byť hrdí na to, že sme slobodní Žilinčania a že máme za sebou kus histórie spojenej s tradičnými hodnotami.
Potom niektorí z nás povedia niekoľko viet o ich osobnom vzťahu k Starej fare.
S pozdravom
OZ Za krajšiu Žilinu,
Nadácia POLIS,
organizátoriMichal Pavlásek,
iniciátor rozlúčky
-
…zámery skrížila snaha Krajského pamiatkového úradu v Nitre vyhlásiť časť kasární za kultúrnu pamiatku. …
… Jedna z budov medzitým zo zoznamu navrhovaných pamiatok vypadla, pochádza z 30-tych rokov minulého storočia. „Priznám sa, že nám to pomohlo, lebo je to jedna z budov, ktorú chceme rýchlo robiť. Myslím si, že ju urobíme naozaj veľmi pekne a bude vyzerať tak ako v minulosti,“ povedal Ruttkay. …
Neviem, asi len mne uniká logika vyhlásení pána riaditeľa Ruttkaya: Vyhlásenie nejakej budovy za NKP je prekážkou, aby po rekonštrukcii mohla vyzerať “tak ako v minulosti”? -
… aj v novej! :wink: …………………..
-
Predpokladaným termínom spustenia elektronickej registrácie žiadostí o poskytnutie dotácie je 3. január 2011.
Termíny na predkladanie žiadostí do jednotlivých programov sú určené na január a začiatok februára 2011.
Zdroj: http://www.mksr.sk -
Úsporné opatrenia v organizáciách rezortu nebudú plošné
Daniel Krajcer avizuje v rezorte šetrenie, no zároveň priznáva, že slovenská kultúra je dlhodobo poddimenzovaná a nedá sa porovnávať s inými oblasťami. Priemerná mzda ľudí pracujúcich v kultúre sa pohybuje na spodných rebríčkoch. Tá suma je 571 eur, upozorňuje minister kultúry.24. októbra 2010 (SITA) – Úsporné opatrenia v jednotlivých 33 organizáciách, ktoré zriaďuje Ministerstvo kultúry a cestovného ruchu SR budú špecifické. “Nepristupujeme k tomu plošne, ale snažíme sa komunikovať s každou z týchto organizácií a po diskusii s nimi sa nastavia jednotlivé úsporné opatrenia. To znamená, že nejde o plošný prístup, ale naozaj špecifický, lebo naozaj každá z týchto organizácii je v špecifickej situácii. Ale v tomto záväzok vyplývajúci aj z rozhodnutia vlády, samozrejme splníme,“ povedal v rozhovore pre agentúru SITA minister kultúry Daniel Krajcer.
Podľa návrhu štátneho rozpočtu na budúci rok je na 33 rozpočtových a príspevkových organizácií v pôsobnosti ministerstva kultúry (divadlá, galérie, múzeá, knižnice, hvezdáreň, osvetová činnosť) pre rok 2011 plánovaných 86,368 milióna eur (tento rok to bolo 89,569 milióna eur). Do inštitucionálnej podpory sú zahrnuté aj výdavky 5,109 milióna eur na podporu aktivít štátnych rozpočtových a príspevkových organizácií rezortu nad rámec ich rozpočtu. Po odpočítaní výdavkov na rekonštrukciu Reduty rastúcich o 1,1 mil. eur (Reduta rok 2010 – 5 656 369/ rok 2011 – 6 736 000) a transferu pre TASR, ktorý klesá o 1,04 mil. eur (ide o porovnanie schváleného rozpočtu roku 2010 – 2 036 679/ rok 2011 – 1 000 000), dosahuje medziročný pokles inštitucionálnej podpory štátnych rozpočtových a príspevkových organizácií štyri percentá. Medzi rozpočtové a príspevkové organizácie ministerstva kultúry patria napríklad Štátne divadlo Košice, Univerzitná knižnica v Bratislave, Slovenská národná galéria, sieť múzeí Slovenského národného múzea a ďalšie.
Ministerstvo kultúry počíta v budúcoročnom rozpočte s poklesom prostriedkov. Vo všetkých rezortoch avizované 10-percentné znižovanie prevádzkových nákladov nechce Krajcer riešiť znižovaním platov. Namiesto toho chce zefektívniť aparát úradu ministerstva kultúry. Zmenou jeho organizačnej štruktúry a racionalizačnými opatreniami nebude podľa Daniela Krajcera nutné na úrade ministerstva znižovať platy. Úsporu zabezpečí zefektívnenie fungovania úradu. “Určite to nerobíme plošne. Samozrejme, že aj my v budúcoročnom rozpočte sme museli rátať s istým poklesom finančných prostriedkov. Samozrejme, že sa to udialo. “Je pravdou, že ja som intenzívne argumentoval, pretože slovenská kultúra je dlhodobo poddimenzovaná. To znamená, že nie celkom sa dá porovnávať s inými rezortmi, alebo inými oblasťami. Keď sa bavíme o priemernej mzde, priemernej výške platu ľudí, ktorí pracujú v oblasti kultúry, tak naozaj sme na úplne spodných rebríčkoch. Tá suma je 571 eur. Podarilo sa mi niektoré veci presadiť. To znamená, že áno, je tu reálne zníženie, ale nie je také, ako to navrhovalo pôvodne ministerstvo financií,” uviedlo minister kultúry.
Do kultúry pôjde na budúci rok menej, v porovnaním s rozpočtom na tento rok výdavky zo štátneho rozpočtu na rok 2011 klesnú o 9,31 %, vyplýva to z návrhu rozpočtu, ktorý zverejnil rezort financií. Výdavky na kultúrne akcie národnostných menšín sa v roku 2011 už v kapitole nerozpočtujú, lebo táto agenda prechádza z kultúry na Úrad vlády SR. Výdavky zo štátneho rozpočtu na Ministerstvo kultúry a cestovného ruchu SR pre tento rok sú 169,773 mil. eur, návrh na budúci rok je 167,192 mil. eur. Znamená to o 2,581 mil. eur menej do kultúry zo štátnej kasy. Spolu s inými zdrojmi kapitoly sa celkové výdavky v kultúre v roku 2011 očakávajú vo výške 170,050 mil. eur, pre tento rok to je suma 170,487 mil. eur.
Krajcer tvrdí, že z celkového objemu finančných prostriedkov nie je nadšený. Ako však dodal v rozhovore pre SITA, v celkovom objeme zdrojov pre kultúru sa mu podarilo “obhájiť niektoré veci aj napriek tomu, že pôvodne ich ministerstvo financií nenavrhovalo“. Nekonkretizoval ich však.
Niektoré organizácie v rezorte kultúry však upozorňujú, že šetriť na ľuďoch bude veľmi ťažké. Príkladom je Slovenské národné múzeum (SNM). Jeho odbory v súvislosti s plánom vlády znižovať vo všetkých rezortoch avizovaných 10 percent prevádzkových nákladov upozorňujú, že už dnes má SNM málo pracovníkov, navyše minimálne ohodnotených. Od roku 1994 až po súčasnosť bol v SNM “každý nárast pomeru priemerných miezd k celoslovenskému priemeru čiastočne, alebo úplne vykompenzovaný poklesom počtu pracovníkov”. Mzdy teda rástli, keď sa znižoval počet pracovníkov, konštatoval začiatkom októbra pre SITA Peter Tomčík, predseda Základného výboru Základnej organizácie Slovenského odborového zväzu verejnej správy a kultúry pri SNM v Bratislave. Odborári národného múzea takto reagovali na list šéfky sekcie ekonomiky ministerstva kultúry Viery Šoltýsovej zo septembra, v ktorom vyzvala generálneho riaditeľa SNM Rastislava Púdelku, “aby zaujal postoj k plánovanému znižovaniu mzdových nákladov v rezorte”.
“Pracovníci múzea ako zamestnanci príspevkovej organizácie sú vnímaní ako zamestnanci verejnej správy, ku ktorej sa však z hľadiska vývoja svojich miezd ani v najmenšom nemôžu prirovnávať,” pripomenul predseda odborárov v bratislavskom SNM. Aktuálna priemerná mesačná mzda v SNM je 621 eur, čo je 62 % z priemernej mzdy vo verejnej správe, informoval ďalej Tomčík a doplnil, že v SNM “už v 1. polroku 2010 došlo k zníženiu mzdových nákladov o 8,4 % v porovnaní s rokom 2009”.
-
…
Vo veľkej a malej sále momentálne opravujú výzdobu stien. „S opravami sa začalo v malej sále. Tu už sú štuky pripravené na zlatenie. To sa ale musí robiť v bezprašnom prostredí bez prievanu,” vysvetlil architekt Vladimír Višváder z reštaurátorskej firmy Villard.Pôvodne neboli štuky zlatené, ale bronzované. V časoch, keď sa budova dokončovala, na zlatenie neboli prostriedky.
Reštaurátorské práce sa majú ukončiť v apríli. Pôvodnú farebnosť interiéru odhalil prieskum.
„Vo foyer a na schodisku budú hlavné plochy šedé v kombinácii so zlatenými štukami a bielou farbou ktorá bude podporovať zlatenie. Vo veľkej a malej sále bude hlavná farba okrová, tiež v kombinácii s bielou a zlatou,” vysvetlil Višváder. Reštaurátori musia obnoviť 7 128 štvorcových metrov povrchov.
Reštauračné práce majú podľa zmluvy stáť 3,707 milíónov eur. Financované sú vo veľkej miere z nóskych fondov.
Čítajte viac v článku Viery Juhászovej Reduta má vyzerať ako ešte nikdy z 9. 11. 2010 na sme.sk.Pozrite si aktuálnu videoreportáž z interiérov Reduty.
-
Do kultúry pôjde zo štátnej kasy o 2,581 mil. eur menej
30. septembra 2010 (SITA) – …
Výrazný pokles je daný tým, že kapitola sa v roku 2011 zameria iba na jednu investičnú akciu, a to rekonštrukciu sídla Slovenskej filharmónie, bratislavskej Reduty.
…
Celý článok si môžete prečítať TU.