palo
Forum Replies Created
-
“Hrobka bola síce vykradnutá, ale objem týchto archeologicky absolútne vzácnych vecí sa podarilo zachrániť, previesť do jediného spôsobilého európskeho laboratória, ktoré je schopné takéto veľké nálezy zakonzervovať a zreštaurovať, do Schleswigu v severnom Nemecku, kde od roku 2007 dodnes prebieha ďalší výskum,” povedal pre SITA Karol Pieta z Archeologického ústavu v Nitre. V hrobke sa totiž zachovali stovky veľmi krehkých predmetov, napríklad aj nábytok z dreva či zvyšky potravín a rastlín.
V Nemecku hrobku skúmajú slovenskí a nemeckí archeológovia spolu a stále im vydáva ďalšie a ďalšie tajomstvá. Výsledkom bude napríklad rekonštrukcia celého prírodného prostredia tejto doby, doby sťahovania národov, kedy na Slovensku prežívali germánske kmene, tesne pred príchodom Slovanov. Zisťuje sa tiež genetická príbuznosť náčelníka v nej pochovaného.
Prvé zreštaurované predmety – nábytok by mali vystaviť na Slovensku v roku 2011 a do roku 2015 by sa k nám mal postupne vrátiť zakonzervovaný celý objem z hrobky. Predstavuje pritom ohromných deväť ton organickej hmoty, dodal pre SITA Pieta.
Zdroj: článok Deň otvorených dverí v Archeologickom ústave SAV v Nitre zo 6. 11. 2010 na obnova.sk. -
Fungujú podobne ako studená výplň okna či otvorená mraznička. Na chladnom povrchu sa v nich zrážajú vodné pary a kvapky vody stekajú do zásobníka. Ten treba pravidelne vyprázdňovať. Čím vyšší je ich príkon, tým viac litrov vody dokážu denne zachytiť.
Energia, ktorú spotrebúvajú, však nevyjde navnivoč. Práve naopak. Premení sa na teplo. Odvlhčovač je malé tepelné čerpadlo, ktoré vyrobí viac tepla ako elektrické vykurovacie teleso s rovnakým príkonom. Čím to je? Zvyšné teplo uvoľní voda, ktorá mení plynné skupenstvo na kvapalné.
Dva malé mobilné odvlhčovače dokážu v panelovom byte vyriešiť problém s plesňami nadobro a náklady na ich prevádzku sú o poznanie nižšie ako úspory na vykurovaní dosiahnuté utesnením príbytku. Bez ohľadu na to, či vlhkosť zbierajú ony, alebo vzduchotechnika, treba zaistiť cirkuláciu vzduchu v interiéri. Nábytok nesmie priliehať k stenám a výhodné je, ak je umiestnený pred interiérovými priečkami a nie pred obvodovými múrmi.
Zdroj: článok Milana Gigela Vyhrajte boj s plesňami zo 6. 11. 2010 na sme.sk. -
Čítajte viac v agentúrnej správe TASR z 5. 11. 2010 na sme.sk.
-
…
V areáli Tabakovej továrne ale ešte stále stojí historická administratívna budova – žiadosť o vyjadrenie k jej asanácií podanú investorom má od minulého týždňa na stole Krajský pamiatkový úrad v Bratislave…
Čítajte viac na blogu Jakuba Ďurindu v článku Posledné bitky o posledný industriál (aj o Tabakovú továreň) -
Kalvária sa dočkala
17. 07. 2009
Banskoštiavnická Kalvária je jednou z vôbec najvýznamnejších barokových pamiatok Slovenska. Jej zúfalý stav už roky trápi nielen obyvateľov Banskej Štiavnice, ale aj domácu a svetovú odbornú verejnosť. Potom, ako bola Kalvária v roku 2007 zaradená medzi 100 najviac ohrozených pamiatok sveta, vzniklo po 57 ročnej prestávke združenie Kalvársky fond.
Kalvársky fond – pod týmto názvom pôsobila v Banskej Štiavnici v období rokov 1751 – 1951, teda presne 200 rokov, organizácia, ktorá zabezpečovala údržbu Kalvárie. Jej členovia sa pravidelne starali o finančné príspevky, o terénne práce priamo na objektoch Banskoštiavnickej kalvárie. Pokúšali sa získať donorov, ktorí finančne prispievali na stavbu objektov a starali sa o udržiavanie kaplniek v dobrom stave. Každá jednotlivá kaplnka mala svojho donora. Erby neznámych, ale aj známych rodín a organizácií doteraz zdobia priečelia kaplniek. Spolok baníkov, baróni, senátori, mestskí radcovia, štiavnickí kupci, ale aj rímsky cisár František I, tí všetci v minulosti prispeli k budovaniu najimpozantnejšej barokovej kalvárie v strednej Európe a jednej z najstarších kalvárií na Slovensku.
Po prestávke 57 rokov banskoštiavnickí aktivisti nadviazali na tradíciu fondu z histórie a zaregistrovali na Slovensku Občianske združenie Kalvársky fond. Úlohou fondu je zabezpečiť obnovu Kalvárie, rekonštrukčné práce, archivovanie všetkých získaných dokumentov, informácií a údajov o Kalvárii. Príprava projektov na získanie finančných príspevkov z rôznych poskytovaných grantov. Spravovanie všetkých doteraz poukázaných finančných príspevkov určených na rekonštrukčné a terénne práce na Kalvárii a jej objektoch.
Na základe predloženého projektu Občianske združenie Kalvársky fond v roku 2008 získalo generálneho partnera. Nadácia VÚB poskytla 66.388 € (20 miliónov Sk) s čerpaním počas 10-tich rokov na záchranu Banskoštiavnickej kalvárie. Podarilo sa presvedčiť ďalšie organizácie, ktoré nasledovali jej kroky – americká nadácia World Monuments Found, britská nadácia The Headly Trust, Ministerstvo kultúry SR v spolupráci s nadáciou SPP – grant Obnov si svoj dom, Mesto Banská Štiavnica a jeho partnerské mesto Hunnenberg vo Švajčiarsku.
Po dvoch rokoch intenzívnej práce dobrovoľníkov i profesionálov sa v roku 265. výročia začiatku stavby Kalvárie v Banskej Štiavnici podarilo zrekonštruovať a sprístupniť Dolný kostol unikátneho komplexu. 18. júla 2009 Dolný kostol vysvätí biskup banskobystrickej diecézy Mons. Rudolf Baláž.
Článok bol publikovaný na obnova.sk.
-
Na jednej lodi s Katkou Voškovou
Video-rozprávanie z roku 2007, dnes už takmer “film pre pamätníkov”… -
Vnútorné tepelné izolácie – výhody a nevýhody
Prečítajte si článok Jiřího Hejhálka, uverejnený v časopise Stavebnictví a interiér č. 3/2005. -
Pliesne v byte trápia kdekoho a kdekto aj pozná riešenia. Čítajte
TU alebo TU. -
Zatepľovanie bytov sa v poslednom čase rozmohlo. Nesie však so sebou aj riziká. Presvedčila sa o tom aj rodina pána Uličného z Prešova, v byte ktorej sa počas zatepľovania bloku rozmohla pleseň.
Čítajte viac v článku Michala Franka zo 14. 7. 2009 na korzar.sme.sk.Utesnené dvere, nové okná a zateplené fasády budov si vyberajú svoju daň. Vlhkosť, ktorá pred rokmi unikala cez všetky netesnosti z domov a bytov, zostáva uväznená vnútri.
Čítajte viac v článku Milana Gigela zo 6. 11. 2010 na sme.sk. -
Fotografie z búrania bývalej tabakovej továrne v Bratislave: TU.
-
“Mizne obrovská časť bratislavskej kultúry a histórie,” hovorí Ďurinda. Dodal, že práce sú legálne, avšak objekt bol v minulosti pamiatkou. “V roku 2007 to pamiatkový úrad z pamiatok vyňal, oficiálny dôvod bol, že je to schátrané,” povedal aktivista. “Apelovali sme na pamiatkarov, no zbytočne. Búrajú od stredu, aby to nebolo vidieť a samozrejme v piatok poobede.
Riaditeľ Krajského pamiatkového úradu Peter Jurkovič hovorí, že továreň ako areál, ale ani žiadna jej súčasť dnes nie je pamiatkou. “Do roku 2007 bol chránený sklad, ako ale vyhorel, zanikol dôvod ochrany. Nebolo čo chrániť,” povedal. Podľa jeho slov sa snažil areál zachrániť od roku 2005, na mieste kedysi dokonca bol minister kultúry Chmel. “Už bol zámer na zástavbu a vylobovali sme, aby sa časť zakomponovala do novej zástavby. Vznikol projekt, s ktorým sme súhlasili. Sklady mali zostať,” hovorí pamiatkar.
Potom ale podľa neho zakročila samospráva – najprv vyhlásila stavebnú uzáveru a potom sa zmenil plán zóny, čím sa projekt stal zbytočným, lebo už nespĺňal podmienky. Objekt začal chátrať, podľa dnešných posudkov sú budovy na spadnutie – podobne ako argumentoval havarijným stavom investor aj v prípade Kabla či Gumonky. V takomto prípade môže investor búrať aj bez povolenia. Povolené je vraj búranie len jednej časti, Jurkovičov úrad teraz požaduje od investora dôkaz, že aj zvyšok areálu je v takom stave, že nezostáva iné riešenie, iba búranie.
Ako povedal Jurkovič, “svedomie má čisté”. “Nie je to pamiatka a snažili sme sa ju zachovať. Dnes ale budúcnosť areálu nevidím ružovo.”
Čítajte viac v článku Doroty Krákovej a Lucie Tkáčikovej z 5. 11. 2010 na sme.sk. -
Hrobka šľachtického roku Apponyiovcov, ktorá je prepojená s oponickým kostolom sv. Petra a Pavla, bude po niekoľkoročnej odmlke znovu sprístupnená verejnosti. Záujemci ju môžu navštíviť v pondelok 1. novembra na sviatok Všetkých svätých.
V krypte je pochovaných niekoľko desiatok príslušníkov Apponyiovského rodu, ktorí vlastnili oponické panstvo a obývali tamojší kaštieľ. „Začalo sa do nej pochovávať v roku 1793, kedy bol dokončený klasicistický kostol sv. Petra a Pavla. Predtým si šľachtici za miesto svojho posledného odpočinku vyberali kláštory, ktoré však boli výnosom cisára Jozefa II., v roku 1790 zrušené,” dozvedeli sme sa od správcu miestneho Apponyiho múzea Petra Králika.
Posledným, kto v hrobke spočinul, bol gróf Henrich Apponyi, ktorý zomrel v roku 1935 ako päťdesiatročný v Berlíne za doteraz nevyjasnených okolností. … Jeho smrťou sa končí aj éra Apponyiovského rodu v obci.
Čítajte viac v článku Joža Malého z 30. 10. 2010 na sme.sk.
-
Na otázky Profitu odpovedá Jozef Lenhart, generálny riaditeľ sekcie kultúrneho dedičstva Ministerstva kultúry SR
* Viacerí majitelia historických nehnuteľností vidia budúcnosť pamiatok v súkromných rukách. Aký je váš názor na budúcnosť kaštieľov a kúrií?Myslím si, že najvýznamnejšie kaštiele a kúrie so zachovanými interiérmi by mali byť prístupné verejnosti a ostať vo vlastníctve štátu alebo mimovládnych organizácií. Napríklad vo Veľkej Británii je jedným z najväčších vlastníkov kaštieľov a hradov mimovládna organizácia National Trust. Vstup súkromného sektora je vhodný najmä pri objektoch, ktoré sú dlhodobo zanedbané. Pri nich by sa mohol akceptovať výraznejší zásah, ale aj zmena ich funkcie.
* Aké sú riziká pri zmene vlastníkov historických nehnuteľností?
Veľkým nebezpečenstvom v súčasnosti je rozparcelovanie pôvodných parkov, ktoré boli súčasťou areálov kaštieľov, napríklad na novú rodinnú zástavbu. Takéto kroky by boli nezvratné a zamedzili by revitalizáciu historických parkov v budúcnosti.
* Aké je podľa vás najvhodnejšie využitie pamiatok?
Nie každý objekt je vhodný na ľubovoľnú funkciu. Investori môžu konzultovať svoj zámer využitia kaštieľa na krajských pamiatkových úradoch, tak sa vyhnú zbytočným problémom v budúcnosti. Kaštiele a kúrie môžu slúžiť ako hotely, reštaurácie, ale aj ako penzióny pre dôchodcov, sanatóriá či reprezentačné sídla firiem.
* Ako po predajoch funguje spolupráca súkromných majiteľov pamiatok s obcami a štátom?
Z praxe poznáme veľmi pozitívne príklady spolupráce majiteľov, štátnej správy, samosprávy a mimovládnych organizácii. Vyskytli sa však aj prípady obnovy pamiatok bez stavebného povolenia či špekulácie s nehnuteľnosťami a pozemkami.
* Ako využívajú váš program Obnovme si svoj dom majitelia pamiatok?
Program je veľmi populárny. Tento rok je v rámci neho k dispozícií majiteľom kultúrnych pamiatok 190 miliónov korún. V súčasnosti ale registrujeme záujem až o jednu miliardu 752 miliónov korún.
Zdroj: článok Jozefa Ryníka Kaštiele, biznis či oštara? z 23.07.2007 na profit.etrend.sk