palo
Forum Replies Created
-
spuchlik .. 1 000 000? Cool co by si spravil za 1 000 000? akurat tak pokosil travu ako to us v chtelnici chodi… 1 000 000 moze obec rocne vyhradit na kastiel.. a co sa tam meni? H_ V _ O . A ak si si nahodou nevsimol ze pri vchode od ulice cosi robili v el. rozvodnej skrini a asi bolo malo miesta tak sa aj buralo.. chcem papier kde je povolenie od pamiatkarov… ostatne pamiatky su v chcelnici aspon v relativne zakonzervovanom stave.. sice cenim snahu zrekonstruovat bastu ale jedna basta neni kastiel.. je to jeden velky problem ktory nema takmer ziadne kladne riesenie… alebo aspon zatial ne
-
a co si myslis ze co setci budu davat peniaze len na kastiel?
ved keby ho ides zrekonstruovat zaplatis viac ako 1milion ak mas tolko penazi tak neni problem ja som Z Chtelnice Kastiel si vsimas ale kostol a ine pamiatky nie -
jeej lazyman ty si bol v chtelnici? :) co si nepovedal mohol som ti ukazat ten kastiel aj z vnutra… inak diki za to foto.. k tym paskam.. no na tie sa mam v plane pozret len sa mi poskitne moznost.. ten bordel tam je kratkodoby.. to po tyzdni odvezu a do troch tam je zasa opät velka kopa.. to je zber plastov… a diki za tu historiu.. potvrdil si spravnost mojho zdroja us som v nom nebol isty :) .
a k tym strecham co sa tam hovorilo.. no na poschodi v kastieli je celu zimu lad ze sa da smikak a miestami normalne napadol sneh takze strecha je len tak formalne..
v dvoch miestach sa us zrutil strop a tretie ratam tak cez tuto zimu… po komunistoch su vo vestibule stale zavecene lampy ktore abnormalne zatazuju strop, akedze je to velka miestost bez stlpova, alebo vystuch, a je volnym okom poznat ako sa strop pomaly ale isto lame presne medzy lampamy… nechapem preco su tie lampy este neni dole ked elektrika v kastieli us par mesiacov je nadobro odpojena.. tento kastiel je na oko v relativne slusnom stave ale v skutocnosti je v havarijnom stave!! :cry: :cry: :| :| :| :| :| :| :| :| :| :| :| :| :| :cry: :cry: :cry: :cry: :cry: :cry: :cry: -
Pre lazymana…
celkom slušné na “nedouka” :read2:. Zaujímali by ma tie Tvoje dodatky, pretože aj mne sa čosi nepozdáva. Tie štyri “pavilóny”. Jednak ich počet, ich umiestnenie a tiež rozmery. Pod pojmom pavilón sa zväčša rozumie samostatný, menší, úplne alebo čiastočne otvorený záhradný objekt, ktorý bol v barokovej záhrade umiestnený v predlĺženej stredovej osi hlavného objektu a tvoril jeho protipól.
Ako príklad môže poslúžiť tento hudobný pavilón.
Pokiaľ ide o rozmery tu je pavilón z bavorského Edingu postavený v roku 1782.
Chcelo by to vyjadrenie nejakého fachmana. -
Krasne, letne pocasie a samozrejme ksefty ma vyhnali k zahranicnym susedom a na spatecnej ceste som si spomenul na zampfira a tak som navstivil Chtelnicu a jej “kastiel”. Fotosky hovoria jasnou recou neny co dodat.
Pohlad z hlavnej cesty.
Kto by potreboval paskove pamate – je toho tam mozno aj 10 MB. Alebo nejake ine zaujimave smeti.
Hlavna budova.
alebo predsa? Ked mi uschli slzy a konecne som zacal nase krasne Slovensko normalne vnimat uvedomil som si, ze zampfir musi mat to miesto skutocne velmi rad a zasluzi si aspon trochu pozornosti a ked nie on tak ten objekt urcite.
P.S.: Ak Lazyman ešte sleduje tieto stránky, mohol by k svojmu príspevku doplniť fotky, ktoré dávno zmizli kdesi v prepadlisku obrázkových hostingov.
Harp ale fotosky chcu registraciu a ja by som rad cislo 200. Strechy v Chtelnici su sice na pohlad v slusnom stave ale uz zatekaju.
P.S.: Lazyman, to číslo 200 si už tuším zmeškal… -
zampfir, hladal som hladal ale co ked starsie pohladnice su o namesti, kostole a tak. Nakoniec som sa dostal k jednej mizernej fotosku z roku 1931, tak ti pripajem vyrez. Nic viac sa z nej asi nebude dat vydolovat ale aspon vies, ze na teba a kastiel myslim. Budem zhanat dalej, vraj existuju nejake Palfiovske fotografie. Medzi nimi by sa snad dalo nieco najst. Drz si palec.
-
Nepozna niekto blizsie info o osude Chtelnickeho kastieli? co s nim bude?
VED TO NIEKTO KUPTE!!! je to strasna skoda
PPProsim ak mate niekto nejake historicke foto Chtelnickeho kastiela, neboli by ste taki ochotni a neposlali mi ho na mail? pls.. robim jeho stranku a ozaj by mi to hodne pomohlo… ak hej tak na “zampfir@azet.sk” dakijem…
Neviem, ale našiel som na webe len toto.mnoo.. strasne diki za ochotu ako sa ti podari tak to mne bude stacit… ved ten kastiel sa predava myslim za 8 000 000 ..
pre mna osobne tento kastiel znamena ozaj mocc.. ved som aj jeho stranku na veb zacal robit a to len tak. “ved on si to zasluzi” a mnooooohho mnooooohho viac…. dobreho vlastnika :) -
Dnes mi bola dorucena obsiahla a podrobna odpoved Krajskeho pamiatkoveho uradu Trnava, za co dakujem jeho riaditelke, Ing. arch. G. Kvetanovej.
CHTELNICA – Kastiel patri Obci Chtelnica, ktora rokuje s moznym investorom o novom vyuziti objektu pre sukromnu skolu.
-
„Kaštieľ chátra, nedávno v areáli dokonca popadali stromy. Celá dedina je z toho nešťastná,” hovorí starosta Marián Dóczy. „Snažili sme sa vlastníkom vyjsť maximálne v ústrety, jedinou našou podmienkou bolo, aby tam nepostavili erotický salón. Plánovali školiace stredisko s ubytovaním.” Starosta si myslí, že chybu spravili aj pamiatkari, ktorí nepovolili spoločnosti určité kompromisy v rámci obnovy.
Zelina tvrdí, že pri predbežnom prerokovaní zámeru obnovy pamiatkový úrad akceptoval väčšinu návrhov investora a súhlasil s predpokladaným využitím kaštieľa. „Sporným bodom sa stala najmä prístavba foyer, ktorá by výrazne narušila exteriérový výraz kaštieľa a prezentáciu jeho pamiatkových hodnôt. Investor na prístavbe však trval.”
Predseda predstavenstva Jindrich Majerský dôvody nezáujmu o stavbu písomne komentuje takto: „Kaštieľ nebol napriek našim urgenciám, písomným a osobným rokovaniam do dnešného dňa zo strany predávajúceho kupujúcemu riadne odovzdaný. Z uvedených dôvodov zvažujeme kaštieľ v súlade s platnou právnou úpravou vrátiť pôvodnému vlastníkovi.”
Riaditeľ nemocnice Martin Tabaček tvrdí, že žiadne problémy s novými vlastníkmi neriešia, kaštieľ pokladajú za predaný majetok.
Objekt zatiaľ vandali obchádzajú, avšak teraz môžu nastať problémy s vlhkosťou. „Nemocnica pred predajom z neznámych dôvodov demontovala vykurovací systém,” ozrejmuje Zelina. Pamiatkový úrad bude kaštieľ sledovať a pokiaľ sa nepristúpi k skorej obnove, v dohľadnej dobe bude požadovať zabezpečenie objektu.
Zdroj: článok Ivety Bakovej Kaštiele sa rozpadajú. Vlastníci sa ich chcú zbaviť, alebo taja identitu zo 4. 3. 2010 na sme.sk. -
„Tri roky dozadu nám slovenský konateľ spoločnosti oznámil, že slovinskí vlastníci prestali platiť faktúry za energie a vyplácať mzdy zamestnancom,” pokračuje Zelina.
Pamiatkari hneď nato vlastníkom nariadili opatrenia na základné zabezpečenie objektu: temperovanie, vetranie a technické zabezpečenie proti vniknutiu cudzích osôb. Slovinci však prestali komunikovať.
„Pamiatkový úrad vlastníkom udelil najvyššiu možnú pokutu a vzniknutou situáciou sa začali zaoberať právnici. Tí v súčasnosti konštatujú, že ide o veľmi zložitý právny problém,” hovorí Zelina.
Exekúcia je otázna, keďže ide o cudzích štátnych príslušníkov. Prípadné súdy sa môžu ťahať roky a kaštieľ tým veľmi utrpí. Už v súčasnosti sa začal rapídne zhoršovať jeho stav.
Situáciu komplikujú aj zložité majetkovo – právne vzťahy. Vlastníci sa pri kúpe zadĺžili, objekt bol údajne založený v prospech slovinskej banky.
„Osud kaštieľa v Moravanoch je veľmi smutný. Ešte pred pár rokmi to bol fungujúci objekt v relatívne dobrom stave. V tejto situácii však pamiatkový úrad nemá v dohľadnej dobe možnosti jeho chátranie zastaviť.”
Zdroj: článok Ivety Bakovej Kaštiele sa rozpadajú. Vlastníci sa ich chcú zbaviť, alebo taja identitu zo 4. 3. 2010 na sme.sk. -
Zemepisné súradnice kaštieľa: 48.414016,17.698534
-
Akú má však skutočnú podobu? Z mojich skúseností by som povedal, že vedecko-romantickú. Tá vedecká, charakteristická pre pamiatkové ústavy fungujúce do roku 2002, slávi úspechy ešte aj dnes. Stačí si pripomenúť, že tento rok, vďaka skutočne kvalitnej práci najmä riaditeľa Krajského pamiatkového úradu Žilina, pána Miloša Dudáša, bolo zapísaných osem drevených kostolov na Slovensku do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Aký obrovský úspech to je, si uvedomil len málokto. Pôvodný projekt totiž mali predkladať spolu s nami aj Poliaci a Ukrajinci. Tí to vzdali. My sme vyhrali.
Pre porovnanie, s projektom zápisu Komárňanskej pevnosti, na ktorom sa podieľalo aj Maďarsko, sme neuspeli. A o sile maďarskej medzinárodnej lobby, aj na úrovni UNESCO, netreba pochybovať. To je vedecká časť. Čo myslím pod časťou romantickou? Žiaľ, na jej mieste by sa malo nachádzať slovíčko úradnícka. Nenachádza sa.
Dnešnej pamiatkovej ochrane zúfalo chýbajú výkonní štátni úradníci. Znie to smiešne, najmä ak si slovo úradník každý vykladá ako synonymum nadávky. Ale keď zistíte, že architekti, historici umenia, archeológovia, etnografi zúfalo tápu v zákonoch a paragrafoch, nevyužívajú ani len zákonné zmocnenia, ktorými disponujú, pretože tomu nerozumejú, úsmev nad „nadávkou“ úradník sa vytratí.
Ťažko sa odborníkovi argumentuje, keď proti nemu stojí dobre platený právnik zastupujúci developera, ktorý sa s úsmevom hladného žraloka pýta na podrobnosti procesu správneho konania a dožaduje sa uplatnenia návrhov v správnom konaní v deň uplynutia lehoty pre vydanie rozhodnutia. Ťažko sa zamestná právnik ako pamiatkar, keď jeho nástupný plat, podobne ako plat jeho kolegov, sa pohybuje okolo 10-11-tisíc korún (cca 365 eur). To chce veľký zmysel pre romantiku. Ako obyčajne, chyba je v ľuďoch. A ľudia vytvárajú systém. Veď predsa každý dospelý občan tejto republiky má volebné právo.
Ľuboš Vodička v článku Vedecko-romantická pamiatková ochrana je bez úradníkov nanič z 25. 7. 2008. -
Za súčasnou podobou kaštieľa stojí zemepán, viedenský arcibiskup a kardinál Žigmund Kolonič (1677 – 1751). Často sa používa aj forma mena Kolonich. Zaujímavé je, že okrem histórie obce Veľké Leváre o tomto vo svojej dobe veľmi bohatom a významnom pánovi zdroje mlčia. Všeobecne sa spomína Leopold Kolonič (1631 – 1707), uhorský cirkevný a krajinský hodnostár. Podobne ako Žigmund, mal úspešnú cirkevnú kariéru. Stal sa ostrihomským arcibiskupom a uhorským primasom. Rod Koloničovcov pochádzal z Chorvátska. Začiatkom 15. storočia sa jeho členovia presídlili do Štajerska a Rakúska, aby unikli tureckému nebezpečenstvu. Koncom 16. storočia sa niektorí usadili v Uhorsku a na území dnešného Slovenska. V dnešnej literatúre sa môžeme dozvedieť, že rod vymrel po meči v roku 1874. Táto informácia je veľmi zaujímavá, pretože Žigmund Kolonič, posledný pôvodný mužský potomok rodu, údajne v roku 1728 s povolením cisára adoptoval manžela svojej sestry Eleonóry, Ladislava Zaya z Uhrovca preto, aby nezaniklo meno slávneho rodu. Hoci rod nakoniec vymrel, za zmienku určite stojí, že v Bratislave na nádvorí starej radnice sú umiestnené kópie pôvodných erbov Leopolda Koloniča a Jána Heinricha Koloniča. Ľahko ich spoznáte podľa toho, že v ich strede sa vždy nachádza koleso i ďalšie prvky.
Poschodový trojkrídlový objekt s čestným nádvorím postavili na starších gotických a renesančných základoch. Veľmi pekne zachované barokové fasády sú rytmicky členené štukovými rámami. V hlavnom krídle vedie z vestibulu slávnostné schodište do prevýšenej sály. Jej stropy, ako aj stropy susedných miestností, sú zdobené štukovými ornamentmi. Autorky turistického lexikónu Hrady, zámky a kaštiele na Slovensku, Eva Križanová a Blanka Puškárová, uvádzajú, že z kaštieľa do parku vedie terasa a schodište so stĺpikovou balustrádou a vázami. Pravdepodobne je to jedna z mála vecí, ktorá doplatila na to, že v tomto objekte viac ako polstoročie fungoval psychiatrický liečebný ústav. Terasa a schodisko pri kaštieli nie sú. Impozantný a dosť zanedbaný anglický park s rozlohou niekoľkých hektárov ostal zachovaný.
Žigmund Kolonič sa zaslúžil aj o výstavbu tunajšieho kostola Mena Panny Márie. Dvojvežová baroková stavba dominuje okoliu. Samotné veže merajú 46 metrov. Interiér je dostatočne veľký na to, aby bez problémov poňal tritisíc ľudí. Veľké Leváre sa pýšia aj najväčším habánskym dvorom v strednej Európe. Ide o súbor budov habánskej osady. Škoda len, že v tzv. Izerovom dome (dom č. 78 ) už dávno nefunguje Múzeum habánskych remesiel.
Ľuboš Vodička v článku Vedecko-romantická pamiatková ochrana je bez úradníkov nanič z 25. 7. 2008. -
Raši: Predaj kaštieľa vo Veľkých Levároch je transparentný
BRATISLAVA 9. júna 2008 (SITA) – Predaj kultúrnej pamiatky – kaštieľa vo Veľkých Levároch, ktorý patrí do majetku bratislavskej fakultnej nemocnice, je podľa ministra zdravotníctva Richarda Rašiho transparentný. Minister to dnes uviedol na tlačovej besede v Bratislave. Nedávne medializované vyjadrenia predsedu SDKÚ-DS Mikuláša Dzurindu a poslanca NR SR Viliama Novotného o podozrivom predaji kaštieľa označil za hľadanie témy pre opozíciu. “Pre opozíciu je to krok vedľa, ako bývalý riaditeľ mám svedomie čisté,” povedal. Nemocnica už ponúkla kaštieľ štátnym inštitúciám, tie ale o kúpu záujem neprejavili. Kladne sa vyjadrilo iba Ministerstvo kultúry SR. Záujem má však iba o kultúrny mobiliár z kaštieľa. Fakultná nemocnica v súčasnosti preto ešte čaká na výsledky analýzy, ktorú si v tejto súvislosti dalo ministerstvo vypracovať. Záujemcovia o kúpu kaštieľa a priľahlých pozemkov by sa podľa nového riaditeľa FNsP Bratislava Miroslava Vaďuru mohli začať prihlasovať do ponukového konania od konca júna. Minister predpokladá, že sa objekt predať podarí, v rovine deklaratívnej evidujú údajne viacerých záujemcov.
O prebytočnosti nehnuteľného majetku vo Veľkých Levároch, vrátane kaštieľa, rozhodol bývalý riaditeľ FNsP Bratislava Valerián Potičný. Fakultná nemocnica zároveň požiadala ministerstvo zdravotníctva o súhlas s jeho predajom. V júli 2006 označil znalec hodnotu kaštieľa a pozemkov na 27 100 000 korún. Ministerstvo nakoniec vydalo súhlas na predaj vo februári tohto roka. Podľa posledného znaleckého posudku je cena ponúkaného nehnuteľného majetku 58 530 000 korún.
-
Získať ich však nie je nemožné. Sú tu eurofondy, rôzne nadácie. A napokon aj samotný štát, ktorý neváha financovať viaceré oveľa nezmyselnejšie projekty či nákupy.
Zachovanie kaštieľa však nikto z vlády momentálne nepokladá za prioritu. Prednosť tu majú evidentne úplne iné záujmy.
Čítajte viac v článku Patricie Ďuriškovej Kto získa kaštieľ vo Veľkých Levároch? z 18. júna 2008 na izurnal.sk.