palo
Forum Replies Created
-
…
Strata pamiatok je pre štát a budúce generácie katastrofou. Slováci nemajú k pamiatkam vzťah, neboli a ani nie sú vedení k tomu, aby si ich vážili. V minulosti ich drancovali a v dôsledku toho sa nám zachovali iba dva zámky s pôvodným zariadením – Svätý Anton a Betliar. Ostatné boli vykradnuté.V súčasnosti ich zas exploatujeme. Nevidíme v nich zhmotnený intelekt svojich predkov, nie sme na ne hrdí. V lepších prípadoch sa kaštiele prestavujú na hotely, často však nevhodne, s popretím ich pamiatkových hodnôt. Pri horších vlastníkoch totálne zanikajú, bez možnosti uplatnenia sankcií. A pokiaľ ide o historické záhrady, tie sa menia na golfové ihriská. Čo je najsmutnejšie, s požehnaním pamiatkárov.
Devastačný proces krajiny napreduje a nedá sa zastaviť. Je to aj tým, že sme nikdy neprecítili vlastnú štátnosť, necítime v nej svoje korene. Dnes sme už iba kúskom európskej zeme, ktorá si gumuje vlastnú históriu a speje k anonymite. Ničíme všetko, čo nás mohlo v budúcnosti identifikovať. Chýba nám stratégia, vízia kultúrnej politiky. O zachovanie pamäti národa nie je záujem, buduje sa súčasnosť bez tradície aminulosť sa stala prekážkou rozvoja.
Jozef Lenhart, odvolaný generálny riaditeľ sekcie kultúrneho dedičstva MK SR, v rozhovore Zachrániť môžeme len chabé torzo zo 16. júna 2008 na izurnal.sk. -
Bol dôvodom aj pripravovaný predaja kaštieľa vo Veľkých Levároch? Čo si o ochrane pamiatok na Slovensku myslí odvolaný šéf a sú za jeho bleskovým prepustením aj tlaky lobistických skupín?
Čítajte viac v článku Zachrániť môžeme len chabé torzo zo 16. júna 2008 na izurnal.sk. -
Bratislava 2. júna 2008 (TASR) – Predseda Národnej rady SR Pavol Paška nevie nič o kaštieli vo Veľkých Levároch, nikdy neuvažoval, ani neuvažuje o kúpe akéhokoľvek kaštieľa. “Práve naopak, je všeobecne známe, že na odpredaji tohto kaštieľa mali počas predchádzajúcej vlády záujem pán Mikuláš Dzurinda a bývalý minister zdravotníctva Rudolf Zajac a za výrazne nižšiu cenu, ako je tá dnes medializovaná,” uviedol pre TASR na margo správ o odpredaji kaštieľa vo Veľkých Levároch hovorca šéfa parlamentu Jozef Plško.
Podľa informácií Žurnálu sa má najnovší odpredaj kaštieľa pripravovať v prospech ľudí blízkych Smeru. Ako uviedol týždenník, štát chce predať barokový kaštieľ, jediný svojho druhu na Slovensku, so vzácnymi umeleckými dielami za necelých 60 miliónov Sk (1,98 milióna eur). Cena národnej kultúrnej pamiatky sa odhaduje na 300 miliónov sk (9,91 milióna eur). Bratislavská fakultná nemocnica, ktorej objekt zatiaľ patrí, tvrdí, že ho nedokáže využívať.
Tieto správy znepokojili SDKÚ-DS. Predsedovi Mikulášovi Dzurindovi sa cez víkend dostala informácia, že po uverejnení predmetného článku minister kultúry v piatok 30. mája na minútu odvolal z funkcie generálneho riaditeľa sekcie kultúrneho dedičstva MK SR Jozefa Lenharta. “Máme informácie, že pán Lenhart nesúhlasil s tým, aby sa tento skvostný kaštieľ odpredával. Navrhoval iné riešenie a poukazoval na to, že kaštieľ vo Veľkých Levároch je z architektonického hľadiska výnimočným a jedinečným skvostom v strednej Európe a vzhľadom na stupeň slohovej čistoty a zachovania kaštieľa nemá na Slovensku obdobu,” uviedol dnes líder SDKÚ-DS v Košiciach.
Pokračoval, že bývalý generálny riaditeľ poukázal aj na to, že ponukové konanie, ktoré vyhlásila Fakultná nemocnica v Bratislave, sa vzťahuje na bezodplatný prevod na predaj nadbytočného majetku. “Preto vyslovujem dôvodné obavy, že pán generálny riaditeľ musel zo svojho postu takto bleskovo odísť, lebo nešiel Smeru po ruke, lebo chránil verejný záujem,” dodal Dzurinda.
Podľa hovorcu ministerstva kultúry Jozefa Bednára minister Marek Maďarič neodvolal k 31. máju generálneho riaditeľa sekcie kultúrneho dedičstva MK SR kvôli uverejnenému článku v týždenníku, ani kvôli odpredaju kaštieľa vo Veľkých Levároch.
“Odvolať generálneho riaditeľa sekcie je v kompetencii ministra a to aj bez udania dôvodu. Minister kultúry dospel k tomuto rozhodnutiu na základe celkového posúdenia práce pána Lenharta a pôsobenia v uvedenej funkcii,” vysvetlil Bednár.
er zul vs
Bratislava 2. júna 2008 (TASR) – Minister kultúry Marek Maďarič neodvolal k 31. máju generálneho riaditeľa sekcie kultúrneho dedičstva MK SR Jozefa Lenharta kvôli uverejnenému článku v týždenníku Žurnál, ani kvôli odpredaju kaštieľa vo Veľkých Levároch. Jeho vlastníkom je Fakultná nemocnica s poliklinikou v Bratislave.
“Odvolať generálneho riaditeľa sekcie je v kompetencii ministra a to aj bez udania dôvodu. Minister kultúry dospel k tomuto rozhodnutiu na základe celkového posúdenia práce pána Lenharta a pôsobenia v uvedenej funkcii,” vysvetlil pre TASR hovorca rezortu Jozef Bednár.
Pripomenul, že ministerstvo ešte prostredníctvom Lenharta oznámilo fakultnej nemocnici, že si neuplatní predkupné právo na tento kaštieľ, pretože momentálne nedisponuje finančnými prostriedkami ani na jeho kúpu, ani na rekonštrukciu a prípadnú prevádzku tohto objektu. Bednár dodal, že MK SR prejavilo záujem vo vzťahu k ponúknutým hnuteľným kultúrnym pamiatkam s cieľom ich zakúpenia do zbierok Slovenského národného múzea a Slovenskej národnej galérii. “Všetci tí, ktorí podsúvajú rezortu zlý zámer nekúpiť túto národnú kultúrnu pamiatku, by si mali uvedomiť, že momentálne je na Slovensku v ponuke niekoľko desiatok nehnuteľných kultúrnych pamiatok a nie je v možnostiach štátu zachraňovať ich prípadným odkupovaním,” podčiarkol s tým, že samotné ministerstvo je prostredníctvom svojich organizácií vlastníkom mnohých historických budov a už dlhodobo nemá dostatok prostriedkov ani na ich optimálnu renováciu a údržbu.
Podľa informácií Žurnálu sa má najnovší odpredaj kaštieľa pripravovať v prospech ľudí blízkych Smeru. Tieto správy znepokojili SDKÚ-DS. Predsedovi Mikulášovi Dzurindovi sa cez víkend dostala informácia, že po uverejnení predmetného článku minister kultúry v piatok 30. mája na minútu odvolal z funkcie Jozefa Lenharta. “Máme informácie, že pán Lenhart nesúhlasil s tým, aby sa tento skvostný kaštieľ odpredával. Navrhoval iné riešenie a poukazoval na to, že kaštieľ vo Veľkých Levároch je z architektonického hľadiska výnimočným a jedinečným skvostom v strednej Európe a vzhľadom na stupeň slohovej čistoty a zachovania kaštieľa nemá na Slovensku obdobu,” uviedol dnes líder SDKÚ-DS v Košiciach.
Pokračoval, že bývalý generálny riaditeľ poukázal aj na to, že ponukové konanie, ktoré vyhlásila Fakultná nemocnica v Bratislave, sa vzťahuje na bezodplatný prevod na predaj nadbytočného majetku. “Preto vyslovujem dôvodné obavy, že pán generálny riaditeľ musel zo svojho postu takto bleskovo odísť, lebo nešiel Smeru po ruke, lebo chránil verejný záujem,” dodal Dzurinda.
er zul vs
-
Bratislavská fakultná nemocnica, ktorej objekt zatiaľ patrí, tvrdí, že ho nedokáže využívať.
Čítajte viac v článku Patricie Ďuriškovej a Ingrid Drozdíkovej Machinácie s kaštieľom vo Veľkých Levároch z 3. júna 2008 na izurnal.sk. -
…
„Pri zanedbanej údržbe a závažnom poškodení pamiatky môže objekt vlastníkovi vyvlastniť, lenže ak štát siaha na majetok vlastníka a pripravuje ho oň, musí ho zo zákona finančne kompenzovať. Ale nie v zostatkovej hodnote, ale v nadobúdacej. Čiže štát za veľké peniaze získa ruinu a vlastník zbohatne,” (hovorí) Jozef Lenhart, generálny riaditeľ sekcie kultúrneho dedičstva na ministerstve kultúry.
…
… hoci od roku 2002 už pamiatkari môžu vydávať rozhodnutia o zastavení búracích prác, spôsob, ako donútiť vlastníka zákony rešpektovať, stále chýba.„Neexistuje inštitút stavebnej polície. Niekto, kto by stavbu zapečatil a ani búraniachtivému vlastníkovi na ňu neumožnil prístup,” hovorí Gabriela Kvetanová (riaditeľka Krajského pamiatkového úradu v Trnave).
Podľa Jozefa Lenharta je to začarovaný kruh. „Takto sme prišli o desiatky cenných objektov a takto, alebo podobne, zanikli alebo sa dostali na hranicu totálneho zániku kaštiele v Bernolákove, Nitrianskom Pravne, Turčianskej Štiavničke, Žípe, Semerovciach, Necpaloch… No i tento v Bučanoch. To je precedens, aký nemá obdobu.”
Zdroj: Kaštieľ rozobraný na tehly, článok z 27. februára 2008 na izurnal.sk. -
Kaštieľ rozobraný na tehly
http://www.izurnal.sk/index.php?option=com_content&task=view&id=2133&Itemid=89
-
V článku z predchádzajúceho príspevku sa píše:
To však ani zďaleka nemusí byť celková „štátna“ podpora pre Občianske združenie Topoľčiansky hrad.
Škoda, že sa skoro všetci venujú len finančnej stránke stavby Topoľčianskeho hradu (R. Fico: „… verím, že Topoľčiansky hrad postavíme zakrátko …”) a skoro nikto – okrem diskutérov na internete – jej vecnej stránke… -
A je tam aj linka na tento článok.
Ja dopĺňam linku na druhý článok z toho istého zdroja. -
Nemam toho este vela prestudovane, preto sa pytam ako total zaciatocnik>
Apple, prešli len dva roky a tuším sa už necítiš ako “total zaciatocnik”… :lol: -
Našiel som na internete inú diskusiu o základoch, tak vyťahujem zo zabudnutia túto prastarú, dávno zapadnutú tému 8) .
Napríklad jeden / jedna z prispievateľov tam píše:Aj nás ÚHA nútil stavať na mieste pôvodnej stavby. Rozobrali sme základy –
– a predstavte si, že boli použité kamene z pieskovca – na vzduchu sa po pol
roku začali rozpadávať. Čím boli zalievané, sme nezistili, ale betón sme nenašli.
Až keď sme touto skutočnosťou argumentovali, mohli sme stavbu posunúť mimo
pôvodnej stavby. -
Akosi sme na Veron zabudli… Ktovie, či by bola odpoveď ešte aktuálna.
-
Našiel som na internete diskusiu na tému Dom z nepálených tehál-hlina, prerabat alebo zburat?
Ukážka:takmer nikto nezaparkuje novu Audinu na srotovisko a bude opravovat stareho Trabanta a tvrdit je to trendy a zdravsie
takmer nikto nebude odkladat mobil do suflika a tvrdit pevna linka je trendy a zdravsia
takmer nikto nebude odkladat nove oblecenie a obliekat sa do oblecenia z lanu a tvrdit je to trendy a je to zdravsie
….
….
….
a takmer nikto nebude opravovat staru chajdu a tvrdit je to trendy a zdravsie
samozrejme, ze stare je len stare a nikdy nedosiahne kvalitu toho noveho, keby boli nase myslienkove pochody taketo a vraciame sa neustale do minulosti a tvrdime, ze kedysi sa veci robili lepsie, tak dnes zrejme sedime okolo jedneho stromu a cakame kedy nam banan padne do ruky alebo kokos na hlavu
Ale je tam aj dosť rozvážnych príspevkov a v nateraz poslednom dokonca linka na túto diskusiu! -
V Žehre pochovávajú v ochrannom pásme pamiatky UNESCO
Nové hroby, ktoré boli nedávno vykopané v blízkosti kostola sv. Ducha v Žehre (okres Spišská Nová Ves), sa nachádzajú v ochrannom pásme pamiatky UNESCO. Sú navyše na mieste, ktoré je vedené ako trvalo trávnatý porast. Obyvatelia obce si myslia, že tu vzniká rodinné pohrebisko rodiny bývalého starostu obce. Cintorín pritom kapacitne už roky nepostačuje, hrozí, že Žehranov nebudú mať kde pochovávať. O rozšírení či vybudovaní nového cintorína sa roky iba hovorí.
Cintorín sa nachádza v susedstve kultúrnej pamiatky UNESCO, kostola sv. Ducha. Nie celý pozemok je však vyhradený na pochovávanie. Problémovým je miesto, kde je v súčasnosti pochovaný bývalý starosta obce Jozef Mižigár. Ten zomrel na zlyhanie srdca v novembri 2002. Na cintoríne v blízkosti kostola sv. Ducha mu rodina vystavala honosný náhrobok v životnej veľkosti, ktorý vidieť už z diaľky.
Hrobov pribúda
“Je tu tento náhrobok a dnes k nemu pribúda ďalší pomník príbuzného bývalého starostu. Obec za tie roky túto vec nedala do poriadku. Ľudia si myslia, že z toho čoskoro vznikne rodinné pohrebisko. Navyše cintorín už kapacitne nepostačuje. Pomaly nebude kam ľudí pochovávať. Ľudia zo Žehry cítia morálne právo byť pochovaní na cintoríne v obci, nie niekde inde, len preto, že nebude kam pochovávať a miesto pre svoje hroby bude mať iba jedna rodina. Z roka na rok sa tento problém posúva. Môže sa stať, že bude neskoro čokoľvek riešiť, tak ako to už u nás býva zvykom,” domnieva sa jeden z obyvateľov obce Miloš Pacovský.Pomníky ako na Dukle
V čase, keď vznikol honosný náhrobok, v obci starostoval František Hadušovský (kandidoval za Agrárnu stranu vidieka). Dnes je zástupcom súčasného starostu Ivana Mižigára (SDKÚ-DS). Ten už vtedy nesúhlasil s vybudovaním pomníka.“Už vtedy som mal k tejto veci negatívny postoj, aby v blízkosti kultúrnej pamiatky boli vystavané honosné pomníky ako na Dukle. Osobne som vtedy nedal súhlas na takýto náhrobok. Bola vykopaná jama a o aký náhrobok pôjde sme sa dozvedeli až po jeho osadení. Keby to bolo niečo malé decentné z travertínu, čo by aj pasovalo k tomuto miestu, nepoviem. Ale toto! Už v minulosti som dal vypracovať štúdiu, aby na tomto mieste boli posadené okrasné dreviny, bohužiaľ na tento projekt sa nám vtedy nepodarilo získať peniaze. Toto miesto je ochranným pásmom a mali sa k tomu vyjadriť pamiatkari. Veď oni dávajú súhlas na akékoľvek zmeny,” zdôraznil F. Hadušovský.
Chýbali kompetencie
Podľa slov riaditeľky Krajského pamiatkového úradu v Košiciach Kristíny Markušovej, v čase, keď bol postavený pomník bývalého starostu, pamiatkari mali zo zákona kompetencie v oblasti ochrany archeologických nálezísk a pamiatkových území, nie v oblasti ochranného pásma. Navyše v tom čase to ochranným pásmom nebolo.“Tá parcela mimo kostola je v súčasnosti ochranným pásmom, nie pamiatkovým územím. Spätnú platnosť nie je možné tu uplatniť. Nemali sme v kompetencii zasahovať do toho. Mala si to ustrážiť obec, veď je stavebným úradom. Mala apelovať na svojich obyvateľov a nedovoliť vystavať tento pomník,” uviedla K. Markušová.
Ako zdôraznila, pamiatkari už v súčasnosti monitorujú tieto ochranné pásma. Na žehriansky cintorín sa chystajú na budúci týždeň. O tom, že tu vzniká nový náhrobok, nemajú informácie.
Žehranom došla trpezlivosť
“Nejde o to zbúrať už existujúce hroby, to nechceme. Rovnako však nechceme, aby sa tento priestor stal súkromným pohrebiskom. A aby obec konečne začala riešiť problém s kapacitou cintorína,” dodal M. Pacovský.Rozšírenie či vybudovanie nového cintorína deklaruje obec už niekoľko rokov. Zatiaľ sa však v obci neudiali žiadne zmeny. Ako dodal F. Hadušovský, miesto nového cintorína je už známe. Mal by vzniknúť na voľných pozemkoch na Dobrej Vôli. Obci však chýba územný plán, kde by bol nový cintorín vymedzený.
Čítajte viac v článku Márie Šimoňákovej z 23. 10. 2009 na korzar.sme.sk. -
Minister vnútra Daniel Lipšic navrhuje obmedzenie samosprávy v obci Žehra. Dôvodom má byť dlhodobé zneužívanie samosprávnych oprávnení. Novela zákona o obecnom zriadení by mohla v budúcnosti umožniť rozdelenie obce.
20. októbra 2010 (SITA) – Ministerstvo vnútra preverí fungovanie miestnej samosprávy v obci Žehra. „Sú tu mnohé podozrenia z veľmi netransparentného nakladania s finančnými prostriedkami. Títo ľudia platia dane a mnohé veci z vlastných peňazí financujú. Financujú zadarmo odber vody, financujú zrejme fiktívne aktivačné práce, financujú obrovské odmeny poslancov samosprávy a starostovi,“ uviedol po návšteve rómskej osady v Žehre a stretnutí s členmi združenia Nová Žehra minister vnútra Daniel Lipšic.
Podľa ministra je neprijateľné, aby ľudia, ktorí platia dane, financovali aktivity, na ktoré nemajú žiadny vplyv. Minister uvažuje o novelizácii zákona o obecnom zriadení, aby v prípade dlhodobého zneužívania samosprávnych oprávnení, mohli byť tieto obmedzené a mohlo by prísť k zlúčeniu, prípadne rozdeleniu obce. Súčasný stav v obci Žehra je podľa ministra neudržateľný a k podobnej situácii môže dôjsť aj v ďalších obciach na Slovensku.
Novelu zákona o obecnom zriadení chce minister pripraviť na budúci rok. Blížiace sa komunálne voľby budú ešte podľa súčasného zákona. Počas volieb by mal byť v obci zvýšený počet policajných hliadok, aby nedošlo k manipulácii volieb. Podľa ministra je nemysliteľné, aby v situácii, keď obec na aktivačných prácach zamestnávala 240 ľudí „a videl som aké je prostredie v osade, tak sa mi zdá, že niečo nie je v poriadku a sú tu vážne podozrenia, že samospráva svoje oprávnenia evidentne zneužíva,“ povedal minister Lipšic.
„Prísľuby sú veľmi lákavé a uvidíme, čo prinesie budúcnosť,“ uviedol Miloš Pacovský z občianskeho združenia Nová Žehra. Podľa neho obmedzenie samosprávnych oprávnení v súčasnej situácii by bolo určitým riešením, keďže momentálne nie je možné rozdelenie obce. Združenie bude však aj naďalej presadzovať odčlenenie od rómskej osady.
Obec Žehra s 2 035 obyvateľmi sa skladá z centrálnej časti Žehra s približne 300 obyvateľmi, časti Hodkovce s približne 200 obyvateľmi a rómskej osady Dreveník s 1 530 obyvateľmi. Nerómska časť obyvateľov obce sa chce domáhať svojich práv aj na Medzinárodnom súde pre ľudské práva v Štrasburgu. Obyvatelia centrálnej obce Žehra a osady Hodkovce sa na súde chcú domáhať práva na samosprávu.
Pacovský tvrdí, že všetky obecné peniaze idú len do osady Dreveník. Súčasné zastupiteľstvo podľa neho po doplňujúcich komunálnych voľbách v roku 2008 uhradilo dlhy za nájomné byty v rómskej osade, znížilo všetky poplatky za bývanie, na čo doplácajú ostatní obyvatelia v obci. V obecnom zastupiteľstve sedí sedem poslancov, z toho šiesti sú z rómskej osady. Starosta obce Ivan Mižigár je tiež z osady Dreveník.
-
Základy štyroch domov a čulý stavebný ruch objavili ochranári zo Správy Národného parku Slovenský raj.
Atraktívne prírodné prostredie, ticho a žiadni susedia. Ktože by takto nechcel bývať. Prírodná scenéria sa zrejme zapáčila štyrom obyvateľom osady Dobrá Vôľa z obce Žehra, ktorí na úpätí Dreveníka začali stavať domy. Stavajú však bez stavebného povolenia svojvoľne na cudzom pozemku. Okrem toho ide o okraj ochranného pásma národnej prírodnej rezervácie, ktorá je zapísaná v zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.
Žehra je malebná spišská obec, ktorá leží asi 4 km južne od Spišského hradu. Žije v nej približne 350 obyvateľov. V časti Hodkovce, ktorá od 19. storočia patrí k obci, žije približne 150 obyvateľov. Na 99 percent slovenského pôvodu. Za kopcom, vo vzdialenosti niekoľko kilometrov, leží rómska osada Dreveník. Žije v nej približne 1300 Rómov. Keďže Dreveník leží v katastri obce Žehra, obec má už druhé volebné obdobie starostu z Dreveníka.
Čítajte viac na blogu Milana Krajniaka.