[palo]

cca od pol 18. stor. pri skúmaní ložnej malty vidieť inú štruktúru mált, vápenné hrudky síce sú, ale podstatne menej a menšie, predpokladám, že už išlo o novšiu technológiu hasenia vápna, asi takú, akú poznáme dnes, (a nemyslím tie hotové vrecované malty).
Neprisudzujem si právo na pravdu, som iba, možno trochu informovanejší, ale v tejto oblasti určite iba laik.
Výborný postreh! Nepodceňuj sa; určite nie si laik, možno pokročilý začiatočník :lol: .

[palo]

… presuňme sa do stredoveku, trebárs k výstavbe hradov. Ak si všimneš, malta je zvyčajne hrubozrnná a vyskytujú sa v nej v dosť veľkom množstve hrudky čistého vápna. Znamená to asi toĺko, že určite nepoužívali tú technológiu hasenia ako Benignus s chlapcami a dievčatami na Katarínke, ale priamo v jame.
… alebo to môže znamenať aj to, že používali horúcu maltu, teda kusové vápno hasili v kope piesku.

… takže mohli hasiť buď mimo jám v hasniciach, alebo dali do jám striedavo ako Pali pri horúcej malte vápno s pieskom, ktoré zaliali vodou, vápno sa čiastočne zahasilo z naliatej vody, neskôr z vody vsiaknutej do vrstiev piesku, tu tiež môžu vzniknúť hrudky.
Ja neviem, ale mne by sa nechcelo hádzať piesok najprv do jamy a potom ho odtiaľ vyťahovať, keď sa to isté dá urobiť aj na rovnej zemi (alebo v malom množstve dajme tomu priamo vo fúriku).

[palo]

Podľa starostu Jána Ďurčáka SAD si už dala kaštieľ zavkladovať do katastra. “Podľa informácií, ktoré mám od zástupcov podniku, z kaštieľa by chceli vytvoriť podobne ako predchádzajúci majiteľ doškoľovacie a kongresové centrum”, uviedol. Usudzuje, že po základných opravách, ktoré vyžadujú najmenej 20 miliónov korún, by objekt na celkovú premenu potreboval ešte ďalších najmenej 100 miliónov korún.
Čítajte viac v agentúrnom článku TASR z 13. 9. 2007 na sme.sk.

[palo]

…
Do konca roku by mal byť po výbere známy dodávateľ stavby a práce by sa mali začať na jar 2011.
…
Pre obyvateľov mesta i návštevníkov bude ale najzaujímavejšia premena časti Námestia SNP pri kostole sv. Alžbety, kde pred tromi rokmi odkryli stredovekú kaplnku so zvyškom hradieb a kostnými zvyškami. Odkryté nálezy by sa mali stavebne ošetriť a zapracovať do existujúceho námestia. Navyše, kaplnka, ktorej múry sa dodnes zachovali, bude sčasti aj umelecky dotvorená.
Čítajte viac v agentúrnom článku TASR z 13. 10. 2010 na sme.sk.

[palo]

…
“Pripravujeme projektovú dokumentáciu na komplexnú rekonštrukciu pre 11 budov, na štyri z nich je už hotová. Všetkým historickým objektom niekdajších kasární chceme po obnove zachovať ich niekdajší ráz. Situáciu nám trocha skomplikovala skutočnosť, že Krajský pamiatkový úrad v Nitre začal proces vyhlásenia za národnú kultúrnu pamiatku pri siedmich najstarších budovách. Celý proces obnovy našich budov by to však nejako zásadne nemalo ovplyvniť,” uviedol riaditeľ ústavu Matej Ruttkay.

AÚ chce ešte v tomto roku začať s rekonštrukciou troch najväčších budov, v ktorých majú byť umiestnené depozitáre a laboratóriá. Najväčší problém máme práve s uchovávaním nálezov objavených pri výskumoch a s ich následným ošetrením, rekonštrukciou, či niektorými analýzami. O tieto služby musíme často žiadať pracoviská v zahraničí, čo nám komplikuje život. Po vybudovaní vlastných priestorov a moderných laboratórií sa nám práca podstatne uľahčí, skonštatoval Ruttkay.

Okrem nových archeologických pracovísk sa už začal projektovať aj archeologický skanzen, ktorý má v areáli kasární vyrásť. Bude obsahovať expozície s unikátnymi nálezmi, ktoré verejnosť doteraz nemala možnosť vidieť. Okrem nálezov z Nitry by tu mali byť vzácne pamiatky aj z iných kútov Slovenska. Budú to tie najzaujímavejšie nálezy od praveku až po stredovek. Bude to napríklad unikátne obydlie lužickej kultúry z doby bronzovej z Dolného Kubína, obydlia z doby kamennej, teda z neolitu, slovanské obydlia, germánska zemnica a iné vzácne nálezy.

“V skanzene, alebo lepšie povedané v archeologickom parku, bude aj chlebová pec, aby sa mohol piecť chlieb, bude tam sklárska pec, aby si ľudia mohli taviť koráliky, bude tam kováčňa a mnohé ďalšie zaujímavosti, uviedol Ruttkay. Celá expozícia podľa jeho slov vyvrcholí pri základoch veľkomoravského a románskeho kostolíka, ktorý bol objavený práve v areáli kasární na Martinskom vrchu. Ak pôjde všetko podľa plánu, prvé realizačné práce by sa mohli začať v lete na budúci rok, spresnil Ruttkay.

Archeológovia uvažujú aj o projekte veľkého reprezentatívneho múzea zameraného hlavne na obdobie Veľkej Moravy. Mapovať by však malo širšie obdobie od príchodu Slovanov na naše územie až po 11. storočie. Je tu taká myšlienka. Malo by ísť o stálu expozíciu. Všetko však bude závisieť od toho, či sa nám podarí získať financie. Ak by sa nám to podarilo, chceli by sme toto veľkomoravské múzeum otvoriť v roku 2013, kedy sa v Nitre bude oslavovať 1150. výročie príchodu vierozvestcov Cyrila a Metoda na naše územie, uviedol Ruttkay.
Čítajte viac v agentúrnom článku TASR zo 6. 7. 2010.

[palo]

20.10.2010

Jedna z najzákladnejších potravín, chlieb, má podľa všetkého až 30 000 rokov. Podľa posledných výskumov ho mohol jedávať už prahistorický človek. Pochopiteľne, išlo o predchodcu chleba, ako ho poznáme dnes. A svoj pôvod nemá v Mezopotámii, či Egypte. Ale v Európe! Americká národná akadémia vied publikovala informácie, že v období paleolitu mleli praľudia žijúci na území terajšej Európy korene rastliny podobnej zemiakom, z čoho získali múku. Z nej robili cesto.

„Bol ako placka, alebo ako palacinka – len z múky a vody,“ citujú zahraničné médiá Lauru Longo z talianskeho Ústavu pre pravek a rannú históriu: „Je to ako druh pita chleba, ktorú piekli na horúcom kameni. Konečný výsledok bol chrumkavý ako sušienka, ale veľmi chutný.“ Podľa spomínanej odborníčky sa kamene, ktoré pravdepodobne slúžili na mletie rastlín na múku, našli na území dnešného Talianska, Ruska a Českej republiky. Pokiaľ by sa nové objavy potvrdili, v informáciách týkajúcich sa histórie chleba, ako základnej potraviny obyvateľov Zeme, by to znamenalo výrazné zmeny.

Doteraz sa predpokladalo, že chlieb je starý asi 10 000 rokov, kedy ho jedli starovekí Egypťania. Išlo o kombináciu múky a vody, z ktorej sa urobili placky, ktoré sa upiekli. Približne 1000 rokov pred naším letopočtom sa pri jeho príprave začali používať kvasnice a postupne sa z neho stal istým spôsobom chlieb, ako ho poznáme dnes. Robotníci na pyramídach boli často vyplácaní chlebom. Egypťania výrazným spôsobom zdokonalili jeho prípravu aj pečenie.

Prvé pekárske spoločnosti vytvorili starí Rimania. Bolo to približne v roku 150 pred naším letopočtom. Vtedy sa začalo s pečením viacerých druhov chleba. Bohatí občania totiž chceli špeciálne pre nich biely chlieb.

Freska z Pompejí, na ktorej pekár predáva chlieb

Od začiatku 13. storočia sa začalo s normovaním chleba a mnoho pekární, predovšetkým v Anglicku, malo v prípade, že normy neplnili, problémy so zákonom. V tomto období sa datuje aj začiatok značkovania chleba pekárom. Na každom bochníku bolo viditeľné, kto ho piekol.

Vývoj išiel veľmi rýchlo dopredu, a tak už len pre zaujímavosť, prvý toastovač vynašli v roku 1919. (vynálezca Charles P. Strite), prvý mechanický krájač chleba uzrel svetlo sveta v 1928 v americkom Chillicothe. V roku 1930 začína spoločnosť Wonder Bread predávať predkrájaný chlieb. Aby počas vojny udržali v USA čo najnižšiu cenu chleba, zakázali predaj predkrájaného.
Zdroj: aktuality.sk

[palo]

Medzi ďalšie nálezy patrí výrazný výskyt mazanice, teda vypálenej hliny, ktorú naši predkovia používali na špárovanie drevených konštrukcií, ako aj objav zuhoľnateného dreveného trámu.
To by ma celkom zaujímalo, ako sa dá vypálenou hlinou niečo vyšpárovať, resp. – spisovne – vyškárovať :o . Alebo ako sa dá hlinené škárovanie vypáliť tak, aby drevenica nezhorela. Či predsa len pri tom “pokuse” zhorela?

[palo]

…
Kráľovský a prezidentský pár spoločne navštívia Banskú Štiavnicu, pobudnú v nej vo štvrtok. Na radnici ich privíta primátor mesta Pavol Balžanka. Navštívia Slovenské banské múzeum a Starý hrad aj kaštieľ Sv. Anton …
Čítajte viac: TU

[palo]

Práce na obnove ukončili len pred niekoľkými dňami. Predchádzal im prieskum, ktorý potvrdil, že na prednej strane sa pod vrstvou cementu nachádzajú originálne renesančné omietkové vrstvy. „Po očistení a zafixovaní pouvoľňovaných kamenných blokov, z ktorých bol portál postavený, sme z neho vytiahli minerály rozrušujúce materiál a pristúpili k tmeleniu,” opísal postup reštaurátor Ján Fečo. Portál napokon natreli a doplnili linkovaním, ktoré kopíruje jeho pôvodnú podobu.

Pri úpravách časti nad bránou sa našli siluety rúk a kríža. „Na tomto mieste sme v jemnej forme dorobili ukrižovaného Krista. Po stranách sú v reliéfe viditeľné slnko, mesiac, oblaky a pod krížom lebka s hnátmi,” vymenoval Fečo.
…
Po stranách reštaurátori odhalili nápisy, ktoré v súčasnosti skúmajú.

Spoločne s portálom získala novú podobu aj kovaná brána z dielne známeho umeleckého kováča a zámočníka Karola Fizélyho, ktorý žil v Banskej Štiavnici na prelome 19. a 20. storočia …
Čítajte viac v článku Ivy Zigovej z 18. 10. 2010 na sme.sk.

[palo]

Zdroj: 2stein v diskusii na sme.sk

Zdroj: Vladimir54 v diskusii na sme.sk

[palo]

Na pultoch obchodu tohto Nemca sa žiarovky objavujú pod názvom “tepelné gule”. Nepredáva ich ako svetelný ale ako tepelný zdroj v kategórií malé vykurovacie telesá, informuje idnes.cz.

Inžinier z Essenu takto protestuje proti legislatíve, ktorú Brusel podľa neho zavádza bez opory v demokratických a parlamentných postupoch.
Čítajte viac: TU

[palo]

[palo]

Čítajte viac v článku Andreja Šubu z 12. 10. 2010 na sme.sk.

[palo]

Stav pred reštaurovaním a po reštaurovaní:

[palo]

Spolok Banskej Štiavnice ’91 (príjemca grantu) uzavrel zmluvu s Mestom Banská Štiavnica (vlastníkom predmetu reštaurovania) a reštaurátorom Mrg. Art. Jánom Fečom, odborne spôsobilým na reštaurovanie národnej kultúrnej pamiatky.

Reštaurátor realizoval reštaurátorský výskum a spracoval návrh na reštaurovanie, ktorý bol odsúhlasený Krajským pamiatkovým úradom Banská Bystrica, pracovisko Banská Štiavnica, rozhodnutím z 25. júna 2010.

V priebehu reštaurovania došlo k nálezu – odhaleniu dvoch kamenných nápisových dosiek, ktoré boli skryté pod tenkou vrstvou nevhodnej novšej omietky. Túto skutočnosť reštaurátor konzultoval s Krajským pamiatkovým úradom a 16. septembra 2010 bola spísaná zápisnica o ďalšom postupe.

Reštaurovanie bolo dokončené ku koncu septembra 2010 a 4. októbra 2010 reštaurátor odovzdal Spolku Banskej Štiavnice ’91 záverečnú dokumentáciu z reštaurovania.