palo
Forum Replies Created
-
… kasarne ani nie su vyhlasene za nkp, mozno boli v zozname pamatihodnosti, …
Takže tam sú pamiatkári. -
Čítajte viac v článku Jána Gregora z 11. 10. 2010 na sme.sk.
-
Nadstavba Považskej galérie umenia v Žiline:
-
Januárový článok o rekonštrukcii hradu.
zaujala ma časť, kde píšu o omietkách… videl som ich na vlastné oči, hodnotím ako veľmi veľmi biedne, uplácané moderné omietky, okydané ostenia atď…
“…„Spomínam si však, ako sme sa natrápili s technológiou nových omietok, aby zodpovedali tým pôvodným.“ Výsledok je však veľmi kvalitný, čo ocenila aj odborná porota na súťaži Baumit fasáda roka 2006…”
???
Článok je teraz dostupný na inej adrese.Fotografie z 10. 10. 2010:
1. Prebiehajúcou obnovou / reštaurovaním hradu zatiaľ nedotknutá juhovýchodná fasáda Tribelovej veže v obkľúčení vynovených fasád ďalších objektov hradu. Usadený prach zvýrazňuje ťahy murárskych lyžíc starých majstrov, ktorých dielo vydržalo takmer bez zásahu nejakých 400 rokov.
2. V rámci obnovy /reštaurovania prestierkovaná juhozápadná fasáda Tribelovej veže. V porovnaní s fasádou z predchádzajúcej fotografie je úplne “bez života”.
3. Podvečerná nálada…
-
Hrad Slovenská Ľupča – múr vonkajšieho opevnenia na juhovýchodnej strane, ktorý je súčasne aj oporným múrom nádvoria:
1. Nedatovaná fotografia z varak.hu ukazuje jeho vonkajšiu stranu pred nedávnym preomietnutím.
2. V súčasnosti tvrdá omietka s takmer lešteným povrchom romanticky odhaľuje čelá niektorých kameňov v murive.
3. a 4. Skoro celý múr je zjavne v pohybe.
5. a 6. Omietka sa miestami oddeľuje od muriva.
-
…
Zvýšený záujem verejnosti o priemyselnú architektúru sme mohli zaznamenať len pred tromi rokmi. Kríza, ktorá spomalila výstavbu, spomalila aj záujem o tieto špecifické pamiatky. Na svoj osud však čakajú ďalšie stavby. Budeme vedieť, čo s nimi, keď príde ďalší stavebný boom?
Čítajte viac v článku Tomáša Gálisa zo 7. 10. 2010 na sme.sk. -
… na jednej strane pomaly reštaurátorský prístup ibavápnom, …
Podľa mojich skúseností slovenskí, komorovým zákonom chránení reštaurátori “ibavápnom” nechcú a nevedia robiť. Všade musia aspoň cvrknúť nejakej disperzie, bieleho cementu alebo použijú rovno nejakú priemyselne vyrábanú maltovú zmes, ktorá sami nevedia čo všetko obsahuje… -
Dali sme si vyrobiť bránku ako presnú kópiu pôvodnej a výsledok je príšerný: je to také isté, ale spôsob spracovania je moderný a aj keď sa použilo pôvodné kovanie a všetky proporcie sedia – výsledok je veľmi zlý – stolár odviedol “peknú a kvalitnú” robotu.
Evi, môžeš sem posunúť aj fotky vašej bránky “before and after” / pred a po? -
…
Obnovu Námestia hrdinov začala samospráva v septembri. Firma, ktorá bude stavať centrum Europa, vybudovala parkovisko za Družbou. Následne zatvorili pôvodné parkovisko. Dlažba, ktorá ho pokrývala od roku 1896, je na haldách.„Asi 60 percent starých kameňov použijeme po vyčistení späť. Zvyšné pôjdu na krížnu cestu na Kalváriu. Sú v dobrom stave,” hovorí prednosta Marián Sokol o osude žulových kociek starých vyše sto rokov.
O historickú dlažbu bol veľký záujem. „Keď sa ľudia dozvedeli, že sa bude námestie rekonštruovať, volali, že by kamene odkúpili. Asi ich plánovali použiť v záhradkách alebo ich chceli z nostalgie,” myslí si.
Na novom námestí budú tri fontány, zeleň, lavičky. Pomník obnovia, za ním bude detské ihrisko, ktoré bude slúžiť aj pre zákazníkov obchodno-kultúrneho centra. Pod Europou bude aj 360 parkovacích miest na dvoch podzemných podlažiach. K nim pribudne ďalších 130 parkovacích miest pod dokončovaným hotelom Astrum.
Zmení sa aj doprava, cesta pred úradom zanikne, prechádzať ňou bude pešia zóna. Práce by podľa prednostu mali byť hotové záverom budúceho roka. Následne sa začne rozoberať Družba. Europa ju má nahradiť v roku 2013.
Čítajte viac v článku Jany Némethovej z 30. 9. 2010 na sme.sk. -
V roku 2001 sme robili našu prvú hlinenú omietku – exteriérovú, najprv s pridaním vápna, potom bez vápna, žiadny polymér. Soklík je z vápennej omietky. Tá hlinená omietka drží dobre doteraz.
Mimochodom, dovtedy bol ten dom omietnutý vápenno-cementovou omietkou, ktorá mala niekde aj okolo 10 cm hrúbku, aby boli steny pekné rovné… Tam, kde sa do muriva z nepálenej tehly dostávala – najmä zospodu, z neodizolovaných základov – vlhkosť, boli tehly do hĺbky rozpadnuté; omietka vlhkosti nedovolila dostať sa na povrch a tam sa odpariť.
Už som to tu kdesi kedysi písal, že podľa mojej skúsenosti pridávať vápno do hlinenej malty ako dodatkové spojivo ani nie je potrebné; hádam len ako dezinfekciu, aby – keď je vlhké počasie a omietka dlho schne – nezačala plesnivieť slama alebo iné rastlinné vlákna v omietke. Tú istú službu by malo urobiť aj predchádzajúce namáčanie slamy vo vápennom mlieku.
-
Rado v podstate máš pravdu, sám mám subjektívny pocit, že sa “hráme” dosť často na viacerých “pieskoviskách”, než by sa mi páčilo. Asi môj príspevok správca vymaže, lebo odbočujem… :-( Len ako príklad uvediem archeológiu v “kuchyni” pri 5. bráne – to sa mohlo radšej niečo s tým nešťastným okienkom pri výlome (pri polvalcovke), ktoré si zaslúži metál ak prežije zimu … Ale v mojom príspevku som hrbolato chcel povedať, že čas valcuje ten lietavský hrad… Ak ti tečie z 10 dier do lode, je síce chvályhodné, keď jednu zaplátaš, zavaríš, natreš, lakom prestriekaš, že nebude po nej ani pamiatky (a trebárs aj s garanciou “doživotnej záruky”), ale čo z toho keď na zvyšných 9 niet času, síl a energie ….
-
Troška si uhol Jozef, téma je o materiáloch používaných na hrade. )Tvoj príspevok by sa hodilo presunúť k Lietave samotnej…Asi pred týždňom – dvoma som písal, že skôr by sme mali ísť cestou kvality, ako kvantity. A za tým si budem stáť, aj pokiaľ budem jediný tohto názoru. Ono je to z odstupom už len 5 rokov vidno aj na Lietave, že stále sa išlo na nové a nové zásahy a rozrobené sa riadne nedokončili. Viď 5.brána a jej izolácia klenby. Presakuje naďalej, zatrávnenie bolo zničené a neopravené, zarastené je to burinou a možno už aj krovinami atď….A mám pocit, že ani nieje vôľa dať pár dní na to, aby sa to spravilo, ako treba. Aj tá nopovka sa dá položiť tak, aby nerušila oko, no to chce zase čas a “pohrať sa” s tým, ako len rýchlo hodiť na miesto a šup-šup na lešenie pri inom objekte. Ak sa dakto pustí do nápravy po 3-4 rokoch, tak ten čas, čo si to vyžadovalo vtedy plus čas na nápravu bude isto viac, ako keby sa to spravilo RAZ a PORIADNE. Keby mala Yvet z Blatnice čas k to mu pár slov, myslím že by potvrdila, že toto jej omielam dookola, aby si dala fakt záležať na detailoch a robila veci precízne. Ono sa to vráti a oplatí viac, ako chytro chytro “valiť kubíky” a potom špekulovať, kto to pôjde o tri roky prešpárovať a pod. Prečo by nemohla po nás ostať po skončení zásahu aj kvalitná aj estetická práca? Myslím, že aj ten estetický dojem dvýha hodnotu práce a jej význam, alebo nie? :roll:
-
He he, ja taký čumil a príležitostný “kameň/kýbel podaj”, ja by som na estetiku v rozbrblanom stave (v akom je trebárs tá naša Lietava) z vysoka …. Keby som mal na to a niekto by mi to dovolil :-D, ja by som celú “jedničku” pokryl dákou nepremokavou celtovinou na celú zimu a nech sa všetci estetici z toho hoc aj po…. Chobi raz bohorovne povedal takú vetu, že je jedno čo spadne, že “máme” všetko zamerané a postavíme znovu … :-D Tak keď vidím ako strašne pomaly “rastú” tie nové kubíky a ako jednoducho sa len po malom drcnutí sype origoš murivo dolu do pekla devastácie, tak by som vydal najradšej zákaz pršať/mrznúť/atď. :-D Na “jedničke” je v jadre to originálne pojivo vyplavené hádam aj do 3 m odvrchu a celá hmota preteká ako špongia … Každé aj odstrašujúce pre oči riešenie proti vode je bingo … Skúsme si spočítať čo za otročinu bude “vrátiť” líce fasády južnej strany “jedničky” na svoje miesto a o koľko viac šutrákov zletí v súčasnom stave do apríla dolu svahom … A keby sme mali na Lietave len “jedničku”, že …?! Pri poslednej návšteve hore sme sa s Chobim a tým šikulkom špárovačom/omietky fixáčom (ktorému som zase zabudol meno) prešli k polvalcovej bašte … a ako znalci vedia, ten zbytkovo zaklenutý “kumbál” v gotickom vysunutom prístavku (na ktorý Kiniži “prilepil” polválcovku), pod kútovým odtrhom, tak ten “kumbál” až kričí – robte so mnou niečo, lebo vám aj ja (po zime) zamávam a ani sa nerozlúčim … A takýchto tikajúcich umieráčíkov v hornom hrade – viac než na jeden ľudský život stačí, tak to s tou (vraciam sa) estetikou nechajme naším vnukom :-D …
-
Evi, pozerám, že sme sa na teba všetci vykašľali…
– môžeme tú rozpadnutú maltu z medzier namiesto kefkovania vyvapkovať?
Áno, ale opatrne, aby voda nebrala kamene :wink: .– v miestach, kde nie sú betónové čiapky na múrikoch (obrázok 2.) stačí povrch upraviť vápennou maltou s vyspádovaním na strany?
Dal by som nejakú striešku. S maltovou korunou kamenného muriva nech sa trápia hradári :wink: .– vápenná omietka, aj keď nebude úplne držať – po opravení sa nebude oddeľovať v plátoch, je šanca, že len bodovo?
Vápenná omietka bude zvetrávať – mrviť sa najprv na povrchu, potom do hĺbky. Nemala by sa plošne odlupovať.– je este nejaká finta v zložení malty, ktorá by efekt trvanlivosti podporila?
Možno použitie hydraulickej vápennej malty. Isto pomôže vhodná úprava povrchu: hrubozrnná, neutlačená namiesto hladenej.– má zmysel okolo základu múrikov vykopať rýhu a vyplniť ju štrkom, aby sa malta priamo nedotýkala trávnika?
Áno. Ale nepreceňuj to. Treba zvážiť pomer pracnosti a prínosu.– omietnutý plot sa, predpokladám, natrie vápnom?
Môže sa aj sa nemusí.– pomohlo by, ak by sa do existujúcich betónových čiapok zo spodnej strany nejakým šikovným spôsobom zapílili odkvapkávacie drážky?
Určite.