[palo]

Bol som v Českom pohraničí a tam som videl základy z kameňa a aj celé murivu bez jediného zrnka vápna hliny a cementu a piesku.
Nasucho = bez malty stavanému kamennému murivu sa venoval kurz a seminár v Banskej Štiavnici na konci marca 2010. V krátkom čase vyjde tlačou zborník.

[palo]

Palo, neviem ci vtedy bolo odlezane vapno luxus alebo skor standard, na zaklade coho usudzujes ze lezane vapno bol prepych?
Ak sa hasievalo vo velkom, nebol to vobec luxus ako je dnes…este ja si pamatam, ze na dedinach bola jama s hasenym vapnom uplnym standardom takmer pri kazdom dome, a to bolo nejakych 30 rokov dozadu…

Skoda ze nemame viac zmienok, celkom zaujimava by bola studia a analyza, kolko sa skutocne murovalo zo spominanej “horucej”malty a kolko z klasickej malty z haseneho l.ezaneho vapna…
Chcem som v odpovedi zacitovať z odborne fundovaného textu, ale akokoľvek som listoval v zborníku Vápno & vápenné technológie pri obnove pamiatok (2005), nenašiel som čo som hľadal. Preto si dovolím len tak spamäti voľne prerozprávať, čo na seminári hovoril rakúsky reštaurátor Hannes Weissenbach, špecialista na vápno:

Na veľké stavby sa spotrebovalo veľké množstvo vápna, ale nikde archeologický výskum nepreukázal existenciu tomu zodpovedajúcich vápenných jám pre zásoby vápna na roky dopredu. Našli sa však tzv. maltové fľaky po príprave malty priamo na zemi. Vápno sa na stavbe neskladovalo, ale krátko po dovezení spotrebovalo. Vzhľadom na vtedajšie možnosti dopravy sa nedá predpokladať, že by sa potrebné veľké množstvo haseného vápna dovážalo, keďže pálené vápno má podstatne nižšiu objemovú hmotnosť. Z toho všetkého usudzuje, že na murovanie aj na hrubé omietky sa používala horúca malta. Laboratórny dôkaz analýzou vytvrdnutej malty je nemožný (? – to si presne nepamätám).

[palo]

… Topoľčiansky hrad…Jedného dňa (a to bude čoskoro) to bude verejne prezentované (a my dobrovoľníci sme takmer bez šance osloviť masy, keď žijeme z ruky do huby :( ) ako bohovský úspech. Už nie Strečno, už z Topoľčian budú ľudia nadšení a začnú ho používať ako príklad…a môžme začať znova vysvetľovať, znova ukazovať atď… :? Kritický zlom môže nastať, keď takýto štýl práce, ako vidno na TO začne byť pre masy prezentovaný, ako “vzor”. Stále bude väčšina nadšená, že “ale veď sa podarilo ďalší hrad zachrániť, veď to predsa chcete aj vy”.
Chlapci lietavskí a dievčatá lietavské! Prepáčte, že nie hneď ako som si pozrel tú zbierku fotografických porovnávačiek “predtým a teraz”, ale až dnes vám vyslovujem svoje obrovské uznanie za to, akým smerom svoj hrad “vediete”. Ale hneď som tú linku rozoslal všetkým svojim známym, ktorých to môže zaujať, aj v zahraničí.

Rado je trochu skeptický, či vaše výsledky môžu nadchnúť verejnosť a ovplyvniť verejnú mienku. Ja myslím, že stále máte jedinečnú šancu na publicitu vzhľadom na pozíciu hradu na zozname 100 najohrozenejších pamiatok sveta. Ponúkam pomoc v rámci svojich možností.

[palo]

… ci Strecno stratilo toho ducha? Prudi tam horda beznych ludi aby zazili tu atmosferu a su z toho nadseny. Ci toto nieje pri nasej obnove tiez zamerom? Alebo toto ideme ignorovat len pre to, ze ako skusenym nam tam cosi vadi? Tak naco sa s tymi pamiatkami tak lopotime? Chceme ich zachovat, ale pre koho vlastne?
Dnes som na túto stránku pridával príspevky o mlynoch v Kvačianskej doline. Aj o nich sa dá napísať: “Prudi tam horda beznych ludi aby zazili tu atmosferu a su z toho nadseny. Ci toto nieje pri nasej obnove tiez zamerom?” A pritom medzi prístupom k obnove Strečnianskeho hradu a kvačianskych mlynov je absolútne diametrálny rozdiel. Neviem, sú to tí istí ľudia, čo sú nadšení pri návšteve Strečna a mlynov na Oblazoch?
Každopádne, to Strečno a s ním aj iné brutálne obnovené (bývalé) pamiatky deformujú vkus verejnosti, verejnú mienku o ochrane pamiatok. Do lektorských textov, článkov a publikácií o nich by sa mala dostávať jasná informácia: Toto je slepá ulička vývoja ochrany pamiatok, tadiaľto cesta ďalej nevedie!

[palo]

Pred štyrmi rokmi koľko bolo nápadov… Kto poradí tomuto ministrovi?

[palo]

…
„Začali sme pracovať v jeseni v roku 1980. Išlo nám o to, aby pôvodné objekty ostali v krajine, netušili sme, že mladšia generácia ich dá aj do prevádzky. Nebol to náš prvoradý cieľ,” vysvetľuje Marián Huba.
…
„Obnovujeme pôvodný autentický stav. Tak, ako mlyny vyzerali a fungovali kedysi, chceme, aby vyzerali a fungovali aj dnes so všetkým, čo k tomu patrí. Aj so zázemím. Kosíme lúku alebo ju spasú kozy, máme záhradku a stroje, ktoré pracovali a vyrábali, nech pracujú aj dnes,” vysvetľuje mlynár Martin Petráš, ktorý mlyn stráži a aktívne sa podieľa na zachovávaní jeho pôvodného rázu.

Aj vďaka jeho zásluhe dnes fungujú staré mechanizmy. „Na Slovensku je, žiaľ, zázrak, keď sa zachová technická pamiatka. Za vrchol sa považuje, keď je zakonzervovaná a uložená. My sme obnovili pôvodný pohon, pôvodné koleso. Aj elektrina, ktorou svietime, je vyrobená z vody. Koleso sa točí od rána do večera, stále bežia prevody. Chceme, aby pamiatka fungovala a využívala sa v takom režime ako v minulosti,” hovorí dobrovoľný ochranca prírody Martin Petráš.
Čítajte viac v článku Ľubice Kubišovej z 24. 9. 2010 na sme.sk.

[palo]

Cieľom projektu je prostredníctvom spoločných kultúrnych podujatí prehĺbenie spolupráce medzi obomi partnerskými mestami. … Prvú aktivitu projektu, Sviatok vína, odštartovalo mesto Holíč 12. júna tohto roku slávnostným otvorením vinotéky, reprezentačných priestorov mesta a zrekonštruovaným bastiónom zámku.
Čítajte viac: TU

Internetová stránka projektu Tereziánsky remeselný dvor

[palo]

Holíč postupne obnovuje zámok

28. 06. 2010 (SITA) – Po vyčistení a otvorení zámockých vodných valov je na rade projekt rekonštrukcie a revitalizácie bývalej tabačiarne. Jedna z nevyužívaných budov v zámockom areáli v minulosti slúžila ako sušiareň tabaku, dnes je v zlom technickom stave. Ako agentúru SITA informovala vedúca oddelenia regionálneho rozvoja a dotačnej politiky Katarína Turečková, mesto na jej obnovu získalo takmer 2,5 milióna eur z Regionálneho operačného programu. Po rekonštrukcii bude využívaná na osvetové účely a kultúrne podujatia. „Bude tu umiestnená stála expozícia ľudových tradícií, stála expozícia Holíčskej fajansy, galéria, čitáreň a bibliotéka, ale aj vysunutá expozícia turistickej informačnej kancelárie,“ uviedla Turečková. S rekonštrukciou by mali začať už čoskoro a jej ukončenie je plánované na september budúceho roka.

Mesto Holíč bolo úspešné aj s ďalším projektom týkajúcim sa zámku. V rámci programu cezhraničnej spolupráce Slovenskej republiky a Rakúska získali 571 341 eur na vybudovanie Tereziánskeho remeselného dvora. Podľa Turečkovej momentálne prebieha investičná časť projektu, ktorá spočíva v úprave vonkajšej časti bastiónu a časti vnútorných priestorov jednej z hospodárskych budov zámku, kde vznikne vinotéka a reprezentačné priestory mesta.

Holíčsky zámok bol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku v roku 1970. Jeho dnešný neskorobarokový výzor je výsledkom prestavby renesančnej protitureckej pevnosti na reprezentačné letné sídlo rodiny Habsburgovcov. Trojpodlažná obytná budova, pôdorysne riešená do tvaru písmena U je obohnaná mohutným dvojnásobným systémom hradobného múru a priekopy, za ktorými pokračoval rozsiahly ohradený park zlikvidovaný po roku 1919. Zámok mesto dostalo od štátu po roku 1989. Potom, čo ho predali súkromnej firme, ho znovu získali do svojho vlastníctva v septembri 2007 za 30 miliónov korún. V roku 2008 samospráva urobila potrebné stabilizačné opatrenia a zámok sprístupnili verejnosti. Konajú sa tu tiež kultúrne podujatia ako Zámocké pivné slávnosti či Tradície bez hraníc.

[palo]

02. 05. 2010
Meno rakúskej cisárovnej Márie Terézie má vo svete cveng. Aj u nás sa ňou radi oháňajú organizátori kultúrnych akcií, bratislavských korunovácií či dokonca vinári.

V Európe je to značka, ktorá priťahuje ľudí aj peniaze. Preto je zarážajúce, že sme na Slovensku nechali schátrať jej jedinečné letné sídlo – zámok v Holíči na Záhorí.

Po Bratislavskom hrade je holíčsky zámok vlastne jediným miestom na Slovensku, ktoré sa môže pýšiť, že bývalo cisárskym sídlom. Manžel legendárnej cisárovnej František Lotrinský ho kúpil v roku 1736 od Czoborovcov. “Kúpil ho lacno, lebo bol v zlom stave,” vysvetľuje sprievodkyňa Helena Nováková, ktorá sa podujala, že nám zámok ukáže.

CISÁRSKY BIZNIS

Manžel Márie Terézie si chcel v Holíči, ktorý ležal na významnej obchodnej ceste, vybudovať svoje letné útočisko. “Z Viedne to sem bolo blízko, iba šesť hodín cesty.” Na svoje nové panstvo chodil často – zatiaľ čo jeho žena vládla a rodila jedno dieťa za druhým, on sa pustil do podnikania. Už tri roky od kúpy sa jeho holíčske panstvo dostalo do zisku a v roku 1755 dobudoval zámok s priľahlými budovami do dnešnej podoby.

Všetko nastavil tak, aby si hospodárstvo na seba zarobilo. „V Holíči zriadil manufaktúru na keramiku – a vydal na jej výrobky 10-ročnú ochranu, aby rakúska šľachta kupovala keramiku z jeho továrne, čiže mal z toho super zisky. Postavil tiež sýpku, ktorá vlastne slúži dodnes, vybudoval rybník, v neďalekých Kopčanoch zriadil cisársky žrebčín, chov kačíc…“ vymenúva Nováková.

Holíč sa stal natoľko reprezentatívnym sídlom, že samotná Mária Terézia tu bola asi 30-krát na dlhodobých pobytoch a na „akcie“ si sem pozývala aj 400 hostí.

TVRDÉ RANY

Tie časy sú však preč… V roku 1921 zámok prepadol v prospech československého štátu a vlastne už odvtedy chátra. Naposledy tam sídlila škola, v kaplnke si dokonca spravili premietaciu miestnosť, za komunizmu tam bola aj predajňa autodielcov. Z pôvodného inventára ľudia rozkradli, čo sa dalo. „Veľká časť vecí z nášho zámku skončila v kaštieľoch na Morave a v Česku,“ tvrdí primátor Holíča Zdenko Čambal. Preto sme zvedaví, ako to vyzerá vnútri niekdajšieho cisárskeho sídla.

PRÁZDNY A ŠPINAVÝ

Zámok dnes stojí skrytý za socialistickými panelákmi, ale ešte pred pár desaťročiami bol živou súčasťou mesta. Na prvý pohľad vyzerá majestátne a romanticky – ide sa k nemu po moste, ktorý vedie ponad vodnú priekopu. Keď prichádzame bližšie, už svoje chybičky krásy neskryje – omietka na mnohých miestach chýba, okná sú smutné špinou… Prázdny, strašidelný zámok. Spolu so sprievodkyňou prichádzame cez nádvorie k veľkej mrežovanej bráne. Otvára jednoduchý visací zámok a vchádzame dnu. Vnútro úplne „ladí“ s vonkajškom. Holé obité steny, prach, holubí a ktovie ešte aký trus… Pri podrobnejšom skúmaní však objavujeme posledné spomienky na zašlú slávu – honosné schodisko, zdobené zábradlia, drevenú podlahu. „Podlaha vo vstupnej hale bola z dubových pňov, vidíte, ešte veľa sa ich tu zachovalo. Do vnútra sa totiž zozadu vchádzalo priamo s koňmi a kočom a drevo tlmilo zvuk kopýt,“ vysvetľuje Nováková.

ROZKRADNUTÉ, ZNIČENÉ

Stúpame po kamennom schodisku na prvé poschodie, sprievodkyňa nás vedie do tzv. Čínskej sály. Je to najzachovanejšia časť zámku. Vchádzame do veľkej miestnosti obloženej zrkadlami a drevom, s vyobrazeniami čínskych motívov, zo stropu visia zaprášené krištáľové lustre. V skrini sú uložené posledné zvyšky pôvodného inventára – kusy rámov z obrazov a podobné haraburdie. Na parketovej podlahe sú dve kreslá a obrovská medená nádoba. „To nie je vaňa, ale nádrž na zachytávanie dažďovej vody. Pôvodne bola pod strechou, ale keď pred 30 rokmi robili na zámku novú strechu, dali ju sem,“ vysvetľuje sprievodkyňa. V Čínskej sále sa dá naozaj zabudnúť na to, v akom je zámok úbohom stave. Z okien je výhľad na aleju a cestu, ktorou sem kedysi chodievala cisárovná, práve v tejto sále sa zabávala šľachta, tu sa tancovalo, hodovalo… Bohužiaľ, ostatné miestnosti v zámku nemali ani takéto minimálne šťastie.

NÁDEJ NA ZÁCHRANU?

Napriek očividnej schátranosti zámok aj vnútri pôsobí honosne a vznešene. A ak k tomu znie zasvätený výklad sprievodkyne, ktorej holíčsky zámok prirástol k srdcu, je ilúzia návštevy cisárskeho sídla takmer dokonalá. „Viem, vodím ľudí vlastne do ruiny… Ale tým, ktorí sem prídu, musím rozpovedať príbeh tohto úžasného miesta tak, aby im ožil cisársky zámok pred očami,“ dodáva Helena Nováková. Verí, že sa ešte dožije toho, keď sa zámok raz zaskvie v plnej kráse. Prvé náznaky nádeje na záchranu už prišli – prednedávnom mesto vyčistilo vodnú priekopu, jedna zámocká hospodárska budova sa mení na kongresové centrum, ale kto bude mať odvahu pustiť sa do rekonštrukcie samotného zámku? Hádam sa niekto nájde, aby sme sa pri vyslovení mena Mária Terézia nemuseli hanbiť za to, že sme zdevastovali jej sídlo.

ZÁMOK ZNOVA PATRÍ MESTU

Do rúk štátu sa zámok dostal v roku 1921 a odvtedy chátra. V 90. rokoch sa jeho majiteľom stalo mesto Holíč, ktoré hľadalo možnosti jeho využitia. To boli časy raného kapitalizmu… „Dokonca si ho bola obzrieť firma, ktorá na zámku plánovala zmrazovať nebožtíkov s tým, že ak sa nájdu nové technológie, tak ich oživia,“ spomína primátor Čambal. Mesto zámok v roku 1996 predalo a pred troma rokmi ho odkúpilo späť za 30 mil. korún. Vedenie mesta sa snaží zámok oživiť – vyčistili vodnú priekopu a pustili sa do obnovy jednej hospodárskej budovy. Tiež tu organizujú veľa podujatí.

Autor: Nový Čas Nedeľa, Andrej Ďuríček

[palo]

Historické vyobrazenia a fotografie z roku 2009 (aj letecké) spolu s textovými informáciami nájdete TU.

[palo]

Zhodou okolností som bol v Holíči pred týždňom v pondelok. V areáli zámku jedna partia privezeným betónom opravovala jamy na cestách, druhá partia premurovávala / domurovávala kamenný múrik vo vnútri “spadnutého” juhovýchodného bastiónu.
Jeden z prvej partie (asi jej šéf) sa pýta dvoch z druhej partie: “Nechcete betón?”
Jeden z druhej partie odpovedá: “A nač by nám byl? My ho máme dost.”

[palo]

Radnica už vie, čo spôsobilo zrútenie múru pri zámku
Deštrukciu múru okolo Holíčskeho zámku spustili extrémne dažde v prvej polovici roka

26. septembra 2010 (SITA) – Vedenie Holíča už vie, čo spôsobilo začiatkom mája zrútenie časti oporného múru vo vodnej priekope okolo Holíčskeho zámku. Asi päťdesiatmetrový úsek sa vtedy nečakane zosypal. Z odborného posudku vyplýva, že príčin zrútenia múru je viac.

,,Okrem iného aj nešťastná rekonštrukcia v sedemdesiatych rokoch minulého storočia, pri ktorej pribudol betónový veniec, ktorý tam nemal čo robiť, nevyhovujúca drenáž, ďalej odľahčenie päty múra a napustenie vody do priekopy pred dvoma rokmi,“ povedal primátor Zdenko Čambal, ktorý má k dispozícii posudok špecializovanej firmy na inžiniersko – geologický prieskum. Proces deštrukcie však spustili až extrémne zrážky v prvej polovici roka, ktoré presiahli celoročný priemer.

Celý múr má približne 1200 metrov, ďalšie úseky však zatiaľ držia pokope. Odborníci mestu navrhli ich podsypanie kameňom. Radnica uvažuje aj o sanácii zrútenej časti. ,,Návrhov je niekoľko, teraz sa musíme baviť o cenách. Až keď budeme poznať cenu jednotlivých spôsobov, potom sa môžeme pre niektorý rozhodnúť,“ skonštatoval Čambal. To isté platí aj pre podsypanie zatiaľ nepoškodených častí múra.

Samospráva môže na obnovu zrútenej časti múru použiť 17 tisíc eur z dotácie ministerstva kultúry, pôvodne určenej na budovu holíčskej fajansy, čo však určite stačiť nebude. Mestské zastupiteľstvo vyhlásilo na záchranu národnej kultúrnej pamiatky verejnú zbierku, do ktorej môžu stále prispievať jednotlivci i inštitúcie.

[palo]

…
Firma bola založená v roku 1930, keď zahájila produkciu modelu GAZ-A. Výroba slávnych Moskvičov bola spustená v roku 1947.
Čítajte viac v správe z 24. 9. 2010.

[palo]

Neviem, či len mňa otravuje to malé okno v predchádzajúcom príspevku… Keby ešte niekoho, môže kliknúť sem.

[palo]