palo
Forum Replies Created
-
Ja by som to nejako zvlášť neriešil. Stenu by som poometal (aby rozmrvená malta nevypĺňala škáry medzi kameňmi až do roviny steny, ale bola povedzme o 1 cm hlbšie), nakropil vodou a nahadzoval omietku.
Ale ak chcete silou-mocou penetrovať, treba v prvom rade vedieť, aká je to v murive malta: vápenná? hlinená? Aké veľké čiastočky sa uvoľňujú? Ako ľahko sa uvoľňujú? Pomohla by aj detailná fotka.
-
Presunutý príspevok:
No tá recyklácia omietky sa mi veru nepozdáva. To ako keby som robil omietku s vytvrdnutým a rozdrveným vápnom.
Ja som obúchal omietku, mám ju na kope vonku, bola dosť rozdrvená, zmokla a vyschla, ale veru už nestvrdla…
-
To je veľmi podozrivé až nemožné, že do rozdrvenej starej malty už nič nepridávali. Skarbonatizované vápno = uhličitan vápenatý už nemá žiadne spojivové vlastnosti.
-
Presunutý príspevok:
Opakované použitie vápennej omietky
Myslím že sa niekto zaujímal o opakované použitie obitej vápennej omietky. Pozerala som na Viasat history obnovu viktoriánskej farmy a ťam použili vápennú omietku, ktorú predtým obili. V dieži ju drevenými drúkmi rozdrvili na prach, preosiali aby neboli hrudky, ktoré potom znova rozdrvili a preosiali. Nič do toho nepridávali len to vymiešali do hmoty potrebnej hustoty a nahodili na steny a vyhladili. -
Archeologický ústav bude musieť prepúšťať, ohrozené sú výskumy
Podklady k návrhu rozpočtu na budúci rok z dielne ministerstva financií nepočítajú ani s centom na systematický archeologický výskum na Slovensku. Výrazné škrty pocíti celá Slovenská akadémia vied.31. augusta 2010 (SITA) – Koniec systematických archeologických výskumov na Slovensku, pozastavenie rozbehnutých projektov a prepúšťanie zamestnancov. Toto všetko hrozí Archeologickému ústavu na základe podkladov k návrhu rozpočtu na budúci rok z dielne ministerstva financií. Počíta s poklesom bežných výdavkov skoro na polovicu a mzdových prostriedkov na 82 percent oproti súčasnému stavu. Zároveň neobsahuje ani cent na systematický archeologický výskum. Predošlá vláda naň peniaze našla, bolo to po mnohých rokoch. Teraz hrozí, že sa opäť budú robiť len záchranné výskumy pri stavebných akciách, ktoré financujú investori. „Znova sa dostávame do situácie, že vedecký výskum na Slovensku nebude, pokiaľ nám ho niekto zo zahraničia nezaplatí. Môžeme skončiť tak, že budeme už iba jedna firma, ktorá bude robiť len záchranné výskumy a veda zostane bokom,“ povedal pre agentúru SITA riaditeľ Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied v Nitre Matej Ruttkay.
Ohrozené sú rozbehnuté systematické výskumy aj rôzne projekty, hovorí Ruttkay. Skončiť sa môže napríklad výskum hradiska v Bojnej v okrese Topoľčany, odkiaľ nálezy doslova prepisujú históriu Slovenska. Zároveň by mohli stroskotať plány na revitalizáciu a využitie areálu bývalých kasární pod Zoborom v Nitre, kde získal Archeologický ústav od armády 12 budov, ktoré však treba nutne zrekonštruovať. Ani ďalšie roky zrejme neprinesú zmenu, pretože výhľadové rozpočty až do roku 2013 zostavené ministerstvom kopírujú rok 2011.
„Podklady k rozpočtu, ktoré sme dostali z ministerstva financií, nás doslova vystrašili. Prakticky to znamená, že budeme musieť prepustiť 20 až 25 zamestnancov,“ uviedol Ruttkay. Vyberať ich chce podľa výkonnosti. Podľa riaditeľa Archeologického ústavu si treba uvedomiť, že keď zdatných vedcov raz pustia, už ich späť tak ľahko nedostanú, pretože sa uplatnia inde – či už doma alebo v zahraničí.
Výrazné škrty pocíti celá Slovenská akadémia vied. „Na Slovensku bude napriek tomu, že sa deklaruje budovanie vedomostnej spoločnosti, akadémia vied dosť výrazne postihnutá, skonštatoval Ruttkay. Poukázal na to, že v Čechách napriek kríze akadémii vied na rozpočet nesiahli, v Nemecku si vedecké pracoviská ešte prilepšia. „Prvé správy boli také, že nás skrátia o 12 percent, ale nekráti sa to, čo reálne akadémia v tomto roku dostala, ale pôvodný návrh ministerstva financií ešte pred schvaľovaním rozpočtu na tento rok. Takže v skutočnosti to je skoro 20 percent,“ skonštatoval Ruttkay.
-
Archeologický ústav bude musieť prepúšťať, ohrozené sú výskumy
Podklady k návrhu rozpočtu na budúci rok z dielne ministerstva financií nepočítajú ani s centom na systematický archeologický výskum na Slovensku. Výrazné škrty pocíti celá Slovenská akadémia vied.31. augusta 2010 (SITA) – Koniec systematických archeologických výskumov na Slovensku, pozastavenie rozbehnutých projektov a prepúšťanie zamestnancov. Toto všetko hrozí Archeologickému ústavu na základe podkladov k návrhu rozpočtu na budúci rok z dielne ministerstva financií. Počíta s poklesom bežných výdavkov skoro na polovicu a mzdových prostriedkov na 82 percent oproti súčasnému stavu. Zároveň neobsahuje ani cent na systematický archeologický výskum. Predošlá vláda naň peniaze našla, bolo to po mnohých rokoch. Teraz hrozí, že sa opäť budú robiť len záchranné výskumy pri stavebných akciách, ktoré financujú investori. „Znova sa dostávame do situácie, že vedecký výskum na Slovensku nebude, pokiaľ nám ho niekto zo zahraničia nezaplatí. Môžeme skončiť tak, že budeme už iba jedna firma, ktorá bude robiť len záchranné výskumy a veda zostane bokom,“ povedal pre agentúru SITA riaditeľ Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied v Nitre Matej Ruttkay.
Ohrozené sú rozbehnuté systematické výskumy aj rôzne projekty, hovorí Ruttkay. Skončiť sa môže napríklad výskum hradiska v Bojnej v okrese Topoľčany, odkiaľ nálezy doslova prepisujú históriu Slovenska. Zároveň by mohli stroskotať plány na revitalizáciu a využitie areálu bývalých kasární pod Zoborom v Nitre, kde získal Archeologický ústav od armády 12 budov, ktoré však treba nutne zrekonštruovať. Ani ďalšie roky zrejme neprinesú zmenu, pretože výhľadové rozpočty až do roku 2013 zostavené ministerstvom kopírujú rok 2011.
„Podklady k rozpočtu, ktoré sme dostali z ministerstva financií, nás doslova vystrašili. Prakticky to znamená, že budeme musieť prepustiť 20 až 25 zamestnancov,“ uviedol Ruttkay. Vyberať ich chce podľa výkonnosti. Podľa riaditeľa Archeologického ústavu si treba uvedomiť, že keď zdatných vedcov raz pustia, už ich späť tak ľahko nedostanú, pretože sa uplatnia inde – či už doma alebo v zahraničí.
Výrazné škrty pocíti celá Slovenská akadémia vied. „Na Slovensku bude napriek tomu, že sa deklaruje budovanie vedomostnej spoločnosti, akadémia vied dosť výrazne postihnutá, skonštatoval Ruttkay. Poukázal na to, že v Čechách napriek kríze akadémii vied na rozpočet nesiahli, v Nemecku si vedecké pracoviská ešte prilepšia. „Prvé správy boli také, že nás skrátia o 12 percent, ale nekráti sa to, čo reálne akadémia v tomto roku dostala, ale pôvodný návrh ministerstva financií ešte pred schvaľovaním rozpočtu na tento rok. Takže v skutočnosti to je skoro 20 percent,“ skonštatoval Ruttkay.
-
…
Ľubomír Sabo, akademický sochár a zodpovedný reštaurátor povedal, že na katedrálnej veži sa teraz robia klampiarske práce. „Korunu dáme späť na vežu, až keď budú hotové.”
Sabo tvrdí, že rozsah poškodenia strechy je podstatne väčší, ako sa predpokladalo. „Podľa všetkého sa pôjde do toho stavu, ktorý je teraz, kamenné prvky sa zreštaurujú, povrch omietky sa preomietne tenkou vrstvou jemnej ušľachtilej omietky, ktorá by sa mala blížiť k farbe kameňa,” tvrdí Sabo. Podľa neho však zatiaľ ide len o návrhy. „Konečný výsledok bude závisieť od skúšok a dohody s pamiatkarmi.”
Peter Jurkovič, riaditeľ Krajského pamiatkového úradu povedal, že to záleží na celkovom vyhodnotení nálezov. „Zatiaľ je niekoľko verzií, sú stavebné etapy, ku ktorým sa nedá vrátiť, záleží aj na tom, koľko bude mať investor peňazí.”
Čítajte viac a pozrite si video, ako sa skladala koruna z katedrálnej veže: v článku Michaely Kadvanovej z 31. 8. 2010 na sme.sk. -
Pozrite si reportáž v Správach STV, 25. 8. 2010
-
Pozrite si reportáž v Správach STV, 26. 8. 2010
-
“Vydarených bolo určite viac, ale za výnimočné pokladám napríklad Slovenský mýtus či podujatia k 60. výročiu galérie, hlavne výstavu 60 rokov otvorené, ktoré uplatnili aj nové výstavné a kurátorské stratégie. Iné výstavy zasa prinášali ľudsky nezabudnuteľné stretnutia, napríklad s Adrienou Šimotovou či Martinom Martinčekom, ktorý nám celú svoju výstavu nakoniec daroval.”
Je dnes Slovenská národná galéria aj v medzinárodnom meradle renomovanou inštitúciou?
“Určite. Uvediem aspoň dve podujatia, v ktorých sme vystupovali ako rovnocenný partner – výstavu Ladislava Mednyánszkeho, čo bola, historicky jedinečná profesionálna a partnerská spolupráca s Maďarskou národnou galériou, a Slovenský obraz (anti-obraz) / 20. storočie v slovenskom výtvarnom umení. Túto výstavu sme pripravili v Jazdiarni Pražského hradu k 90. výročiu vzniku Československa, no keďže bola postavená na veľkorozmerných dielach, na Slovensku ju pre absenciu vhodných priestorov ani nemôžeme ukázať. Tento rok nás čaká prehliadka slovenskej gotiky v parížskom Múzeu Cluny.”
Ako sú navštevované výstavy v SNG?
“Tie spomínané videlo na naše pomery dosť ľudí, od 14- do 20-tisíc, čo platí aj o výstave Ľudovíta Fullu k jeho storočnici alebo expozícii Andyho Warhola z jeho múzea v Pittsburghu. Pravda, tú istú Mednyánszkeho výstavu videlo v Budapešti 100-tisíc ľudí, čo je naša celoročná návštevnosť. Ale to je už, takpovediac, iná story.”
SNG je v špecifickej situácii, keďže u nás nemáme Kunsthalle ani umelecko-priemyselné múzeum. Myslíte si, že robíte dosť výstav súčasného umenia?
“Máme zbierky od gotiky až po súčasnosť a zároveň vo veľmi širokom druhovom rozpätí – cez kresbu, grafiku, sochu, maľbu, architektúru, úžitkové umenie, scénografiu, fotografiu až po nové médiá. Preto musíme dbať na to, aby naša výstavná dramaturgia bola vyvážená a rešpektovala tento široký záber. Určite nemôžeme suplovať funkciu Kunsthalle, teda systematickej prezentácie súčasného umenia, ale na druhej strane určite musíme – a aj chceme – robiť aj výstavy súčasného umenia. S tým rozdielom, že u nás by mali mapovať širšie obdobie alebo problém, vyznačovať sa hlbším, syntetickejším ponorom do danej problematiky.”
Privítali by ste teda vznik Kunsthalle a umelecko-priemyselného múzea?
“Samozrejme, ale nie na úkor našich zbierok, veď Kunsthalle ako taká nie je zbierkovou, ale výstavnou inštitúciou. My by sme aj potom kupovali súčasné umenie, veď ono sa o niekoľko desaťročí stane umením historickým.”
SNG má aj mnoho iných činnosti, pred verejnosťou skrytých, ako je tvorba a ochrana zbierkového fondu, vedecko-výskumná, metodická, edičná činnosť a ďalšie. Aká je tam situácia?
“Najväčšie problémy sú s potrebnými priestormi pre depozitáre, s uložením zbierkových predmetov, ktorých máme vyše 50-tisíc. Úspechom je zas postupujúce spracovanie zbierkového fondu, kde nastúpili nové technológie, už dlhšie máme v elektronickej podobe centrálnu evidenciu diel výtvarného umenia, nielen našich zbierok, ale aj slovenských regionálnych galérií. Najnovšie sme pristúpili sme k využitiu oveľa komfortnejšieho softvéru a k masívnej digitalizácii zbierok.”
Spomínate si na nejaký zásadný odborný stret, najťažší umelecký boj počas vášho pôsobenia?
“Najviac to bolo v začiatkoch, pri výstave 20. storočie, asi tam sa zviedli najväčšie názorové boje umeleckých a iných kritikov. Spomínam si aj na zápas o zachovanie premostenia, keď sme presviedčali verejnosť, že je to hodnotný architektonický priestor.”
Ale rušno bolo aj okolo vlaňajšej výstavy Osemdesiate.
“Áno, každá výstava, zasahujúca živých umelcov, je vždy svojho druhu „mínovým poľom”. Ale je pravda, že výstava Osemdesiate sa veľmi nepodarila, mala koncepčné aj organizačné nedostatky.”
Až také, že kurátorka nakoniec opustila galériu?
“Pri jej odchode šlo aj o viacero iných problémov.”
Ako je na tom galéria s financiami?
“Celkový trend vývoja za posledné roky bol výrazne vzostupný, až teraz hrozí výraznejší prepad rozpočtu kvôli kríze. Rozpočet – uvediem čísla kvôli prehľadnosti v slovenských korunách – na bežnú prevádzku bol vyše 80 miliónov korún plus cca 10 – 13 miliónov korún na prioritné projekty, príjmy tvoria okolo 6 miliónov korún. K tomu sa sami snažíme získavať sponzorské prostriedky, teraz sa nám to výraznejšie podarilo pri projekte Renesancia.”
Čo hovoríte na to, že galérii občas vyčítajú akési elitárstvo?
“SNG sa skutočne snažila vystavovať to, čo „teraz a tu” považujeme za hodnotu, kvalitu, hoci možno bude o 20 rokov pohľad budúcej teórie a kritiky, prirodzene, modifikovaný. Skôr ma trápi všeobecná relativita hodnôt, všadeprítomná a tolerovaná povrchnosť, ktorá v tejto spoločnosti vládne aj vo vzťahu k výtvarnému umeniu. Práve preto chcela byť galéria „ostrovom”, ktorý divákovi ponúkne stretnutie s ozajstným umením, bez kompromisov. Na toto som špeciálne hrdá.”
Inými slovami stredný prúd má zatiaľ cestu do SNG zarúbanú?
“Aj stredný prúd má primerané právo na život. Ale nie v národnej galérii, to, čo vystavujeme musí spĺňať tie najvyššie kvalitatívne kritériá.”
Čítajte viac v rozhovore Alexandra Balogha s odchádzajúcou generálnou riaditeľkou SNG Katarínou Bajcurovou, sme.sk, 14. 1. 2010. -
Z tlačovej správy:
In counterpoint to the exhibition France 1500, entre Moyen Âge et Renaissance (Between Middle Ages and Renaissance), at the Galeries nationales, Grand Palais, the visitor can discover a region that is still little known where at the same period, several diverse influences gave rise to a particular artistic expression.
Preklad:Výstava Zlatom a ohňom je prvou takto významnou súhrnnou prehliadkou stredoveku na Slovensku, je poctou umeleckému prostrediu prvotriednej úrovne v rámci Európy 15. storočia.
V protiváhe k výstave France 1500, entre Moyen Âge et Renaissance (Medzi stredovekom a renesanciou) v Národných galériách Grand Palais môže návštevník výstavy objaviť región, ktorý je ešte stále málo známy, ale kde v tom istom období niekoľko rôznych vplyvov podmienilo vznik mimoriadneho umeleckého prejavu.
-
Musée de Cluny, celým názvom Musée National du Moyen Âge
(Národné múzeum stredoveku)Soon exhibition
Out of Gold and fire – Art in Slovakia at the end of the Middle Ages
16 september 2010 – 10 January 2011
Tlačová správa v angličtine. -
Pozrite si reportáž Slovenská gotika onedlho v Paríži v správach STV z 23. augusta 2010.
-
…
V SNG sa uskutočnili aj prijatia zahraničných hostí (napr. riaditeľky múzea Cluny v Paríži p. Delahaye-Taburet v súvislosti s prípravou prezentácie neskorogotického umenia v Musée Cluny) a viaceré predbežné rokovania s predstaviteľmi zahraničných ambasád a inštitúcií o možnostiach spoločných aktivít.
Zdroj: Výročná správa SNG za rok 2007