palo
Forum Replies Created
-
Majiteľ pivovaru nezanedbáva PR:
…
Teraz chce hneď vedľa svojej pivnej reštaurácie v ďalšej historickej budove otvoriť aj hotel. Štvorhviezdičkový s tridsiatkou izieb za vyše dva milióny eur. A neskôr opäť v susedstve pivnej reštaurácie chce zrenovovať aj bývalú židovskú synagógu. Prebuduje ju na galériu a väčšie divadlo až pre vyše 250 ľudí. Rozpočet na tento tretí projekt zatiaľ ale vypracovaný nemá. Konečným cieľom podnikateľa je aby v meste mal zrenovované celé malé námestie.
Zdroj: článok z 20. 8. 2010 na etrend.sk -
škoda, že nespomínate tie SUROvé vandalizácie, ktoré sa tam s požehnaním úradv udiali!
Musíte s tým čakať na mňa? Bol som sa tam po otvorení pozrieť, aby som potom prípadne nehovoril do vetra. No čo sa dalo čakať – slovami jedného z našich registrovaných užívateľov: “po pamiatke nezostala ani pamiatka”. Namiesto nej ľúbivý legoland. (Aj keď sa Nóri s Dánmi nemajú veľmi radi…)
Na mieste priestoru z poslednej fotografie bola “kedysi” podstatne menšia klenutá miestnosť. Ale veď klenieb je v Štiavnici hádam aj zbytočne veľa… :DVo vedľajšej miestnosti, ktorá teraz nie je verejne prístupná, som ja sám pred mnohými rokmi (keď ešte nebolo treba mať oprávnenie na pamiatkový výskum :smt018 ) nasondoval trámový strop s vyrezaným datovaním 1691. Ten odstránil – “demontoval a odložil” – jeden z predchádzajúcich majiteľov v rámci svojho pokusu o “obnovu” domu…
-
Fotografia tehelne v Rakoviciach mi pripomenula takú podobnú, čo som vídal v detstve pri cestách autom pravdepodobne niekde okolo Žarnovice – Novej Bane (?). Asi už dávno zmizla, alebo ja chodím nejakou inou cestou :roll:
-
Ak chcete vysadanie solí skryť, dá sa to riešiť odsadeným/odvetraným obkladom soklu.
Jeden z možných postupov:1./ Odstrániť zo soklového muriva omietku:
2./ Na soklové murivo nahodiť kvázi-omietniky, ktoré zabezpečia vytvorenie vzduchovej dutiny a vytvoria rovný podklad pre uchytenie nejakých obkladových dosiek:
3./ Upevniť obkladové dosky tak, aby dolu aj hore zostala škára, ktorá umožní vetranie dutiny pod obkladovými doskami:
4./ Na obkladové dosky stavebným lepidlom (baukleberom) prichytiť armovaciu sieťku a prekryť ju ďalšou vrstvou baukleberu so zdrsneným povrchom:
5./ Konštrukcia odvetraného/odsadeného sokla sa ešte prekryje omietkou, ktorá môže mať rozličnú povrchovú úpravu. Ak to hrúbka omietky na fasáde umožní, povrch sokla s ňou môže byť v rovine. V každom prípade treba nechať otvorené škáry pri zemi a na rozhraní sokla s plochou fasády nad ním.
Poznámka: Toto nie je tradičné staviteľstvo, nie sú použité tradičné materiály.
-
Zdroj: http://www.webnoviny.sk
-
Staroegyptské pyramídy patria nesporne medzi najzaujímavejšie výtvory ľudskej civilizácie, vďaka svojmu veku a monumentálnosti vzbudzujúce obdiv a inšpirujúce ľudskú predstavivosť. V tomto článku sa nebudeme zaoberať známymi faktami či otázkami (kto, kedy, prečo a ako pyramídy postavil), ale pozrieme sa na veľmi zaujímavú modernú oblasť výskumu týchto impozantných stavieb, prinášajúcu na svetlo sveta prekvapivé objavy – prieskum Cheopsovej pyramídy a susedných komplexov pomocou špecializovaných robotov. Tým sa podarilo dostať do miest celé tisícročia nedostupným zraku akejkoľvek živej bytosti.
…
Tento článok bude po oznámení výsledkov nových výskumov oboch robotov doplnený, takže – stay tuned…
Autor: Juraj Kotulič Bunta, Ph.D, 31. júl 2010
Čítajte viac: TU -
30. júl 2010:
5. august 2010:
12. august 2010:
-
Krížna ulica v historickom centre Banskej Bystrice je podľa niektorých obyvateľov ohrozená. Obávajú sa, že ak mesto povolí vybudovanie dočasného vjazdu k Benického domu z tejto ulice, naruší to jej historický charakter.
…
„Horšou alternatívou pre nás by bolo, keby sa časom projekt zmenil tak, že z dočasného riešenia by sa stalo trvalé. Bystrica by tak prišla o ďalšiu zo zachovaných ulíc,” povedal jeden z obyvateľov.
Historička architektúry Klára Kubičková považuje riešenie za ďalšiu možnú hrozbu pre historické centrum: „V poslednom období sa urobilo viacero zlých rozhodnutí, ktoré pamiatkovú zónu poškodili,” dodala. Podľa nej by bolo technicky náročné dočasný vstup vyriešiť z toho dôvodu, že chodník je nad komunikáciu zdvihnutý približne v metrovej výške. Rovnako náročné by bolo dať chodník do pôvodného stavu.
Riaditeľ Krajského pamiatkového úradu Miroslav Sura konštatoval, že z hľadiska pamiatkovej ochrany dali stavebníkom podmienky, ktoré musia rešpektovať. Je to napríklad dostavba asanovaného múru z pôvodného materiálu po ukončení činnosti dočasného vjazdu.
Čítajte viac v článku Kvety Fajčíkovej z 27. 7. 2010 pre bystrica.sme.sk -
V Tihányiovskom kaštieli budú do konca septembra votrelci
Výstava Neželaní votrelci ponúka informácie o inváznych druhoch rastlín na Slovensku14. júla 2010 (SITA) – Základné informácie o nepôvodných, inváznych druhoch rastlín v našej prírode ponúka výstava Neželaní votrelci – invázne rastliny okolo nás, ktorú môžu záujemcovia navštíviť oddnes do konca septembra v Tihányiovskom kaštieli v Banskej Bystrici. Pripravilo ju prírodovedné oddelenie Stredoslovenského múzea v spolupráci s Východoslovenským múzeom v Košiciach.
Ako uviedla autorka výstavy Eva Sitášová, rastlinný druh sa považuje za invázny, ak ho do územia, kde sa predtým nevyskytoval, zavliekol zámerne či neúmyselne človek, zároveň však má schopnosť vytvoriť bez zásahu človeka v novej lokalite životaschopnú populáciu a rozmnožovať sa, pričom ohrozuje existenciu pôvodných miestnych druhov. Invázne rastliny často na stanovišti, ktoré obsadia, postupne vytlačia pôvodné rastliny. “Predstavujú vážny a stále narastajúci celospoločenský problém, pretože ich nekontrolované šírenie i zámerné rozširovanie prináša so sebou nielen environmentálne riziká spojené s vytláčaním pôvodných druhov rastlín, zmenou druhového zloženia pôvodných spoločenstiev a ďalším, ale aj zdravotné riziká, napríklad alergie, popáleniny či ekonomické straty v poľnohospodárstve, lesnom hospodárstve, vodohospodárstve,” uviedla Sitášová.
V prílohe vyhlášky ministerstva životného prostredia sú medzi invázne druhy rastlín zaradené boľševník obrovský, pohánkovec japonský, český a sachalínsky, zlatobyľ kanadská a obrovská a netýkavka žliazkatá. Je zakázané s nimi obchodovať, dovážať či pestovať ich. Medzi nebezpečné invázne rastliny patrí podľa Sitášovej aj ďalších 17 druhov.
-
Predbežne by sa mala prestavba škôlky na vzdelávacie centrum financovať z programu ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja – Posilnenie kultúrneho potenciálu regiónov a zo štátneho rozpočtu. Opravy odhadujú najviac na dva roky. „Predpokladáme, že by sa to mohlo vzhľadom na rozsah prác dokončiť aj skôr,” dodal Mičev. Súčasťou vzdelávacieho centra má byť archív, knižnica, reštaurátorské dielne, či priestory pre administratívu. Do budúcnosti sa počíta aj s ubytovacími kapacitami, ktoré by využívali frekventanti vzdelávacích kurzov. „Takýto systém sa osvedčil napríklad v Osvienčime a je využívaný záujemcami prakticky z celého sveta,” dodal. Tematicky sa bude vzdelávacie centrum zameriavať na obdobie druhej svetovej vojny, SNP a holokaust.
Čítajte viac v článku Kvety Fajčíkovej z 2. 7. 2010 pre bystrica.sme.sk. -
Internetové stránky Združenia na záchranu hradu Čičva (ZnzhČ)
-
Velmi pekne slamene strechy robili pred par rokmi na Zajezke. Z vtedjsich novolaznikov sa slame venoval najma Brady (Peter Brada), dnes zije v Hrusove. Skuste sa na neho obratit. (Budem ho varovat) 0904 678 764
Števo Rimaj, Pravda | 25. septembra 2007
Zmeniť svoj život sa rozhodol 34-ročný Peter Brada z Ponickej Huty pri Banskej Bystrici. Pred tromi rokmi vymenil mestský život za sedliacky. V Hrušove v okrese Veľký Krtíš si kúpil starú usadlosť a natrvalo sa v nej usadil. Stal sa z neho lazník so všetkým, čo k tomu patrí.
“Veľmi som túžil zmeniť spôsob života a teraz konečne žijem tak, ako sa mi páči a ako mi to vyhovuje,” povedal mladý muž. Na lazoch býva sám, na nudu sa však nesťažuje. Stará sa o gazdovstvo, chová ovce, kozy. Naplno sa venuje aj ďalšej činnosti, ktorá mu učarovala. Tradičnej práci s drevom.
“Už takmer dvadsať rokov sa venujem ľudovej architektúre,” konštatuje Brada. Je vyučený spojový mechanik a na vysokej škole začal študovať muzeológiu. Získala si ho však práca s drevom, najmä obnova a stavba pôvodných dreveníc, ktoré bývali a stále sú ozdobou ľudovej architektúry. Podľa svojich predstáv obnovuje aj svoju usadlosť. Medzitým už stihol vlastnými rukami postaviť aj drevenicu na očovských lazoch či pomáhal zachraňovať pamiatkovú drevenicu v Zaježovej.
Brada vyrába aj drevené hrady, potrebné pri stavbe drevenice. Do rúk chytí tesársku sekeru a za niekoľko hodín práce je jeden kus stavebného materiálu hotový. Nerobí mu problém pôvodné drevenice zastrešiť a je jedno, či šindľom, slamou, alebo trstinou. Práca je to ťažká, no Petra to baví. “Takto by som si vedel predstaviť žiť navždy,” zdôrazňuje muž.
Zmenou svojho života zaskočil hlavne svojich rodičov. “Som ich jediné dieťa, preto sa s mojím rozhodnutím vyrovnávali ťažko. Máme však veľmi dobré vzťahy a rodičia ma na mojej samote radi navštevujú,” dodal muž, pre ktorého život v meste stratil zmysel.
Zdroj: pravda.sk -
Fotogaléria Výstavba v Žiline » Farské schody 44 fotografií s textami a komentármi -> TU
-
Renáta Jaloviarová | 12. augusta 2010
Čičmianske domy, ktoré vlastní Považské múzeum zo Žiliny, dostanú podobu, akú mali na začiatku minulého storočia.
Múzeum dostalo na ich obnovu granty a využije pri nej tradičné techniky a materiály typické pre ľudovú architektúru. Práce na obnove dvoch dreveníc sa začnú na jeseň. “Budú sa opravovať podlahy, steny, sfunkční sa tradičná pec. Na strechu Radenovho domu sa dá ručne štiepaný šindeľ a pri vymaľovaní budeme postupovať podľa pôvodných vzorov z dobových fotografií,” hovorí Adriána Brziaková z Považského múzea.
Pri úpravách budú akceptovať návrhy pamiatkarov. Súčasné ornamenty na čičmianskych domoch totiž nemajú s výzdobou z 19. storočia, keď začali vznikať, veľa spoločného. “Kedysi boli vzory úplne jednoduché, domy sa maľovali vápnom alebo hlineným kalom najmä na rohoch domov, tam, kde sa drevo spájalo,” hovorí šéf krajských pamiatkarov Miloš Dudáš. “Až po ničivom požiari v roku 1921 sa objavili ornamenty, aké vidíme na domoch dnes, sú však už maľované iným spôsobom.”
Pôvodný vzhľad aj s jednoduchšou ornamentovou výzdobou a šindľovou strechou už jednej z čičmianskych dreveníc vrátili manželia Kudjakovci, ktorí sa podujali zrekonštruovať a obývať najstaršiu drevenicu v dedinke.
“Postupovali sme podľa autentických fotografií, ktoré na začiatku 20. storočia nafotil Karol Plicka,” povedala Marieta Kudjaková.
Domy v Čičmanoch pripomínajú svojou výzdobou perníkové chalúpky. Ornamenty na dreveniciach ich majitelia premaľujú vždy, keď začínajú blednúť. Väčšinou už nepoužívajú vápno, ale trvácnejšie latexové farby. K jednoduchším ornamentom sa starousadlíci vrátiť nechcú. “Práve vyzdobené drevenice robia Čičmany tým, čím sú. Realizujeme svoju fantáziu. Väčšinou si gazdinky zdobia domy podľa vzorov, ktoré majú vyšité na krojoch,” hovorí Ján Filip.
Vzory obnovuje každé tri roky. Jeho drevenica je v pamiatkovej rezervácii, kde je 110 objektov. Z nich tri desiatky stavieb sú kultúrne pamiatky. Podľa Dudáša je nevýhodou, že len majitelia kultúrnych pamiatok môžu čerpať peniaze na obnovu z grantov ministerstva kultúry. Ostatní, ktorí síce majú dom v pamiatkovom území, ale nie je vyhlásený priamo za pamiatku, na podporu nemajú nárok, hoci sa na nich vzťahujú obmedzenia pri rekonštrukciách domov.
Zdroj: pravda.sk -
Pre úplnosť:
17.7.2008 | Ladislav Rovinský
Unikátne dielo vytesané do pieskovcových skál spred 1500 rokov, sochy „malého a veľkého Budhu” z pred islamského obdobia afganskej ríše zničilo pred siedmimi rokmi hnutie Taliban. Svet (ten kultúrny) ustrnul v nemom úžase. To snáď nemôžu urobiť. Urobili.
Viedenskí odborníci sa teraz pokúšajú zrekonštruovať sochy, ktoré boli súčasťou svetového dedičstva UNESCO. Vedci z viedenskej Technickej univerzity sa pokúšajú zrekonštruovať sochy Budhu z Bamijánskeho údolia – žiaľ už len virtuálne.
Taliban v Žiline?
Podobný osud stretol aj žilinskú faru. Keď sa Slovensko dozvedelo o úmysle zbúrať faru ustrnulo v nemom úžase. To snáď nemôžu urobiť. Urobili.
V sutine v prízemí boli vraj aj kamenné články rôznej slohovej proveniencie, dokonca nejaká časť gotického kamenného ostenia – vlastník nezabezpečil žiadny výskum, iba stavbyvedúci to vraj priebežne fotil na mobil. Pamiatkari tam vraj chodili každú hodinu to fotiť, aby mali aspoň dôkaz.
Generálny vikár Žilinskej diecézy L. Stromček: “Ideálne by bolo tú budovu odstrániť, pretože nemá historickú hodnotu a skôr vyvoláva pre nás mnohé nároky, aj finančné, ktoré nevieme pokryť. My na to nemáme. Takže postupujeme, ako by to nebola pamiatka.”
A tu je základná chyba – vikár má zjavne zlých právnych poradcov, na faru sa nahliada ako na pamiatku od začatia správneho konania o jej vyhlásení až do skončenia konania, odvolanie proti rozhodnutiu o vyhlásení nemá odkladný účinok (uvádza sa to v § 2 ods. 1 pam. zákona) – teda na faru sa až do ukončenia konania vzťahujú všetky ustanovenia zákona, ktoré sa týkajú vyhláseného pamiatkového fondu.
Rozobratie a opätovné postavenie fary víta aj P. Štanský. “Myslím si, že toto je najlepšie riešenie”
Naozaj? – a čo tak, pán archivár, rozoberať aj niektoré zdevastované archívne dokumenty na makulatúru a potom ich poskladať nanovo v nejakom zázračnom stroji prípadne aj s novým obsahom potvrdzujúcom napr. že Starí Slováci stáli už pri počiatkoch stvorenia sveta, alebo že Žilina je najstarším mestom na svete?
“Vnútro prispôsobíme ďalším objektom, ktoré budú pre naše využitie, bude tu pastoračná sála, klubovne pre mládež a podobne,”. Aby však cirkev nemala problémy s nákladmi na prevádzku budovy, budú tu musieť byť aj také aktivity, ktorými si stará fara na seba “zarobí” uviedol L. Stromček.
Už počujem, ako dôstojný pán generálny vikár opakovane počas nedeľných omší hromží od ambonu, aby veriaci naozaj svätili nedeľu a nepodporovali jej znesväcovanie tým, že budú chodiť a nakupovať po obchoďákoch otvorených v nedeľu – v kontexte Trabelssieho nákupno-administratívneho centra hneď vedľa farského kostola, ktorého vznik umožnil a podporil farský úrad s vikárom na čele – to bude prinajmenej smiešne ak nie schizofrénne…
Mám pocit, že tá hlina, z ktorej mala byť postavená fara medzičasom akosi skamenela. „Časť je z nepálenej a časť z pálenej tehly,” argumentoval riaditeľ štátneho archívu. Áno ale iba ako protipožiarna dlažba v podkroví.
Aj ja som skamenel. Je to stále o tom istom – nevymožiteľnosť práva. Ako vážne môže brať občan rozhodnutia úradov v prvom stupni, ak vidí, že rozhodnutie ministerstva sa cení ako zdrap papiera? Pre stavebné povolenie na prestavbu bytového jadra si potrebujem vybrať týždeň voľna. Drezúra na poctivých občanov, neschopnosť štátnej moci zasiahnuť na mieste. Nie je polícia nástrojom verejnej moci? Nemali by orgány verejnej moci spolupracovať? Myslím, že treba začať hovoriť nahlas mená tých, ktorým nespolupráca vyhovuje.
Keď Ministerstvo kultúry nevedelo zachrániť pamiatku reálne, možno ju niekto zachráni aspoň virtuálne.
Podľa toho, akí sú slovenskí demolátori učenliví nebudeme stíhať ani virtuálne zachraňovanie, ak sa ministerstvá nedohodnú na stavebnej polícii (čo je vo vyspelom svete bežný štandard).
Použité citáty z: (08.07.2008; Žilinský večerník; č. 28, s. 1,2; Mlejneková Dana – Mesto je proti zbúraniu starej fary)
Prečítajte si aj diskusiu k tomuto článku na http://www.changenet.sk