palo
Forum Replies Created
-
Skutočnú minulosť si nevážime, miesto toho spätne konštruujeme umelú
Denník SME pred pár dňami, kedy vrcholil záujem verejnosti o osud Svätoplukovej sochy, priniesol článok o zemepanskom dvorci v Ducovom. Významná historická pamiatka z obdobia Veľkej Moravy sa rozpadá, palisády opevnenia sú porúcané a informačné tabule zarastajú trávou. Ide len o špičku ľadovca. Na Slovensku je mnoho vzácnych pamiatok, ktoré by nás mali a mohli napĺňať hrdosťou, no široká verejnosť často o nich netuší. Ba čo viac, chabé informácie o nich majú aj učitelia dejepisu a zemepisu, ktorí sú asi najspôsobilejší, aby ich priblížili mládeži. Navyše na ich obnovu alebo aspoň udržiavanie v prijateľnom stave chýbajú väčšie sumy peňazí.
Je to kontrast najmä oproti susednému Maďarsku, ktorého posadnutosť minulosťou má aspoň jeden pozitívny vedľajší efekt – Maďari si obnovili väčšinu svojich historických pamiatok a dobre sa starajú o každý kúsok vlastného kultúrneho dedičstva. Škoda, že si od nich v tomto nevieme vziať príklad. Miesto toho budujeme spätne mýty o „starých Slovákoch“, čo je niečo podobné ako keby dnešní Taliani začali obyvateľov Rímskej ríše nazývať „starými Talianmi“. Naši susedia na Morave, ktorí sa tiež hlásia k Svätoplukovmu odkazu sa len potmehúdsky usmievajú, keď vidia tieto urputné snahy vymýšľať slovenské dejiny nanovo.
Lukáš Krivošík, aktuality.sk
Čítajte viac: TU -
25.08.2009
Štefan nebol o nič väčší vrah ako Svätopluk
Podľa Fica, pod zástavou prvého uhorského kráľa Štefana sa robila najtvrdšia maďarizácia: „Teda nech sa teraz nikto netvári, že Štefan je nejaký slovenský kráľ. My máme svojho Svätopluka a nie Štefana.“ Je otázne, čo tým myslel, keďže Štefan odmietal používanie staromaďarčiny, bol značne pozápadnený a jeho družinu tvorili najmä Západoeurópania, pokresťančení Maďari a Slovania. Málokto u nás vie, že skôr ako sa stal uhorským kráľom, pôsobil ako nitrianske knieža. Čiže Štefan je evidentne postavou, ktorá sa nedá vymazať zo slovenských dejín.
Ak však Fico narážal na maďarizáciu v 19. storočí, tak tá sa odohrala proti všetkým radám Sv. Štefana, ktorý svojho syna Imricha učil, že Uhorsko bude silné, pokým zostane mnohojazyčné. Hoci Maďari sa v tomto období prirodzene hlásili k svojmu prvému kráľovi, vyčítať Štefanovi maďarizáciu, ktorá sa odohrala deväťsto rokov po jeho smrti, je ako vyčítať Andrejovi Hlinkovi excesy po ňom pomenovaných gárd cez druhú svetovú vojnu.
Osobitnou kapitolou je tvrdenie, zaznievajúce v internetových diskusiách, podľa ktorého si kráľa Štefana nesmieme vážiť, lebo to vraj bol masový vrah. Cirkev ho údajne za svätého vyhlásila len z vlastných mocenských a politických dôvodov. Dôkazom má byť jeho ťaženie proti pohanským maďarským náčelníkom a skutočnosť, že telo jeho protivníka Kopáňa dal rozštvrtiť a rozvešať na mestských bránach Ostrihomu, Vesprému, Rábu, pričom jednu časť poslal na výstrahu aj do Sedmohradska. Nuž, čo k tomu dodať? Išlo o mimoriadne neľútostnú dobu a je jasné, že ľudia ako Štefan alebo Svätopluk často využívali brutálne metódy na presadenie svojich mocenských cieľov.
Svätopluk a Štefan ako kontinuum
V prospech prvého uhorského kráľa však svedčí, že bol nadšeným šíriteľom kresťanskej viery. V kontexte svojej doby išlo o humanistického a pokrokového panovníka, ktorý územie dnešného Slovenska i Maďarska natrvalo začlenil do západnej európskej civilizácie a svojou podporou cirkevných inštitúcií umožnil do budúcnosti poľudštenie života jednoduchých ľudí. Inými slovami, Štefan vyznával tie najlepšie myšlienky, aké boli v tej barbarskej dobe k dispozícii. Oproti primitívnemu pohanstvu staromaďarských kmeňov bol nekonečným dobrodením. Preto si zaslúži našu úctu, aj keď niektoré jeho činy neobstoja vo svetle jemného útlocitu 21. storočia.
Fico dal Svätopluka a Štefana do protikladu. Týchto dvoch panovníkov možno však vnímať aj ako kontinuum. Obaja chceli nahradiť kmeňovú spoločnosť štátom pod vlastným vedením. Obaja sa postavili proti svojim príbuzným a neváhali využívať intrigy v mene získania moci. Zároveň si obaja uvedomovali, že ak chcú ich spoločnosti dlhodobo prežiť, musia prijať civilizačný model vyspelejšieho západu a juhu Európy. To vtedy znamenalo nahradenie pohanstva kresťanstvom a kmeňového usporiadania feudálnym.
Lukáš Krivošík, aktuality.sk
Čítajte viac: TU -
Nabudúce pôjdem pozrieť tieto dva najstaršie kostoly v Maďarsku, tip od Ďuriho,
prvý Feldebrö, …
Druhý je kúsok severnejšie v Tarnaszentmaria.
Vĺčik, nebudeš prvý “od nás”, kto sa o ne bude zaujímať:Václav Mencl: Dve z najstarších zachovaných stavieb v Maďarsku (Feldebrö; Tarnaszentmária). Pamiatky a múzeá, roč. 1959, č. 1, s. 31-35.
aleboVáclav Mencl: Két ősi építészeti emlék Magyarországon. Művészettörténeti Értesítő VIII (1959), s. 217-220.
-
O.K., tak sa teda vráťme k meritu veci:
Co som dosial zistila, tak v minulosti vraj stavali zaklady z kamena tak, ze ich spevnovali hasenym vapnom s pieskom. Hasene vapno malo byt zakopane v zemi a zrelo 3 roky. Cim bolo starsie, tym lepsiu spevnovaciu schopnost malo. To moje bude zreiet asi 12 dni, co sa mi zda malo. Co vy na to odbornici pamiatkari? Mozem sa do toho pustit, alebo to musim dat s tym cementom?Ide o kusok cca max 1,5×1 m mur ale bude vysoky. Základy z kameňa sa stavali tak isto ako nadzemné murivo z kameňa, akurát že sa murovalo vo výkope, na celú jeho šírku a murivo nebolo precízne lícované. (Ak sa základové, resp. podzemné murivo dodatočne obnaží odkopaním zeminy, “prezradí” ho práve to, že jeho povrch je “strapatý”.) Na murovanie sa používala vápenná malta (však aká iná pred vynájdením cementu?). Keďže pod zemou malta ťažko – ak vôbec niekedy – vyschla a ťažko sa k nej dostával vzduch, otázna je jej karbonatizácia – “skamenenie”. Preto do malty na podzemné murivo možno pridávali hydraulické prímesi (u nás by prichádzali do úvahy najskôr rozdrvené tehly alebo iná keramika), alebo možno o tom vôbec neuvažovali. Nakoniec pevnosť / nosnosť kamenného muriva nezabezpečuje malta, ale dosadnutie kameňov na seba navzájom. Pod zemou nehrozilo ani vytlačenie kameňov do boku, von z muriva.
Pokiaľ ide o vápno, pochybujem, že by si dovolili taký prepych a do základov dávali odležané hasené vápno. Podľa mňa používali tzv. horúcu maltu – už sa tu niekde o nej písalo, konkrétne môj post z Pi Júl 31, 2009 5:38 am a ešte zo So Aug 01, 2009 1:33 am. -
Apple, Doky: Neviem, či nedochádza k nedorozumeniu, keď jeden myslí kamenné základové (alebo soklové?) murivo a druhý myslí kamenný obklad sokla… Ako je to?
-
Mimochodom, včerajšia časť dokumentárneho seriálu Ushuaïa Nature sa o. i. venovala “výškovým” hlineným domom v Jemene, vo Wadi Dohan.
Najbližšiu a ďalšiu nedeľu si môžete pozrieť reprízu; viac TU. -
Historické objekty, ktoré odkryl archeologický výskum pri kostole, chce mesto zakomponovať do projektu nového námestia. Súčasťou tohto projektu je aj rekonštrukcia priestorov Tehelnej ulice a úprava parku pplk. Alexandra Domana, jeho architektonicko – záhradné stvárnenie ako priestoru plniaceho najmä relaxačnú funkciu.
Na tieto práce bude mesto potrebovať 1 588 210 eur, pričom z vlastných zdrojov uhradí 5 percent z oprávnených nákladov, čo predstavuje 74-tisíc eur a náklady neoprávnených výdavkov v sume 109-tisíc eur. Práce by sa mali začať v januári budúceho roku a termín ich ukončenia je naplánovaný na jún roku 2012.
Archeologický výskum v rámci rekonštrukcie námestia uskutočnil v rokoch 2002 – 2007 Václav Hanuliak. Potvrdil existenciu starej radnice z prvej polovice 15. storočia, ktorá sa nachádzala severne od lode kostola. V roku 2004 – 2005 preskúmal cintorínovú časť východne od presbytéria kostola a v roku 2006 boli odkryté základy kaplnky a prístavby špitála. Rok 2007 priniesol odhalenie základov južnej línie cintorínskej ohrady, niekoľkých hrobov a dvoch prístavieb k cintorínskej ohrade.
O rok neskôr Ján Beljak, ktorý vo výskume pokračoval, zdokumentoval západnú líniu cintorínskej ohrady, dvadsať kostrových hrobov z obdobia stredoveku, kruhový základ a kolové jamy pri novej tribúne, ktorý je zrejme súčasťou ľahkej drevenej kolovej konštrukcie – časť tržnice. Okrem toho tu archeológovia objavili črepy z veľkomoravského obdobia.
25. 7. 2010 | Jaroslava Schvarzbacherová
Čítajte viac: TU -
Štúdium archeológie prešlo za posledných 50 rokov rôznymi premenami. Súviseli s reformami vysokoškolského štúdia a väčšinou nepriniesli výrazné zlepšenia. Mali sme tu päťročné dvojodborové, jednoodborové i štvorročné štúdium. Teraz však prišiel radikálnejší zásah do štúdia.
Okrem tzv. kreditového štúdia, kde študenti získavajú za absolvované predmety body a majú možnosť si svoj profil utvárať do určitej miery sami, prichádza prevratnejšia zmena. Na základe tzv. Bolonskej deklarácie, ktorú podpísali európski ministri školstva 19. júna 1999, sa má v Európe zaviesť trojstupňové vysokoškolské vzdelanie: 1. stupeň (bakalársky), trojročný; 2. stupeň (magisterský), dvojročný a 3. stupeň (doktorandský), trojročný. Účel tejto reformy je aj ekonomický. Pre množstvo povolaní bolo štvor- či päťročné štúdium zbytočne dlhé a absolventi nemohli svoje vedomosti v praxi náležite využiť. Boli skrátka „príliš vzdelaní“, štát ich zbytočne dlho školil, čo malo negatívny dopad na ekonomiku (samozrejme najmä tam, kde štúdium bolo bezplatné).
I v archeológii sa ukázalo, že nie všade majú absolventi možnosť využiť získané vedomosti a na niektoré miesta by postačovalo aj nižšie vzdelanie. Napríklad v regionálnych múzeách, kde charakter tamojšej činnosti a najmä nedostatok odbornej literatúry väčšinou neumožňujú venovať sa sústredenejšie aj vedeckej práci. Je to tak všade na svete a tieto inštitúcie ani nemajú v náplni práce vedeckú činnosť (netreba si zamieňať vedeckú a odbornú prácu). Samozrejme, výnimky len potvrdzujú pravidlo. Narastanie vedeckých poznatkov a špecializácia si na druhej strane vyžiadali dlhšie vzdelávanie tých študentov, ktorí sa v priebehu štúdia profilovali a orientovali vedeckým smerom. Pre nich by malo byť samozrejmé pokračovanie v magisterskom a neskôr aj v doktorandskom štúdiu. Systém je nastavený tak, že špičkové vzdelanie bude rezervované pre najlepších študentov. Zo škôl teda budú vychádzať absolventi s rôznym vzdelaním a otázne je, ako sa dokážu uplatniť.
Domnievam sa, že spoločnosť, resp. inštitúcie patriace pod Ministerstvo kultúry ešte nie sú dostatočne pripravené na túto situáciu. Ide najmä o bakalárov – čo s nimi v archeológii? Ani mnohí archeológovia nie sú prívržencami tohto systému, a preto sa obávam, že bakalári budú mať problém zamestnať sa. Budú mať preto snahu pokračovať v štúdiu, čo bude, vzhľadom na trojstupňové vzdelávanie, kontraproduktívne, pretože systém stratí zmysel. Mali by sme sa zmieriť so skutočnosťou, že bakalársky stupeň je vysokoškolským vzdelaním a nemožno ho považovať za neúplné. Pre špecifické potreby praxe je vyhovujúce – okrem regionálnych múzeí to môžu byť napríklad aj pamiatkové úrady, súkromné archeologické spoločnosti a pod. Bez toho, aby som znevažoval prácu v týchto inštitúciách, sa domnievam, že im nebudú chýbať napríklad znalosti z praveku Európy, prípadne teoretické problémy súčasnej archeológie, ktoré patria na stupeň magisterský. Štúdium je organizované tak, že absolvent bakalárskeho stupňa dostane všetky potrebné informácie týkajúce sa problematiky Slovenska a terénneho výskumu.
Treba počítať aj s tým, že väčšina absolventov ani nebude pracovať v odbore, čo sa už vlastne deje aj teraz. Sme tlačení prijímať väčšie počty študentov, čo je do istej miery správne (najmä oproti minulosti), takže na Slovensku končí každý rok približne 40 až 50 archeológov (vrátane klasických)…
Rád by som preto apeloval na kolegov v riadiacich funkciách v regiónoch, aby mali pre tieto zmeny pochopenie a zamestnávali aj bakalárov. Neobstojí tu argument, že ak bude mať napríklad riaditeľ regionálneho múzea možnosť voľby medzi bakalárom a magistrom, vyberie si samozrejme magistra. Je to síce možné, ale vôbec mu to nezaručí, že magister bude lepšie vykonávať prácu v múzeu ako bakalár (možno to bude práve naopak – bude mať vyššie ambície a bude hľadať možnosti úniku z múzea). Som toho názoru, že nemá význam za každú cenu konzervatívne brániť päťročné štúdium, pretože to spôsobí (okrem iného) aj celospoločenské problémy.
Eduard Krekovič na Zjazde slovenských archeológov, ktorý sa konal 17. – 18. apríla 2007 v Nitre.
Zdroj: Informátor SAS (Slovenskej archeologickej spoločnosti pri SAV), roč. XVIII (2007), č. 1-2. -
Fotografie z kostola si môžete pozrieť TU alebo TU. Na druhej adrese nájdete aj informácie o možnosti prehliadky kostola.
P.S.: Zaujalo ma rozlíšenie poplatku za fotografovanie klasickým fotoaparátom (3,32 €) a digitálnym fotoaparátom (6,64 €)…
-
Ďalšie fotografie zo Štítnika nájdete TU.
-
Archeológovia už ôsmy týždeň pracujú na výskume a záchrane Dolného hradu. Jeho najzachovalejšou časťou je donjon, torzo vežovitej stavby, ktorá je v ohrozenom stave. Dolný hrad bol v minulosti prepojený s Horným hradom, na ktorom bádali archeológovia sedemnásť predchádzajúcich sezón.
Neprebádaný Dolný hrad bol pre odborníkov veľkou neznámou, nevedeli ho ani presne datovať. „Dnes už vieme, že bol postavený pravdepodobne v tom čase ako Horný hrad, teda v 13. a fungoval aj v 14. a 15. storočí,” povedal vedúci výskumu na Dolnom hrade Ján Beljak zo zvolenskej pobočky Archeologického ústavu SAV v Nitre. „Zistili sme tiež presné rozmery južnej a západnej steny veže, majú 19,8 x 19,8 metra. Základy sú hrubé 3,5 metra.”
Čítajte viac: TU -
Pre úplnosť jeden starší článok o konzervácii Oponického hradu – z 22. septembra 2005.
-
Fotografiu malého kaštieľa v Oponiciach si môžete pozrieť napríklad TU, ako prvú v poradí.
-
…
Spoločnosť I&P sa rozhodla podporiť aj Oponický hrad, ktorý sa už 9. rok snaží zachrániť Občianske združenie Apponiana (ktorého je Peter Králik taktiež spoluzakladateľom), za spolupráce archeológov a pamiatkarov.„Momentálne sa pracuje na výstavbe najzachovalejšej juhozápadnej veže Tereš,” približuje. „Chceme, aby vznikla aspoň jedna zastrešená miestnosť na hrade. Odhadujeme to tak na štyri – päť rokov, závisí to však od počtu ľudí, ktorý priložia ruku k dielu.” V zastrešenom Tereši by vznikol priestor pre expozíciu. V okolí zrúcaniny sa totiž našlo množstvo archeologických nálezov, pre výstavu by bolo možné získať aj faksimile historických dokumentov.
„Paralelne sa uvažuje o vybudovaní drevenného padacieho mostu, už sa odkryli aj jeho piliere,” pokračuje Peter. „V tom prípade by sa na hrad vstupovalo z opačnej – západnej strany. Cez pôvodný vstup – hoci brána už nestojí.” Návštevníkov by mali k novej bráne doviesť aj turistické značky.
Čítajte viac v článku Ivety Bakovej z 1. septembra 2009 -> TU. -
Projekt stavebne realizuje spoločnosť LOOX s.r.o., Kozia 11, Bratislava, ktorú
Počas realizovania a prípravy projektov sme sa zblížili s rakúskou stavebnou spoločnosťou Swietelsky Baugesellschaft m.b.H., s ktorou veľmi úzko spolupracujeme na slovenskom aj rakúskom trhu. Vďaka tomuto prepojeniu máme veľmi dobre zabezpečené realizovanie stavebných prác na našich projektoch.
Na internetovej stránke spoločnosti je v kategórii “realizované projekty” len bohatá fotogaléria z prebiehajúcej obnovy veľkého kaštieľa v Oponiciach. V kategórii “aktuálne projekty” je opäť len obnova veľkého kaštieľa v Oponiciach:Prestavba kaštieľa na hotel s vyšším štandardom
Kaštieľ vznikol v podhradí v 16. storočí. Prešiel stavebnými úpravami v 17. a 18. storočí. V rokoch 1844 – 1846 bol prestavaný v klasicisticko-novogotickom štýle a rozšírený na trojkrídlovú budovu, pričom sa pristavil další trakt, do ktorého bola umiestnená známa Apponyiovská knižnica s empírovým interiérom.
Zámerom investora je kompletná rekonštrukcia kaštieľa a parku, vďaka čomu by sa prinavrátila zašlá sláva tohto miesta. Po rekonštrukcii bude kaštieľ slúžiť ako hotel s vyšším štandardom s ubytovacou kapacitou takmer 100 miest a s celkovou úžitkovou plochou 3 790,7 m2.
Objekt pozostáva z troch 2-traktových krídel v tvare U. Je dvojpodlažný, čiastočne podpivničený. Na nárožiach južného krídla sú situované dvoj- a trojpodlažné veže baštového tvaru. Súčasťou areálu je hospodárska budova, kočiareň a kaplnka.
Keďže je kaštieľ v Oponiciach zapísaný v Štátnom zozname nehnuteľných kultúrnych pamiatok Západoslovenského kraja, prebieha rekonštrukcia v zmysle zachovania autenticity a všetky úpravy objektu budú rešpektovať architektonický výraz interiéru a exteriéru daného jednotlivými stavebnými etapami a úpravami.
Obdobie realizácie: 09 / 2007 – 03 / 2011
Investície: 8,3 mil. eur