[palo]

Projekt Kaštieľ Oponice – obnova s dostavbou je dielom OK Križma – architektonický ateliér, Jaseňová 32, 94901 Nitra, Ing. arch. Otokar Križma a Ing. arch. Ing. Zuzana Križmová.

Otokar Križma je absolventom Stavebnej fakulty SVŠT v Bratislave, odbor architektúra (1974), je členom Slovenskej komory architektov.

Zuzana Križmová je absolventkou Stavebnej fakulty STU v Bratislave (2002) a Fakulty architektúry STU v Bratislave (2004). Je členkou Slovenskej komory architektov.

Architektonický ateliér OK Križma pôsobí od roku 1990 v Nitre. Predmetom činnosti je návrh a projektovanie pozemných stavieb v oblasti občianske a priemyselné stavby, bytové domy a rodinné domy so spracovaním od originálneho ideového návrhu až po realizačný projekt.

Medzi referenciami, ktoré má Architektonický ateliér OK Križma uvedené na vlastnej internetovej stránke, nie je okrem kaštieľa v Oponiciach žiadna iná obnova národnej kultúrnej pamiatky alebo inej historickej stavby.

Na internetovej stránke Architektonického ateliéru OK Križma si môžete pozrieť 11 fotografií veľkého kaštieľa v Oponiciach z roku 2006, pred začatím jeho aktuálnej obnovy.

Nájdete tam aj 4 vizualizácie očakávaného vzhľadu kaštieľa po obnove a 10 fotografií z priebehu stavebnej realizácie v rokoch 2007 – 2010.

[palo]

Naposledy patril objekt Poľnohospodárskej univerzite, ktorá nemala peniaze na jeho opravu. Stavba sa rýchlo menila na ruinu a strácala sa pred očami. Záchrana vo forme nového majiteľa prišla až vtedy, keď už v kaštieli rástli stromy, strecha bola zničená a z múrov zostali iba torzá.

Noví majitelia chcú z objektu urobiť štvorhviezdičkový hotel s wellness službami. Otvorenie plánujú v máji budúceho roka. Hostí však chcú lákať aj na kvalitnú vinotéku a ešte jednu raritu. Do jednej časti kaštieľa by sa mala vrátiť slávna apponyiovská knižnica, ktorá mala kedysi viac ako 30-tisíc vzácnych kníh. „Dnes je jej značná časť v depozite Slovenskej národnej knižnice a máme dohodu, že nám ju prepožičajú,“ tvrdí Králik. Tá by mohla slúžiť nielen pre turistov, ale aj na vedecké bádanie. Ak by to vyšlo, bolo by to zaujímavé využitie kaštieľa pre verejnosť aj pre privátnych hostí.
Zdroj: článok Jozefa Ryníka “Kaštiele: komu patria?” v časopise Týždeň č. 28/2010 z 11. 7. 2010.
Celý článok nájdete TU.

[palo]

Toto leto sa Oponice stali opäť obľúbenou destináciou maďarských turistov. Keď sa o rok a pol sprístupní apponyiovská knižnica v obnovenom renesančnom kaštieli, obec sa dostane do pozornosti celej Európy. Na prílev turistov sa už začína pozvoľna pripravovať.

Ešte tri roky dozadu bol takzvaný veľký kaštieľ v Oponiciach na pokraji zániku. Od vlaňajšieho augusta ho opäť zdobí baroková kupola, do konca roka by mali získať novú omietku veže, na jar je zas naplánovaná obnova celej fasády.

Obnovujú aj tenisové kurty

„Popritom sa ťahajú inžinierske siete a inštalácie, renovuje park aj hospodárske budovy,” dopĺňa Peter Králik, hovorca firmy I&P Slovakia, ktorá v roku 2006 kaštieľ zo 16. storočia odkúpila a už druhý rok ho rekonštruuje, aby z neho vytvorila luxusný hotel a prinavrátila mu zašlú slávu. Termín otvorenia je naplánovaný na jar 2011.

Pri zrenovovanej bývalej hospodárskej budove vyrastie moderné wellnes centrum. Obnovovať sa bude aj kamenná stavba v parku, ktorá v minulosti slúžila na ustajnenie ušľachtilých koní, či ako garáže luxusných áut posledných majiteľov panstva. „Jej využitie v novom hotelovom komplexe bude viacúčelové a bude poskytovať služby pre hotelových hostí,” informuje hovorca. „Potešujúca je aj obnova bývalých tenisových kurtov, kedysi antukových, v súčasnosti s pevným povrchom. Tie vyrástli v parku ešte v 20. rokoch minulého storočia ako odozva na Wimbledon, ktorý sa stal obľúbeným miestom návštev Apponyiovcov. Využívali ich až do roku 1935.”

Park sa upraví do historickej podoby, bude v ňom umiestnený kamerový systém, ktorý bude monitorovať celý areál. „Zrejme sa sprístupní aj pre verejnosť, avšak s otváracími a zatváracími hodinami, ako je to štandardom u zámockých parkov inde v Európe,” hovorí Peter Králik. Zachovajú sa v ňom mnohé vzácne stromy, ktoré Apponyiovci vysadili – okrem iného platany, ginko biloba, orech kráľovský, či javory mliečne.

Baroková knižnica: Očakávajú európsky záujem

Unikátom, ktorý má šancu pritiahnuť do kaštieľa nielen hotelových hostí, je baroková knižnica s 30-tisíc zväzkami kníh. „Vracia sa na pôvodné miesto po 30-tich rokoch, a treba v tejto súvislosti zdôrazniť, že od roku 1945 stála na periférii záujmu našej spoločnosti a tieto neľahké časy prežila akoby zázrakom. Očakávame, že jej znovuumiestnenie v Oponiciach pritiahne množstvo zvedavcov nielen z okolitých krajín, ale aj zo vzdialenejšej Európy či sveta,” prognosticky dodáva Peter Králik, ktorý sa ako jeden zo znalcov histórie rodu Apponyiovcov angažoval za jej obnovu. „Je to veľmi vzácna bibliotéka, ktorá bola do 40-tych rokov známa v Londýne, Viedni, Paríži,” vymenúva. Obnova knižnice už začala, interiér postupne získava podobu spred 70-tich rokov.

Pre verejnosť sa stane prístupnou v impozantnej pôvodnej galériovej miestnosti, ktorá nadobudne podobu z čias Apponyiovcov. „Snažíme sa sem navrátiť čo najviac pôvodných predmetov. Koncom 30-tych rokov, kedy sa kaštieľ po predčasnej smrti posledného majiteľa Henricha dostal do exekúcie, si tu podávali kľučky obchodníci z celej Európy a za smiešne ceny skupovali trofeje a umelecké predmety. Dnes sa nachádzajú v múzeách v Prahe či Budapešti.”

…

K základným pilierom (turizmu) však podľa neho patrí ubytovanie. „Hotel nebude prístupný pre všetky sociálne kategórie, už preto teraz oslovujem ľudí, aby si pripravovali svoje domy, ktoré sú z väčšej časti nevyužité pre vlastnú potrebu, a zriadili v nich nezávislé ubytovanie pre turistov. Privátne ubytovanie je už na Slovensku bežné, nie však v našom regióne. Verím však, že keď sa do toho pustí ten prvý, susedia sa čoskoro pridajú.”

…
Králik: Neobjavujeme nič nové

Na udržanie turistov je podľa neho dôležitá ešte jedna vec – profesionálny a zároveň rodinný prístup pri sprevádzaní pamiatkami. „V tomto smere sa trochu obávam, či sa nájde dostatok vhodných adeptov,” konštatuje. So 16-ročnou praxou sprievodcu vie, o čom vraví. „Okrem prefektnej znalosti cudzích jazykov treba mať tiež v krvi apponyiovskú históriu, aby sa nestalo, že na nejakú otázku nebude vedieť sprievodca zareagovať, ako sa to, žiaľ, stáva na iných kaštieľoch a hradoch.”

Najlepšie by podľa neho bolo, keby sa sprievodcovstva chytili mladí z najbližšieho okolia. „Práve táto generácia by mala opäť získať vzťah k apponyiovskej histórii, keďže generácie po 50-tych rokoch k nej mali vlažný, až nijaký vzťah, čo bolo do veľkej miery spôsobené existujúcim režimom a jeho nezáujmom o väčšinu historického dedičstva.”

Aj vlastné aktivity vníma najmä ako nadväzovanie na pretrhnutú historickú niť. „O nič iné nám v rámci obnovy pamiatok nejde, neobjavujeme Ameriku, iba sa vraciame k tomu, čo tu vždy bolo. Bolo by úžasné, keby sem ľudia opäť chodievali rovnako ako umelci v 19. storočí. Keď sa maliarov a básnikov v tom čase pýtali, čo ich sem ťahá, odpovedali: jedinečná atmosféra a pokoj, ktoré prinášajú inšpiráciu.” Na otázku, odkiaľ podobné tvrdenia pozná, sa Peter Králik pousmeje: „Stačí si otvoriť niektorú z kníh z apponyiovskej bibliografie.”
Čítajte viac v článku Ivety Bakovej z 1. septembra 2009 – TU.

[palo]

Peter Králik

O knižnici

Spomínam si na prvý kontakt s nádhernou knižnicou. Ako som ju videl na starých fotografiách a ako som zažil veľké sklamanie, keď som prišiel do Oponíc a knižnicu nenašiel. Začal som pátrať po jej minulosti, pýtať sa miestnych ľudí. Cez knihu vtedy zakázaného františkána Jozefa Gajdoša Oponická knižnica som knižnicu objavoval. Stál som v kaštieli v obrovskej sále, kde na tehlu obité múry už nepripomínali, že tu kedysi existovala 25 000-zväzková knižnica, a pýtal som sa – prečo?

Začiatkom 90. rokov začala budova pripomínať mesačnú krajinu a za bieleho dňa sa z nej strácali zábradlia a iné druhotné suroviny. Stále som v sebe živil nádej, že príde deň, keď niekto kúpi veľký kaštieľ a vráti mu aspoň časť jeho zašlej slávy. Roky ubiehali, budova kaštieľa chátrala a rozpadala sa.

Po roku 2000 som v Oponiciach a okolí verboval ľudí do novovytvoreného združenia Apponiana, ktoré som založil s hŕstkou nadšencov. Brigádnicky a vo voľnom čase sme kultivovali park aj budovu kaštieľa. Boli sme však ekonomicky slabí na to, aby sme sa pustili do rekonštrukcie strechy či iných stavebných aktivít. Preto sme to po dvoch rokoch vzdali a naše aktivity sme presmerovali k oponickému hradu. Doteraz sa hrad pravidelne čistí od náletových drevín a ruka v ruke s pamiatkarmi a archeológmi naši chlapci zachraňujú jeho rozsypané múry. V posledných dvoch rokoch sa pustili do stavania juhozápadnej veže “Tereš“, ktorá by sa dala dobudovať do podoby zo 16. storočia.

Nové časy

V roku 2006 torzo kaštieľa kúpila nová spoločnosť, ktorá sa pustila do rekonštrukcie. Najprv začali zachraňovať budovu staticky. Pochopiteľne. Veď na tretine objektu už chýbala strecha a vyrastajúce kríky skôr pripomínali zimnú záhradu ako povalu kaštieľa. Niektoré z múrov boli naklonené a narušená bola aj statika južnej veže, ktorá sa začala oddeľovať od pôvodného traktu kaštieľa. Paralelne s týmito prácami sa noví vlastníci museli popasovať aj s ďalšou nepríjemnosťou a pozostatkom minulosti, a tým bola azbestová krytina, ktorou bol kaštieľ v časoch socializmu zastrešený. Niekoľko nákladných áut vyvážalo sutinu na špeciálnu skládku, aby nedošlo ku kontaminácii životného prostredia karcinogénnym azbestom.

V roku 2007 začali s armovaním a prípravou betónovej deky na celom rozsiahlom objekte, aby podľa projektov architekta a statika bola budova z bezpečnostného hľadiska zabezpečená. Niekoľko desiatok ton oceľových prútov a betónu zomklo staré, ale hrubé múry renesančnej stavby do jednoliateho celku. Južná veža kaštieľa, na ktorú sa pripravovala nádherná replika pôvodnej kopuly, bola tiež staticky ukotvená k celej stavbe a zosilnená, aby udržala na sebe túto dominantu kaštieľa, ale aj Oponíc a okolia.

Nezabudli na park

Tento rok začali stavať oplotenie parku kaštieľa, ktoré bolo na mnohých miestach porušené, a tak sa z parku stávalo korzo výhodné pre zlodejov, ktorí kaštieľ drancovali. Veľkorysosť a benevolentnosť, ktoré dovtedy spôsobili kaštieľu obrovské škody, sa skončili a noví vlastníci v záujme ochrany majetku rozhodli o uzatvorení parku. Tento priestor začne o dva roky fungovať tak, ako kedysi. Developeri citlivo pristúpili k riešeniu parkového komplexu a na pôvodných základoch, vychádzajúc z minulosti, postavia “záhradníkov dom“ a na existujúcej torzálnej stavbe v parku dobudujú pôvodnú koniareň a garáže, ktoré budú slúžiť hotelovým hosťom. Park s rozlohou 7,5 ha tak dostane technické know-how.

Medená veža

Takmer presne na deň nedožitých 93. narodenín albánskej kráľovnej Geraldiny, ktorá v kaštieli prežila svoje detstvo a mladosť, pripravili noví vlastníci darček v podobe nádhernej kopulovej veže, presne takej, aká tu existovala do roku 1948. Tá pôvodná bola pokrytá drevenými šindľami, nová sa pýši medeným plechom. Parametre veže boli úctyhodné: výška presahovala 15 metrov a jej rozmery v päťuholníkovom pôdoryse boli 6 x 7 metrov. Celá veža vážila 11 ton. Výška murovanej južnej veže, na ktorú kopulu umiestnili, merala po rímsu 11 metrov, a tak celková výška veže dnes dosahuje 26 metrov. Stavali ju na nádvorí niekoľko mesiacov a nádhernú klampiarsku prácu na nej odviedla partia skúsených majstrov z neďalekých Vrábeľ. Do veže umiestnili aj špeciálne puzdro so súčasnými peniazmi a novinami, ako aj mená staviteľov a majstrov, ktorí sa podieľali na jej výstavbe. Presne tak, ako sa to robievalo aj v minulosti.

Luxus histórie

Mal som sen, ktorý sa mi začína plniť. Bol o tom, že starý, ale vzácny kaštieľ raz povstane z prachu a nestane sa terčom špekulantov, ale že sa doň raz vráti minulosť. Vďaka spoločnosti I&P Slovakia sa začína môj sen meniť na skutočnosť. V októbri 2010 by zrenovovaný kaštieľ so vzácnou barokovou apponyiovskou knižnicou mal privítať ako hotel svojich prvých hostí.
Čítajte viac a pozrite si historické fotografie: TU.

[palo]

O histórii hradu si môžete prečítať TU alebo podrobnejšie TU.

[palo]

V rámci stavebných prác na bašte by sa vybudovali aj točené schody, podlaha a informačné tabule. Celkové náklady na realizáciu projektu podľa Badinku predstavujú sumu 13 000 eur. Pod hradom pribudli prednedávnom aj nové sociálne zariadenia, na ktoré získala obec 3 500 eur z programu Obnova dediny.
Čítajte viac v článku z 9. mája 2010: TU

[palo]

Fotografie aktuálneho stavu hradu a zaujímavostí v jeho okolí nájdete napríklad TU.

[palo]

Neviem, či je to obnova, oprava, rekonštrukcia alebo novostavba. Keď som ju videl počas dňa otvorených dverí, bol som zúfalý, nielen z toho, že všetky rímsy už zatekajú. Pri predchádzajúcej obnove sa napríklad našli na západnom krídle originálne arkády zo 17. storočia, ktoré vtedy obnovili. Teraz ich zamurovali, dali tam okná. Vchodové dvere na slávnostné schodisko sú z umelej hmoty. Z Hradu odstránili aj bustu Janka Alexyho, ktorý sa najviac zaslúžil o rekonštrukciu Hradu do podoby, v ktorej ho dnes poznáme. Za najväčší prehrešok však považujem to, že klenotnica na Bratislavskom hrade so vzácnymi archeologickými nálezmi bola zrušená, jej exponáty vrátane slávnej paleolitickej venuše vrátili do pôvodných múzeí. Teraz budeme zahraničným návštevám v tých istých priestoroch ukazovať kresťanské umenie Ars Liturgica, ktoré na 95 percent obsahuje katolícke votívne a sakrálne predmety.
Z rozhovoru s Jarolímom Antalom (1945), odborníkom na spoločenskú etiketu, štátny a diplomatický protokol. V rokoch 1980 – 1993 bol odborným poradcom pre zahraničné styky a protokol v Slovenskej národnej rade. Externe učí na Bratislavskej vysokej škole práva.

Čítajte viac: TU

[palo]

Čítajte viac: TU

[palo]

Šášovské hradné hry majú pomôcť zachrániť zrúcaninu
Po výstupe na hrad Šášov sa o program postarajú šermiari, sokoliari či tanečnice

29. júla 2010 (SITA) – Propagovať vo verejnosti Šášovský hrad a podporiť záchranu jeho zrúcaniny je cieľom Šášovských hradných hier, ktorých šiesty ročník bude v sobotu v Žiari nad Hronom-Šášovskom Podhradí. Organizuje ich Združenie na záchranu Šášovského hradu.

Program podujatia otvorí o 14:30 výstup na hrad Šášov a prezentácia činnosti Združenia na záchranu Šášovského hradu. Hlavný program sa má začať o 16:00 a budú ho tvoriť šermiarske scénky, dobový tanec, vystúpenia sokoliarov i brušných tanečníc a na záver ohňová šou. Novinkou v programe tohtoročných hradných hier bude pripomienka 647. výročia prvej písomnej zmienky o obci Šášovské Podhradie, ktorá je súčasťou Žiaru nad Hronom od 70. rokov minulého storočia.

Sprievodný program budú tvoriť rôzne súťaže pre deti aj dospelých v “rozprávkovom lese”, tvorivé dielne, veštiareň či lukostreľba. Ako pre agentúru SITA uviedol predseda Združenia na záchranu Šášovského hradu Rastislav Uhrovič, vlani na toto podujatie prišlo okolo 500 ľudí a zhruba toľko ich očakávajú aj tento rok.

Hlavným cieľom Združenia na záchranu hradu Šášov, ktoré vzniklo v roku 2003, je konzervácia zrúcaniny hradu a obnova niektorých jej častí, a tým zachovanie tejto kultúrnej pamiatky pre budúce generácie. Vlani uskutočnili prvé rekonštrukčno-konzervačné práce, keď opravili západný okenný otvor strážnej veže, ktorému pre poškodenú klenbu hrozil rozpad. Uhrovič pripomína, že zrúcaninu nechcú konzervovať pomocou betónu, ale chcú používať vápennú maltu, aká sa používala v minulosti. “Keby sme použili cement, môže sa nám začať rozpadávať a vypadávať kameň, ako sa to stalo na iných zrúcaninách,” povedal pre agentúru SITA Uhrovič. Pripomenul tiež, že úsilie združenia vykonávať rekonštrukčné práce brzdia mnohé byrokratické prekážky pre vlastnícke vzťahy, združenie by preto zrúcaninu chcelo získať od štátu do svojho vlastníctva.

Prvá písomná zmienka o hrade Šášov je v listine z roku 1253. Jeho majiteľom bol v tom čase ostrihomský arcibiskup Vančaj (Vancha) a jeho príbuzní Vincent a Peter. Počas nasledujúcich storočí hrad vystriedal viacero majiteľov. V roku 1677 sa ho zmocnilo vojsko Imricha Thökölyho a spustošilo ho, odvtedy nebol rekonštruovaný.

[palo]

Na doplnenie :wink: :

[palo]

Možnosť domácej prípravy míniovej farby ma zaujala, lebo mi dosť nevyhovuje (ne)kvalita, resp. (ne)trvácnosť v súčasnosti dostupných základných náterových hmôt na železo. Na rozdiel od Gomba som čosi vygúglil:

Sumární vzorec: Pb3O4

S kysličníky železa a s železem samotným reaguje za vzniku nerozpustných olovnatanů železnatých a železitých, což je podstatou antikorozivního účinků zakladových barev obsahujících suřík na železné předměty.

Nejčastěji je suřík používán jako pigment do základových nátěrových materiálů pro železné předměty a konstrukce. Vzhledem k jeho jedovatosti pro člověka a ke způsobované ekologické zátěži prostředí se jeho použití v současné době omezuje. Což je, pokud odhlédneme k ekologickým hlediskům, škoda, protože současné antikorozní nátěry nedosahují ani zdaleka antikorozních vlastností nátěrů suříkových. V zásadě je možno říci, že současné antikorozní nátěry se tak jenom jmenují, ale jejich skutečná schopnost inhibovat korozi je mizivá až žádná. Dnes, (psáno v roce 2006/7), prakticky suříkovou barvu na trhu v ČR již několik let nenaleznete.Zdroj: Wikipédia

Otázka pre znalejších: Ako je to s použitím mínia na pozinkované železo?

[palo]

Banskobystrické Múzeum SNP pripravuje moderné vzdelávacie centrum s prednáškovými sálami aj ubytovaním.

Dagmar Teliščáková | 22. júla 2010 9:51

Prvé moderné vzdelávacie centrum histórie na Slovensku pripravujú v Banskej Bystrici. So zameraním na obdobie 2. svetovej vojny, Slovenské národné povstanie a holokaust ho vybuduje Múzeum SNP. Slúžiť bude učiteľom, školákom aj verejnosti.

“Múzeá nemajú byť len o tom, že tam niekto príde, ale aj o vzdelávaní. Vo svete sú komplexné vzdelávacie centrá ich bežnou súčasťou. Čo sa týka obdobia, na ktoré je zamerané naše múzeum, veľa slovenských učiteľov teraz navštevuje napríklad český Terezín,” hovorí riaditeľ múzea SNP Stanislav Mičev.

Učitelia majú podľa neho v interpretácii 2. svetovej vojny a povojnového obdobia trochu chaos. “Budeme hovoriť nielen o faktoch, ale využívať aj netradičné vzdelávacie postupy. Chceli by sme postupne poskytnúť akreditované štúdium najmä pre dejepisárov, učiteľov občianskej náuky a príbuzných predmetov, ale aj pre študentov a nadšencov histórie tohto obdobia,” dodáva Mičev.

V centre budú prednáškové sály, knižnica, archív či reštaurátorské dielne. Na prestavbu zdevastovanej starej škôlky na banskobystrickom sídlisku Fončorda získalo múzeum viac ako dva milióny eur z eurofondov. S prácami začnú na jeseň a skončiť by ich mali do dvoch rokov.

V ďalšej etape tu plánujú dobudovať ubytovacie a stravovacie priestory. Taký systém sa osvedčil napríklad v Osvienčime a využívajú ho ľudia z celého sveta. Vybudovaním centra sa tiež uvoľní priestor na rozšírenie terajších expozícií priamo v Múzeu SNP.
Zdroj: Pravda

[palo]

Oltár je vysoký asi 10 metrov. Pochádza z roku 1643 a dali ho postaviť príslušníci šľachtického rodu Esterháziovcov, ktorí tu žili. Na tieto práce si pozvali umelcov zo zahraničia, pravdepodobne z Talianska. Súčasťou oltára je niekoľko obrazov, na štyroch hlavných stĺpoch sú tváre anjelov. Naľavo vidno tváre dvoch bacuľatých detí, napravo zase podobizne muža a ženy. Umelec v nich možno zvečnil portréty Esterháziovcov. Neskôr sa obrazy zdali vrchnosti asi príliš svetské, preto ich nariadila zatrieť čiernou olejovou farbou. Po rokoch pribudol tretí náter, tiež olejový. Tieto nátery museli reštaurátori opatrne odstrániť, aby sa po stáročiach dostali na svetlo pôvodné maľby.

“Veľmi cenné sú stĺpy s obrazmi anjelov. To je na Slovensku veľmi zriedkavé, vyskytujú sa síce drevené stĺpy, ale anjelici sú vyrezávaní, nie namaľovaní, a ešte takto kvalitne. To je typické skôr pre Taliansko. Aj technikou sú obrazy vzácne. Umelec použil vajíčkovú temperu, ktorá veľmi dobre drží. Bola to krásna robota, mal som pri nej pocit, že sú stále Vianoce,” hovorí reštaurátor Jozef Klech, akademický sochár.

Reštaurovanie trvalo s prestávkami 4 roky. Teraz sa Klech pustil do reštaurovania bočného oltára, ktorý pochádza z roku 1700. Za veľmi významný označil objav náhrobnej dosky Františka Turzu. Nie je tu pochovaný, tak je zatiaľ záhadou, ako sa vlastne do Domaniže dostala.

Milan Kráľ | 2. augusta 2010 12:41
Čítajte viac: TU

[palo]

Tajomstvá templárskeho rádu fascinujú už mnohé storočia. Nezáleží na tom či je to ich spôsob života, víťazné a prehrané bitvy, tragický koniec rádu, ich neobjavené poklady a v neposlednej rade duchovný odkaz, na ktorý nadviazali ďalšie rády a spoločností.

Doteraz sme sa však nestretli s ucelenejšou prácou o pôsobení rádu na slovenskom území. Preto sme sa pokúsili na základe niekoľko rokov zhromažďovaných údajov vytvoriť túto stránku, pre všetkých nadšencov, ktorí sa podobne ako my zaoberajú touto problematikou. Niektoré údaje sa nám podarilo podložiť aj historicky no niektoré sa zakladajú len na miestnych legendách. Uvádzame však všetko čo sme zistili a možno práve od Vás sa dozvieme viac. Veď koľko svetových objavov sa uskutočnilo len na základe legiend. Ak máte viac podrobnejších informácií podeľte sa s nami.