palo
Forum Replies Created
-
Zdroj: Wikipédia
-
25. 10. 2007 pri príležitosti 700. výročia likvidácie templárov, Vatikán usporiadal tlačovku, kde oznámil publikovanie procesu s vernou reprodukciou originálnych pergamenov. Knihu predstavil archivár VAT kardinál R. Farina, prefekt TVA biskup S. Pagano a bádateľka B. Frale. Dokumenty vyšli vo vydavateľstve Scrinium v očíslovanom náklade 799 výtlačkov, č. 1 dostal do daru Benedikt XVI. Napriek cene temer 6000 Euro, kniha vyvolala vo svete veľký záujem. Získali ju najprestížnejšie inštitúcie sveta, výnimočne aj pár jednotlivcov. Na Slovensku má jeden exemplár JUDr. František Šulka.
Pergameny boli napísané v r. 1312. Dokazujú, že Klement V. nepokladal templárov za heretikov a neexkomunikoval ich. Na nátlak Filipa IV. zrušil ich rád, čím boli vystavení moci kráľa, ktorý ju zneužil a odsúdil ich bez dôkazov. Veľmajster a ostatní sa po mučení priznali k divným rituálom, ktorými skúšali odvahu členov v prípade moslimského zajatia vo Svätej Zemi. 700 rokov panoval názor, že templári zomreli odsúdení, nájdený dokument, ktorý sa pokladal za stratený, ich zbavuje viny pápežom, vidno aj jeho márnu snahu o záchranu ich životov. Motívy tejto kauzy boli teda politické, nie náboženské.
Templári boli aj na Slovensku a v susedných krajinách. Zaujímavo o tom píše kniha Miloša Jesenského a Pavla Matulu: Po stopách templárov na Slovensku (Goralinga, Bratislava 2008, 200 s). O ich možnej činnosti vo Svätom Jure nie je v knihe zmienka, aj keď v rozhovore so starými Juranmi mi títo označili dom č. 214 za „teplársky“, je tu aj „templárska“ pivnica a poľský historik Semkovicz vraj povedal, že hrad Biely kameň nad Svätým Jurom postavili templári.
TVA = Tajný vatikánsky archív
VAK = Vatikánska apoštolská knižnicaČítajte viac: TU
-
Tento, na uhorkovú sezónu možno náročný text, ktorý mám pripravený už dávno, som sa konečne rozhýbal publikovať pod silným dojmom z “diela”, ktoré zmajstrovali “tzv. remeselníci”, ako ich označuje pán Růžička. Je to ponáška alebo pokus o tesársku zárubňu, ktorú bolo potrebné zhotoviť a osadiť pri úprave jedného starého domu. Toto je výsledok:
Prah by mal roznášať váhu, ktorú by do neho mali zviesť bočné “stojky”, ale je len vložený medzi ne.
Únosnosti dreva sa asi nedá veriť, tak sú nad ním pre istotu oceľové L-profily. Ale v strede šírky naddverného prekladu, kde sa dá očakávať najväčšie zaťaženie, sú namiesto nosných drevených trámov, ktoré by to zaťaženie preniesli do ostení otvoru, oceľové T-profily s vloženými tehlami, ktoré zaťaženie prenášajú do zdanlivých rámov na okrajoch.
Bez PUR-peny a hotovej maltovej zmesi sa dnes asi nedá stavať…
Namiesto pevného tesárskeho spoja konštrukciu akože držia pohromade takéto, v tomto kontexte smiešne skrutky… -
Ako však povedala, príjmy z hradu predstavujú rozhodujúcu položku v rozpočte a ak by v hlavnej sezóne uzavreli hrad, nemali by príjmy a zisky zo akcií, ktoré sa na hrade konajú. „S prácami preto začneme až na jeseň,” skonštatovala Babičová.
Pri obnove zachovajú dispozíciu budovy
Pri rekonštrukcii sa zamerajú najmä na stabilizáciu a rekonštrukciu múrov a na celkovú pamiatkovú obnovu objektu kasární, ktorá bude vychádzať z historických reálií. Objekt je súčasťou hradného komplexu národnej kultúrnej pamiatky, vzťahuje sa naň najvyšší stupeň ochrany vzhľadom na jeho historickú a architektonickú jedinečnosť.
Preto pri stavebných prácach bude v maximálnej miere rešpektovaná pôvodná dispozícia objektu hradných kasární a pri rekonštrukcii budú používané klasické stavebné materiály. Pamiatkový zámer zachováva obe steny a aj dispozíciu budovy.
Na pôvodných základoch vyrastú ďalšie tri podlažia
„Grant nedovoľuje päť rokov využívať zrekonštruované objekty na komerčné využitie. Plánujeme ich využívať ako ďalšie výstavné a reprezentatívne priestory a reprezentatívnu miestnosť, kde by sa mohli konať komornejšie podujatia, divadelné predstavenia či koncerty,” ozrejmila Babičová.
Ako dodala nové priestory využijú aj na umiestnenie stálych expozícií. Aj na Trenčianskom hrade podľa projektu musia práce ukončiť do dvoch rokov. „Je to veľký objem prác, dúfam, že tie najťažšie prebehnú v období, keď nebude na hrade taká intenzívna návštevnosť, pretože tá je pre nás dôležitá.”
Čítajte viac: TU -
Za úspornejší projekt zabezpečia statiku múrov
Obec si na projektovú dokumentáciu na rekonštrukciu hradu vzala dokonca úver vo výške 4,5 milióna eur. Pôvodne totiž uvažovali o rozsiahlejšom projekte v objeme 225 miliónov eur, ktoré žiadali z tzv. nórskych fondov.
Veľkorysejší projekt zahŕňal aj obnovu Horného hradu a gotickej kaplnky.
Podľa súčasného projektu za 2,5 milióna eur zabezpečia statiku múrov, predmetom obnovy je aj rekonštrukcia vybraných častí hradu na Dolnom hrade. Vzniknúť by tu malo muzeálne nádvorie s novými stavbami, Infocentrom, remeselnými domčekmi, výstavným pódiom, múzeom v delovej bašte a k tomu potrebným zázemím a infraštruktúrou.Práce by mali trvať dva roky, do 2012
Podľa riaditeľky Krajského pamiatkového úradu v Trenčíne Evy Gazdíkovej, na Beckovskom hrade ide o náročné a špecifické práce, pretože hrad má historickú a pamiatkovú hodnotu kultúrnej pamiatky.
„Pokračujú archeologické a architektonicko-historické výskumy vstupnej časti hradu tzv. barbakanu. Predmetom architektonickohistorického výskumu sú aj murivá dolného hradu pre určenie spôsobov konzervácie a prezentácie jednotlivých častí,” dodala Gazdíková.
Čítajte viac: TU -
O mnohom svedčí aj fakt, že jednou z mála väčších kultúrnych pamiatok prihlásených do CE.ZA.AR 2010 v kategórii obnova a rekonštrukcia je kaštieľ v Tonkovciach, ktorý prestaval súkromný podnikateľ. Zo svojich prostriedkov a pre súkromné účely. Jeho prístup k historickej pamiatke nebol priveľmi pietny.
Pavel Gregor z Fakulty architektúry STU Bratislava pripomína, že vzhľadom na neustály úbytok historického fondu vo svete prevláda skôr trend k citlivej obnove historických objektov, s rešpektom voči originálnej architektúre. Aj podľa Paňáka je hodnotnejšie, ak sa architekt udrží v pozadí a ak len úctivo zreparuje staršiu stavbu.
„Opačným krajným prístupom je to, ak architekt chápe historický súbor len ako atraktívne ´pozadie´ pre svoj nový umelecký počin. V takomto prípade však už len ťažko hovoriť o obnove pamiatky,” podotýka Gregor. Na Slovensku je, bohužiaľ, práve takýto prístup častý. Podľa Gregora to majú na svedomí ambiciózni, sebavedomí architekti, ktorí však prestavujú budovy bez dostatočného poznania ich skutočnej hodnoty.
Pavel Benuška, ktorý do súťaže prihlásil prestavbu domu na Cintorínskej ulici v Bratislave, ktorej dominujú presklené balkóny nad historickým priečelím, ale obhajuje právo architektov dodávať do starších budov nové prvky. Nadstavby či prístavby majú podľa neho odrážať dobu, v ktorej vznikla, ak, samozrejme, nejde o chránenú pamiatku či o budovu v samom historickom jadre miest. „Ani za Márie Terézie sa domy neopravovali v historicky starších štýloch,” pripomína Beňuška.
Čítajte viac: TU -
Tí, čo to zmeškali, alebo tí, čo majú chuť na reprízu, TU nájdu zvukový záznam relácie Nočná pyramída z 31. 07. 2010, na tému Obnova hradov na Slovensku.
-
Sám som navštívil toto miesto a je to skutočne tak ako v článku a je mi z toho smutno. Slováci nikdy neboli veľmi dobrý obchodníci, myslím väčšinu a preto sa nečudujem, že s vládou na čele nevedia predať to čo sa predať dá bez väčších nákladov a to ciele turistického ruchu. Roky mi chýba vo verejnoprávnej televízii program ako má ČT “túlavá kamera”, samozrejme aby bol rovnako pútavo spracovaný. Myslím si, že by bolo možné na Slovensku točiť tiež 5-6 reportáži týždenne o zaujímavostiach Slovenska. Navyše ak už sa lejú peniaze z daní do archeológie a pod. tak by sa výsledky ich práce zase mali predávať, nech sa to začína vracať. Ale to by si mali uvedomiť tí hore.
freedomman 31.07.2010 8:49
Zdroj: internetová diskusia k článku -
Takto vyzeral dom obchodnika a vydavatela Jakaba Weissa pred pokusom o adaptaciu:
Z povodneho domu zostala len predna stena s portikusom
Fotografie z 30. 7. 2010:
-
Majstri navrhujú cementový špric, aby držal kamene pohromade, potom omietku s cementom, tak neviem…
Keď sa pozerám na prvú fotku, presne to tam bolo doteraz a práve preto je múrik v takom stave v akom je. Nenapíšem nič nové:
– múrik nie je odspodu izolovaný proti vzlínaniu zemnej vlhkosti,
– voda v ňom v zime zamŕza (a rozmŕza),
– mäkká stará vápenná / hlinená (?) malta medzi kameňmi sa postupne rozpadá,
– tvrdá, málo prievzdušná cementová omietka sa postupne oddeľuje od muriva; vzniká za ňou dutina, do ktorej padá rozpadnutá malta spomedzi kameňov,
– cementová omietka opadáva v celých “paneloch”, pod ňou sa odhaľuje do hĺbky rozložené murivo.Čo s tým? Pri takej malej výške by múrik mohol zostať stáť aj úplne bez malty. Ale to asi v tomto prípade nie je vhodné. Preto navrhujem tento postup:
– celoplošne odstrániť zvyšky predchádzajúcej cementovej omietky,
– rozpadnutú murovaciu maltu zo škár povymetať,
– ak má byť múrik nakoniec omietnutý, tak do škár nahádzať novú hrubozrnnú (0 – 4 mm, aj viac) vápennú maltu, potom takou istou maltou omietnuť; odporúčam nechať hrubú úpravu povrchu omietky – strhávanú, škrabanú alebo striekanú,
– ak má múrik zostať neomietnutý, tak novú hrubozrnnú (0 – 4 mm, aj viac) vápennú maltu do škár natláčať špachtľou, aby sa ňou zbytočne neznečistil viditeľný povrch kameňov.
Treba rátať s tým, že to nebude riešenie na celý život, ale občas bude treba niečo takým istým postupom opraviť. -
Stará mama a generál
130. výročie narodenia Milana Rastislava ŠtefánikaČítajte TU
-
Dagmar Teliščáková, Pravda | 24. júla 2010 14:27
Budova patrí Pamiatkovému úradu SR. Banskobystrickí krajskí pamiatkari ho ako vlastníka podľa zákona vyzvali, aby problém riešil. “V zmysle monitoringu stavu kultúrnych pamiatok v Banskej Štiavnici ako svetového kultúrneho dedičstva UNESCO sme uložili nášmu nadriadenému orgánu, aby do konca septembra vykonal nevyhnutné opravy na tejto kultúrnej pamiatke,” povedal riaditeľ Krajského pamiatkového úradu v Banskej Bystrici Miroslav Súra.
Pamiatkový úrad SR na opravu vyčlenil zhruba 30-tisíc eur. “V podstate sme nariadili nevyhnutné opatrenia na sanovanie priameho ohrozenia tejto pamiatky sami sebe a teraz ich ideme realizovať. Momentálne sme pred podpisom zmluvy s dodávateľom,” dodal Súra. Opraviť chcú zatekajúcu strechu a zabezpečiť odvedenie dažďových vôd.
Čítajte viac: TU -
V súvislosti s Jurkovičovou rekonštrukciou Čičmian J. Čahoj poznamenáva: „V Jurkovičových šľapajach nešiel už nik a tak sa slovenské dediny zmenili na hrôzu bez ladu a skladu, kde viac škody napáchali architekti, ako vojny…“
Vyskytli sa informácie, že Česká republika má v úmysle navrhnúť Jurkovičove stavby v Luhačoviciach na zápis do Svetového kultúrneho dedičstva. (A čo Štefánikova mohyla na Bradle – tá by si to nezaslúžila?)
Ing. arch. Igor Thurzo, 2007Čítajte viac: Rok Dušana Jurkoviča (Urbanizácia-dezurbanizácia, Vidiek ako podnet)
-
Je v Štiavnici možné robiť s pamiatkami naozaj čokoľvek? Ak si ešte ktosi myslí, že nie – toto ho hádam presvedčí:
Banská Štiavnica, Námestie Sv. Trojice 3 – meštiansky (waldbürgerský) palác, číslo ÚZPF 2568, tzv. Rubigallovský dom, doba vzniku: 1538, prevládajúci sloh: gotika neskorá
– V 80. rokoch 20. storočia “utrpel” radikálnu, tzv. komplexnú pamiatkovú obnovu, aby sa stal klubom mládeže SZM.
– Na začiatku 90. rokov 20. storočia prešiel do vlastníctva Mesta Banská Štiavnica, ktoré v ňom umiestnilo Oddelenie kultúry Mestského úradu a Centrum mestskej kultúry.
– V roku 2009 sa začala nová obnova tohto objektu, od ktorej som si sľuboval akú-takú revíziu a nápravu brutálnych zásahov z 80. rokov 20. storočia.
– Koncom roku 2009 sa uskutočnila výmena okien na 1. a 2. poschodí hlavnej fasády; jednokrídlové “novotvary” s náznakovým členením na 6 tabuliek zasklenia nahradili o niečo lepšie dvojkrídlové okná.
– Na začiatku júla 2010 boli vybúraním parapetného muriva zväčšené okenné otvory na prízemí a do nich vsadené francúzske okná, stiahnuté až po podlahu interiéru!!! Architekt samozrejme môže navrhnúť aj takúto somarinu, ale čo robí pamiatkový úrad?!?!? Ktovie, čo sa deje vo vnútri domu…