palo
Forum Replies Created
-
“Podrobný prehľad” histórie Muránskeho hradu nájdete TU.
-
Príspevok bol presunutý do už existujúcej diskusie na tému drevenice.
-
Presunuté odtiaľto:
Zdravím všetkých priaznivcov a majiteľov dreveníc,Na tomto fóre som nováčikom a chcel by som požiadať o radu pri obnove drevenice. Tá moja je na strednom Slovensku,na Horehroní. Z vonkajšej strany je omietnutá pôvodnou omietkou, zmesou hliny a pridaním nejakého farbiva a vybielená vápnom. Táto omietka začala opadávať a bývalý majiteľ to vyriešil zatieraním opadaných miest sadrou alebo zmesou na sadrokartónové dosky RIGIPS-om a ešte bol na to aj hrdý.Následkom bolo že sadra vytiahla ešte aj zvyšnú vlhkosť z pôvodnej omietky a tá sa vydúva čoraz viac. Mojím zámerom je drevenicu buď obiť až na drevo a toto následne ošetriť len ochranným náterom a drevo nechať priznané,alebo nanovo spraviť nové ohodenie drevenice, len neviem aký materiál na drevo použiť.Klasickej hlinenej výplni a ohodeniu by som sa chcel vyhnúť.Prosím o radu.
-
Technicky to samozrejme je možné. Otázne je, či sa vám to oplatí. Uvažovali ste o stavbe pivnice mimo domu?
-
Nemôžem si pomôcť, ale na začiatok mojej odpovede sa mi tlačí tento citát:
Niekto získa do vlastníctva pamiatku v neužívateľnom stave. Potom čaká, že zoženie peniaze na jej obnovu, alebo ich naozaj zháňa, alebo šetrí. Potom čosi zoženie alebo ušetrí. Akurát toľko, aby začal. A potom, namiesto aby dal do poriadku strechu, urobí nejaký nezmysel: napríklad začne otĺkať dobré omietky… A potom zase čaká, alebo zháňa, alebo šetrí…
Viem, váš dom nie je pamiatka.Vyhádzali sme dlážkovicu,ktorá bola ako včera položená,nedotknutá, susedia to boli obdivovať zľava,zprava. Až na kritické miesta v pár rohoch. Ale tam sme zistili po vynášaní toho marasu ,že tam bol navozený vážsky piesok. Steny sme orúcali a zostal len rozbombardovaný “dom”. Teraz neviem odkiaľ kam.
To ste museli naozaj zistiť, že tým dlážkam nič nie je, až keď ste ich vyhádzali? Ako vás obohatilo poznanie, že pod nimi je navezený vážsky piesok?Viem, nejaké výčitky sú už teraz pre vás zbytočné, ale možno pomôžu ďalším.
O podlahách, hlinených omietkach, oknách, fasádach aj strechách sa tu už popísalo v samostatných témach pomerne dosť. Skúste sa opýtať konkrétnejšie: čomu nerozumiete, čo vám tam chýba.
-
Pred štyrmi rokmi sa múzeum presunulo z priestorov starej zvolenskej radnice do vedľajších budov, ktoré patria Lesom SR. Výstavné priestory v historickej radnici by mali opustiť už o niekoľko týždňov.
19. 5. 2010 17:24 | Milan Suja
Čítajte viac: TU -
Po rokoch sa do Detvy vrátil archeológ Peter Šalkovský, ktorý v osemdesiatych rokoch viedol archeologický výskum na Kalamárke. Na prednáške a následnej besede v Podpolianskom múzeu predstavil svoju knihu Detva. Praveké a včasnohistorické hradisko k dávnym dejinám Slovenska.
Výskum podľa Petra Šalkovského ešte nie je ani zďaleka ukončený. „Preskúmali sme zlomok plochy. Aj to iba na samotnej Kalamárke. V celom sedle a na lúkach v okolí sa zatiaľ žiaden výskum nerobil, a pritom vieme o tom, že tam osídlenie bolo. To už je ale úloha pre ďalšie generácie. Určite sa tam ešte čosi nájde,” dodal.
Strategicky výhodná poloha Kalamárky lákala človeka hádam odjakživa. Postupne bola osídlená viacerými kultúrami, prvýkrát už v neskorej dobe bronzovej lužickou a kyjatickou kultúrou. Ako ukázal archeologický výskum, najstaršie opevnenie pochádza až zo záveru doby bronzovej. Malo asi päťdesiat metrov, čo úplne stačilo, pretože z ďalších strán zabezpečovali hradisko skalné steny, ktoré sú miestami vysoké aj dvadsať metrov. Hradisko na Kalamárke bolo osídlené aj viacerými európskymi kultúrami ako Keltmi alebo Kvádmi. Slovania sa naň prvýkrát dostali v období Nitrianskeho kniežatstva a pravdepodobne až do polovice 11. storočia fungovalo ako strážne hradisko.
Medzi najvýznamnejšie nálezy z Kalamárky patrí bronzová ihlica a bronzová nádoba, keltská keramika, bronzové spony, sklenené náramky a perly, kovania opaskov, rôzne pracovné nástroje a predmety domácej potreby.
Jedným z dôvodov, prečo sa začalo s archeologickým výskumom na Kalamárke, bol ten, že sa v tejto lokalite začali objavovať rôzni amatérski hľadači. „Mnoho rokov tam chodili ľudia kopať a zbierať, dokonca začínali už aj detektoristi. Či chodia teraz? Pravdepodobne áno, stretávame sa s tým aj v iných častiach Slovenska,” vrátil sa k začiatkom výskumu Peter Šalkovský.
Časť nálezov z Kalamárky sa nachádza v Podpolianskom múzeu v Detve, no ide o materiál, ktorý našli ľudia ešte pred samotným archeologickým výskumom. Väčšina nálezov z výskumu je dnes v Archeologickom ústave SAV v Nitre. Ešte tento rok by sa ale mohli vrátiť do Detvy. „Mesto chystá projekt na obnovu náučného chodníka na Kalamárku, v rámci jeho otvorenia by sme chceli sprístupniť verejnosti aj nálezy z archeologického výskumu tejto lokality,” povedala vedúca múzea Renata Babicová.
21. 5. 2010 11:37 | Milan Suja
Čítajte viac a pozrite si videoreportáž: TU -
Posviacka kláštorného Kostola Premenenia Pána
V Turíčny pondelok 24. mája 2010 požehnal banskobystrický diecézny biskup Rudolf Baláž kláštorný kostol Premenenia Pána v Sampore, v prvom kláštore benediktínov v ich obnovenej histórii na Slovensku.
Diecézny biskup predsedal eucharistickej slávnosti, ktorú s ním slávili hostia benediktíni z Európy i Spojených Štátov, významní podporovatelia novostavby kláštora i stovky veriacich.
Práve jednotlivo malé finančné dary veriacich z celého Slovenska vo svojom súčte vytvorili významný podiel na budovaní kláštora. Okolo obetného stola sa s Mons. Balážom zišli aj otcovia biskupi Mons. Tomáš Galis a Mons. Viliam Judák, ktorý benediktínom priniesol dar Nitrianskej diecézy – relikvie svätých Andreja – Svorada a Beňadika, benediktínov z opátstva na Zobore.
Slovenskí benediktíni z Kláštora Premenenia Pána v Sampore patria do poľského Opátstva sv. apoštolov Petra a Pavla v Tynci. Prítomný opát Bernard Sawicki, OSB pred slávnostným zhromaždením vyhlásil zriadenie jednoduchého priorátu v Sampore a za jeho priora ustanovil pátra Vladimíra Kasana, OSB. Slovenským spolubratom poprial, aby novozriadený kláštor priniesol duchovné ovocie pre rozvoj kresťanstva na Slovensku.
Koordináciu stavebných prác, od diela architektov kláštora manželov Gočovcov, po mnohé pracovné hodiny dobrovoľníkov pri výstavbe, viedol páter František Štrba, OSB.
„Nech Boh požehná všetkých dobrodincov tohto diela,“ uviedol opát Sawicki a osobitne poďakoval banskobystrickému diecéznemu biskupovi za všetko, čo urobil preto, aby mnísi mohli chváliť Boha v peknom prírodnom prostredí obce Sampor neďaleko Zvolena.
Mons. Rudolf Baláž v homílii pripomenul, že rehoľa benediktínov má v Európe veľké zásluhy na prehĺbení kresťanstva a kultúry. „Drahí bratia benediktíni, ďakujem Bohu za to, že ste sa usadili v našej diecéze,“ dodal banskobystrický biskup. Zdôraznil veľký význam verného zachovávania dedičstva Cyrila a Metoda, teda kresťanstva, pre budúcnosť slovenského národa. Mons. Baláž mníchom poprial, aby sa ich pôsobisko stalo „trvalou oázou pokoja a mnohých opravdivých návratov k Bohu.“
V roku 1998 uvoľnil biskup Rudolf Baláž prvých dvoch diecéznych kňazov, Vladimíra Kasana a Blažeja Škvarku, do rádu sv. Benedikta. Tí sa rozhodli vstúpiť do Tynieckeho opátstva v Poľsku. V roku 2003 prijali ako dar neobývanú faru v Bacúrove pri Zvolene. Rok 2003 preto možno považovať za rok návratu benediktínov na Slovensko. Tisícročnú benediktínsku tradíciu preťal zásah komunistického režimu proti reholiam. Hoci prvé zmienky o pôsobení mníchov sv. Benedikta siahajú pred misiu svätých bratov Cyrila a Metoda, spoľahlivé údaje o činnosti benediktínov na slovenskom území sú z prelomu 9. až 10. storočia.
Do roku 2010 sa spoločenstvo mníchov rozrástlo na 9 člennú komunitu a ďalší štyria odišli do formácie v materskom Tynieckom opátstve. Mnísi zo Sampora chcú históriu benediktínov na slovenskom území pripomenúť pri dotvorení múrov Kláštora Premenenia Pána pamätnými kameňmi. Mená niekdajších opátstiev by mali byť napísané na dvanástich kameňoch pochádzajúcich z historických pôsobísk na Slovensku.
Dolná budova kláštora je určená ako dom pre hostí, pre účely duchovných cvičení pre verejnosť bude slúžiť aj prednášková miestnosť.
Hoci život mníchov je charakteristický pestovaním ticha a modlitby, početné slávnostné zhromaždenie pri príležitosti požehnania kláštorného kostola bolo pre komunitu benediktínov v Sampore povzbudením. „To, čo tu vidíme, je Božie dielo, preto sme sa tu zišli, aby bol oslávený Boh,“ uviedol páter Vladimír Kasan pri záverečnom poďakovaní.
Kláštor Premenenia Pána leží na území Farnosti Sliač, ktorá mníchom darovala potrebný niekoľko hektárový pozemok. Výstavbu kláštora podporil banskobystrický biskupský úrad sumou 150 tisíc eur (4,5 mil. Sk). Novopožehnaný kláštor Premenenia Pána v Sampore sa tak zaraďuje k moderným novovzniknutým kláštorom kontemplatívnych reholí na území diecézy.
Ďalší je kláštor v Kopernici, kde pôsobia sestry klarisky kapucínky, kláštor v Detve sestier bosých karmelitánok, či kláštor bosých karmelitánov na Urpíne v Banskej Bystrici. Banskobystrický diecézny biskup prikladá pôsobeniu reholí na diecéznom území veľkú dôležitosť, o čom svedčí i jeho opakovaná nielen finančná podpora reholí.
Foto: Dominik Jáger
Zdroj: webová stránka Banskobystrickej diecézy -
Rehoľa sv. Benedikta na Slovensku má, resp. bude mať svoju webovú stránku.
Zatiaľ aspoň toto. -
Archeológ Ján Beljak zo zvolenskej pobočky Archeologického ústavu SAV v Nitre povedal, že v regióne Zvolenskej kotliny je niekoľko osád, ktoré pochádzajú z tohto obdobia. „Sú to predovšetkým sídliská na neďalekej Haputke, na Krivej púti i môťovskej priehrade. Intenzívne osídlenie v predveľkomoravskom období bolo tiež na Sliači a stopy analogického osídlenia boli zistené v roku 2009 na trase R1 v Banskej Bystrici.”
Val, ktorý sa tiahne od Neresnickej doliny k dolnému Pustému hradu, objavil lesník Dušan Fertál. Archeológovia predpokladajú, že mohol byť viac ako tri metre vysoký a ďalšie takmer dva metre mala do skaly vysekaná priekopa pod ním.
„Znásoboval obranu Zvolena z južného smeru, čím predpokladá existenciu administratívneho centra v tejto oblasti v období včasného stredoveku,” povedal Beljak. Doposiaľ sa však nevie, kde stálo včasnostredoveké hradisko, ktoré mala táto rozsiahla stavba chrániť. „Hrádok Priekopa v Môťovej pochádza až z 9. – 11. storočia, najstaršie stredoveké osídlenie na Pustom hrade je potvrdené od 12. storočia.”
Popri vale vedie jedna z lesných ciest zo sedla Pustého hradu. Podobný, 200 metrov dlhý val sa nachádza na Bukovinke východne od Dráh.
8. 6. 2010 10:52 | Kveta Fajčíková, Ľubica Mojžišová
Čítajte viac: TU. -
Čítajte viac: TU.
-
“Približne pred tromi rokmi sa na nej robili rozsiahle arboristické práce a tie sa dodnes ukazujú účinné,” povedal Igor Halgaš zo správy Národného parku Nízke Tatry (NAPANT). V tom čase sa urobil zdravotný rez, odstránili sa odumreté pletivá, odľahčila a stabilizovala sa koruna. “Cieľom bolo zvýšiť odolnosť koruny voči vetru a znížiť prevádzkové riziká stromu,” dodal Halgaš. Lipa sa nachádza v tesnej blízkosti hradu, čo si tiež vyžaduje osobitnú pozornosť.
Čítajte viac: TU. -
MK SR hľadá firmu, čo vybuduje Vzdelávacie centrum Múzea SNP
15. júna 2010 (SITA) – Ministerstvo kultúry SR hľadá firmu, ktorá za vyše dva milióny eur vybuduje Vzdelávacie centrum Múzea SNP v Banskej Bystrici. Z oznámenia zverejnenom začiatkom júna vo vestníku verejného obstarávania vyplýva, že na vzdelávacie centrum múzea by sa mala prestavať materská škola na banskobystrickom sídlisku Fončorda na Tulskej ulici.
Ministerstvo na to vyhlásilo verejnú zákazku formou užšej súťaže. Kritériom zákazky, s predpokladanou hodnotou 2 091 053 eur bez DPH, je najnižšia cena. Zmluva na stavebné práce na rekonštrukciu a prestavbu materskej školy na Vzdelávacie centrum Múzea SNP Banská Bystrica má trvať dva roky. Zákazka sa bude financovať z prostriedkov Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR – Regionálneho operačného programu, časti Posilnenie kultúrneho potenciálu regiónov – intervencie do nehnuteľných kultúrnych pamiatok a zo štátneho rozpočtu.
Budova materskej školy na Tulskej 39 na sídlisku Fončorda v Banskej Bystrici bola postavená v roku 1976 a slúžila ako materská škola a detské jasle. Skladá sa z troch prepojených pavilónov – hospodárskeho, detských jaslí a pavilónu materskej školy. V súčasnosti je v dezolátnom stave, časť okien je rozbitá, je vytrhaná elektroinštalácia, zničená sanita a zatečené murivo. Počas prestavby sa objekt nemá výraznejšie zmeniť. Jeho pavilóny sa nezväčšia, vonkajšie loggie sa začlenia do vnútorných priestorov, okná zoradené v páse uzavrú jednotlivé pavilóny do kompaktných blokov. Strecha sa vynoví a ostane plochá. Pre energetickú úsporu sa vymenia všetky okná a dvere, celú budovu zateplia a keďže je postavená v svahu, navrhuje sa aj stavba oporného múru. Súčasťou prestavby škôlky na vzdelávacie centrum múzea bude aj výmena rozvodov, vykurovanie, vybuduje sa vetranie a klimatizácia a ďalšie.
Lehota na predkladanie ponúk alebo žiadostí o účasť je 2. júl. Ak nikoho nevyberú, bude sa obstarávanie opakovať.
-
„Sú už spracované technológie na záchranu pamiatky, kde budeme rešpektovať pôvodný stav a dopĺňať ho materiálmi, ktoré nenarušia historické murivo,” povedal riaditeľ Krajského pamiatkového úradu v Banskej Bystrici Miroslav Sura.
Táto technológia by mohla byť podľa neho univerzálne platná aj pri obnove objektov horného hradu, kde sa v minulosti využíval cement. „Čas ukázal, že táto technológia je cestou do pekla. Murivá, ktoré boli takto konzervované, sa postupne rozpadajú,” dodal riaditeľ.
nedeľa 13. 6. 2010 18:23 | Kveta Fajčíková
Čítajte viac a pozrite si videoreportáž: TU. -
Zdroj: Denník SME