[palo]

Informácia z roku 2001:

a) Kaštieľ bol postavený okolo roku 1600. Je typickou ukážkou renesančného staviteľstva spájajúceho účel obranný s obytným. Bol postavený v čase tureckých nájazdov na dnešné územie Slovenska, pôvodne so 4 krídlami a 4 bastiónmi. Objekt bol chránený vodnou priekopou, z ktorej zostali iba plytké rigoly. Kaštieľ si zachoval pevnostný charakter, i keď v priebehu 18. storočia boli pozmenené fasády. Objekt nesie znaky renesančného, po prestavbách aj barokového slohu.

b) Dnes je objekt dvojpodlažná, trojkrídlová budova. Štvrté, severné krídlo bolo zbúrané v 1. polovici 20. storočia. Kaštieľ je nevyužitý, prázdny, jeho stav je havarijný. Objekt podlieha neustálej devastácii. Kaštieľ v Nebojsi – ako majetok daňového dlžníka – je predmetom exekučného konania.

c) Podľa pôvodného zámeru vlastníka kultúrnej pamiatky (spoločnosti s r.o.), kaštieľ po celkovej rekonštrukcii, zahájenej v roku 1992, mal byt využitý v oblasti cestovného ruchu (ubytovanie, stravovanie). Rekonštrukčné práce pre nedostatok financií boli prerušené, v súčasnosti je ohrozená samotná existencia kultúrnej pamiatky. Možným riešením súčasného nežiadúceho stavu je prevod vlastníctva na inú osobu alebo organizáciu, ktorá zabezpečí celkovú obnovu kaštieľa a následné užívanie objektu spôsobom, ktorý zodpovedá jeho historickému významu. Výhodná poloha kaštieľa (pri hlavnej ceste Galanta – Sereď) dáva dobré predpoklady na využitie objektu v cestovnom ruchu.
Zdroj: Program rozvoja cestovného ruchu v okrese Galanta. Regionálna rozvojová agentúra Galanta, 2001.

[palo]

Informácia z roku 2002:

Zdroj: Viera Vojtková: Spustnutú pamiatku akoby sme ani nemali. Hospodárske noviny, 2. 8. 2002

[palo]

Informácia z roku 2007:

Zdroj: Žurnál č. 28/2007, 27. 9. 2007

Je to ten istý objekt?

[palo]

Informácia z roku 2007:

Poštárka vie viac. „V sedemdesiatych rokoch spadli maštale, ale v kaštieli, ktorý patril štátnym majetkom, bývali ich zamestnanci. Pred pár rokmi ich vysťahovali, aby im to nepadlo na hlavu, poslední odtiaľ šli Rómovia. Potom tam bola kancelária súkromnej firmy, vykradli im ju, tak sa nakoniec odpratala aj ona. A predstavte si, že im na adresu kaštieľa podnes chodí pošta! Vraciam to s prípisom adresát neznámy,“ hovorí.

Kaštieľ Nebojsa sa už nemá čoho báť. Stalo sa mu to najhoršie, čo sa mu mohlo stať.

Zdroj: Žurnál č. 28/2007, 27. 9. 2007

[palo]

Takto vyzeral za monarchie:

[palo]

16. 2. 2010 – Pamätníky a pamätné tabule Banskej Bystrice približuje rovnomenný regionálny sprievodca, ktorý vyšiel v týchto dňoch. Vydala ho banskobystrická Verejná knižnica Mikuláša Kováča v spolupráci s tamojším magistrátom a s finančnou podporou Ministerstva kultúry SR. Dopĺňa publikáciu Banská Bystrica a okolie: Sprievodca po histórii a pamiatkach, ktorá vyšla v roku 2006.

“Regionálny sprievodca informuje o tom, kde sa pamätníky a pamätné tabule nachádzajú a aký je na nich text. Tiež meno ich autora a rok odhalenia, ak sa to podarilo zistiť. Je v ňom aj stručná informácia o osobnosti, či popis udalosti, ktorú pripomínajú, ako aj o tom, v ktorej literatúre sa možno o nich dozvedieť,” konštatovala zostavovateľka spomínaného sprievodcu a pracovníčka Verejnej knižnice Mikuláša Kováča Katarína Donovalová.

Čítajte viac: TU.

[palo]

Ťažkú bojovú techniku chcú dostať pod zem

Banská Bystrica, 4. 3. 2010 – Múzeum SNP chce exponáty ťažkej bojovej techniky premiestniť pod zem. Jedným z dôvodov je vandalizmus, ale tiež negatívny dopad kyslých dažďov na jednotlivé cenné exponáty. Projekt je finančne aj architektonicky náročný, rozčlenili ho preto do viacerých etáp. Jeho súčasťou budú okrem samotného múzea aj podzemné garáže a v nadzemnej časti sa počíta s vybudovaním amfiteátra.

“Projekt máme dokončený v podstate až po stavebné povolenie. Pôjde o náročný proces, ktorý počíta aj s úpravou územného plánu,” povedal riaditeľ Múzea SNP Stanislav Mičev. Celý projekt odhadovali odborníci pôvodne na 750 miliónov korún, rozbiehať ho preto chcú postupne. “Ak ministerstvo kultúry poskytne prostriedky na financovanie realizačného projektu, môže byť materiál následne predložený na rokovanie vlády,” dodal riaditeľ.

Hoci umiestnenie bojových exponátov na voľnom priestranstve pôsobilo príťažlivo, ich ničenie sa stalo v posledných rokoch pravidelným javom. Každoročne muselo dať múzeum na ich opravu a premaľovanie nemalé prostriedky. Podzemné múzeum by bolo z hľadiska ochrany bezpečné a mohlo by aj zvýšiť atraktívnosť múzea.

Exponáty v súčasnom skanzene pochádzajú z obdobia druhej svetovej vojny, sú tu zastúpené ťažké zbrane československej, sovietskej aj nemeckej výroby. K najzaujímavejším patrí tank, ktorý zasahoval do bojov pod Strečnom, či guľometný vozeň z pancierového vlaku Hurban.

Kveta Fajčíková

Čítajte viac a diskusiu k článku: TU.

[palo]

8. 3. 2010 – Po stopäťdesiatročnej píle v Čiernom Balogu-Jánošovke miznú posledné stopy. Šesťhektárový nestrážený areál bývalej čiernobalockej píly patrí Smrečine Hofatex. Banská Bystrica. Na nestrážený pozemok môže vstúpiť kto chce, kedy chce, a brať čo sa mu zapáči. Už niekoľko rokov slúži tamojšej minoritnej časti obyvateľstva ako výdatný zdroj ľahkého zárobku. Železo skončilo v zberniach, teraz sú v kurze strešné krovy.

Zachránili aspoň parný stroj. Obec ho vlani odkúpila od Smrečiny Holding.a.s krátko po tom, ako bol zaregistrovaný medzi národné technické pamiatky. Len odborník by vedel posúdiť, koľko prvkov z neho dovtedy skončilo na skládkach železného šrotu. Smrečina sa nepostarala ani o zámku na dverách budovy, kde doteraz stojí. Vytrhnutú železnú mrežu z okna nahradila obec panelom.

Alžbeta Kyselová

Čítajte viac: TU.

[palo]

30. 4. 2010 – Zakladateľ modernej slovenskej štylistiky, jazykovedec Jozef Mistrík, má od dnešného dňa vo svojej rodnej Španej Doline pamätnú izbu. Sprístupnili ju na tamojšom obecnom úrade, kde v minulosti sídlila škola a bol tam aj učiteľský byt. Práve v tejto škole a v byte býval profesor Mistrík počas svojho pôsobenia v Španej Doline.

(eta)

Čítajte viac: TU.

[palo]

3. 5. 2010 – Približne dvojkilometrovú štôlňu, takzvaný prekop medzi Špaňou Dolinou a banskou lokalitou Piesky by chcelo občianske združenie Banícke bratstvo v spolupráci s obcou revitalizovať. Prekop vybudovali v dvadsiatom storočí ako podzemnú spojnicu pre rýchly presun baníkov a slúžila tiež na zvážanie rudy.

“Podzemie ľudí vždy lákalo a preto by mohla byť aj obnova prekopu príjemným spestrením ponuky v oblasti turistického ruchu,” povedal zástupca majstra Baníckeho bratstva Wilhelm von Fuhrherr. “Prvoradé bude prekop odvodniť a celý úsek vyčistiť,” dodal Fuhrherr. V ďalších fázach počítajú aj s obnovou banskej úzkokoľajky, ktorá cez prekop viedla.

Na revitalizáciu prekopu získali podporu z ministerstva hospodárstva vo výške takmer 1 700 eur, na komplexnú obnovu by to ale nestačilo. “Bratstvo má 55 aktívnych členov, čo je naša hlavná devíza. Toľko párov rúk už dokáže urobiť množstvo práce,” dodal. Wilhelm von Fuhrherr, ktorý je po praslici rodovo spriaznený so slávnym banským rodom Fuggerovcov, nepochybuje, že sa im to do leta podarí. Odskúšali si to už pred časom, keď sa im v priebehu šiestich týždňov podarilo zriadiť múzeum medi.

Časom by chceli sprístupniť aj Dennú, či Cisársku štôlňu, kde ešte treba doriešiť majetkové vzťahy a keďže ide o staré banské dielo, tak aj otázky bezpečnosti. Touto štôlňou prešli v roku 1764 synovia cisárovnej Márie Terézie počas návštevy stredoslovenských banských miest. Vyšli až v Starých Horách, pričom cesta podzemím im trvala 45 minút.

Vlani objavili pri brehoch Namíbie potopenú portugalskú loď, ktorá v roku 1538 smerovala zrejme do Indie. Vo svojich útrobách viezla viac ako 20 ton medi zo Španej Doliny. Z kvalitnej medi sa údajne vyrábali aj delá pre Krištofa Kolumba.

Kveta Fajčíková

Čítajte viac, pozrite si fotografie a video: TU.

[palo]

Banská Bystrica, 20. 3. 2010 – Poslanci mestského zastupiteľstva budú koncom marca rozhodovať o všeobecne záväznom nariadení o evidencii pamätihodností. Verejnosť mohla návrh VZN pripomienkovať do 15. marca.

Hovorkyňa primátora Monika Pastuchová povedala, že v rámci pripomienkového konania sa mesto snažilo osloviť čo najširší okruh odborníkov. Jedným z dôvodov bolo predísť problémom, aké vznikli pri prijatí podobného VZN napríklad v Žiline. Tam niektoré sporné body nariadenia dokonca napadol prokurátor, keďže boli v rozpore so zákonom o obecnom zriadení, či so stavebným zákonom. Žilinskí poslanci nakoniec protestu prokurátora vyhoveli a prijali taký text nariadenia, ktorý nezasahuje majiteľom nehnuteľností napríklad do rekonštrukcie budov, vyhlásených za pamätihodnosti.

Hlavným cieľom nariadenia je nielen vytvoriť komplexnú databázu pamätihodností, ale aj zabezpečiť ich účinnú ochranu. Medzi pamätihodnosti môžu byť zaradené hnuteľné, alebo nehnuteľné veci, ktoré nie sú zapísané v ústrednom zozname pamiatkového fondu, no pre mesto majú historickú, architektonickú, kultúrnu, či technickú hodnotu. Môže však ísť aj o kombinované diela prírody a človeka, historické udalosti, názvy ulíc, či zemepisné názvy, ktoré sa viažu k histórii a osobnostiam mesta.

Poslanec mestského zastupiteľstva Vladimír Pirošík považuje za dôležité, aby sa v rámci nariadenia riešila aj otázka finančnej podpory mesta vo vzťahu k obnove pamätihodností. V pripomienkovom konaní preto navrhol, aby sa vyčlenilo každoročne minimálne 50 tisíc eur z rozpočtu mesta na príspevky vlastníkom pamätihodností.

Kveta Fajčíková

Čítajte viac: TU.

[palo]

Vítězství! Děkujeme za podporu!

Vážení a milí signatáři petice za záchranu Karlova mostu,

po delší odmlce si Vás opět dovoluji informovat o průběhu naší snahy zachránit Karlův most před necitlivými zásahy stavebních firem.

Podstata problému tkví v tom, že město Praha z pozice vlastníka vypsalo výběrové řízení na mandatáře dopravní stavby. Nikoliv restaurování mostu. Co to znamená v reálu, můžete sledovat v médiích. Most se opravoval jako silniční (např. Barrandovský). Na mostu chyběl restaurátor a osvědčení kameníci.

Našim hlavním cílem bylo zastavit práce a zamezit zahájení další etapy, která měla začít v červnu, kdy se měl opravovat kamenný plášť, klenby a pilíře. Současnou etapu se nám zastavit nepodařilo, protože náš právní řád nám nedovolil jakkoliv do této věci vstoupit. Z hlediska českého práva není kulturní dědictví vlastnictvím všech, narozdíl od přírodního. Poslední dva úseky mostu se budou opravovat tak, jak mají. Termín dokončení prací to však prodlouží o čtyři měsíce. Jak tedy firmy opravovaly předešlých třicet, nechtějme raději vědět.

Co se však zdařilo nad míru očekávání, je skutečnost, že další etapa je odložena minimálně o dva roky, bude vypsáno i nové výběrové řízení, jehož cílem bude výběr kamenické firmy. Navíc jsme zjistili, že manželka bývalého náměstka primátora a současného poslance Jana Bürgermeistera (ODS), který svého času prosazoval co nejdřívější zahájení prací na Karlově mostu, je zaměstnána ve společnosti Mott MacDonald, která byla jediným a vítězným účastníkem řízení na mandatáře opravy Karlova mostu. Pan poslanec však jakoukoliv souvislost vylučuje. Nezbývá, než mu věřit. Nebo ne?

Od stavebních prací se distancuje nejen Svaz kameníků a kamenosochařů ČR http://www.zachrante-karluv-most.cz/res/data/001/000338.jpg , ale i Ústav památkové péče na Českém vysokém učení technickém v Praze (ČVUT) http://www.zachrante-karluv-most.cz/res/data/001/000337.pdf . V návaznosti na minulý email dodávám, že obvinění šéfa magistrátních památkářů Jana Kněžínka (bývalý člen ODS) bylo po měsíci státním zástupcem zrušeno a vráceno zpět policii. Byli jsme však ujištěni, že Kněžínkovo obvinění nebylo zameteno pod koberec, ale nyní jsou napravovány formální nedostatky sděleného obvinění.

Architekt Ondřej Šefců, který od zahájení oprav v srpnu 2007 do prosince 2009 (na vlastní žádost z mostu odešel) stavbu za Národní památkový ústav (NPÚ) dozoroval, zůstal i nadále pracovníkem NPÚ, navíc tento památkář údajně přednáší na katedře Soukromého práva Vysoké školy CEVRO Institut, kterou řídí bývalý ministr vnitra Ivan Langer (ODS) http://www.cevroinstitut.cz/cz/sekce/studium/katedry/katedra+soukromeho+prava/ Na architekta Šefců jsme v pondělí 3.5. podali trestní oznámení za poškození cizí věci.

Zde zasíláme aktuální odkaz na pořad Před polednem na ČT24, kde byl hostem Martin J. Kadrman a architekt Zdeněk Chudárek, který nahradil zmíněného Ondřeje Šefců. http://www.ceskatelevize.cz/ivysilani/210411058060503-pred-polednem-zpravodajsky-blok/obsah/112951-co-s-rekonstrukci-mostu/

Náš boj za záchranu Karlova mostu však zdaleka nekončí. Nejen, že se budeme ptát, kde skončilo 8 milionů korun z celonárodní sbírky na opravu Karlova mostu, ale budeme i nadále pátrat po vinících, veřejně je označovat a uděláme vše pro to, aby byli řádně potrestáni.

Kauze se věnuje nejen německá ARD nebo Deutsche Welle, ale i americký The Global Post, The Washington Post či The New York Times.

Proto Vás prosíme, kdo můžete, podpořte náš boj drobným příspěvkem na náš transparentní účet. Určitě se shodneme, že podpora této iniciativy poskytuje po mnoha letech hmatatelné výsledky. Všechny pohyby na účtu jsou odůvodněny a můžete je sledovat zde:
https://www.fio.cz/scgi-bin/hermes/dz-transparent.cgi?ID_ucet=2300055870

Na účtu máme nyní 12 135,03 Kč a 115 EUR.

Bankovní spojení pro měnu CZK:
Název banky: FIO
Kód banky: 2010
č.ú. CZK: 2300055870

Bankovní spojení pro měnu EUR:
Bank: FIO
Code bank: 2010
EUR: 2600055872
IBAN: SK6683300000002600055872
BIC: FIOZSKBAXXX

Držme Karlovu mostu palce!

Martin J. Kadrman
viceprezident

[palo]

V Holíči sa zrútilo historické opevnenie kaštieľa
7.5.2010 HOLÍČ. V kaštieli v Holíči sa včera zrútil bastión – približne 50 metrov dlhý historický múr okolo vodnej priekopy. „Stalo sa to o 11. hodine dopoludnia. Najprv sa odtrhol cíp, proces deštrukcie trval asi dve hodiny,” povedala Alena Machová z Mestského úradu v Holíči.
Pozrite si fotografie a prečítajte názory: TU.

Sú tam uvedené aj ďalšie linky, napríklad:
Ta3 – HOLÍČ: Časť historického bastiónu sa zrútila

[palo]

Slovenské pamiatky (takmer) in memoriam
V našej republike máme množstvo vzorne vynovených architektonických pamiatok, ktoré sú ozajstnými skvostmi. Na opačnej strane sú však stavby, o ktoré sa nikto nestará a ktoré pomaly upadávajú do zabudnutia. Niektoré pripomenie tento článok. Pripravte sa na dosť smutné fotografie…

Čítajte viac: TU.

[palo]

K tej otazke ako to funguje v zahranici. V juznej casti Norska (Østfold) objavili v jednom kopci, ktory klesal nalezisko v ktorom sa najpravdepodobnejsie nachadza vikingska lod. cca 20 m dlha 5m siroka. Nalez sa zasypal z dovodu, ze nori nemaju dostatok kapacit a ani financii na vystavbu konz. laboratoria pri nalezisku. A to hovorime o state v Europe ktori nieje ani trosku chudobni… R E S P EC T ;-)
U nás sa to robí celkom ináč: Unikátnu drevenú hrobovú komoru vyberieme zo zeme, pošleme do Nemecka na konzerváciu, na jej mieste postavíme nejakú priemyselnú halu a … viac už o nej akosi nepočuť…

Ale kto hľadá, nájde – v správe o plnení úloh ústredného štátneho dohľadu pamiatkovej inšpekcie za 1. polrok 2009, z 27. júla 2009:

Ústredný štátny dohľad nad zabezpečením a ochranou archeologického nálezu Kniežacej hrobky z Popradu – Matejoviec vykonala pamiatková inšpekcia v spolupráci so sekciou kultúrneho dedičstva. Dohľad bol zameraný na:
· konanie Krajského pamiatkového úradu Prešov – pracovisko v Levoči (ďalej len „KPÚ Prešov“) pri archeologickom výskume a nakladaní s archeologickým nálezom,
· súlad dokumentácie archeologického výskumu s Vyhláškou č. 16/2003 Z. z. (ďalej len „vyhláška“), ktorou sa vykonáva pamiatkový zákon,
· splnenie podmienok pri vývoze archeologického nálezu na výskum a reštaurovanie mimo územia SR,
· informatívne na zabezpečenie financovania reštaurovania archeologického nálezu a jeho spätného dovozu na územie SR.

Na základe zistení dohľadu KPÚ Prešov – pracovisko Levoča rozhodol o archeologickom výskume na stavbe Priemyselný park a.s. Poprad formou sledovania výkopových prác a vykonával pri archeologickom výskume priebežný dohľad. Zmluvu o vykonaní archeologického výskumu uzatvorilo Mesto Poprad s Podtatranským múzeom v Poprade. Po náleze odborná komisia z 20.10.2005 potvrdila, že ide o mimoriadny nález hrobovej komory, ktorej úplné preskúmanie je potrebné pripraviť technicky a systematicky dokumentovať so zohľadnením osobitných podmienok prostredia, v ktorom sa hrobka zachovala. V archeologickom výskume pokračoval ďalej na základe uzatvorenej dohody s Podtatranským múzeom v Poprade aj Archeologický ústav SAV v Nitre, prizvaní odborníci v oblasti geológie, pedológie, palinológie a STU v Bratislave. Osobitne náročné práce na odkrývaní archeologického nálezu boli konzultované na medzinárodnej odbornej komisii za účasti pamiatkových orgánov, z čoho následne vyplynula aj potreba zabezpečiť konzerváciu a reštaurovanie nálezu mimo územia SR.

Na záchranu, konzerváciu, rekonštrukciu, vedecký výskum a spracovanie archeologického nálezu uzatvorili v novembri 2006 dohodu o spolupráci:
· Podtatranské múzeum v Poprade
· Archeologický ústav SAV v Nitre
· Stiftung Schleswig – Hollsteinische Landesmuseen Schleswig.
Dohoda určuje zodpovednosť jednotlivých subjektov za práce a plánované termíny ich plnenia. Na základe dohody prevzal AÚ SAV konzerváciu a rekonštrukciu kovového a keramického materiálu, vrátane vyhotovenia vybraných častí dokumentácie a zabezpečil prevoz nálezu hrobovej komory s vybavením do SRN.

Čiastková dokumentácia z archeologického výskumu obsahuje náležitosti, ktoré vyžaduje § 7 ods. 7 vyhlášky, bola odovzdaná KPÚ Prešov, dokumentácia bude doplnená po ukončení konzervovania, skúmania a reštaurovania všetkých hnuteľných nálezov.

Archeologický ústav SAV v Nitre, ktorý zabezpečoval v novembri 2006 prevoz drevených artefaktov – archeologického nálezu do SRN oznámil MK SR dočasný vývoz predmetu múzejnej a galerijnej hodnoty až listom z 26. 5. 2009 v rámci výkonu štátneho dohľadu, pričom doba dočasného vývozu je predĺžená až do času ukončenia výskumných prác, ktoré sa predpokladajú do 31.10. 2011.
Zdroj: http://www.culture.gov.sk