palo
Forum Replies Created
-
KOŠICE: Investor Auparku zachová historické dedičstvo v centre mesta
Výstavba Auparku sa časovo zosúladila s archeologickým prieskumom bez vplyvu na včasné dokončenie projektu, povedal Roman Karabelli, zástupca spoločnosti HB Reavis.
11.05.2010 13:31:12 (SITA) – Nájdený bastión citadely investor Auparku Košice, spoločnosť HB Reavis Slovakia, musí zachovať in situ, teda na pôvodnom mieste. Rozhodla o tom rozšírená mimoriadna sekcia archeológie Pamiatkového úradu SR. „Vzhľadom na výnimočný charakter stavby odporúča zachovať jej hmotnú podstatu a umiestnenie. V hmote majú byť zachované predovšetkým charakteristické a výpovedné časti citadely, a také, ktoré obsahujú architektonické tvaroslovné prvky, a to v najväčšom možnom rozsahu, pričom sekcia pripúšťa v tomto prípade dočasný transfer na nevyhnutný čas počas stavebných prác. Odborníci odporúčajú po dôkladnom vyhodnotení výskumu kombinovať spôsoby prezentácie v novostavbe tak, aby bol nález zrozumiteľný verejnosti,“ uvádza sa v odbornom komuniké Krajského pamiatkového úradu Košice.„Sme radi, že sa nám pri stavebných prácach podarilo odkryť časť histórie mesta. Od prvého dňa po náleze poskytujeme spolu s mestom Košice podporu celému archeologickému tímu i Pamiatkovému úradu a stotožňujeme sa s jeho odporúčaním zachovať tento historický artefakt pre budúce generácie. Odborníci pripúšťajú dočasný transfer nálezu pre účely stavebných prác. Následne žiadajú zachovať hmotnú podstatu nálezu „in situ“ v jej súčasnom umiestnení tak, aby bol prístupný a zrozumiteľný širokej verejnosti. Sme presvedčení, že tento historický prvok ešte viac zvýši atraktivitu centra Aupark pre verejnosť a stane sa miestom častých návštev. Výstavba centra prebieha podľa pôvodného harmonogramu, avšak s ohľadom na zachovanie historického nálezu v zmysle inštrukcií štátneho dohľadu,“ uviedol Roman Karabelli, zástupca investora – spoločnosti HB Reavis. Doložil, že výstavba sa časovo zosúladila s archeologickým prieskumom a bez negatívneho dopadu na včasné dokončenie projektu.
Spoločnosť HB Reavis Slovakia, investor Auparku Košice, oznámila už vo februári tohto roka, že pri výkopových prácach na Námestí osloboditeľov v Košiciach boli podľa očakávaní objavené pozostatky kamenných múrov. V týchto dňoch sa skončila terénna časť podrobného archeologického prieskumu pod dohľadom Krajského pamiatkového úradu Košice. Zistenia archeologického tímu potvrdzujú, že ide o fragment základov novovekej stavby vojenského opevnenia – košickej citadely. Táto bola v 17. storočí súčasťou protitureckého systému opevnení. Výskum zachytil líca a časť boku bastiónu, ktorý bol kedysi nazvaný „Leopold“.
Projekt Aupark Košice po dokončení prinesie obyvateľom a návštevníkom mesta na troch podlažiach a takmer 34-tisíc metroch štvorcových 161 prevádzok a 1 100 parkovacích miest, a tiež viac ako 11-tisíc metrov štvorcových prenajímateľnej kancelárskej plochy v najvyššom štandarde. V neposlednom rade so sebou prináša aj niekoľko stoviek nových pracovných miest. Celkové predpokladané náklady na stavbu odhaduje spoločnosť na 93 miliónov eur. Spoločnosť zároveň vybuduje modernú štvorprúdovú verejnú komunikáciu na Námestí osloboditeľov.
-
KOŠICE: Nájdený bastión citadely investor Auparku musí zachovať
O zachovaní bastiónu i jeho umiestnenia rozhodla rozšírená mimoriadna sekcia archeológie Pamiatkového úradu SR
11.05.2010 11:27:30 (SITA) – Za jedinečný v celoštátnom kontexte označili nález bastiónu citadely na mieste výstavby košického Auparku na Námestí osloboditeľov v Košiciach odborníci rozšírenej mimoriadnej sekcie archeológie Pamiatkového úradu SR, ktorá na mieste rozhodovala, ako s nálezom treba naložiť. Dnes o tom informoval Krajský pamiatkový úrad Košice v odbornom komuniké k pondelňajšiemu zasadaniu a zhodnoteniu nálezu. Ako sa v komuniké uvádza, sekcia archeológie odporučila riešiť ochranu citadely ako celku, to znamená na celej jej ploche, a to podľa ustanovení zákona o ochrane pamiatkového fondu. Vzhľadom na výnimočný charakter stavby odporúča zachovať jej hmotnú podstatu a umiestnenie. V hmote majú byť zachované predovšetkým charakteristické a výpovedné časti citadely, a také, ktoré obsahujú architektonické tvaroslovné prvky, a to v najväčšom možnom rozsahu, pričom sekcia pripúšťa v tomto prípade dočasný transfer na nevyhnutnú dobu počas stavebných prác. Odborníci odporúčajú po dôkladnom vyhodnotení výskumu kombinovať spôsoby prezentácie v novostavbe tak, aby bol nález zrozumiteľný verejnosti.
Účastníci sa na mieste oboznámili s rozsiahlym nálezom časti bastiónu citadely. Výskum zachytil líca a časť boku bastiónu, ktorý bol kedysi nazvaný Leopold. Odkryté severozápadné líce bastiónu má dĺžku približne 90 metrov. Hrot bastiónu je porušený, v jeho interiéri sa nachádzajú zvyšky zástavby. Zhodli sa na tom, že nález je jedinečný v celoštátnom kontexte. Na Slovensku nie je známa iná fortifikačná (obranná) stavba takéhoto charakteru – samostatne stojaca päťuholníková citadela, stojaca ako solitér, v susedstve opevneného mesta.
O stanovisko k odbornému komuniké Krajského pamiatkového úradu Košice agentúra SITA požiadala hovorcu investora HB Reavis Romana Karabelliho, ktorý sa zatiaľ nevyjadril.
Košická citadela bola funkčne obdobná stavba ako jej analógie v Nizozemsku a Taliansku. Podľa doteraz známych podkladov košická citadela bola postavená v rokoch 1671 – 1676. Bola to samostatná pevnosť hviezdicového pôdorysu, charakteristického pre tento typ renesančných opevnení. Spolu s vonkajšími obrannými zariadeniami – priekopou a glacis – zaberala plochu približne 25 hektárov. Bola dôležitou súčasťou protitureckého systému opevnení, ale tiež mala udržať kontrolu nad mestom zo strany cisárskeho dvora, na ktorého príkaz bola postavená. V roku 1682 Tököly ľsťou obsadil citadelu a po krátkom boji sa mesto vzdalo. Aj preto už pred rokom 1685 mešťania znefunkčnili citadelu tým, že ju rozobrali v častiach, obrátených k mestu. V roku 1713 bola na príkaz cisára Karola III. citadela zbúraná.
-
Citadela je ten pravidelný päťuholníkový/päťcípy objekt v dolnej časti obrázku. -
Upozorňujem, že na tejto adrese už nie je článok, z ktorého citovala Uskalienka, pretože
Podľa nového článku“Výskum zachytil líca a časť boku bastiónu, ktorý bol kedysi nazvaný Leopold. Účastníci sa zhodli v tom, že nález je jedinečný a na celom Slovensku nie je známa iná fortifikačná stavba samostatne stojaca ako solitér v susedstve opevneného mesta. Funkčne bola obdobná ako jej analógie v Holandsku a Taliansku,” objasnil význam stavby zástupca riaditeľky KPÚ Radoslav Mokriš.
Sekcia archeológie odporučila v pondelok riešiť ochranu citadely ako celku na celej jej ploche. Vzhľadom na výnimočný charakter stavby navrhuje zachovať jej hmotnú podstatu a umiestnenie.
Zostať majú zachované predovšetkým charakteristické a výpovedné časti citadely, ktoré obsahujú architektonické tvaroslovné prvky v najväčšom možnom rozsahu. Pripúšťa dočasný presun na iné miesto na nevyhnutný čas počas stavebných prác. Po dôkladnom vyhodnotení výskumu odporúča kombinovať spôsoby prezentácie v novostavbe tak, aby bol nález zrozumiteľný verejnosti.
Čítajte viac (vrátane bohatej diskusie): TU. -
KPÚ KE rozhodol tak ako mal,teda profesionálne a v prospech pamiatky.
Hlavne zástupca investora Roman Karabelli mal profesionálny názor(vyjadrenie).Takto ba sa mal vyjadrovať človek na svojom mieste,či svoje slová naplní sa ukáže. -
naozaj gratulacia do KE, naozaj ked sa chce tak sa vie. A nie je KPU ako KPU.
-
Túto Uskalienkinu dobrú správu dávam aj sem, nech budovatelia európskych škatuľových zajtrajškov vidia, že keď sa chce, je vôľa, nechýba cit a rozum všetko sa dá.
http://korzar.sme.sk/c/5369707/najdeny-bastion-citadely-investor-auparku-musi-zachovat.html#ixzz0ndetjjkl
Ešte odkaz pre pána oberarcheológa Hošša. Pre Vás zrejme bezcenný kus starého múru, ktorý by ste zrušili šmahom radlice bagra. -
Nie je to teraz čitateľné, ale v pravom dolnom rohu obrázku bolo napísané “Varjú 1932”. -
Rekonštrukcia Štátnej opery finišuje
20. marec 2010
192 miliónov korún investovala vláda SR do rekonštrukcie budovy Štátnej opery, ktorá sídli v Banskej Bystrici.
Posledné roky boli pre banskobystrickú Štátnu operu na Národnej ulici pod taktovkou jej riaditeľa Mgr. Rudolfa Hromadu popri profesionálnej umeleckej činnosti aj časom hľadania finančných zdrojov na prestavbu a dostavbu tohto významného, no chátrajúceho kultúrneho stánku. V roku 2008 rozhodla vláda SR o investícii 192 miliónov Sk (6,4 milióna €) do 1. a 2. etapy rekonštrukcie komplexu Štátnej opery.Celá rekonštrukcia má 3 etapy:
1.etapa – odstránenie havarijného stavu orchestriska (10/2008) a strechy vrátane zobytnenia podkrovných priestorov (3/2009),
2.etapa – výstavba nového objektu ako súčasti opery v bývalej preluke na Cikkerovej ulici medzi bytovkou a Národným domom (4/2010),
3.etapa – rekonštrukcia starého objektu Štátnej opery s prístavbou javiska a povraziska (o finančnom kryté rozhoduje vláda SR).Známy Národný dom z roku 1928 od architekta Emila Belluša tak získa nový architektonický výraz. Autorom projektu dostavby a prestavby opery je Ing. arch. Peter Kucharovič, ktorý chce okrem vytvorenia modernej architektúry dosiahnuť harmóniu s okolím vrátane prijateľnej miery dominancie.
Budova Štátnej opery má jedno podzemné a päť nadzemných podlaží so sedlovou strechou, pričom piate NP slúži ako podkrovie. Riešenie uličnej fasády vychádza z jasne definovaného geometrického tvaru hlavnej hmoty, ktorá je akcentovaná nie príliš agresívnym architektonickým tvaroslovím. „Architektonické riešenie prístavby s ihlanovitým zastrešením rešpektuje pôvodnú hmotovú koncepciu architekta Emila Belluša, avšak materiálovým a farebným riešením by sa malo zreteľne poukázať na hranice medzi pôvodným a novým,” hovorí o projekte Peter Kucharovič.
Vizualizácia novej prístavby.Najväčšia časť prístavby je situovaná v zadnej časti budovy opery. To vyplýva z nevyhnutného rozšírenia javiska, pretože doterajšia plocha už nevyhovovala pre operu a balet, rozširovalo a rekonštruovalo sa aj povrazisko. To sa udialo v úvodnej etape rekonštrukcie a odstraňovania havarijného stavu, takže opera môže fungovať aj počas ďalšej dostavby a prestavby.
Generálnym dodávateľom stavby je Hornex a.s. Ako nám povedal vedúci banskobystrického strediska tejto firmy Ing. Jozef Pikula, CSc., práce pokračujú podľa harmonogramu a druhá etapa bude ukončená podľa plánu t.j. v apríli tohto roku. V súčasnosti sa dokončujú práce v interiéroch. Nad hotelom Národný dom vzniklo nové podkrovie s bytmi pre hostí opery. V novej prístavbe sú úplne nové pracovné priestory pre celé umelecké zázemie opery, vrátane moderných hál pre balet, orchester a spevákov. Na prízemí bude kaviareň. Finálne práce sa ukončia aj na fasáde.
Škoda, že súčasne s prestavbou a dostavbou opery sa z ekonomických dôvodov nerekonštruoval aj hotel Národný dom. To sa podarilo súčasnému nájomcovi od mesta iba čiastočne, takže sa k tomu pristúpi až dodatočne. Ako sme sa mohli presvedčiť priamo na stavbe, Banská Bystrica získa v centre po dokončení rekonštrukcie opery nový moderný objekt so zachovaním jeho historického srdca od Emila Belluša.
Zdroj: http://www.bystricoviny.sk
-
Práce na rekonštrukcii Štátnej opery finišujú
Nové priestory bude už čoskoro využívať Štátna opera v Banskej Bystrici. Pred dvoma rokmi jej hrozilo prerušenie prevádzky.
25. 4. 2010 – Štátna opera v Banskej Bystrici by zhruba o mesiac mala začať využívať nové priestory, ktoré získala prístavbou svojej starej budovy a rekonštrukciou podkrovia susedného hotela Národný dom. Uviedol to riaditeľ Štátnej opery Rudolf Hromada s tým, že stavebné práce, ktoré sa začali v roku 2008, by mali byť ukončené do konca apríla.
“Sú to pre nás veľmi dôležité priestory. Najdôležitejšie sú orchestrálna skúšobňa s parametrami, ktoré má mať orchestrálna skúšobňa, skúšobné javisko, ktoré nám umožňuje rozšíriť produkciu tým, že nebudeme mať obsadené javisko aj na skúšky aj na predstavenia ako doteraz. Sú tam nové šatne pre sólistov, pre zbor, pre orchester, ubytovanie pre hosťujúcich umelcov, takže táto nová časť bude veľkým prínosom pre našu činnosť,” povedal Hromada.
Ako ďalej Hromada pripomenul, rekonštrukcia podkrovia, kde budú ubytúvať hosťujúcich umelcov, ale aj vybudovanie prístavby bolo vlastne odstraňovaním havarijného stavu, keďže v takom boli po mnohoročnom odkladaní potrebnej rekonštrukcie starej budovy napríklad šatne a skúšobňa v starej budove.
Skúšobňu aj orchestrisko hygienici vyhlásili pred dvoma rokmi za rizikové pracoviská a pohrozili zatvorením niektorých častí starej budovy, čo by znamenalo prerušenie prevádzky opery.
“Boli sme nútení najskôr odstrániť havarijný stav a museli sme vychádzať z tej koncepcie, že musíme postaviť najskôr nové priestory, aby sme zo starých priestorov mohli ľudí presunúť a tým umožniť rekonštrukciu starej časti,” povedal Hromada s tým, že následná rekonštrukcia starej budovy bude závisieť od toho, či a kedy na to vláda vyčlení prostriedky.
Plánovaná rekonštrukcia má priniesť nielen lepšie pracovné prostredie pre umelcov, ale aj vyšší komfort pre divákov či lepšie akustické podmienky v sále. V starej budove zatiaľ len v rámci odstraňovania havarijného stavu zväčšili orchestrisko.
Copyright © SITA 2010
-
Pre Neštiavničanov dopĺňam, že jeden z domov, o ktorých Na dolnom konci Novozámockej ulice je dom s lešením; na jeho fasádu natierajú nejakú priemyselnú stierku.
je práve ten tzv. Zelený dom z predchádzajúceho príspevku.
P.S.: Tak ako na Vígľašskom hrade, ani tu predsa nebude nejaký starý múr brániť prístupu techniky…
-
28. 1. 2010 – Spoločenský komplex s hotelom, malým pivovarom a priestorom na prezentáciu kultúry a umenia stavia v Banskej Štiavnici spoločnosť ERB Finančné služby Banská Štiavnica. Podľa jej zástupcu Eduarda Radu, hotel vznikne rekonštrukciou tzv. Hellenbachovského domu, pivovar obnovou Zeleného domu a kultúrne centrum chcú zriadiť v objekte bývalej banskoštiavnickej synagógy.
Svoj projekt so žiadosťou o odkúpenie pozemku pod synagógou za symbolickú cenu jedného eura predostreli už aj poslancom mestského zastupiteľstva. Tí síce na dnešnom rokovaní projekt podporili, pozemok pod pamiatkou o rozlohe asi 470 m2 chcú ale predať za znalcom stanovenú cenu 12.400 eur.
Rada bol po rokovaní mestského parlamentu rozčarovaný. “Poslanci pravdepodobne nepochopili význam celého projektu,” povedal. Podľa neho spoločnosť stavia v rámci mesta jedinečný spoločenský komplex, ktorý bude slúžiť ako návštevníkom, tak aj obyvateľom mesta. Plánujú do neho vložiť približne 10 miliónov eur, z toho do samotnej synagógy asi 1,33 milióna eur.
S projektom obnovy tejto národnej kultúrnej pamiatky boli vlani úspešní na Ministerstve kultúry SR. V súčasnosti sa už robí prvá etapa, ktorou je reštaurátorský výskum. Spoločnosť chce v synagóge následne vybudovať divadelnú sálu s kapacitou 275 miest a vytvoriť v nej výstavné priestory a stálu galériu. “Takéto miesto dosiaľ v meste chýba,” pripomenul Rada.
Podľa primátora Banskej Štiavnice Pavla Balžanku mesto projekt jednoznačne podporuje. Svedčí o tom pomoc magistrátu pri získavaní financií na obnovu Zeleného domu. “Ak však majiteľ s predajom za znaleckú cenu nesúhlasí, stále je tu priestor na diskusiu o nájme,” povedal.
Čítajte viac: TU.
-
3. 3. 2010 – Zdevastovaný most pri kremnickej autobusovej stanici sa zrejme dočká rekonštrukcie, ktorú plánuje regionálna správa ciest. Oprava mosta má trvať približne dva roky. Ide o pomerne dlhé obdobie, no gotický most si bude vyžadovať aj prácu reštaurátorov.
Starý historický most je poznačený vonkajšími vplyvmi, najmä rušnou dopravou. „Rekonštrukcia bude spočívať v tom, že nad ním by sa mala urobiť betónová platňa, ktorá ponesie záťaž vozidiel. To znamená, že už nebude tak ničený dopravou,” vysvetlila primátorka Zuzana Balážová (nezávislá). Potom by mali nasledovať reštaurátorské úpravy.
Ako informovala hovorkyňa Banskobystrického samosprávneho kraja (BBSK) Iveta Kureková, predpokladaný náklad opravy mosta je vypočítaný na 564 297 eur. „Kúpna zmluva s mestom Kremnica je podpísaná. Bola predložená na zavkladovanie na správu katastra, konanie o tom však bolo prerušené,” pokračovala.
Čítajte viac: TU. -
9. 3. 2010 – Ako konkretizoval tlačový tajomník mesta Silver Jurtinus, prostriedky zo štátneho rozpočtu, kapitoly vyčlenenej na opravu a údržbu kultúrnych pamiatok, chcú získať na komplexnú obnovu barokovej fontány na Štefánikovom námestí, dokončenie reštaurovania kamenných plastík sôch na Ulici Jána Kollára i na Dolnej ulici. Kremnica potrebuje tiež peniaze na vypracovanie projektových dokumentácií – Obnova Bellovho domu a Sprístupnenie Dolnej brány a Barbakanu.
Zreštaurovať plánujú aj nález kamenného portálu a okna – pôvodných otvorov do suterénnych priestorov Radnice na námestí. Na tej prebieha rozsiahla rekonštrukcia od roku 2003. “V roku 2009 bol počas obnovy suterénnych priestorov radnice objavený pôvodný vstup z dvorovej časti. Stavebné práce boli pozastavené a bolo rozhodnuté o zmene v spôsobe obnovy na reštaurovanie,” vysvetlil Jurtinus.
Čítajte viac: TU. -
Prerazený je aj skalný masív, na ktorom bola delová terasa, na južnej strane východného nádvoria. O tejto časti opevnenia si dávni obrancovia sotva kedy pomysleli, že by bol vôbec kedy prerazený, no ale moderným “dobyvateľom” Vígľaša zjavne neodolá nič.
Prebúranie hradieb – západne od vstupnej veže a v skalnom masíve na južnej strane druhého, východného nádvoria – bolo podľa Suru nevyhnutné pre prejazd ťažkej stavebnej techniky, ale urobilo sa na miestach, kde by sa hradby museli podľa odporúčaní statika aj tak rozobrať a znova postaviť.Sála však nebude, ako počítal pôvodný projekt, v podzemí prvého, západného nádvoria zámku, ale na mieste súčasného skalného brala, ktoré z južnej strany ohraničuje druhé, východné nádvorie zámku. “Zvetrané bralo sa odstráni, zostane len oporný múr zo strany nádvoria, ktorý bude tvoriť zadnú stenu kongresovej sály. Hmotová skladba zostane zachovaná, navrchu bude zelená terasa,” povedal pre agentúru SITA architekt Pavlo s tým, že predná, južná stena sály bude presklená. Dodal, že zmenu projektu už odsúhlasil aj stavebný úrad.
Ja som dnes pozitívne naladený. Určite to bolo tak, že keď cez bralo na južnej strane druhého nádvoria prekopali sondu, o ktorej píše Porsena, zistili, že v skutočnosti je to len trávou zarastená kopa piesku, vlastne taká veľká duna, ktorej nestabilita ohrozuje hrad aj prístupovú cestu k nemu… Múr od nádvoria ju už ani nevládal držať, preto je taký narušený. Našťastie sa tá kopa piesku dá nahradiť kongresovou sálou!