palo
Forum Replies Created
-
21. apríla 2010 oslavuje Brazília 50. výročie založenia hlavného mesta Brasília.
Brasília – mesto zo skúmavky
Malo to byť od základov dokonale usporiadané mesto. Brasíliu pred päťdesiatimi rokmi vyhlásili za metropolu najväčšej juhoamerickej krajiny, dnes je súčasťou svetového kultúrneho dedičstva.Je snom každého architekta postaviť mesto na zelenej lúke, o tom, že si postaví pomník, zasa sníva politik. Krížencom politika s architektom je sociálny inžinier. Dnes je tento termín trochu pejoratívny, inak to bolo pred piatimi desaťročiami, keď na stredozápade Brazílie rástla nová metropola. Plánom bolo utopické mesto, navrhnuté, aby dokonale napĺňalo potreby obyvateľov. Jeho podobu určoval architektonický smer funkcionalizmus a mesto Brasília sa jeho zásad drží tak dôsledne ako žiadne iné sídlo na svete.
Funkcie, aké má mesto plniť, sú tri: zamestnanie, bývanie a oddych. Zóny, kde občania bývajú, pracujú a rekreujú sa, majú byť zasvätené iba jednej funkcii a navzájom majú byť oddelené. Štvrtou funkciou je doprava. Ostatné funkcie spája tak, aby boli presuny medzi zónami čo najúspornejšie. Výsledkom je zánik ulíc, ako ich poznáme. Ideálom budú skôr rozľahlé priestranstvá, samostatne stojace budovy a medzi zónami diaľnice. Mesto, tvrdili architekti funkcionalizmu, má byť dokonalý stroj, ktorý zabezpečí hladký priebeh funkcií, aby sa v ňom nedialo nič nepredvídané, chaotické.
Ako napraviť históriu a existujúce mestá prebudovať tak, aby boli rozumné a funkčné? Jediným riešením je zrovnať ich so zemou alebo založiť od základov nové sídla na zelenej lúke. Taký bol výsledok štvrtého kongresu CIAM, ktorý do dejín vošiel pod názvom Aténska charta. Na verejnosť sa dostal o desaťročie neskôr, keď ho v roku 1942 publikoval Le Corbusier. Po vojne z neho vychádzali urbanisti východného aj západného bloku.
Čítajte viac: TU
-
Zrúcanina hradu Tematín
Dnes to pre niekoho bude zase taká oddychovka. Pokúsime sa vyteperiť na jeden, v názve spomenuvší hrad. No hrad. Ako sa to vezme, lepšie povedané, tak mrkneme očkom na jeho torzo. Prisahám, že ja som ho nezbúral, to už tak bolo pred mojou návštevou. Inak pekne ho vidieť aj z diaľnice. Presne tam, kde je tá veľká kopa červených prepraviek. Tróni nad obcou Lúka, v západnej časti pohoria Považský Inovec. Lenže neboli by sme to my, keby sme na túto výzvu nešli z opačného konca.
Čítajte viac: TU
-
Žilinčania môžu pripomienkovať územný plán
Návrh v podobe siedmich výkresov a 600-stranovej dokumentácie odovzdali jeho zhotovitelia k 15. aprílu. Hoci je nový Územný plán Žiliny pripravený, jeho schvaľovanie môže trvať aj niekoľko rokov.
Podľa stavebného zákona nasleduje prerokovanie návrhu. S riešením plánu sa môžu Žilinčania oboznámiť od 26. apríla na informačnej tabuli mesta, na oficiálnej webstránke, alebo v Klientskom centre Mestského úradu (MsÚ) v Žiline.
Ľudia môžu návrh pripomienkovať do 30 dní odo dňa oznámenia, neskôr sa na ne nebude prihliadať. Pripomienky je možné posielať aj elektronicky na adresu architekt@zilina.sk. Verejné prerokovanie plánu spolu s jeho riešiteľmi bude vo štvrtok 13. mája o 13.00 hod. vo veľkej zasadačke MsÚ v Žiline.
Po prerokovaní a zapracovaní pripomienok musí územný plán odobriť Krajský stavebný úrad v Žiline, na čo má tiež lehotu 30 dní. Platiť začne potom, ako ho schvália mestskí poslanci. Primátor Harman hovorí, že sa tak stane niekedy v septembri alebo októbri, teda ešte do konca tohto volebného obdobia.
Čítajte viac: http://zilina.sme.sk/c/5351582/zilincania-mozu-pripomienkovat-uzemny-plan-po-30-rokoch.html
-
Tak toto by som asi nezvládol. Moja “biokosačka” by bola v službe až do svojej prirodzenej smrti…
-
Predchádzajúci príspevok som doplnil o ďalšie informácie.
-
Architektonickú štúdiu rekonštrukcie spracoval Ing. akad. arch. Ivan Danihel, doc. Ing. arch. akad. arch. Ján Bahna a Mgr. art. Ing. arch. Marek Danihel, DANIHEL, s.r.o., Zvolen, v decembri 2007 až februári 2008.
Môžete si prečítať jej sprievodnú správu a prezrieť si výkresy:
– katastrálna situácia,
– situácia,
– pôdorys 1. podzemného podlažia,
– pôdorys 1. nadzemného podlažia,
– pôdorys 2. nadzemného podlažia,
– pôdorys 3. nadzemného podlažia (podkrovia),
– rez A-A,
– rez B-B,
– rez C-C,
– rez D-D,
– pohľad severný,
– pohľad východný,
– pohľad južný,
– pohľad západný.Projekt na stavebné povolenie spracovali architekti Ing. akad. arch. Ivan Danihel, doc. Ing. arch. akad. arch. Ján Bahna a Mgr. art. Ing. arch. Ing. Marek Danihel, DANIHEL, s.r.o., Zvolen, v máji 2008.
Môžete si prečítať:
– sprievodnú správu,
– technickú správu,
– súhrnnú technickú správu
a prezrieť si výkresy:
– pôdorys 1. podzemného podlažia,
– pôdorys 1. nadzemného podlažia,
– pôdorys 2. nadzemného podlažia,
– pôdorys 3. nadzemného podlažia (podkrovia),
– rez A-A,
– rez B-B,
– pohľad severný,
– pohľad východný,
– pohľad južný,
– pohľad západný.Krajský pamiatkový úrad (KPÚ) Banská Bystrica projekt schválil, stavebné povolenie je vydané. Detaily riešenia obnovy a rekonštrukcie zaniknutých častí hradu sa majú spresňovať v rámci realizácie formou vykonávacích projektov, ktoré majú spracovať Ing. arch. Alica Tichá a Ing. Zsolt Papp, PROART ateliér, s.r.o., Levice.
8. augusta 2009 bol zverejnené vyhlásenie obchodnej verejnej súťaže na “komplexnú priestorovú a funkčnú rekonštrukciu a revitalizáciu objektu Vígľašský zámok”.
Môžete si prečítať:
– inzerát,
– výzvu na podávanie návrhov – predkladanie ponúk ,
– súťažné podklady obchodnej verejnej súťaže.V súčasnosti prebieha čistenie areálu od sutiny za priebežného pamiatkového dohľadu KPÚ Banská Bystrica, ktorý vykonáva Ing. arch. Branislav Pavlo, a realizátora archeologického výskumu – firmy ITHAKA BB, s.r.o., Banská Bystrica, ktorú zastupuje Mgr. Erika Hrašková. V zmysle rozhodnutia KPÚ Banská Bystrica o zámere obnovy objektov hradu z r. 2008 má Mgr. Erika Hrašková vykonať aj doplnenie a aktualizovanie pamiatkového výskumu z roku 1982.
Autor „stručného pasportu“ hradu z hľadiska zachovania stavebných konštrukcií, stavebných prvkov a architektonických detailov z roku 1999, Mgr. Michal Šimkovic, v tom dokumente uviedol, že nie je vhodné uvažovať s jeho rekonštrukciou ale iba so statickou stabilizáciou zachovaných zvyškov konštrukcií a ich konzervovaním z dôvodu pokročilého stupňa rozkladu obvodových murív poschodia, úplného zániku klenieb a časti okien.
Terajší vlastník a investor na svoj zámer získal zo štrukturálnych fondov EÚ určených na podporu rozvoja cestovného ruchu (výzva KaHR-31SP-0801; Operačný program Konkurencieschopnosť a hospodársky rast; prioritná os 3 – Cestovný ruch; opatrenie 3.1 Podpora podnikateľských aktivít cestovného ruchu; Schéma štátnej pomoci na podporu podnikateľských aktivít v cestovnom ruchu do ucelených produktov cestovného ruchu s celoročným využitím; výzva vyhlásená 14. 4. 2008, výzva ukončená 18. 7. 2008) 6 mil. € (presne 5 996 530,36 €) s tým, že on k celej investícii pridá najmenej raz toľko.
Odovzdanie staveniska sa podľa plánu malo uskutočniť a stavebné práce mali začať v októbri 2009. Ukončenie stavby sa predpokladá v marci 2012. Celý projekt musí byť ukončený do konca roku 2012, teda v priebehu 2,5 roka.
-
Prvé štyri environmentálne mimovládne organizácie sa rozhodli poskytnúť finančnú pomoc ochranárom bratom Balážovcom na obnovu ich ekodomu. Sú to organizácie: Lesoochranárske zoskupenie VLK (Tulčík), Nádej pre Sad Janka Kráľa (Bratislava), Klub Strážov (Považská Bystrica) a OZ SOSNA (Košice). K výzve na finančú pomoc sa pridávajú ďalšie organizácie i jednotlivci – ako jeden z prvých taliansky fotograf Bruno D Amicis, spoluautor knihy Posledná pevnosť o Tichej a Kôprovej doline.
Dom bol zapálený počas víkendu, kedy bola rodina Balážovcov v Bratislave, na demonštrácii proti zonácii Vysokých Tatier a na premiére filmu Strážca divočiny, ktorého spoluautorom je Erik Baláž.
Číslo účtu rodiny Balážovcov je: 10952849/6500
Elena Pätoprstá, Servisné centrum Ekofóra: “Som šokovaná z tohto činu.Len šťastnou náhodou neboli v tom dome dve malé deti a žena, čakajúca ďalšie dieťa. Určite k tomu organizácie Ekofóra zaujmú v najbližšom čase stanovisko.”
Juraj Smatana: “Poznám ochrancov prírody spod Tatier a viem, že nie je možné zastrašiť ich ani takýmto spôsobom. Už roky maria zámery ľuďom, ktorí kradnú drevo, pytliačia alebo kšeftujú s pozemkami v chránených územiach. My ostatní urobíme všetko pre to, aby sa mohli oprieť o našu solidaritu.”
Zdroj: internet
-
Ochranárovi zhorel dom, kým bojoval za Tatry
Lesoochranár Braňo Baláž zo združenia Vlk prišiel o dom. Myslí si, že za to môže podpaľač.Bratia Erik a Braňo Balážovci sú jedni z najaktívnejších ochrancov prírody na Slovensku. Boli za blokádou Tichej a Kôprovej doliny, kde chceli štátni lesníci v apríli roku 2007 ťažiť drevo a aj teraz bojujú proti novej zonácii Tatier výhodnej najmä pre drevorubačov a developerov.
Mladší z bratov Braňo žije s prírodou do posledného detailu. Postavil si dom čisto z prírodných materiálov. Ekologickú drevenicu so strechou z trstiny a stenami vymazanými hlinou začali stavať pred piatimi rokmi. Dom v časti Liptovského Trnovca Beňušovce bol pred dokončením a poistiť ho chceli až po kolaudácii.
Čítajte viac: TU
-
Internetová stránka Pospolitosti pre harmonický život Zaježová: http://www.zajezka.sk
-
Obnova Vígľašského zámku môže zamestnať až 150 ľudíTo je agentúrna správa z 22. 7. 2009.
Odvtedy bolo publikované toto:
23. 11. 2009
Areál Vígľašského zámku čistia
Pri obnove zámku, ktorá má začať do konca tohto roku, by mohlo vzniknúť až 150 pracovných miest.
VÍGĽAŠ. Prípravné práce pred začiatkom stavby odštartovali v týchto dňoch na zámku vo Vígľaši v okrese Detva. Samotná obnova známej kultúrnej pamiatky za si 12 miliónov eur (361,50 milióna Sk) by sa mala začať ešte do konca tohto roku.
“Na zámku už pripravujú pôdu pre stavbárov,” povedal starosta obce Pavol Výboh. Niekoľko ľudí čistí areál od krovia a ohrádza budúce stavenisko. Podľa koordinátorky projektu Ľudmily Červenkovej z investorskej spoločnosti Zámok Vígľaš s.r.o., práce súvisiace so zemnými úpravami terénu sa začnú ešte v decembri tohto roku.
Podľa Výboha pri obnove zámku by mohlo vzniknúť až 150 pracovných miest. Červenková hovorí, že veľa z nich bude aj z tamojšieho regiónu. “Práce budú prebiehať podľa harmonogramu, ktorý sa v týchto dňoch tvorí,” povedala.
Na príprave zázemia pre ľudí, ktorí sa budú podieľať na obnove zámku pracuje dnes aj obec Vigľaš, ktorú oslovil investor. Podľa Výboha v časti Pstruša je už pre robotníkov mimo región k dispozícii nová ubytovňa s kapacitou 45 lôžok. Pri prácach budú potrební najmä murári a tesári. Súpis vhodných kandidátov robí nielen samospráva vo Vígľaši, ale aj starostovia niektorých okolitých obcí. Rekonštrukcia zámku je plánovaná na obdobie troch rokov.
Investorská spoločnosť získala na obnovu pamiatky z eurofondov 6 miliónov eur (180,74 milióna Sk). Keďže čiastka z eurofondov tvorí len polovicu nákladov na rekonštrukciu, spoločnosť musí zvyšok uhradiť z vlastných zdrojov.
Okrem celkovej rekonštrukcie stredovekého objektu sa ráta aj s vybudovaním reštaurácie a s ubytovacími kapacitami pre 78 osôb. Okrem toho má na zámku vzniknúť aj priestor pre výstavy.
Spoločnosti Zámok Vigľaš predala obec zámok za symbolickú korunu pred vyše dvoma rokmi. Nový majiteľ sa zaviazal, že rekonštrukciu začne do troch rokov a že v nasledujúcich desiatich rokoch preinvestuje na obnove tejto kultúrnej pamiatky minimálne 3,34 milióna eur (100 miliónov Sk). Pokiaľ by kupujúci porušil podmienky zmluvy, bude musieť objekt vrátiť bez náhrady vynaložených prostriedkov.
Obec sa snažila zámok, ktorý sa nachádza v blízkosti štátnej cesty na trase Zvolen – Košice predať už niekoľko rokov. Kedysi figuroval na jednom z popredných miest aj na stránke ministerstva kultúry, ktorá ponúkala slovenské hrady a zámky na predaj. Aj keď záujemcov bolo niekoľko, kupec sa nikdy nenašiel. Samospráva neskôr hľadala investora, s ktorým by vytvorila novú spoločnosť. Po komunálnych voľbách v roku 2006 však nové zastupiteľstvo spoločný podnik odmietlo.
Zámok bol od roku 1945 ruinou. Vtedy ho zničili armády počas oslobodzovacích bojov. Obci sa však v roku 2005 podarilo vďaka príspevkom z fondov Európskej únie zrekonštruovať baštu, vstupnú vežu a časť opevnenia. Na tieto práce vynaložila asi 497.909 eur (15 miliónov Sk). Brána, veža a hradné múry sú preto vo vlastníctve obce.
Na zámku sa v uplynulých rokoch, najmä počas letných prázdnin, stretávali početné skupiny umelcov, ktorí si z nádvoria vytvorili plenér. Konali sa tam tiež hudobné festivaly.
TASR
Zdroj: zvolen.sme.sk
8. 12. 2009
Archeológovia dozerajú na čistenie Vígľašského zámku
Obec predala zámok za symbolickú korunu pred viac ako dvoma rokmi.
VÍGĽAŠ. Asi stopäťdesiat pracovných miest vznikne v budúcnosti na Vígľašskom zámku počas jeho rekonštrukcie. Zatiaľ tam pracuje iba pár pracovníkov.
„Ide viac-menej iba o čistiace práce. Zámok musia vyčistiť od popadaných sutín a porastov, aby mohli neskôr múry zamerať geodeti. Samotná rekonštrukcia sa začne niekedy v marci až apríli,” povedal starosta Vígľaša Pavol Výboch. Podľa starostu ľudia z obce na zámku ešte nepracujú, v budúcnosti ráta s tým, že práve Vígľašania a ľudia z blízkeho okolia nájdu na zámku prácu.
Archeológovia robia dozor aj pri čistení zámku
Takzvaný zisťovací archeologický výskum urobili archeológovia na zámku ešte vlani. „Aby investor vedel, do čoho môže ísť. Teraz sledujeme čistenie celého areálu od sutín,” povedala Erika Hrašková zo spoločnosti Ithaka z Banskej Bystrice, ktorá má na starosti archeologické práce na zámku.
Napriek predchádzajúcemu archeologickému výskumu je možné, že práve v sutinách objavia niečo zaujímavé. „Všetky suterény ešte nie sú vypratané. Tam ešte vždy môžeme niečo nájsť,” dodala. Zatiaľ našli, okrem množstva tehál, pravdepodobne stredovekých, aj fragmenty z architektonických článkov a výzdoby. „Tie ponechávame na mieste, kde sa našli, pretože podľa nich sa všetko bude neskôr reštaurovať. Najmä v gotickej časti zámku je toho dosť,” dodala. Podľa nej sa všetko, čo sa bude dať, prinavráti do pôvodnej podoby. Archeológovia budú na zámku aj pri samotnej rekonštrukcii.
Ak porušia zmluvu, prídu o zámok
Obec predala zámok za symbolickú korunu pred viac ako dvoma rokmi. Novým majiteľom je bratislavská eseročka Zámok Vígľaš. Majiteľ musí začať s rekonštrukciou do troch rokov od kúpy zámku a v nasledujúcich desiatich rokoch by mal preinvestovať na obnove tejto kultúrnej pamiatky minimálne 3,34 milióna eur (100 miliónov korún). Ak by kupujúci porušil podmienky zmluvy, bude musieť zámok vrátiť bez nároku na vrátenie peňazí, ktoré dovtedy do rekonštrukcie investoval.
Pomohli peniaze z eurofondov
Spoločnosť Zámok Vígľaš získala na obnovu pamiatky z eurofondov 6 miliónov eur (180,74 milióna korún). Peniaze z eurofondov tvoria iba polovicu nákladov na rekonštrukciu, spoločnosť musí zvyšok uhradiť z vlastných zdrojov.
Na zámku bude nielen reštaurácia, po rekonštrukcii sa vytvoria ubytovacie kapacity pre 78 osôb. Okrem nich vznikne na zámku aj priestor pre výstavy.
Milan Suja
Zdroj: zvolen.sme.sk
20. 3. 2010
Rekonštrukcia zámku Vígľaš čaká už iba na lepšie počasie
Obci sa pred predajom zámku podarilo zrealizovať opravu dvoch veží a časti opevnenia, ktorým hrozilo zrútenie.
VÍGĽAŠ. Oprava a prestavba zrúcaniny zámku Vígľaš na hotel s kongresovým centrom za viac ako 12 miliónov eur sa zrejme začne v najbližších týždňoch. Pracovníci dodávateľskej firmy v súčasnosti pamiatku čistia od nánosov a vegetácie, rozbehnutie rekonštrukcie čaká už iba na lepšie počasie, povedala ČTK zástupkyňa investora Ľudmila Červenková.
“Vykonávajú sa aj niektoré zemné práce,” povedala Červenková. Dokončená je podľa nej napríklad prípojka kanalizácie a vody, pokračuje sa v odpratávaní sutín zo zrúcaných častí zámku.
Investor, spoločnosť Zámok Vigľaš, plánuje pamiatku opraviť na hotel s kongresovým centrom pre 78 ľudí. Zámok kúpila firma od obce za jednu korunu, pokiaľ by však do zrúcaniny neinvestovala minimálne 3,34 milióna eur, zmluva by bola neplatná. Obci sa pred predajom zámku podarilo zrealizovať opravu dvoch veží a časti opevnenia, ktorým hrozilo zrútenie.
Vlani dostal nový majiteľ na rekonštrukciu šesť miliónov eur z fondov EÚ, čo je polovica z predpokladaných nákladov. Podľa skorších informácií by malo pri oprave zámku nájsť prácu niekoľko desiatok ľudí. Koľko pracovníkov začne s opravami v najbližších týždňoch, však Červenková nespresnila.
Na rekonštrukčné práce dozerajú pamiatkari z banskobystrickej firmy Ithaka. Podľa archeologičky Eriky Hraškovej je možné očakávať vzácnejšie nálezy až pri čistení suterénnych priestorov, to však príde na rad zrejme až po zastrešení celého komplexu.
Zámok, ktorý bol postavený v 14. storočí, je od roku 1945 v troskách. Pôvodne patril uhorským kráľom a šľachtickým rodinám, najmä Čákiovcom a Esterháziovcom. V 16. storočí bol dôležitou baštou ochrany stredoslovenských banských miest pred tureckými nájazdmi, neskôr prešiel niekoľkými prestavbami a nakoniec vyhorel pri prechode frontu v roku 1945. Napriek jeho značnému poškodeniu ho v letných mesiacoch denne navštevovali desiatky ľudí.
ČTK
Zdroj: zvolen.sme.sk
-
Pre “fajnšmekrov” aj niečo aktuálne v ruštine: TU.
-
Lenin a Čajkovskij boli vraj príbuzní
Narodeniny vodcu revolúcie slávilo menej ľudí. Ozvali sa však jeho odporcovia.
MOSKVA, PRAHA. “Lenin bez retušovania”. Tak sa nazýva výstava, ktorú vo štvrtok otvorili v rodisku vodcu svetového proletariátu, v ruskom Uljanovsku. Podľa po prvé uverejnených materiálov bol Lenin vzdialeným príbuzným slávneho skladateľa, autora Labutieho jazera, Petra Iljiča Čajkovského.
Nedožité 140. narodeniny ruského zakladateľa slávilo v tomto roku verejne o poznanie menej ruských občanov, než vlani. Skromná komunistická delegácia položila kvetiny k Mauzóleu proletárskeho vodcu na hlavnom námestí krajiny, Červenom, hneď vedľa Kremľa.
Čo s telom?
Dosiaľ sa Rusko nezhodlo na tom, či je treba špeciálne nabalzamované telo pochovať do zeme či nechať k nazeraniu ako turistickú atrakciu a spomienku toho najhoršieho čo sa v ruských dejinách odohralo.
Ak boli priaznivci Lenina včera pomerne pasívni, tak aktivita jeho protivníkov v porovnaní s minulými rokmi vzrástla. Najväčšia socha Lenina v Moskve, na Kalužskom námestí, bola včera ráno biela. Niekto ju polial farbou, ktorá znečistila i bronzové tváre revolucionárov tvoriacich obrovský monument.
Druhá akcia vandalov sa odohrala v Kurskej oblasti, v meste Železnogorsk. I tú v noci na 22. apríla niekto polial sochu Lenina stojaceho pred miestnou administratívou (bývalým výborom Komunistickej strany ZSSR) bielou farbou.
Známy ruský komentátor a satirik Viktor Šenderovič sa vandalov zastal. Podľa neho sa neprávom pri hodnotení zločinov komunizmu sústredila pozornosť len na Stalina a Lenina pokladali za “pomotaného strýčka”. “Rozpútal občiansku vojnu a má na svedomí najmenej 3 milióny životov. Osobne dával príkazy k popravám…” tvrdí Šenderovič, ktorý vyjadril pobúrenie nad tým, že “pamätníky tomuto vrahovi sú po celej krajine a jeho telo stále leží v strede Moskvy.” “Nemôžeme žiť pod portrétmi vrahov. Má to zlý vplyv na naše deti,” povedal satirik.
Skúmali minulosť rodu
Najväčšiu pozornosť vo výročný deň ale vyvolala správa o príbuzenskom vzťahu Lenina a Čajkovského Genealógovia údajne pri sledovaní rodokmeňu rodiny Uljanových (pravé meno Lenina bolo Uljanov) došli až do 17. storočia. Medzi príbuznými našli Švédov, Nemcov a Židov. Vedecká pracovníčka Leninovho múzea Oľga Šaljová potvrdila, že jeden z predkov Lenina sa oženil s dievčaťom z rodu Čajkovských. Tak sa stali neskôr vzdialenými príbuznými.
Spoločných predkov mal Lenin aj s nemeckým exprezidentom Richardom von Weizsäckerom.
piatok 23. 4. 2010 | Petra Procházková
Zdroj: denník SME
-
Dušan Jurkovič – Prvý slovenský architekt
Ak si chceme spojiť meno Dušana Jurkoviča s jeho dielom, siahneme po tom najviditeľnejšom a najznámejšom – po Mohyle Milana Rastislava Štefánika. Stala sa skutočným vrcholom jeho pamätníkovej tvorby. No tento architekt je výnimočný svojou tvorbou v celej jej šírke a hĺbke. A nielen na Slovensku.
…
Nielen podľa odborníkov z oblasti architektúry stelesňuje Dušan Jurkovič presne to, čo nám chýba – komplexnú osobnosť, ktorá má rešpekt i autoritu, vznešenosť, eleganciu, cit pre ideál, vízie a budúcnosť.Čítajte viac: TU
-
Ďatle vyďobali do prievidzských panelákov diery
Obyvatelia sídliska Žabník majú nechcených susedov. Ďatle im vlani do novej fasády urobili diery, v ktorých sa teraz usalašili hlučné vrabce.
PRIEVIDZA. Medzi dvoma panelákmi rástli brezy, niekoľko z nich už je vyrúbaných. Práve v tom vidí ornitológ príčinu, prečo sa ďatle premiestnili k ľuďom. Majiteľom bytov však noví susedia prekážajú. Nielen, že ich budili ráno o tretej, teraz sa snažia v dierach zahniezdiť.
Majiteľ firmy, ktorá jeden z panelákov zatepľovala, nechápe, ako sa ďatle mohli preďobať cez plastovú mriežku. Odborníci však oponujú, že tieto operence zvládajú aj tvrdšie povrchy.
S výrubom niekoľkých briez ľudia ďatlom zobrali zdroj obživy. Podľa ornitológa Vladimíra Slobodníka sa preto presunuli bližšie k ľuďom. „Zateplená fasáda pri poklepkaní duní a ďateľ má geneticky zafixované, že ide o sutinu, v ktorej nájde potravu. Keď sa tak nestane, ďobe ďalej,” vysvetľuje zvláštne správanie vtákov.
Diery sa v stenách panelákov objavili vlani v lete, mnohé sú v tesnej blízkosti okien či balkónov. Jednu z nich sa snažila upchať aj 86-ročná Anna Hančinová. „Dávala som tam papier a lepidlo, no vtáky to vždy vyzobali,” posťažovala sa a dodala: „S klopkaním väčšinou začali okolo tretej ráno a nemohli sme ich odtiaľto dostať. Teraz sa do dier nasťahovali vrabce.”
Ľudia sa operence snažia odplašiť, ako vedia. Niektorí na stenu pripevnili palicu s farebnými stužkami, no nestačí to. Nepáči sa im, že ich pri zatepľovaní nikto neupozornil, že sa niečo podobné môže stať a obávajú sa plesní po daždi.
V spoločnosti, ktorá jeden z panelákov zatepľovala, sa s podobným prípadom stretli len raz v Partizánskom. „Nie je to vôbec bežné, fasády robíme podľa predpisov. Nanesieme plastovú sieťku, armovaciu maltu a stierku,” vysvetlil šéf spoločnosti Jaroslav Kubričan. Obyvateľom paneláku však odporučil, aby sa na firmu obrátili s reklamáciou. „Pokiaľ zistíme naše zavinenie, budeme situáciu riešiť,” prisľúbil.
Poškodenia ľudského majetku jedným zo siedmich druhov zákonom chránených živočíchov, ktoré stanovuje legislatíva, odškodňuje ministerstvo životného prostredia. Ďatle však do tejto skupiny nepatria. Prievidžania si preto v prípade neúspešnej reklamácie musia opravu hradiť sami.
Ľudia vytláčajú vtáky z prírody
Ďatle si do fasády panelákov neplánovali urobiť hniezda. Ornitológ Vladimír Slobodník tvrdí, že povrch paneláku im pripomína dutinu, v akých si bežne hľadajú potravu. „Stromov a zelene stále ubúda, mnohé vtáky sa preto sťahujú bližšie k ľudským obydliam. Tak je to zrejme aj v prípade týchto ďatlov,” vysvetlil.
Keď vtáky zistili, že vo fasáde domu potravu nenájdu, vyďobali ďalšie diery. Neboli však úspešné, preto lokalitu opustili. Je ale možné, že sa sem pred zimou vrátia. „Ďatle sa dožívajú desať až pätnásť rokov a vracajú sa na miesta, kde si zvykli,” povedal Slobodník.
V súčasnosti sa do dier nasťahovali vrabce. Tie sa tam snažia zahniezdiť. Pokiaľ si niekto neželá mať pri okne vtáčie hniezdo, treba dieru zapchať. „Ale zničiť už existujúce hniezdo je neľudské. Aj keď nejde o zákonom chráneného vtáka,” doplnil ornitológ.
sobota 17. 4. 2010 14:14 | Jana Rusňáková
© 2010 Petit Press. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Spravodajská licencia vyhradená.Zdroj: http://prievidza.sme.sk/c/5332911/datle-vydobali-do-prievidzskych-panelakov-diery.html
-
Pôvodná omietka je vápenná. Rada, ktorú som zatiaľ dostal je dať dole zvetrané (ide hlavne o oblasť sokla) aj v týchto miestach nechať dočasne miestami povodnú omietku ako výškové body pre zhotovenie novej omietky.
Šikovnému murárovi “výškové body” zo starej omietky nechávať netreba. Podľa mňa je však podstatné, aby vystihol charakter pôvodnej omietky ku ktorej sa budú nové “záplaty” pripájať – pokiaľ ide o jej rovinnosť alebo krivosť a štruktúru povrchu.Pre napojenie novej omietky starú omietku napenetrovať.
Čo tým konkrétne myslíš?Ak na novú omietku nemám dobré vápno (čo nemám), mám použiť hotovú vápenocementovú omietkovú zmes.
Dobré vápno sa dá kúpiť v dobrých stavebninách… O dôsledkoch použitia vápennocementovej malty na soklovej časti fasády už napísal Porsena a nakoniec aj ty sám.Kedže zo starej omietky sa olupuje vrchná vrstva s pigmentom (tam, kde jadro drží) celok nakoniec zrovnať jemnou omietkou.
I tak še da, preštukovať celú fasádu. Ale dá sa aj nová omietka len pripojiť ku starej.Diskusiu k tejto otázke som na Obnove nenasiel. Možno som prehliadol.
Odporúčam pozrieť si príspevky z 31. júla a 1. augusta 2009 o horúcej malte V TEJTO DISKUSII. Možno ti dajú odpoveď aj na otázku čo robiť, keď nemáš dobré odležané vápno.