Forum Replies Created

Page 49 of 72
  • palo

    Member
    12. apríla 2010 at 14:32 in reply to: Medzera medzi múrmi .Poradte prosim

    No – aj keď už odbočujem od témy tejto diskusie – zaujímali by ma fotky na porovnanie stavu a vzhľadu omietok pred a po.

    Váš dom asi nie je národnou kultúrnou pamiatkou, ale asi je považovaný za pamätihodnosť obce (a mohol by byť za ňu aj formálne vyhlásený). Ale tak či tak, podľa toho, čo píšeš, je to pre teba / tvoju rodinu rodinná pamiatka, starožitnosť. Žiadneho milovníka starožitností by (hádam) nenapadlo dávať na ne nejaké moderné povrchové úpravy – napríklad na starožitné kreslá moderné čalúnenie. Ale u architektúry akoby to bolo (ešte stále) normálne…

  • palo

    Member
    12. apríla 2010 at 13:14 in reply to: Ako rozoznat umenie od odpadu?

    Mrtvý žralok stál čtyři miliony dolarů
    21. 03. 2006
    Vladimíra Šumberová, MF DNES

    Samsung Muzeum v jihokorejském Soulu zakoupilo dílo britského umělce Damiena Hirsta nazvané „Hněv Boží“ z roku 2005 za čtyři miliony dolarů. Jde o novou verzi autorova žraloka zavěšeného ve skleněném akváriu plném formaldehydu z roku 1991. Muzeum si pořídilo i další Hirstovo dílo – „Nevyhnutelnou pravdu“. Za bílého holoubka pověšeného jakoby v letu nad lidskou lebkou dalo jen o milion dolarů méně.

    Damien Hirst je členem kontroverzní skupiny Mladí britští umělci (YBAs). Nejvíc se proslavil právě svými sériemi děl, ve kterých mrtvá zvířata – kromě žraloka například ovci nebo krávu – udržuje ve formaldehydu. Jeho již vzpomínaný první žralok v nádrži pochází z roku 1991 a Hirst ho nazval „Fyzická nemožnost smrti v mysli někoho živoucího“. Dílo, které bylo nominováno na prestižní Turnerovu cenu, pak koupil britský reklamní magnát a sběratel umění Charles Saatchi. Ten v roce 2003 založil galerii pro svou sbírku moderního provokujícího britského umění, jakým je i jiný Hirstův artefakt – uříznutá kravská hlava posetá mouchami. Právě Saatchi je považován za původce umělcovy slávy.

    Hirstův žralok byl centrálním kusem putovní výstavy Sensation, na níž Saatchi v roce 1997 poprvé představil svou sbírku a která v Londýně i v New Yorku vyvolala značné rozpaky. Někdejší starosta New Yorku Rudolph Giuliani dokonce Brooklynskému muzeu kvůli ní pozastavil dotace z městského rozpočtu.

    Damien Hirst se však milionáři opravdu vyplatil. Když v roce 2004 prodal Saatchi už rozkládajícího se žraloka americkému sběrateli Stevu Cohenovi, dostal za něj dvanáct milionů dolarů – zhruba stočtyřicetinásobek ceny, za kterou si mrtvého žraloka v roce 1991 pořídil Hirst. „Fyzická nemožnost smrti v mysli někoho živoucího“ se tak stala tím nejdražším exponátem žijícího autora v historii, snad jen s výjimkou raných děl amerického malíře Jaspera Johnse.

    Hirst zřejmě inspiroval i českého umělce Davida Černého, který umístil do akvária Saddáma Husajna a své dílo nazval Žralok.

    Kdo je Damien Hirst
    Narozen 7. června 1965 v britském Bristolu. Umění vystudoval na Goldsmith’s College na University of London. Je členem kontroverzní skupiny Mladí britští umělci (YBAs). Nejvíc se proslavil především svými díly, ve kterých mrtvá zvířata ukládá do nádrže s formaldehydem. Prvního žraloka v nádrži z roku 1991 Hirst pojmenoval „Fyzická nemožnost smrti v mysli někoho živoucího“ – a byl nominován na Turnerovu cenu. Dílo později koupil reklamní magnát a sběratel Charles Saatchi za „pouhých“ 50 tisíc dolarů a napomohl tak Hirstovi k postavení celebrity.

  • palo

    Member
    12. apríla 2010 at 12:07 in reply to: Ako rozoznat umenie od odpadu?

    Don Thompson:
    Jak prodat vycpaného žraloka za 12 milionů dolarů – Prapodivné zákony ekonomiky současného umění a aukčních domů

    Vydavateľstvo: Kniha Zlín
    Rok vydania: 2010
    Počet strán: 361
    Z anglického originálu do češtiny preložila: Alice Hyrmanová McElveen
    ISBN: 978-80-87162-58-3

    Prečo porovnateľné diela stoja raz tisíc, inokedy milión dolárov? Dá sa na nákupe umenia zbohatnúť? To je len niekoľko otázok, ktoré si kladie britský ekonóm a zberateľ umenia Don Thomspon. Aukcie vytvárajú zdanie, že sa oplatí investovať do umenia, hoci realita je úplne iná.

    Ak investujete do súčasného umenia, oplatí sa vedieť, že 85 percent nových výtvorov je odpad. Ak aj trafíte zvyšných pätnásť percent, nič to neznamená. Aj umelecké diela podliehajú móde a väčšina z nich sa do dvadsiatich rokov prestane objavovať na aukciách, prípadne sa predávajú za tú istú cenu. K tomu treba zarátať všemožné poplatky a dane a z investície do umenia sa stáva veľmi pochybný biznis.

    Čítajte viac: TU

  • palo

    Member
    11. apríla 2010 at 20:52 in reply to: Medzera medzi múrmi .Poradte prosim

    Predpokladám, že prízemný kamenný dom s hlinenou omietkou nebude mať ani murivo spájané ničím iným ako len hlinenou maltou. Ale aj keby tam bola vápenná malta, ani tá by nebola dokázala zabrániť otvoreniu trhliny pôsobením – v tomto prípade – “vyššej sily”, teda poruchy strešnej konštrukcie nad murovanou časťou domu. A je úplne jedno, či by boli murivá obvodovej a vnútornej steny previazané alebo nie.

    Ak trhlinu vyplníte “silnou cementovou maltou” alebo steny cez trhlinu spojíte akýmikoľvek “chemickými kotvami”, dosiahnete tým len to, že k sebe zlepíte priamo dotknuté kamene. Ak by odkláňanie obvodovej steny pokračovalo, odrhne sa to tesne vedľa, z opačnej strany tých zlepených kameňov.

    V prvom rade treba zastaviť pohyb múrov, ale to ste už asi urobili. Potom treba trhlinu-dutinu vyplniť. Úplne zbytočné sú nejaké novodobé supermateriály; postačí to isté, z čoho sú múry postavené. Trhlinu treba z povrchu otvoriť, vyčistiť od uvoľneného materiálu, zľahka vystriekať/pokropiť vodou, hádzať/natláčať/injektovať do nej postupne – ale čo najhlbšie – maltu (hlinenú alebo vápennú), do nej zatláčať primerane veľké kúsky kameňa alebo úlomky tehly a takto ju postupne od podlahy po strop a od hĺbky k povrchu celkom vyplniť. A je.

    Nedá mi však nespýtať sa: Prečo idete zhadzovať vnútorné omietky a nahrádzať ich novými na pletive (ak tam neboli napr. maštale)? Na tých obrázkoch vyzerajú O.K. Načo ste si kupovali starý dom, keď chcete, aby vyzeral ako nový? Na novostavbe by ste takéto problémy nemali. (Dnes sa mi vôbec nechce byť zhovievavý…)

  • palo

    Member
    29. marca 2010 at 22:30 in reply to: Praha a muzea

    V Kafkovom múzeu v Prahe deti radšej poslúchajú

    Karol Sudor, Dana Sudorová, 1. 2. 2010

    Ak sa niekomu zunovali klasické múzeá, ktorých expozície často bývajú na jedno kopyto, a nebodaj sa práve chystá do Prahy, môže sa prebehnúť po Karlovom moste na malostranský breh Vltavy a napravo si všimnúť objekt Hergetovej tehelne. Je v ňom totiž inštalovaná unikátna výstava Mesto K. Franz Kafka a Praha.

    Čítajte viac a pozrite si video: TU

  • palo

    Member
    23. marca 2010 at 8:59 in reply to: Zvolen – vybágrované centrum

    Slovenská archeologická spoločnosť pri SAV a SNM-Archeologické múzeum v Bratislave
    si Vás dovoľujú pozvať na konferenciu

    AKTUÁLNE PROBLÉMY ARCHEOLOGICKÉHO BÁDANIA NA SLOVENSKU (2. diskusné fórum)
    Téma konferencie: Etika v archeológii (príprava etického kódexu a komory archeológov)

    23. marca 2010
    v SNM – Archeologickom múzeu v Bratislave, Žižkova ul. 12,
    v pivničných priestoroch expozície Laterárius.

  • palo

    Member
    22. marca 2010 at 21:25 in reply to: Čachtický hrad

    TV Markíza, Televízne noviny 15. 03. 2010
    #26 Histórii svitá na lepšie časy

  • palo

    Member
    22. marca 2010 at 21:25 in reply to: Trenčiansky hrad (hrad Trenčín)

    TV Markíza, Televízne noviny 15. 03. 2010
    #26 Histórii svitá na lepšie časy

  • palo

    Member
    22. marca 2010 at 21:23 in reply to: Hrad Beckov

    TV Markíza, Televízne noviny 15. 03. 2010
    #26 Histórii svitá na lepšie časy

  • palo

    Member
    19. marca 2010 at 9:59 in reply to: Zvolen – vybágrované centrum

  • palo

    Member
    19. marca 2010 at 0:02 in reply to: Hrady na Ukrajine
  • palo

    Member
    18. marca 2010 at 23:36 in reply to: Banská Hodruša

    Peeeto1, nejako si nás stále pletieš, mňa a zavináča…

    … bohuzial chalupa uz presla niekolkymi upravami po majiteloch, ktori velke nadsenie pre obnovu asi nezdielali. Trochu dufam, ze by som to mohol dat nejako do normalnejsieho stavu, obnovit skutocny raz byvaleho banickeho domceka…no, uvidime…
    … Ten chalupár čo to predáva sa celkom snažil, poreparoval to ako tak v rámci možností. …
    … Dispozicne vnutri je podla mna dost zmeneny, hlavne ma mrzi, ze zamurovali tzv. ”ciernu kuchynu” v ktorej sa volakedy varilo.Takisto povznikali vnutri nove priecky, ktore tam podla mna vobec nemusia byt. Ale suhlasim, ze zvonku to nie je najhorsie, povodne mury stoja, komin taktiez, takze uz len hor sa do prace!
    Keď doterajší majiteľ robil tie úpravy, bola “iná doba”. Ľudia väčšinou chceli žiť “moderne”; ak niektorí aj chceli domy upravovať “tradične”, často nevedeli, ako. V poslednej dobe sa sem-tam zdá – aj v tvojom prípade – že sa prístup mení. Z môjho hľadiska k lepšiemu.
    Ak tam doterajší majiteľ niečo popridával – dostaval – zamuroval, to sa dá dosť ľahko odstrániť. Ak niečo zlikvidoval, bude to ťažšie, ale aj to sa dá.

  • palo

    Member
    18. marca 2010 at 16:32 in reply to: Banská Hodruša

    Počkaj, počkaj, peeeto1! Nechcem sa nezaslúžene pýšiť cudzím perím, určite si si pozeral zavináčove fotky. Nad tými som vzdychal aj ja…

  • palo

    Member
    18. marca 2010 at 16:04 in reply to: Hrady na Ukrajine

    “Zamki Ukraini” na Wikipédii
    alebo
    “Zamki i fortece na Ukrainie”
    alebo
    diskusné fórum “Zamki Ukraina”
    alebo
    “Zamki na Kresach wschodnich” – Bielorusko, Litva, Poľsko, Ukrajina – na Wikipédii

  • Nehaňte ľud môj je pravidelná relácia TV SME, venovaná rôznym podobám slovenského folklóru. Nový diel vychádza každý druhý týždeň.

    Poznáte jednotlivcov alebo skupiny, ktoré folklór milujú, prezentujú, dokážu o ňom zaujímavo rozprávať a aj ho predviesť ostatným? Vedia tancovať, spievať, tkať, kuť, rozprávať o krojoch, valaškách, výrobkoch zo šúpolia, dreva, kovu, či z čohokoľvek iného? Ovládajú niečo, čo by obohatilo ostatných? Venujú sa činnostiam, ktoré postupne vymierajú? Pošlite nám tipy na karol.sudor(at)smeonline.sk.

    Doteraz vyšli dva TV záznamy a články:
    Gajdoš Čalamacha zo Slovenskej Ľupče
    Fujarista a píšťalkár Milan Plavec

    Prečo nie tradičné staviteľstvo???

Page 49 of 72