[palo]

Pri otĺkaní plesniej omietky murár zistil, že tehly v stene sú uvoľnené a po ich odstránení sa na mieste predpokladaného komína objavil väčší priestor, do ktorého zatiaľ vidne len cez vybúranú dieru. Podľa mňa ide o “čiernu kuchyňu”, ktorú po zániku jej funkcie radšej zamúrali ako by ju boli mali nákladnejšie zlikvidovať. Pokúsim sa priložiť obrázok a bol by som rád, keby mi niekto mohol potvrdiť či sa nemýlim.
Tipoval by som, že celá tá miestnosť, z ktorej sú fotografie, bola predtým čiernou kuchyňou. Aj keď ju zrušili, stále potrebovali komín pre kuchynský sporák a pec v susednej izbe, tak ho pristavali do rohu. Na tretej fotografii vidieť, že v miestnosti alebo jej časti je klenba; bolo by dobré vidieť ju celú, možno jej tvar niečo napovie.

Otvory, ktoré vidno asi skutočne ústili do kachlí v obytnej miestnosti za stenou, no sotva slúžili na vykurovanie, keďže v spodnom je akási mriežka. Tento otvor mohol slúžiť skôr na vymetenie popola z ohniska (ak to bola čierna kuchyňa) cez kachle vo vedľajšej izbe.
Ak to bola naozaj čierna kuchyňa, potom otvor do pece v susednej izbe slúžil na prikurovanie, odvod dymu aj vymetanie – všetko zo strany čiernej kuchyne, aby si v izbe nerobili špinu.
Mimochodom, práve dnes sa inde na Obnove objavila táto fotografia, ktorá asi zobrazuje podobnú situáciu:

A aj poradiť, čo sa s tým dá robiť. Nechať zamurované? Otvoriť to a priznať? Funkčné by to už sotva mohlo byť. Musel by zostať otvorený komín, ktorým by unikalo teplo a ani stavebný úrad by sa s tým asi nevyrovnal. Alebo to odstrániť a získať priestor napr. na keramickú pec ako navrhol architekt. Pôdorys je cca 700 x 1000, vnútro menšie len o šírku tehly.
Komín budete potrebovať, ak v jednej alebo druhej alebo v obidvoch miestnostiach chcete mať znovu pec na tuhé palivo. Samozrejme, dal by sa zmenšiť; otázka je, či vám to stojí za to. Teoreticky, dala by sa obnoviť aj celá čierna kuchyňa a mohla by byť aj funkčná. Komín sa proti nežiadúcemu úniku tepla dá zatvárať klapkou. A ak stavebné úrady akceptujú krby, prečo nie toto? Veď čierna kuchyňa je v podstate taký veľký krb, do ktorého sa vchádza.

Ako som si všimol z fotografie mám dojem, že vápenné murivo opravujte cementovou maltou? Opravte ma ak sa mýlim. Ak sa nemýlim, tak síce je už neskoro, ale skúste sa vrátiť k pôvodným materiálom a toho kto Vám poradil cement na opravu starej budovy vyžeňte lieskovou palicou aby už v živote nič nikomu neradil.
Saxo, :smt023 , ale buďme k PetroviZ zhovievaví: na suchom murive na poschodí nie je cementová omietka až taká nebezpečná. Skôr je otázne, či bola stará omietka naozaj „plesnivá“ a či musela ísť dole…

[palo]

A urgoval to stavebný úrad? Na to všetko sa dá spýtať -> infozákon.

[palo]

Znovu a poriadne som si pozrel moje staršie aj Simonine aktuálne fotky. Vyzerá to, že prapríčinou súčasnej havárie krovu a stropov je zatekanie v úžľabiach pri napojení striech predného (východného) a zadného (západného) rizalitu na hlavnú strechu a cez dieru, ktorú do krytiny prerazil spadnutý severný komín. Aj na nedatovanej satelitnej snímke (kaštieľ je uprostred) vidieť dve diery práve na týchto miestach:

Tiež som si uvedomil, že valbové ukončenia hlavnej strechy sa zdajú byť stále celkom v poriadku, a tak súhlasím s Vĺčikom:

[palo]

Jáj Pali nakoniec vysvitlo, že daný kaštieľ poznáš, to si mohol povedať skôr a nemusel som tu šaškovať s mojimi poznámkami z rýchlika.
To by bolo príliš odvážne tvrdenie, že poznám. Bol som pri ňom asi 10 minút, akurát tak na cigaretku pre šoféra, s ktorým som sa viezol okolo.

Iba neviem, ako mám rozumieť Tvojim “priečkam” s hrúbkami od cca 600 až 1100 mm. Takto “tenké” priečky museli už predsa mať základy previazané so základmi obvodového muriva. Boli previazané aj s obvodovým murivom, alebo iba na škáru, toto som nepochopil a veľmi ma to zaujíma, lebo s takýmto som sa stretol iba na hradoch, aj to iba v iných súvislostiach.
Základy som neskúmal, ale na poschodí sú “priečky” s obvodovými múrmi nepreviazané. Všetko nasvedčuje tomu, že ich tam potom zakrátko postavili; veď ani nemá logiku (v tej dobe) obytný dom bez vnútorného členenia. Ony to nakoniec až tak celkom len priečky nie sú, lebo sú na nich (na niektorých) uložené stropné trámy a nadstavané komíny.

[palo]

Polsterholz (das) – podlahový polštář

Polster (das) – poduška
Polster (das) – polštář
Polster (das) – echinus
Polster (das) – nárazník
Polster (das) – nárazníková pryž
Polster (das) – pružný podklad
Polster (der) – ramenní vložka
Polster (das) – vata v plánu
Polster (das) – vycpávka

Holz (das) – dřevo
Holz (das) – dříví
Holz (das) – kuželka
Holz (~) – dřevěný
Holz (das) – dřevěný
Holz (das) – háj
Holz (das) – les
Holz (das) – lesík

[palo]

V prvom rade treba zastabilizovať nosné múry, priečky sú nepodstatné. Nad horným podlažím vytvoriť buď drevený trámový, alebo železobet. strop, veniec, buď železobet. ale radšej nie, … , na to krov, vnútro sa dá dorobiť aj potom.
… urcite by sa dal dat krov aj bez tramoveho, ci zelezobetonoveho stropu.
… krov sa zvacsa na budovy neupevnuje, on na nich jednoducho iba lezi. ide vsak o to, aby vyvijal len zvisly tlak. Takze tie nosne mury su naozaj podstatne ako vravi Vlcko.
Mám skúsenosť zo “starých barabizní”, že v minulosti asi nebolo výnimkou, že pri stavbe najprv rýchlo vytiahli obvodové múry, položili na ne strechu a potom sa “hrali” s vnútornými stenami = “priečkami” (aj keď bežne majú 60 cm; u mňa doma jedna až 110 cm) a stropmi. No a keď už tie “priečky” stáli, možno na ne aj vypodložili väzné trámy krovu.

Podľa mňa je dôležité, aby tesári mali pri práci na čom stáť, ale k tomu by mohol viac povedať Miro. Ja by som im dovnútra postavil lešenie; ale aby to lešenie pevne stálo, asi by bolo treba najprv vypratať tie zrútené stropy.

Že sa múry bez spevnenia stropmi alebo vencom “rozídu”, sa asi netreba báť; v 18. storočí, keď ten kaštieľ stavali, sa už bežne do múrov vkladali železné ťahadlá / klieštiny. A veru tam aj sú:

– pôvodné, vidno ich kotvy /závlačky:

– niektoré trochu preťažené:

– novšie, vidno ich kotevné dosky:

Ďalšia možnosť je dočasne stabilizovať existujúci krov, nech je akokoľvek zdeformovaný, a doplniť ho – zaplátať. Tu v Štiavnici tak kedysi v prvej polovici 90. rokov (20. storočia, pochopiteľne) predĺžili život jednému domu, ktorý bol v roku 1978 vyhlásený za havarijný; robili to chlapci z banských stavieb, čo sa len tak niečoho nezľakli. Pod tým krovom boli prepadnuté stropy v troch úrovniach, tie sa riešili až predvlani (ale to by bol už iný príbeh…).

Akokoľvek by ste sa rozhodli postupovať, treba si dať pozor, aby dom bol bez strechy čo najkratšie. Aj zlá strecha je často viac ako žiadna strecha.

Ale znovu zopakujem Mira: Uz tam ten statik mal byt…a hovorit konkretne veci
Len – preboha – nie prvý statik, ktorého stretnete! Tak ako nás všetkých, aj ich škola odchovala na betóne a oceli… Až skúsenosťami sme (niektorí) dostali rozum (hádam) :D

[palo]

Mám pár fotografií zo začiatku decembra 2006 – na porovnanie so súčasným stavom:

[palo]

[palo]

Řekněte své DOST ničení národního klenotu – Karlova mostu. Přijďte na demostraci, která se koná v úterý 26.1. od 16:00 na malostranské části Karlova mostu.

Přestaňme se bát a začněme ukazovat na ty, kteří to zavinili. A žádejme jejich hlavy. Není možné, aby po tom všem řekl šéf magistrátních památkářů, že jednou za tuto opravu dostanou ocenění.

Podívejte na nejnovější fotky z dokončených prací.

Aktualita: do deseti dní přijede pracovní skupina UNESCO! Více na demonstraci.

Těšíme se na Vás :-)

Martin Kadrman,
viceprezident
Asociace sdružení pro ochranu a rozvoj kutlurního dědictví ČR
Karolíny Světlé 5
110 00 Praha 1
http://www.zachrante-karluv-most.cz

[palo]

Renesancia vápennej malty pri rekonštrukciách
Ing. Oto Makýš, PhD.
Určite je výborné, že sa takáto a takto spracovaná téma dostala aj do časopisu ASB. Zvlášť sa mi páči formulácia “nezorientované projektové kancelárie”…

[palo]

Este upozornenie – dnesni tesari chcu na koruny murov, na ktore idu davat krov vzdy robit betonovy veniec. Ten vsak moze starej stavbe vyrazne pritazit – toto tiez musi posudit statik. kazdopadne to ide bez venca, len im to musi niekto nakazat, inak ho tam daju..
Ako – dúfam – už známemu nepriateľovi vkladania železobetónových vencov tam, kde nikdy neboli, mi nedá:
O priťaženie betónom – myslím – ani tak nejde. A keby, “stačilo” by odbúrať vrstvu muriva a nahradiť ju betónom. Oveľa väčšie zaťaženie môže “nabehnúť” napr. pri výmene stropov, krytiny, či nedajbože zateplení podkrovia (aj toho som dúfam známym nepriateľom).
O železobetónových vencoch sa už čo-to napísalo TU, už som sa aj vyhrážal, že k tomu založím diskusnú tému, a stále nič…

[palo]

Peťovi sa zrejme nepodarilo vložiť fotky priamo sem (lebo ich nezmenšil), takže tu sú:

[palo]

Život v hline
Autor: Marián Repa, foto: Roman Ferstl
časopis Žurnál, štvrtok, 06. august 2009

Pri zmienke o dome z hliny alebo slamy si väčšina ľudí vybaví starý podmáčaný „váľkový“ domček, ktorý sa pomaly rozpadá. Na Slovensku sú voči takýmto „netradičným“ stavbám značné predsudky, hoci v krajinách na západ od nás sa hlina, slama i ďalšie prírodné materiály používajú čoraz častejšie. Uprednostňujú ich najmä tí, pre ktorých je dôležitý aj ekologický rozmer architektúry. Zopár sa ich nájde už aj u nás.

Hlina ako stavebný materiál sa vo veľkom používala až do 30. rokov minulého storočia. „Váľkové“ domy sa bežne stavali aj na Slovensku, najmä na juhu. „Váľky“ sa miesili ručne ako bochníky z ílovitej hliny a slamy a na rozdiel od tehál sa nenechávali poriadne preschnúť. Stačilo ich pripraviť tesne pred stavbou. Ukladali sa za mokra a kládli sa šikmo, v charakteristickej klasovej väzbe. Malta sa nepoužívala vôbec. Neskôr sa označenie „váľkové“ používalo aj na domy z nepálených tehál.

Hlinené stavby dýchajú a sú schopné pohltiť nadmernú vlhkosť, ktorá v interiéroch vzniká napríklad pri varení či sprchovaní. Naopak, v čase sucha, keď vlhkosť klesne pod 50 percent, ju dokážu zasa vylúčiť. Hlina má aj antibakteriálne vlastnosti. Takú priaznivú vnútornú klímu ako nepálená hlina nedokáže vytvoriť žiadny iný materiál. Hlinené domy majú aj prekvapivo dobrú statiku. Slama má zasa výborné tepelnoizolačné vlastnosti. Ich spojením vzniká priam dokonalá stavba – zdravá a energeticky nenáročná. Domy z hliny však postupne vytlačili pálené tehly. Firmy, ktoré s nimi obchodovali, totiž ľudí presvedčili, že domy z nepálenej hliny sú nestabilné a stavajú si ich iba chudobní.

Pevná ako betón
Predsudky, ktoré sa im podarilo v ľuďoch zakoreniť, pretrvali až do dnešných čias, hoci pravda je iná.
„Ak je hlinená stavba urobená správne, dokáže odolávať času. Príkladom je Čínsky múr, ktorý je zo značnej časti z nepálených tehál,“ tvrdí Karol Hilmer, pre ktorého sa stavba hlinených domov stala koníčkom. „Stavba však nesmie byť v kontakte s vodou,“ dodáva. To, aby vlhkosť zo zeme nepresakovala do stien, sa dá dosiahnuť kvalitnými základmi z kameňa, ktorý je takisto prírodný materiál.

Karol Hilmer je pôvodným povolaním projektant a statik. K hlineným stavbám sa dostal v rámci výskumu, ktorý sa robil na vývojovom pracovisku Poľnohospodárskych stavieb. „Po druhej svetovej vojne, keď bolo východné Nemecko úplne zbombardované, bol nedostatok stavebného materiálu. V 50. rokoch preto začali stavať budovy z hliny. Predovšetkým maštale pre dobytok, no i hlinené bytovky. Mnohí možno ani dodnes nevedia, v akých domoch vlastne bývajú,“ smeje sa.
Časom Nemci začali skúmať vplyv hlinených stavieb na zdravotný stav hovädzieho dobytka. Testy im vyšli veľmi dobre, a tak sa aj naši vedci pustili do skúmania možnosti výstavby ustajňovacích objektov z nepálenej hliny. Bol medzi nimi aj Karol Hilmer. Najprv si v Univerzitnej knižnici vyhľadal literatúru – v Slovenskom národopise našiel dokonalý opis techniky stavania z hliny. Teoretické poznatky však nestačili, lebo praktické skúsenosti nemal ani jeden člen ich tímu.

„Jedna vec je vedieť niečo na základe stavebnej fyziky, ale to najdôležitejšie bolo získať stavebné skúsenosti. S profesorom Ladislavom Feckom sme preto robili obrovské množstvo statických skúšok. Na naše veľké prekvapenie testy boli veľmi priaznivé,“ vysvetľuje Karol Hilmer. A to nielen z hľadiska statiky, ale aj ekológie.

Zistili, že na vytváranie priaznivej vnútornej klímy neexistuje žiadny stavebný materiál, ktorý by sa svojimi vlastnosťami približoval nepálenej hline. A pritom ani Ladislava Fecka, ani Karola Hilmera nemožno upodozrievať, že by boli skrytými eko-fanatikmi, ktorí chcú za každú cenu presadzovať prírodný materiál na úkor „poctivého betónu“. Jeden prednášal na Katedre betónových konštrukcií na Technickej univerzite v Košiciach, druhý sa špecializoval na oceľové a železobetónové nosné konštrukcie.
„Vtedy som si uvedomil, že na svete nie je takmer nič nové, len sa stále vraciame k tomu, čo bolo dávno objavené. Ak si myslíme, že sme najdokonalejší, tak z nás hovorí len ľudská nadutosť,“ hovorí Hilmer.

Nabíjaná hlina
Svoje skúsenosti následne využil pri stavbe domov z nabíjanej hliny. Pri tejto technike sa pri stavbe múrov používa debnenie, v ktorom sa postupne ubíja hlina, až napokon vznikne kompaktná stena, ktorá je pevná ako betón. Stavby majú takú dobrú statiku, že nepotrebujú inú nosnú konštrukciu. Určitou nevýhodou sú menšie tepelné straty, preto je vhodné ich zatepliť dodatočnou izoláciou.

Prvý dom z nabíjanej hliny postavil v roku 1996 v Dunajskej Lužnej pre svoju sestru. Od toho „klasického“ ho rozozná len málokto. V nasledujúcich rokoch postavil v okolí Bratislavy ešte tri takéto domy a na mnohých ďalších sa podieľal, a to nielen na Slovensku, ale najmä v zahraničí.

Do Rakúska dokonca zákazníkovi vyviezol aj hotové hlinené panely. „Všetci sa ma pýtali: To sa nebojíš, že sa ti po ceste na diaľnici rozsypú? Ja som však vedel, že to vydržia,“ hovorí hrdo.
V Rakúsku je na rozdiel od Slovenska po hlinených domoch oveľa väčší dopyt. Namieste je otázka, prečo je to tak, keď aj po finančnej stránke sú o niečo lacnejšie, čo je pre našinca často rozhodujúci faktor. „Náklady na murivo predstavujú iba 15 – 20 percent z celej stavby, čiže pri 3 miliónoch korún je to zhruba 450-tisíc. Pre takúto sumu sa len málokto rozhodne stavať z nepálenej hliny. To urobí iba osvietený človek, ktorý vie, že získa perfektné klimatické podmienky, lebo hlina dýcha,“ vysvetľuje Hilmer. Aj preto berie stavbu hlinených domov skôr ako hobby a živý sa ako statik.

Je to bieda
No nájdu sa aj odvážlivci ako Ján Smitka z Liptovského Mikuláša, ktorý sa pred viac ako desiatimi rokmi rozhodol založiť si špecializovanú stavebnú firmu na ekologické stavby z nepálenej hliny. „O hlinených stavbách som sa dočítal v novinách. Zaujalo ma to, že sú zdravotne vyhovujúce a prospešné pre alergikov a astmatikov. Zároveň sú veľmi šetrné k prírode, lebo pri ich stavbe sa spotrebúva minimálne množstvo energie. Hlina sa dá použiť priamo z výkopov, lebo skoro všade na Slovensku je vhodná,“ hovorí Smitka. Nadšený stavbár očakával väčší záujem, no ako sa ukázalo, Slováci sú aj v tomto smere dosť konzervatívni. Ročne tak postaví v priemere iba dva hlinené domy. Keďže hlinené stavby by ho neuživili, venuje sa aj „klasickej stavbárčine“. „Možno časom bude dopyt väčší, no teraz je to bieda,“ konštatuje Ján Smitka.

Žilinské divadlo
„Je tu málo osvety, málo sa o takejto architektúre hovorí a ešte menej sa stavia,“ hovorí Zuzana Kierulfová, predsedníčka občianskeho združenia ArTUR, ktoré sa u nás snaží šíriť myšlienky architektúry trvalo udržateľného rozvoja. Keďže problémom je aj nedostatok odborníkov, ktorí by vedeli namiešať kvalitnú hlinu, pripravujú učebnicu pre stredné stavebné školy, podľa ktorej by sa remeselníci naučili pracovať s hlinou. „Darmo budeme my architekti niečo navrhovať, keď nebudeme mať skúsených majstrov, všetko si sami robiť nemôžeme,“ dodáva.

V západnej Európe zažíva stavba hlinených a slamených domov v posledných rokoch veľký boom a keďže na Slovensku bola tradícia prerušená, skúsenosti tamojších expertov sú cenné. Na seminároch organizovaných občianskym združením ArTUR sa o ne so svojimi slovenskými kolegami prichádzajú podeliť profesor Gernot Minke z Univerzity v Kasseli aj Holanďan Tom Rijven, ktorý stavia domy zo slamených balov a omietané hlinou.

Nedávno bol Tom Rijven v centre alternatívnej kultúry v Stanici Žilina-Záriečie, kde v rámci workshopu o slame a hline ako stavebných materiáloch pomáhal pri výstavbe nového divadla. „Ak sa slamené balíky dobre zlisujú, môžu byť pevné ako tamten pilier,“ ukazuje na mohutný stĺp z betónu pod cestným nadjazdom, okolo ktorého vyrastá nové divadlo.
V prípade, že sú slamené balíky kvalitne zlisované, môžu byť dokonca samonosné, takže nie sú potrebné ani drevené stĺpy. V Žiline však drevenú výstuž použili, lebo u nás ešte neexistuje dodávateľ, ktorý by vedel ich kvalitu garantovať.
Ak sa na kubický meter použije 90 až 130 kg slamy, tak sa zabezpečia aj dokonalé tepelnoizolačné vlastnosti budovy. Hlina sa pred ukladaním namáča a postupne sa na ňu nanáša hlinená omietka. „Vyrobíte ju z dvoch dielov ílovitej hliny a troch dielov piesku, a pridáte slamu a piliny. Omietka však musí aspoň jeden deň stáť,“ vysvetľuje architekt Boris Hochel, ktorý sa už pred časom na podobnom projekte v Spišskom Podhradí podieľal.

Aj keď je stavba zvnútra slamená, po omietnutí hlinou sa jej majiteľ nemusí báť, že by vyhorel. „Rakúšania aj Nemci robili ohňovzdorné testy týchto stien a ukázalo sa, že sú veľmi bezpečné aj pri teplote 1000 stupňov. Pri tejto teplote sa vypálila iba hlina. Slama je zlisovaná, takže sa nezapáli, lebo tam nie je prístup vzduchu,“ hovorí Zuzana Kierulfová.
Priaznivci alternatívnej kultúry v Žiline čoskoro získajú zaujímavý objekt, ktorý si postavili svojpomocne, za minimum peňazí. Na Slovensku je to zatiaľ len jedna z mála hlinených stavieb. Časom ich možno bude viac. Ak pribudne nadšencov, ako sú Karol Hilmer, Ján Smitka či Zuzana Kierulfová. Alebo ako Tom Rijven. „Po prvýkrát som takúto budovu videl pred 15 rokmi v Amsterdame. Chytilo ma to za srdce, a tak som sa vybral do Francúzska, kde som sa rok učil stavať slameno-hlinené budovy,“ spomína. Medzičasom stihol postavil viac ako 50 domov, najmä vo Francúzsku, no veľmi hrdý je najmä na Konferenčné centrum holandskej Rabobanky, umiestnené v areáli výstaviska kvetín Floriade.

[palo]

Síce “po funuse”, ale možno kvôli kontaktom:

Obcanske sdruzeni Ekodum a Rozmarynek Vas zve na prednasku Michala Navrátila, zabyvajici se problematikou slaměného stavění ,,Sen a realita slaměného domu”.
Akce se koná v pondělí 14. prosince v 18.00 v Brne – Jundrov.

[palo]

…som nevedel, že strašidlá vrhajú tiene!?