[palo]

Viac: TU.

[palo]

Hrady a ich fantázia

Čím to je, že nás fascinujú hrady? Kráčame vôkol nich s neuveriteľnou úctou, nesmieme si z nich bohatstvo, o ktoré sa s nikým nechceme podeliť. Ale prečo? Prečo nás hrady fascinujú a priťahujú?

Je zaujímavé, čo dokáže spraviť návšteva hradu s ľudským vnútrom. Ak to mám aplikovať na seba, hrady majú pre mňa čosi ako terapiu. Je to miesto, ktoré je reálne, ale svojim spôsobom fantastické. Odohrala sa v ňom história, nuž neviem si ju predstaviť. Nemyslím historické fakty. Nemám na mysli to, kedy sa hrad postavil, kto ho vyplienil, kedy naň zaútočili Turci. Mám na mysli život na hrade. Ja si myslím, že najviac histórie je práve v ľuďoch. Ľudia majúc problémy podobné tým našim. Takisto sa smiali, plakali. Mali vlastné šťastie, ale aj svoje vlastné krvácanie.

Práve táto história je pre mňa tajomná a nepredstaviteľná. Vtedy sa začne farbiť moja fantázia a začne ma sýtiť teplom. Začnem si vymýšľať a niekedy veriť svojej predstave. Predstavím si, kde bol na hrade napríklad kováč vyrábajúci paloše. Potom ma poteší predstava všakovakých trhov, kde sa predávajú rôzne predmety. Takisto v mojej mysli sú alchymisti. Ľudia s tvárou vedcov a dušou čarodejníctva. Spomeniem si aj na hradných pekárov pečúcich chlieb.

A čo život na hrade? Občas si to predstavím a dodáva mi to takisto terapiu. Už od útleho detstva by som chcel prežiť búrku v hrade. Spím v komnate vysoko vo veži, ráno sa zobudím a utekám do hradnej kuchyne. Niečo si z nej ulovím a utekám do izby. Ako Harpagón si dobrotu z kuchyne niekam skryjem a nechám na lepšie časy. Pozerám sa len tak z okna a vidím ako mi dážď klope na okno. Možno chce vojsť dnu a porozprávať sa so mnou. Predsa ho nepustím a sledujem okolie. Pozorujem rytierov, dvorného lekára, remeselníkov. Z veže vidím aj zvyšujúcu sa priekopu kvôli dažďu. Žije v nej vodník. Navštevujem ho, keď mi je smutno.

A čo by to bol za hrad bez strašidiel? Aj s nimi sa kamarátim a neraz vyvádzame zlému kráľovi neplechu, šarapatu, lapáliu, šlamastiku a keď je zle tak to skončí pre kráľa katastrofou. V mojej predstave kráľ je planý politik, nemajúc srdce. A o takých (a nielen takých) politikoch si myslíme so strašidlom, „Každej nemůže bejt chytrej. Ti hloupí musejí dělat výjimku.” (Jaroslav Hašek)

Čo by to bol za hrad, keby nemal svoju knižnicu a tajomné chodby v nej? Bolo by nádherné zobudiť sa, potiahnuť si voľačo dobré a voňavé z kuchyne a zísť do knižnice. Prísť napríklad k starému Charlesovi Dickensovi a nájsť za tým regálom nejaké tajomstvo. (Možno by som našiel starého Ebenezera a jeho „Good Afternoon.”.) Alebo čítať si so strašidlom Oscara Wilda a smiať sa z Cantervillského strašidla. No a ktovie aké tajomstvo by skrývala stará, neoprášené kniha. Otvoril by som ju a z knižnice by som sa dostal napríklad do temnice, kde by bola nejaká zakliata víla.

Nebolo by to iba o vílach, vodníkoch, mal by som aj iných priateľov. Takých, čo žijú mimo hradu. Každý deň by som zaspával s pocitom, že les za hradom má jaskyňu a v tej jaskyni žije drak. To by tiež bol môj priateľ, s ktorým by sme ničili kráľovské vojsko. Keďže kráľ by bol mrzák, mamľas, truľo, tupohlavec, trúd, blázon, chumaj, krpčiar, mumo, hlúb a nemal by srdce(ako správny politik), mal by aj svojho veliteľa vojska. Tomu by po každej výprave na draka a dračí poklad hovoril, „Co zde vidím, to není posádka, ale stádo sviní.” (Jaroslav Hašek)

Teraz vám napíšem odkiaľ som získal svoje predstavy o svojom vyvolenom hrade.

Predstavu o tom, že hrad začarovaný v lese, tú som si odniesol z Karlštejnu. Pamätám sa ako som tam stál a videl les. Les, v ktorom žijú škriatkovia a tajne mi nesú zásoby do podzemia hradu. Za odmenu im dodávam víno z hradnej pivnice.

Ďalšia je predstava vodnej priekopy. Tú som získal na Křivokláte. Možno preto, lebo v dedine tečie rieka. V priekope (resp. rieke) žije vodník s ktorým chodím na ryby a bavíme sa o dievčatách. Hádžeme kamienky do vody a robíme zlosť bardom, ktorí chcú skladať balady.

Predstavu o palošoch a kováčovi som získal v Starej Ľubovni. To vám je nádherné miesto. Vystúpite na stanici a idete dlhú cestu k hradu. Predstavíte si cestu v koči, kým dôjdete do brány. No a práve tam som si našiel svojho kováča. Kováča, s ktorým chodievame k drakovi. Varujeme ho pred ďalšou možnou pohromou pre neho.

Obraz o dračej jaskyni a drakovi som si vytvoril v Slanci. Teda nepoznám žiadnu povesť, ktorá by hovorila o drakoch v tej oblasti. Nepoznám ani žiadne jaskyne v Slanských vrchoch. Ale nejako mi to ide k sebe. Možno je to aj prostredím. Prostredie je tam nádherné, z hradu vidieť les. Les, v ktorom je jaskyňa draka.

Toľko v krátkosti moje predstavy a zdroje inšpirácii. Je ich oveľa viac, ale nebudem vám tu všetko písať. Čo vaše predstavy? Vaše obľúbené hrady?

A prečo sú teda tie hrady fascinujúce a priťahujúce? Ja si myslím, že tam rád chodím, aby som tam našiel zdroj pre svoju rozprávku. Pamätám si ako sme šli s kamarátmi na nejaký hrad bicyklami. To nebola iba cesta, to bolo dobrodružstvo, alebo skôr výprava za dobrodružstvom. Napríklad ako sme išli do Turne. Cestou sme si dali prestávku u niekoho v záhrade, ale to sme nevedeli. Až pri jedení ríbezlí sme dostali privítanie. Ale to je už iný príbeh.

Venujem Miške Guldanovej a Petrovi Molnárovi.

Martin Šuraba, sobota 5. septembra 2009
http://suraba.blog.sme.sk/c/204068/Hrady-a-ich-fantazia.html

[palo]

Čistý ľanový olej je aj potravina. Ak na obale oleja u vás v obchode píšu, že je zdraviu nebezpečný, asi vedia prečo – niečo do neho pridali.
Fermež je ľanový olej “prevarený” s pridanými zlúčeninami olova, mangánu a kobaltu. Tú by som určite neochutnával.

[palo]

zdravim
chcel by som doma natriet drevenu palubku a obklad prirodnym olejom
okrem fermeze som u nas v Malackach zohnal iba lanovy olej
rad by som ho pouzil ale preco je klasifikovany ako zdraviu nebezpecny a nevhodny na natieranie hraciek ved je to prirodny olej nie?
a co fermez?
teda trosku smrdi ale podla mna ked uniknu tie prchave latky tak by mala byt neskodna
mam taku dilemu co je ekologickejsie fermez a lenovy olej ci vodou ried. laky ako sa stale propaguju

[palo]

Oteruvzdornosť alebo oteru-ne-vzdornosť nezávisí od pigmentu, ale od spojiva. Práškové pigmenty sú vo vápenných, freskových, olejových, temperových, akvarelových, syntetických, disperzných, silikátových aj tlačiarenských farbách.
Niektoré pigmenty sa do vápna nemôžu použiť, keďže vápno je alkalické a reaguje s nimi => mení ich farebnosť (odfarbuje ich).

[palo]

Týždenník Žurnál, štvrtok, 26. november 2009:

Hradný biznis

Autor: Patricia Ďurišková, foto: Jozef Jakubčo

Pamiatok, ktoré sa zmenili na ruiny, bude čoskoro viac ako tých, o ktoré je postarané. Za posledných dvadsať rokov prišlo Slovensko o tretinu vzácnych nehnuteľností a každoročne k nim pribúdajú ďalšie stavby. Zoznam môže čoskoro rozšíriť aj jeden z najstarších hradov – Sklabinský z 13. storočia, známy architektonicky unikátnym prepojením s kaštieľom, či niektoré kaštiele v Necpaloch pri Martine. Dôvod je v podstate stále rovnaký – nejasné zámery vlastníkov s využitím pamiatok a neschopnosť štátu zabrániť ich devastácii.

Keby boli pamiatkári dôslední, majitelia týchto nehnuteľností by zrejme museli siahnuť hlboko do vrecka a platiť pokuty. O nehnuteľnosti sa totiž nestarajú tak, ako by sa mali. Napríklad renesančný kaštieľ Matice slovenskej v Necpaloch, na ktorého obnovu prispel aj štát tisícami eur, má síce pred nevítanými návštevníkmi zatlčené okná, bočné dvere sú však otvorené. Takže ktokoľvek môže prekĺznuť dnu a robiť si tam, čo chce. Nehovoriac o ďalších dvoch kaštieľoch v tejto obci, ktoré si pýtajú urýchlenú rekonštrukciu. Ešte horšie je na tom Sklabinský hrad, ktorého múry sa vplyvom času a zlého počasia doslova a do písmena rozpadávajú. Takmer neprejde deň, aby nepadol nejaký kameň. Ničia sa aj zachované torzá fresiek – či už v gotickej kaplnke hradu, alebo na stene kaštieľa, na ktoré prší alebo praží slnko, podľa počasia. Zlepšenie situácie sa tak skoro nečrtá. Ani v Necpaloch, ani v Sklabini.

Eseročka bez plánov
Pôvodný cieľ na Sklabinskom hrade bol jasný: dostať ho do stavu, v akom bol pred druhou svetovou vojnou, čo znamená šesť budov pod strechou. Vrátane kaštieľa, ktorý bol obývaný až do roku 1944, keď ho Nemci vypálili. Po pätnástich rokoch je však z toho splnené len minimum a obec namiesto pokračovania v rekonštrukcii už dva roky nerobí nič, čím vlastne znehodnocuje to, čo sa doteraz na hrade urobilo. Čo je horšie, nemá ani predstavu, čo ďalej. S občianskym združením Donjon, ktoré hrad opravovalo, vypovedala zmluvu a spolčila sa s pomerne málo známym kysuckým podnikateľom Karolom Cáderom. Podľa obchodného registra sa venuje poľnohospodárstvu, lesníctvu aj sieťkam proti hmyzu. Okruh jeho známych je však podstatne širší a vplyvnejší – siaha až ku klubu motorkárov, na čele ktorého stojí šéf národniarov Ján Slota.

Sklabinský Podzámok s Cáderom vytvoril spoločnú eseročku Castrum Sclabana, čo je historický názov hradu. Obec do nej podľa starostu Jaroslava Jambora vstúpila aj preto, že môže ľahšie získať peniaze z eurofondov než súkromný podnikateľ. Na čo sa však majú použiť, nevedno. „Najprv musíme dať urobiť plány architektom, čo sa dá s hradom a jeho zrúcaninami urobiť. Nech oni povedia, čo je vhodné na opravu, čo na zakonzervovanie. Keď toto bude hotové, povieme, čo s tým budeme robiť,“ hovorí starosta, ktorý sa však ešte v lete 2007 podpísal pod vyjadrenie, že pred hradom plánuje vybudovať oddychovú zónu. Vynára sa tu však aj otázka, či obec doteraz spala. Od vypovedania zmluvy so združením Donjon už prešli viac než dva roky a doteraz nie je nič – ani oddychová zóna, ani opravený hrad, ani spomínané plány.

Karol Cáder o svojich zámeroch hovoriť nechcel. „Mám projekty aj investičné plány, zo všetkých tých zákulisných ťahov mám však zlý pocit, takže podrobnosti nepoviem. Nič nie je ukončené, veľa vecí je rozrobených,“ reagoval neurčito. Priznal, že jeho plány sa príliš nepáčia pamiatkárom. „Ich predstavy sú iné než naše,“ skonštatoval Cáder. Finančné krytie má podľa vlastných slov zabezpečené prostredníctvom náboženskej organizácie, ktorú však nechcel menovať. Cáder pôsobil istý čas aj v USA, tak sa v tejto súvislosti spomínajú jeho kontakty so zahraničnými Slovákmi a tamojšou evanjelickou obcou. Prečo si obec pre Sklabinský hrad vybrala práve Cádera, Jambor celkom nevysvetlil. „Oslovil nás, zdal sa nám ako hodnoverný partner. Vedeli sme, že spolu s niektorými ľuďmi mal záujem na pamiatkach v Necpaloch, nemali sme dôvod viac ho preverovať,“ uviedol.

Podnikatelia v kaštieli
Cáderovo meno sa skutočne spomína aj v súvislosti s ďalšími kaštieľmi v neďalekých Necpaloch. Jeden je takzvaný dolný, zo štyroch v obci jediný opravený. Cáder s kaštieľom už nemá oficiálne nič, jeho známi, podnikatelia zo Žiliny, však už áno. Jedným z nich je Pavol Raška, ktorý pre Cádera robil znalecký odhad hodnoty Sklabinského hradu a figuroval aj pri rekonštrukcii kaštieľa. Cáderova rodina podľa obchodného registra dodnes podniká s jeho príbuzným Jurajom Raškom vo firme Vinafood. Cáder tvrdí, že táto spoločnosť dnes už nevykonáva žiadnu činnosť. Druhým je oficiálny vlastník necpalovského kaštieľa Ján Hulík. Podnikateľ, člen spomínaného motorkárskeho Gold Wing klubu združujúceho majiteľov motoriek Honda. Prezidentom klubu je Ján Slota a rovnaký názov nesie aj polyfunkčný dom v centre Žiliny, kde šéf národniarov býva a ktorý prevádzkuje jemu blízka firma Slovben. V lete mali motorkári zraz práve u Hulíka v kaštieli.

Jeho rekonštrukciu sprevádzali veľké spory s pamiatkármi. „Štát nedal na záchranu stavby ani korunu, no vyzeralo to, akoby nám hádzal polená pod nohy,“ spomína na obdobie rekonštrukcie Raška. Pamiatkový úrad sa k prípadu vyjadrovať nechcel s tým, že kaštieľ je už v súkromných rukách. „Boli tam obrovské problémy, vlastníci nepostupovali, ako mali, právne ani vecne. Úradníci mali s ich praktikami veľmi veľké nepríjemnosti,“ spomína zdroj blízky martinskému pamiatkovému úradu. Spory vznikali najmä okolo vonkajších úprav – podľa Hulíka mali výhrady napríklad k strešnej krytine. A hoci tento kaštieľ ako jeden z mála na Turci nechátra, jeho osud je nejasný. Hulík totiž už vo februári tohto roku dal inzerát, že ho chce predať. „Sú tam vysoké náklady na réžiu,“ zdôvodňuje. Kaštieľ na internete ponúka za 5,5 milióna eur. Priznal, že sa s Cáderom pozná, odmietol však, že by sa s ním chystal nejako angažovať v Sklabini. Aj Cáder, tvrdí, že spoločný biznis s týmito ľuďmi už neplánuje. „Poznám ich, ale nerobíme spolu.“

Zahmlená budúcnosť
Čo teda možno čakať od spojenia obec Sklabinský Podzámok – Karol Cáder nie je dnes vôbec jasné. Isté je, že práce, ktoré sa tam do roku 2007 urobili, vychádzajú dnes navnivoč a s hradom to ide dolu vodou. Obec po skončení spolupráce s Donjonom dlhé mesiace nebola schopná zabezpečiť ani len bránu na hrade, takže nebolo nič výnimočné stretnúť tam štvorkolkárov, ktorí si prišli zajazdiť. Za to dostala obec od pamiatkárov pokutu 300 eur. Výsledok? Brána dnes na hrade síce je – dodali ju tam šermiari, ktorí na hrade každoročne usporadúvajú šermiarske hry – ale vstupu štvorkolárom nebráni. Je totiž otvorená.

A hrad chátra. Občianske združenie Donjon, ktoré dostalo hrad do prenájmu v roku 2000, svoje plány dostať ho do predvojnovej podoby nesplnilo, niečo však urobili. Vyklčovali kríky, odkryli niektoré múry a podmurovali historické stavby, čím ich vlastne zachránili pred zrútením. „Zakonzervovali sme aj väznicu, kde stačí už len domurovať vrch a osadiť strechu, podmurovali sme kaplnku, pilier na hornom hrade a na parkane…“ vymenúva výsledky svojej dlhoročnej práce predseda OZ Donjon Michal Svateník. Pod strechou, aj tou deravou, je však akurát tak severná veža. A budova niekdajšieho delostreleckého opevnenia v predhradí, označovaná tiež ako maštaľ, ktorá však patrí Donjonu. Nedopatrením sa totiž nedostala do zoznamu pamiatok, takže na papieri vlastne nie je súčasťou hradu.

Čia je zodpovednosť
Dôvodov, prečo Svateník a skupina nadšencov na hrade viac nespravili, je niekoľko – málo času, peňazí, úradné predpisy a predovšetkým nezhody s obcou a úradmi. Svateník nepatrí k ľuďom, ktorí si kladú servítku pred ústa, a viac než o papierovanie sa staral o práce na hrade. Tak sa napríklad stalo, že meškali výkazy pre úrad práce či iné doklady. To vyvolalo nevôľu na úradoch, následnú nediplomatickú reakciu u Svateníka a – domino sa spustilo. Na jeho konci je hrad ruina a adrenalín, ktorý sa starostovi Jamborovi dvíha už pri zmienke o združení Donjon. „Prosím vás, už celé roky riešime len hrad. Už sa ma poslanci na zasadnutí obecného zastupiteľstva pýtajú: čo máš prvý bod? Zase hrad?“ Svateníkovi vyčíta, že na nich poslal pamiatkárov, ale predovšetkým to, že sa viac staral o svoju budovu v predhradí než o hrad samotný. „Pozrite sa, ako to vyzerá tam, a ako na hrade. Nevieme ani to, koľko peňazí tam poriadne preinvestovali,“ hovorí Jambor.

„Pamiatkári nám povedali, aby sme to s opravami najprv skúsili na predhradí a potom môžeme ísť na hrad,“ bráni sa Svateník. Rýchlejšie práce nešli podľa neho ani pre ďalšie komplikácie s úradmi. „Napríklad sme pamiatkárov zavolali, keď sme pri odkrývaní pivnice našli nejaké predmety, a oni od nás začali ako prvé pýtať stavebné povolenie,“ sťažuje si. Budovu niekdajšej maštale vybudovali prakticky od nuly. Zachovaný bol kus múra s oknom. „Museli sme mať nejaké zázemie, kde by sme mohli prespávať, mať odložené náradie,“ vysvetľuje ďalší dôvod, prečo investovali viac peňazí tam. Odmieta však, že by sa o hrad nestarali. „Za celý čas, čo sme ho mali v prenájme, starosta ani zastupiteľstvo nemali jedinú výhradu voči našej práci, na nič nás neupozornili,“ dodáva Svateník. Nech to už bolo akokoľvek, výsledky práce združenia vidieť. Teda zatiaľ, kým ich nečinnosť obce nenechá úplne napospas času. Pri súčasnom stave vecí nie je vôbec vylúčené, že k tomu onedlho dôjde. A zoznam národných kultúrnych pamiatok bude zas o niečo tenší bez toho, aby bol ktokoľvek braný na zodpovednosť.

Matica chce eurofondy
Matici slovenskej nepomohli ani štátne dotácie dvadsať a pol tisíca eur, aby svoj renesančný kaštieľ v Necpaloch dala ako-tak do poriadku. Zámer vybudovať tam múzeum vysťahovalectva so stálou expozíciou pre zahraničných Slovákov sa zdá pri pohľade na stav pamiatky na míle vzdialený. „Potrebujeme ešte okolo 3,3 milióna eur, ktoré chceme získať zo štrukturálnych fondov,“ spresnila finančná riaditeľka Matice Katarína Pacnerová. Oprava však zatiaľ nepokročila, skôr naopak. Hoci už v minulosti dostala Matica slovenská napomenutie od pamiatkárov, aby vchod riadne zabezpečila, stále má s tým problém. Do kaštieľa sa tak môže dostať hocikto aj tentoraz, bočné dvere sú otvorené. Podnikateľ Karol Cáder, ktorý sa angažuje na Sklabinskom hrade, tvrdí, že mal v minulosti rozbehnuté s Maticou rokovania o predaji tohto kaštieľa. Záujem mali mať americkí evanjelici. Matica však informácie o chystanom predaji popiera. „Matica slovenská ho na predaj nikdy neponúkala. Ani v tých najhorších rokoch sme neuvažovali o jeho predaji,“ zdôrazňuje Pacnerová. V Necpaloch je na predaj okrem Hulíkovho opraveného kaštieľa ešte jeden, renesančný, ktorý nutne potrebuje rekonštrukciu. Majiteľ ho na internete ponúka s vyše hektárovým pozemkom za necelých 300-tisíc eur. „Vhodný pre developerov a veľké firmy. Stav objektu: zlý,“ znie inzerát.

[palo]

Neviem si predstaviť, ako by taká vec mohla spevniť stavbu. Pánt to tiež nie je.
Myslím, že to bol hák na vešanie niečoho, čo sa nemalo prepichnúť (preto to guľovité ukončenie), a pravdepodobne bol osadený vertikálne, teda visel, tipujem že kotvený v diere vyvŕtanej do kameňa (podľa zásekov na hranách hrotu).

[palo]

Počul som, že do expozícií sa bežne dávajú jednostranné makety mincí; načo riskovať stratu originálu, keď replika môže byť ešte krajšia :D .

Poznám niekoho zo Starej Ľubovne, kto by to vedel urobiť, ak sú originály tam. Ak budeš mať záujem, viac cez PM.

[palo]

Peťo,
skús poslať fotku ešte raz; tak, aby ju bolo vidieť :-) .

[palo]

“Pred niekoľkými dňami som prišiel na Mariacsalád, kláštor Mariánskej družiny, v lesoch neďaleko Podhájskej. Už som ho nenašiel. Ešte pred niekoľkými rokmi tam bolo múzeum, so strážcom, ktorý ho vartoval, potom si ho v reštitúcii vzala cirkev, nechala bez ochrany a dnes je to rozvalina, presnejšie povedané baňa na stavebný materiál. Na kované rokokové veže, ktoré spomína aj súpis pamiatok, ktosi priviazal lano, na druhý koniec traktor a vytrhol ich zo steny; skončili kdesi v zbere. Z národnej kultúrnej pamiatky, veľkého barokového komplexu zmizla strecha, trámy, dvere, okná, elektrické káble, vodovodné trúbky, veľká časť múrov, zrútili sa nechránené klenby, tisíce tehál skončili v okolitých obciach, kde si z nich postavili šopy a ploty. Vzácne fresky údajne od rakúskeho maliara J. V. Bergla, ktoré si všade inde strážia ako oko v hlave, pod rozbúranými stropmi zmyl dážď. Vedľa kláštora je parkovisko pre návštevníkov pamätného miesta. Stalo sa z neho verejné smetisko, kam prichádzajú vozíky aj celé nákladné autá plné odpadkov; ale aj autobusy a autá cudzincov; termálne kúpele v Podhájskej sú plné zahraničných turistov, v húfoch prichádzajú na miesta, o ktorých veľa počuli a nevychádzajú z údivu.
Sú to samozrejme najmä Maďari, lebo na hranice je len zopár kilometrov. Môžeme hádať, čo hovoria… “

Z úvodníka Pavla Dvořáka v časopise Pamiatky a múzeá č. 2/2007

[palo]

“Nedávno som sa vrátil z Ružomberka. Na vlastné oči som videl, ako mesto zbúralo väčšiu časť gotického kaštieľa sv. Žofie a na jeho mieste dovolilo postaviť Hypernovu. Na slávnom mieste, kde bola svojho času uložená uhorská koruna, býval Žigmund Luxemburský a ďalší králi, sa dnes predávajú rožky.”

Z úvodníka Pavla Dvořáka v časopise Pamiatky a múzeá č. 2/2007

[palo]

Ten, koho odcitovala Andulka, píše pravdu, ale nie celú.

Vápenné fasádne farby sa používajú relatívne zriedka preto, lebo relatívne zriedka sa používajú klasické vápenné omietky, ktorým svedčia najviac.

Krátka životnosť? Ak je málo pár storočí, tak áno. Samozrejme, závisí to od podkladu, použitého vápna a expozície vonkajším podmienkam.

Zlá tónovateľnosť? Áno, obmedzená, čo je pre niekoho možno zlé…

Náchylnosť na tvorbu škvŕn? To isté ako vyššie: závisí to od podkladu, použitého vápna a expozície vonkajším podmienkam. Niekto naopak oceňuje, že vápenný náter má “hĺbku”, nie je “tupý” ako disperzné, silikátové či silikónové nátery.

Potreba hydrofobizácie, lebo je veľmi nasiakavý? Je pravda, že rýchlo nasiakne (spolu s vápennou alebo hlinenou omietkou) vodou (napr. zrážkovou alebo skondenzovanou), ale potom ju aj veľmi dobre odparí. Ak sa voda dostane pod hydrofóbnu vrstvu (a to sa dostane, skôr či neskôr; už som o tom tuším písal, ale na želanie môžem znova), odpariť sa takmer nemá ako.

K výhodám nemám pripomienky.

[palo]

Dovoľujem si prevzatím príspevku z inej diskusnej témy oživiť túto – polomŕtvu/ohrozenú alebo už mŕtvu?

Otázka pre mňa je skôr aké má štát, (príslušné KPÚ) páky, aby sa s daným objektom zachádzalo ako s NKP.
Stačí mi, keď sa pozriem z okna kaštieľ v Lúke, asi pamiatka nie je, ale stav nic moc, pozriem sa hore na Tematín detto, prejdem okolo Kostolca v Ducovom, jak by smet,
kaštieľ v Moravanoch dakedy Domov zväzu slov. výtvarných umelcov, predaný nejakému juhošovi pomaly zdezolátnieva,
citácia z MK SR, (minist. kultúry)
Kaštieľ v Moravanoch nad Váhom je vo vlastníctve zahraničných fyzických osôb, ktoré nekomunikujú s orgánmi ochrany pamiatkového fondu ani s obcou. Nie je zabezpečená základná ochrana NKP, objekt viditeľne chátra. V spolupráci s obcou KPÚ Trnava podnikol všetky právne kroky na určenie opatrovníka v správnom konaní, aby boli uložené opatrenia na nápravu účinné a splnili sa predpoklady na ďalšie kroky vo veci záchrany kaštieľa. Nakladanie s kaštieľom je v súčasnosti zablokované predbežným opatrením súdu.
Kúsok ďalej hotely LIPA holé “zafačované” múry, dakedajšia pýcha Piešťan hotel Grand Royal, naposledy Slovan, dezolátny stav, tuším sa tam už aj bezdomovci boja chodiť, aby im dačo na hlavu nespadlo, (majetok Kúpele Piešťany), kúpalisko Eva, myslím, že to by aj stačilo. Ako keby nám to ani nepatrilo a my sme tu na Slovensku boli iba na zdvorilostnej, nezáväznej návšteve, neviem.

[palo]

Fasáda z hliny sa natiera tak ako voľakedy
– na bielo len vápnom (proti zmývaniu na kýbel pridať 1 dcl latexovej bielej farby).
– iné pigmenty na vápno sú v predaji. Na dedine voľakedy napríklad na bledomodro dávali do vápennej bielej fazádlen farby trochu modričky, čo dávali ženy na biele prádlo.
– Používať len štetku, v prípade valčeka je treba vyskúšať, či nebude odtŕhať vrchnú vrstvu.
Samozrejme to treba natriet vapnom a musi byt zahasene, len tam preboha nedavaj ziaden latex ! Latex povrch uzatvara a ten potom nedycha. Ako farbu mozes do vapna pridat hlinky, predavaju to aj v stavebninach.

Andulka, voľakedy tam latex naozaj nedávali a bolo dobre. Vápno sa farbí práškovými pigmentmi, len pozor: treba si pýtať také, čo sú vo vápne farebne stále. Hlinkové pigmenty alebo ich syntetické náhrady vyhovujú. Ak budete potrebovať veľa pigmentu, oplatí sa v obchode skúsiť si objednať veľké balenie, malo by to vyjsť o niečo lacnejšie ako pigment v malých vreckách či kelímkoch.

… Teraz natieram len hlinene škary .Mam orginal cca 15 rokov stare hasene vapno(dostala som uplne zadarmo -aj to sa dnes stava). Praca s nim je uplna parada, len mi ho trocha hlina farbi. Neviem si predstavit licit plochu steny, stetka musi predsa strhavat hlinu.
Moje rady pri praci s vapennym naterom- mam ich od stareho odbornika:
– ak je treba robit prvy nater na omietku, pouzit len vapennu vodu
– do vapenneho roztoko pridat “firnaj”-lanovu fermez, asi 1 lyzicu na 4 l
– na vapenny nater pouzivat len stetku, nie valcek
– interval medzi natermi maju byt aspon 24 hod.- kvoli kalmetizacii

Neviem, či myslíme „vápennou vodou“ to isté. Ja by som aj na prvý náter použil vápenné mlieko, teda vápennú kašu rozmiešanú vo vode.
Prvý náter na hlinenej omietke hlina vždy trocha zafarbí, to je normálne; voda rozpustí povrch suchej hliny a tá sa pri ťahoch štetky zmieša s vápnom. Druhý a tretí náter to prekryje. Ostatné súhlasí.

Predsa však detail: „kalmetizácia“ je očkovanie proti tuberkulóze… :smt117
Vápno „karbonatuje“ alebo „karbonatizuje“.

[palo]

… chcem sa pustit do mastale, je cela z kamena spajana hlinou a tak to aj chcem nechat, lenze zvnutra su steny spinave od koni, otazka ako to ocistit, wap-kou, pieskovanim alebo flexou ? wap-kou som cistil vonkajsie steny ale vnutorne sa mi nechce to tam bude vyzerat ako v bazene, alebo aku chemiu pouzit na ocistenie ?
vie niekto poradit aj chemiu ktorou by som kamen pred striekanim wapkou napenil ? … mala by odstranit hlavne biologicke znecistenie od obtierajucich sa zvierat
Obavam sa, ze ked tam bola mastal, hlina bude nasiaknuta vsetkymi pachmi a nechcem byt skepticky, ale neviem ci to pomoze . Neverim moc ani Savu: … Detto vapka je velmi agresivna, bude asi vymyvat hlinu spomedzi kamenov, bacha aby si na dlho nezastal s vapkou na jednom mieste…. … Musim vsak uznat, ze nevidim lepsiu cestu ako s vapkou. Mozno otlct kolko sa da a vyvozit to prec od budovy, lebo vapka to “roztopi” a posle do zeme pod stenou a vsetko pokracuje, ze?
Keď si teraz všetko znovu čítam, vidím, že sme sa vlastne na začiatku nedozvedeli, čo je na stenách maštale špinavé: omietka alebo kameň. Z ďalšej diskusie však dedukujem, že kameň, z ktorého je murivo.

Kameň je možné čistiť viacerými sposobmi, dajú sa zaradiť do skupín:
– mechanické za sucha (napr. kefovanie, oškrabávanie, obrusovanie, kamenárske presekanie povrchu, pieskovanie – otryskávanie),
– mechanické za mokra, so studenou alebo teplou vodou alebo parou (napr. kefovanie, oškrabávanie, obrusovanie, mokré pieskovanie – otryskávanie, čistenie tlakovou vodou – wapkovanie, tlakovou horúcou parou),
– chemické čistenie, často v kombinácii s mechanickým (ak chemická látka špinu len zmakčí),
– špeciálne čistiace metódy, napr. laserové alebo ultrazvukové.
Možno som na niečo zabudol, nechce sa mi hľadať podklady.
Treba si vybrať – podľa znečistenia, podľa vedľajších účinkov, podľa dostupnosti, podľa finančnej náročnosti,…

Myslím, že v interiéri by bolo v porovnaní s wapkou vhodnejšie suché otryskávanie. Keďže je murivo zložené z pomerne tvrdého kameňa a pomerne makkej hliny, bolo by vhodné zvoliť menšiu dýzu – aby sa dala presnejšie smerovať – a menší tlak otryskávania – dáva tiež možnosť diferencovanejšieho prístupu, viac znečistené miesto treba radšej otryskávať dlhšie. Dostupnosť a cenu musí posúdiť Stan.

Obrusovanie flexou považujem za čistý brutal…

Pri chemickom čistení sa treba pozerať nielen na čistiaci efekt, ale aj na to, čo z tej chémie v kameni (a prostredí) zostane. Možno by sa oplatilo vyskúšať nejaký „neškodný“ saponát v kombinácii s kartáčovaním.

no ja … v mastali … vsetko som to orucal do tehly a do kamena a vyvozil von. teraz dam klasicku vapennu omietku. snad to nebude prestupovat
Dodávam: alebo hlinenú omietku. To je najjednoduchšia a najtradičnešia cesta.