[palo]

Už v utorok bude táto zaujímavá akcia pre ľudí, ktorí vlastnia starý hlinený alebo kamenný dom a chcú si ho opraviť, alebo architektov, ktorí robia aj rekonštrukcie:

Seminár o ľudovej architektúre v Euroregióne Váh-Dunaj-Ipeľ

„SRDCE Z HLINY“

spojený s workshopom,

ktorý sa uskutoční v utorok 3.11.2009 od 9,00 do 14,00 hod v ateliéri Pedagogickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre (Dražovská cesta 4, 949 74 Nitra, 5.poschodie).

Témy semináru:
– Kultúrne a historické pamiatky v súčasnom CR /Mgr. Daniel Balko, riaditeľ RZ VDI a Agentúry EPS/
– Ľudová architektúra na Slovensku /Ing. arch. Igor Thurzo/
– Hlinené pamiatky ľudovej architektúry v Euroregióne VDI – prezentácia projektu RZ VDI /Ing. arch. Inez Buci, ArTUR o.z./
– Rekonštrukcia hlinených ľudových domov a možnosti ich ďalšieho využitia /Ing. arch. Boris Hochel, ArTUR o.z./
– Pamiatkovo chránená ľudová architektúra ako súčasť kultúrneho dedičstva vidieka /Mgr. Imrich Tóth, Krajský pamiatkový úrad v Nitre/
– Súčasné stavebné postupy šetrné k prírode /Ing. arch. Zuzana Kierulfová, ArTUR o.z./
– Workshop – praktické ukážky stavby a rekonštrukcie hlinených objektov /ArTUR, Permakultura (CS)/

Svoju účasť prosím potvrďte mailom alebo telefonicky:
037/6514 101, 0905 475 960
euroregion.vdi@gmail.com, info@euroregion-vdi.sk

Ing. Klára Gogolová
projektová manažérka
RZ VDI

[palo]

Za rozšírenie cesty bojujú z obavy o život
Rekonštrukciu štátnej cesty 1/65 smerujúcu na Kremnické Bane mali cestári zahájiť v októbri. Pre nezhody s vlastníčkou sýpky, ktorá stojí v jej tesnej blízkosti, sa tento zámer oddialil. To znepokojilo Vieru Myšíkovú bývajúcu v susedstve. Tvrdí, že cesta je v momentálnom stave nebezpečná.

29. 08. 2009, Eva Štenclová, sme.sk

Majiteľkou trojpodlažnej sýpky, ktorá stojí pri ceste vedúcej na Kremnické Bane, je Jarmila Maršálková. V starej budove, ktorá sa nachádza na základe bývalého banského mlyna, sú pamiatkové hodnoty. V budúcnosti by ju vraj preto chcela sprístupniť verejnosti s tým, že prízemie by slúžilo ako reštauračné zariadenie. Je však presvedčená, že jej plánom môže rozšírenie štátnej cesty, ktorá sa tak k budove ešte viac priblíži, zabrániť. „Objekt je prístupný len zo strany hlavného ťahu. Skomplikovalo by to zásobovanie a odstrašilo návštevníkov. Neviem, kto by sa popri sýpke odhodlal prejsť s vedomím, že len dva metre od neho prefrčí tirák,” povedala.
Smrteľné nehody
Keďže stará cesta leží aj na pozemku Jarmily Maršálkovej, tá sa odvolala na vyvlastňovacie konanie.
„Stavbu sme mali zahájiť v októbri, ale toto odvolanie nás brzdí. Celá rekonštrukcia sa tak posunie minimálne o rok, alebo k nej nikdy nedôjde,” vyjadril sa zodpovedný pracovník Slovenskej správy ciest.
Pri ceste smerujúcej na Kremnické Bane má nehnuteľnosť aj Viera Myšíková. Informácia o oddialení jej rozšírenia ju pobúrila. „Viacerí susedia o to už niekoľko rokov bojujeme z obavy o život. Veď v minulosti tam došlo už k dvom, možno trom smrteľným nehodám,” povedala. „Keď tadiaľ v obidvoch smeroch prechádzajú dva kamióny naraz, nemáme sa im kde vyhnúť. Človek musí zastaviť a čakať, kým sa nevzdialia. Vždy je to so strachom, či nás náhodou jeden z nich nezachytí,” vysvetlila. Podľa nej boli všetci susedia radi, že tento rok sa s nebezpečnou cestou konečne začne niečo robiť. „O to viac nás mrzí, že pani Maršálková to stopla.”
Nechce riskovať
Viera Myšíková žije v Čechách, no celé letné či vianočné prázdniny trávieva v Kremnici. „Rada by som sa sem natrvalo vrátila, ale bráni mi v tom práve tá cesta. Mám dve deti, nechcem riskovať ich bezpečnosť. A to nehovorím o strachu, aký som prežívala, keď som ich vozievala v kočíku.” Keď sú v jej rodisku na prázdninách, deti nikdy popri ceste nenechá ísť samé. „Vždy ich vyprevádzam až po chodník,” podotkla.
Ohľadom rozšírenia cesty vraj obyvatelia okolitých domov iniciovali aj petíciu. „Osobne som o to bola žiadať niekoľkokrát aj na mestskom úrade. Konečne sme sa dopracovali k nejakému riešeniu, no kvôli niekoho podnikateľským zámerom to môže byť zmarené,” povedala. Podľa nej by mala Jarmila Maršálková ustúpiť a umožniť tak rekonštrukciu cesty. „Určite by mohla nájsť aj iné alternatívy, ako zabrániť ohrozeniu jej nehnuteľnosti. Napríklad by si mohla zažiadať o postavenie protihlukovej steny,” myslí si.
„Nie je pravda, že obyvatelia okolitých domov sú za rozšírenie cesty. Práve naopak, viem, že sú proti,” povedala Jarmila Maršálková. „Ide o politickú záležitosť a viac sa k tejto téme nebudem vyjadrovať,” uzavrela.

Zdroj: http://www.vyvlastnenie.sk

[palo]

Prišlo mailom:

….nemal som ani naladu ist to odfotit z vnutra – ist sa pozriet do dvora….. ostala jedna cast z toho domu, bol to krasny dom …. obavam sa, ze aj ta kulisa, ktora tam je /zatial je/ vyzera na spadnutie…. hmm obnova…. (?) – v ponimani niektorych cast obnovime 90% zburanim a tych 10% nechame padnut…. a potom sa moze obnovovat…..

[palo]

chcela by som poprosit o radu, ci niekto nevie kde maju – neviem ako to nazvat- ale vraj je to nejaka velka kada z liehom , kde sa ponori napr. starozitny nabytok aby sa v tom vyluhoval a tak sa zbavil starych lakov, naterov a pod…
Zrejme došlo ku skresleniu informácie a malo by ísť o “kaďu s lúhom”.

Odstraňovanie starých náterov z dreva jeho máčaním v lúhovom roztoku (= roztoku hydroxidu sodného) je síce dosť účinná metóda, ale v “lepšej spoločnosti” sa považuje za príliš brutálnu. Už sa tu o tom písalo.

[palo]

Dnes som na internete našiel výkladový slovník výtvarného umenia a tak som si spomenul na túto starú zapadnutú diskusiu; prečo ju neoprášiť?

Neoclassicism or neoclassicism or Neo-Classicism or neo-classicism – A French art style and movement that originated as a reaction to the Baroque in the mid-eighteenth century, and continued into the middle of the nineteenth century. It sought to revive the ideals of ancient Greek and Roman art. Neoclassic artists used classical forms to express their ideas about courage, sacrifice, and love of country.

Voľne preložené:
“Neoklasicizmus” je umelecký štýl a hnutie, ktoré vznikli vo Francúzsku v polovici 18. storočia ako reakcia na barok a trvali do polovice 19. storočia. Charakterizuje ich snaha o oživenie ideálov antického gréckeho a rímskeho umenia. “Neoklasickí” umelci používali klasické formy aby vyjadrili svoje predstavy o odvahe, obetovaní sa a láske k vlasti.

[palo]

Presne na tento problém som sa chcel Paľa alebo Harpa opýtať, (aj keď sa priznám, že termín, múry preschli nad želateľnú úroveň nepoznám). Teda ako fixnúť droliacu sa čiastočne zvetralú maltu v murive, čo použiť ako špric, ako spojovacie médium medzi múrom a omietkou, a to aj v prípade, že by som robil napríklad novostavbu z tehloblokov, ale používal iba vápennú maltu, dajme tomu horúcu.
O príliš suchých múroch som ešte ani ja nepočul…

K tomu ďalšiemu – začnem aj teraz “od lesa”:

Otázka č. 1: Načo je medzi kameňmi či tehlami v murive malta? (Nad funkciou malty medzi blokmi pórobetónu sa zamýšľať nejdem :lol: .)
Vápenná alebo hlinená malta nebola myslená ako lepidlo, ktoré by zabezpečilo, že keď chytím kameň alebo tehlu v najvyššom riadku a začnem dvíhať, zodvihnem aj celý múr pod nimi (no a už som aj tak pri tom pórobetóne :D ). Malta bola v prvom rade výplňou, aby cez škáry do domu nefúkalo. (Aj keď niekedy sa vydarila taká vápenná malta, že aj keď múr spadne, zostane držať pokope.) Tento účel by v podstate splnil aj samotný piesok, ale má niektoré slabšie stránky (aj keď niektoré staré malty, aj omietkové, vyzerajú, akoby ich robili takmer len z mokrého piesku). Stabilitu múrov nezabezpečovala malta, ale gravitácia – masa muriva.

Otázka č. 2: Ako drží na kamennom či tehlovom murive omietka?
Pri tvrdnutí vápennej (aj cementovej) malty v nej rastú kryštáliky, ktoré vrastajú aj do nerovností a pórov na povrchoch susedných materiálov – kameňa. tehly, murovacej malty v škárach medzi nimi. Ak je múr z veľmi hladkého a málo pórovitého kameňa, omietka “prirastie” takmer len ku škárovej malte medzi nimi. Čím sú škáry ďalej od seba a čím sú užšie, tým viac má omietka “čo robiť”, aby sa na murive udržala. Čím hrubšia omietka, tým ťažšia, a keď ešte aj namokne… Ak je škárová malta slabá alebo sa mrví, odpadávajúca omietka strhne so sebou aj jej povrch, ku ktorému sa prichytila.
Okrem toho omietka ešte visí na výbežkoch, ktorými zasahuje do škár medzi kusmi murovacieho materiálu. Preto pri murovaní nie je dobré škáry vypĺňať maltou až do líca muriva, resp. pred omietkaním treba škáry prehĺbiť.

Otázka č. 3: Čo je to “špric” a načo je dobrý?
“Špric”, spisovne “maltový postrek”, je riedka malta, ktorá sa nahadzuje – “špricuje” väčšinou na holé murivo, ako podklad pod omietku.

Murári poznajú najmä cementový špric, ktorý sa začal používať v 20. storočí na murivo z veľkých a hladkých tehloblokov, lebo cementovým kryštálikom stačia na prichytenie aj menšie nerovnosti a póry ako vápenným. Povrch muriva sa špricom zdrsnil, potom už mohla ísť aj vápenná omietka.

Vápenný špric? Ťažko povedať, čím môže byť užitočný. Asi najmä tým, že keď nejakí murári na šprici trvajú, nech je aspoň vápenný :wink: . Nič nerieši, ale nič nepokazí. Ak sa murivo pred omietaním dobre namočí vodou, môže naň ísť rovno “normálna” omietková malta.

Otázka č. 4: Ako spevniť drobivú škárovú maltu v holom murive?
Pridaním spojiva, ktoré prenikne do hĺbky. Existujú všelijaké syntetické spevňovacie prostriedky, ale pre vápennú maltu je najprirodzenejšie pridať vápenné spojivo. Dá sa to urobiť postrekovaním vápennou vodou = vodným roztokom hydroxidu vápenatého, ale je to pracné a zdĺhavé.
Ak je murivo z drobného, dosť hrboľatého a pórovitého murovacieho materiálu, ja by som sa na to vykašľal. Jednoducho by som pred omietaním vymietol škáry metličkou.

Vápenná malta má ešte jednu zaujímavú vlastnosť: Ak na murivo so slabou škárovou maltou nahodíme dobrú vápennú omietku, kým bude omietka vlhká, bude vápno z nej prechádzať do chudobnejšej škárovej malty a obohacovať, teda spevňovať ju. Je to ten istý proces, ako vznikajú kvaple v krasových jaskyniach: pôsobením vody, resp. kyseliny uhličitej, dochádza k premene zle rozpustného uhličitanu vápenatého na lepšie rozpustný hydrogénuhličitan vápenatý, ktorý v malte putuje pórmi z miest, kde ho je viac, na miesta, kde ho je menej, a tam prebehne spätná reakcia.

Otázka č. 5: Prečo je horúca vápenná malta lepšia ako malta z haseného vápna?
V prepočte vychádza lacnejšie ako keď kupujete hasené vápno, na stavbu vozíte menej materiálu. Mne sa s ňou dobre pracuje – je plastickejšia, pri omietaní “dobre lepí”. Po vytvrdnutí dobre drží; asi v nej narastú nejaké agresívnejšie vápenné kryštáliky :wink: .

[palo]

Zmenšil som Apple-ine obrázky, pretože sa na ne ozaj nedalo pozerať :) .

A teraz k veci: V prvom rade sa musíme dohodnúť, čo si kto predstavuje pod pojmom “obložková zárubňa”:

a/ V minulosti, u nás určite od takého 17. storočia, sa obložková zárubňa robila takto:
– pri murovaní steny sa do jej líca osadila tesárska zárubňa z povrchovo neupravených hranolov, ktoré mali v priereze cca 10×10 až 12×12 cm; bol to vlastne obdĺžnikový rám, ktorého spodná strana sa zapustlila pod úroveň podlahy; nadpražný hranol bol súčasne naddverným prekladom,
– ak chceli mať obložky – futrá na celú hrúbku steny, museli osadiť dva rovnaké rámy – do obidvoch líc steny,
– ak chceli vsadiť obložkovú zárubňu do starej steny, museli vybúrať trochu väčší otvor, vsadiť tesársku zárubňu a obmurovať,
– po dokončení hrubých stavebných prác, keď už nehrozilo poškodenie, na tesársku zárubňu naklincovali obložky – na každé ostenie a na nadpražie z troch strán; dolu dali prah.

b/ V súčasnosti, u nás hádam od 90. rokov 20. storočia (predtým sme si dlho vystačili s plechovými zárubňami), sa obložková zárubňa robí takto:
– v murive steny sa vynechá alebo upraví otvor, ktorý potrebuje nejaký vlastný preklad – železobetónový, keramický, oceľový, iný,
– žiadna tesárska zárubňa nie je,
– obložkovú zárubňu vyrobí stolár v dielni ako rám, ktorý je na bokoch a hore z doskových “vinklov” (vždy dve dosky spojené do tvaru L v priereze), dole je prah,
– rám sa vsadí do vynechaného otvoru a dookola “vypení” PUR-penou,
– nakoniec sa z druhej strany priskrutkujú doskové obložky, čím ostenia a nadpražie zárubne nadobnú v priereze tvar Π .

Neviem, či tomu niekto rozumie, pokúsim sa nájsť nejaké obrázky.

[palo]

Máte niekto nejaký tip, kde sa dajú kúpiť nové kovové súčiastky na murované kuchynské sporáky (dvierka, rám pre platne, rúra na pečenie)? Prípadne, robí ich niekto na zákazku – na mieru?

[palo]

V prvom rade treba rozlíšiť trhliny, ktoré sú len v omietke a trhliny, ktoré zasahujú aj do konštrukcie steny (chcelo by sa mi povedať “do muriva”, ale nabíjaná stena vlastne murivom nie je).

Trhliny v omietke sú len “kozmetickou” záležitosťou; o ich odstránení – vyplnení sa môžeme baviť neskôr.

A trhliny v “murive”? Opäť voľne zacitujem môj obľúbený výrok popredného slovenského statika, špecialistu na “staré barabizne”: Trhliny nemusia znamenať žiadnu hrozbu (napr. zrútenia), ale sú výsledkom prechodu stavebnej konštrukcie do nového rovnovážneho stavu. O ich odstránení – stabilizácii a vyplnení sa tiež môžeme baviť neskôr.

[palo]

Minulý týždeň sa “slávnostným odšalovaním” zavŕšila rekonštrukcia renesančnej klenby v hradnom paláci.

Aj keď tá nová malta vyzerá cementovo šedá, je naozaj čiasto vápenná.

[palo]

… ja nevidim tak kriticky dve vrstvy betonu, ta spodna, okrem toho ze robi slusny podklad pod plast dielce Rexcom, vytvara barieru napr proti hladvcomm aby sa nedostali zo spodu. Beton/spodny/ zabrani pristupu vody hore do vetrania a potom vetraci system naozaj prebera funkciu druhotneho zaistenia proti vode a vlhkosti. Tá spodná vrstva betónu síce možno obmedzí prístup vody, presnejšie zemnej vlhkosti do vetracej dutiny, ale o to viac ju vyženie do múrov. A ten spodný betón určite nezabráni, aby do dutiny natiekla podzemná voda, keď je jej hladina pod domom tak vysoko. Konečne naozajstná plávajúca podlaha!? :roll:

[palo]

… som tam bol po tyzdni ako som to pokusne omietol a ten maly flak na druhej foto uplne cely vypadol.teda som mu trochu pomohol. vobec nedrzal.zabudol som dokladne odstranit staru omietku.ostala tam len tenka vrstva,ale aj ta sposobila, ze nasala vodu z novej omietky a oddelila sa od tehiel uplne.Podklad (a pri dopĺňaní – “flekovaní” – aj okolie) pod hlinenú aj vápennú omietku treba pred omietaním riadne nemočiť vodou, aj opakovane, aby hneď nevysal vodu z malty. Ale nerobia to často ani murári :|, ak vôbec robia vápennú omietku (o hlinenej ani neuvažujem…). Ale teraz už to vieš aj sám :wink: :
naopak,to na prvej foto drzi fakt dobre.okrem spojov so starou, este funkcnou omietkou.tie spoje rychlo schnu a maju tendenciu sa oddelit.
Potom som sa pustil do skoro celej steny.obil som omietku co nedrzi,(drzia len kusky tesne pod strechou,a v strede, kde niekto davno zamuroval okno a je tam akasi novsia omitetka,asi vapenna.no neviem…) dokladne som stenu ocistil,vysparoval spomedzi tehal zvetranu hlinenu maltu,nech sa ma nova omietka kam prichytit,navlhcil,s kamosom rucne naniesol.Škoda, že išli dole aj tie plastické kvádriky na rohu, ale čo už keď išli… (Na druhom zostali, dali by sa skopírovať.) Ten, čo to voľakedy robil, chcel ten dom trocha “pomeštiť”, teraz ako by sa tou pekne utľapkanou omietkou vracal k starobylejšiemu, rustikálnejšiemu výrazu. Ale to by chcelo časom niečo urobiť aj s tými oknami, všakže…
a nema niekto typ na jemnu omietku?bez nej to asi nejde. Aj jemná “pucovka” navrch môže byť hlinená, ale hlinu treba zbaviť kamienkov, teda preosiať. A už asi nepôjde nanášať rukou, bude ju treba natierať v tenučkej vrstve nejakým vhodným nástrojom.

[palo]

Pred týždňom v nedeľu som bol na fotovychádzke v Hodruši, a natrafil som tam na toto:

– čerstvý pokus s hlinenou omietkou.

[palo]

Keď už zachádzame takto ďaleko off, ja si z Čokolády pamätám Judi Dench-ovú, to bola taká dynamickejšia postava, ale celá tá scenáristická konštrukcia ma hlavne nudila. A hneď na začiatku polystyrénová, akože kamenná socha na námestí… Druhýkrát som to ani nemal chuť pozerať.

Skús mi Paľo vysvetliť, prečo, ak sa dá použiť horúca malta po 24 hodinách, sa hasí vápno a necháva sa “odstáť”, tri týždne, mesiac? a potom sa s ňou muruje. Viem, že nejaká teta maltologička, tuším z Brna tvrdí, že za ten čas vápno vyzrie, po tomto čase už veľmi nemení svoje vlastnosti. Teda prečo by sa nedalo použiť aj hasené vápno po 24 hodinách, ako horúca malta, je v tom rozdiel, lebo ja ho nevidím.
Moderný vápnologický výskum je stále ešte nedostatočný, preto sa musíme spoliehať viac na empíriu, odovzdané/prevzaté a vlastné skúsenosti.
Čo je to “zrenie vápna”? Po zahasení vápenná kaša sedimentuje, zahusťuje sa, dobieha v nej reakcia menej chemicky aktívnych zložiek s vodou. Vynechal som niečo? Všetky tieto deje sa postupne spomaľujú, takže sa asi dá povedať, že po 3-4 týždňoch už vápenná kaša nebude nijako podstatne meniť svoje vlastnosti.
A ako je to s vápnom v horúcej malte? Budem sa musieť pozrieť do zborníka „Vápno a vápenné technológie pri obnove pamiatok“, či sa tam k tomu niekto aj teoreticky vyjadroval.

[palo]

Keď som si znova prečítal svoj včerajší diskusný príspevok, myslím, že treba upozorniť ešte na jednu vec:
Napísal som, že horúca malta sa môže použiť po cca 24 hodinách od prípravy. Chcem to upresniť: vtedy najskôr. Kedy najneskôr? Časové obmedzenie neexistuje. Len treba kopu chrániť pred vyschnutím a pred mrazom. Ja som napríklad na jeseň 2007 neminul všetok pripravený “polotovar” horúcej malty, tak som si ju odložil na ďalší rok. Rovnako sa dá skladovať každá vápenná malta, ktorá nemá hydraulické vlastnosti.

S pieskom by som si veľké starosti nerobil. V minulosti všade používali miestne dostupný piesok (veď ako by ho odniekade z diaľky prepravovali). Dnes by som si vo väčšine prípadov nešiel piesok nakopať, ale použil by som taký, aký sa v tom-ktorom kraji teraz bežne používa. (Ináč ma celkom baví, že maďarské slovo “homok” som sa naučil od Martinčanov… A hádam sa ani u vás ešte nemuruje a neomieta len so suchými zmesami…)
Aby som bol konkrétny, posledne sme na Šášovskom hrade murovali s maltou z preosiatej sutiny a “nového” piesku nakopaného pod hradom v Hrone. V Štiavnici najradšej používam tzv. žltý brizolit; je to asi nejaká dolomitická drť so zrnitosťou od 0 mm do cca 5 mm, ktorú sem vozia neviemodkiaľ.
Ako som už písal v zmienenom historickom príspevku: Cim hrubsia omietka, tym hrubozrnnejsi piesok treba pouzit; podla teoretikov (R. Mestan) ma mat najvacsie zrno priemer cca 1/3 hrubky omietkovej vrstvy (ale ja si myslim, ze sa znesie aj vacsie). Pravdaze, musia v nom byt aj drobne zrnka (t.j. nie triedeny strk frakcie napr. 4 – 8 mm). Spolu s pieskom sa da pouzit aj preosiata stavebna sutina.
Aj na murovanie je lepšia malta aj s väčšími zrnami. Teoretik by možno odvodil pravidlo, že najväčšie zrno piesku má mať priemer cca 1/3 najužšej predpokladanej škáry v murive :wink: .

P.S.: Raz som jedol vo Viedni na návšteve domácu Sacherovu tortu, ktorá mi chutila najviac v živote. Pamätám si najmä, aká bola šťavnatá, na rozdiel od mnohých iných, trochu prisušených.