palo
Forum Replies Created
-
Už som ten recept písal v Pi 13. Máj. 2005 19:36 do diskusnej témy Chalupa z bieleho kameňa, link http://www.obnova.sk/modules.php?name=Forums&file=viewtopic&t=255. Ale zbadal som tam najmä jednu vážnu chybu: správne sa dáva pomer nehaseného vápna a piesku 1:7, lebo vápno hasením zväčší objem, takže výsledný pomer bude 1:3. A nehasené vápno sa môže použiť aj práškové.
Preto ešte raz a poriadne:
Na zemi sa striedavo navrství piesok a kusové alebo práškové pálené vápno v pomere 7:1 (merať na lopaty, na vedrá alebo na fúriky). Piesok si treba rozdeliť aspoň do troch vrstiev, vápno do dvoch. Poruke si treba nechať trochu piesku naviac.
Naspodku aj navrchu kopy bude vrstva piesku. Aj po bokoch musí vápno zostať prekryté pieskom. Temeno kopy upravíme do roviny (ako taký hrobček) a z piesku vytvarujeme zvýšené okraje.
Do tejto priehlbiny začneme pomaly liať vodu a necháme ju vsakovať. Vsakovaniu pomáhame prepichovaním kopy tenkou palicou. Prepichujeme zvisle aj šikmo – rovnobežne s bokmi kopy, ale nie príliš blízko k ich povrchu. Vody treba hojne, ale nedá sa určiť množstvo, lebo to závisí najmä od vlhkosti piesku. Ak voda vyrazí von niekde z boku kopy, treba dieru prihodiť pieskom a utľapkať, odporúčam lopatou.
Vápno začne s vodou reagovať: stúpa teplota (skúste rukou z boku kopy) – syčí, parí sa z neho, zväčšuje objem – na kope sa tvoria trhliny, vápno niekde zboku prerazí na povrch. Treba jemne prihodiť pieskom a utľapkať.
Kým vsakuje, stále treba dolievať vodu a prepichovať.
Keď reakcia ustane, je vhodné pieskové okraje priehlbiny – “krátera” rozhrabať po povrchu, aby sa všetko vápno prekrylo pieskom.
Po zhruba 24 hodinách sa zmes môže použiť na prípravu malty. Z kopy treba lopatou odoberať – “odkrajovať” zvisle cez všetky vrstvy, potom na zemi, vo fúriku alebo v miešačke rozmiešať na maltu. Potom už len murovať alebo omietať.
Najnovšia inovácia odporúča nepripravovať horúcu maltu len tak voľne na kope, ale v ohrádke z dosiek. Vtedy netreba počítať s rôznym množstvom piesku či vápna na jednotlivé vrstvy, ako sa kopa smerom nahor zužuje, a vápno možno na piesku rozprestrieť až k okrajom, teda k doskám.Tak čo, skúsite to? Nie je to nič zložité, aj keď najlepšie je to najprv niekde vidieť. (Posledne sme to naučili chalanov zo Šášovského Podhradia.)
P.S.: … zbieram recepty na Sacherovu tortu.
-
…ešte poprosím info o samotnom domurovaní stĺpov a múrov, tam, ako “hlavný stavebný dozor”, mám medzery. (Vlastne z ingrediencii mi je jasná mi je len voda)
Chlapi v pondelok začínajú práve murovaním a zarovnaním koruny stavby. Použijeme kameň (pôvodný), piesok (miestny, hodne vápenatý – ten radia majstri), vápno (nikto nevie aké) a podľa viacerých horeuvedených rád asi trochu cementu ( čo je to “trochu”? a akého cementu? neviem).
Odkedy ju poznám, používam najradšej na murovanie a na “hrubovku” (hrubozrnnú, najčastejšie podkladovú omietku) len tzv. horúcu maltu. Cement žiadny. Ale to by bolo na chlapov asi priveľa “neštandardu” naraz…Motám sa teraz okolo jednej fasády, vedľa tiež “chlapi” opravujú ohradný múr… Sprostredkoval som im názor statika, ktorý sa bol pozrieť cez víkend. V pondelok sa ma pýtali, akú majú dať maltu. Hovorím, že vápennú. Bez cementu? Bez cementu. Úplne bez cementu? Úplne. Teda dobre.
Včera ráno rozobrali asi dvojmetrový kus, čo bol riadne vyklonený, no na zvalenie. Popoludní si namiešali maltu. Že či bude dobrá, keď na miešačku dali jedno vrece vápna a jedno vrece cementu. Koľkooo? Veď len to malé, 25-kilové. Už som sa radšej ani nepýtal, aká veľká je tá miešačka…Čo sa týka stavebných postupov: starý – klasický rovná sa neštandradný pre dnešných majstrov – vyrodených do doby sádrokartónovej. Bez náznaku znevažovania – robia to, čo je väčšinové a žiadané. Zatiaľ prejavujú snahu prispôsobiť sa (prax preverí) , – alebo nemajú v kríze inú robotu? neviem, uvidíme…..
Ani v kríze niet viac neštandardných investorov a projektantov, ako predtým… -
Pozdáva sa mi myšlienka oceľových tyčí vedľa stĺpov, len by som ich nepchala pod omietku. Nevidím dôvod maskovať funkčnú vec. Alebo je dôvod to, že by mohla zhrdzavieť?
Ja len aby to nejaký budúci majiteľ, ktorý nebude vedieť, čo to je, ako zbytočnosť neodpílil. :wink:
Pod omietkou bude hrdzavieť rovnako ako bez omietky, alebo trochu pomalšie. -
Ak ich naozaj treba, tie kotvy by mohli mať podobu nejakých oceľových tyčí po bokoch starých pilierov, skrytých pod omietkou a dole zapustených do betónových podzemných základových pätiek.
Dnes som sa vŕtal v jednom starom krove a tak mi napadlo, že v minulosti možno riešili riziko zodvihnutia krovu vetrom obmurovaním pomúrnice z jej bokov. Aj keď to pre drevo nie je práve optimálne…
-
Nie som statik, len sa im občas pozerám “na prsty”. Ale myslím si, že aby nejaké kotvenie krovu k murivu “z kameňa a otáznej malty” malo aj iný zmysel než len psychologický, museli by sa múry a piliere durch prevŕtať zhora nadol a kotvy kotviť vlastne až do zeme.
Tá schéma krovu je myslím v poriadku, je tam len zvislé zaťaženie.
Vyjadroval sa statik aj k možnému zodvihnutiu strechy vetrom, ak steny nebudú úplne plné? -
Statika oslovím, problém je len v tom, že je tiež výsostne moderný….
Môžem poskytnúť kontakt aj na nemoderného statika, ak bude treba. Ale mohol by to zvládnuť aj moderný. Treba mu dať ako východiskovú podmienku, že krov treba riešiť tak, aby:
– steny a piliere boli namáhané LEN zvislým tlakom,
– krov na nich bude len položený, nie kotvený.
Steny a piliere sa zdajú byť dosť masívne, aby tlakové zaťaženie zo strechy zvládli. -
Začína mi to byť jasné. Ešte detail: ako dlho je tam tá betónová podlaha?
Najprv si pre istotu vysvetlime rozdiel medzi spodnou vodou a zemnou vlhkosťou. Práve som polieval kvety v kvetináčoch, to bude dobrý príklad. Ak nalejeme vodu do tanierika pod kvetináčom, podľa princípu spojených nádob sa ustáli jej hladina v tanieriku a v zemine vo vnútri kvetináča na rovnakej úrovni. V kvetináči tak vznikne hladina podzemnej vody, ľudovejšie nazývanej spodná voda. Zemina je však hydrofilná a sú v nej kapiláry, preto voda v zemine začne stúpať hore, až k jej povrchu, kde sa odparuje. To je zemná vlhkosť. Spodná voda je tekutá (môže odtiecť), kapilárna voda nie tak celkom (neodtečie).
Drenážne rúrky pod betónovou podlahou odvedú spodnú vodu, ak by jej hladina stúpla až na ich úroveň. Sú tu na fóre aj chalupári, čo majú spodnú vodou naozaj veľmi vysoko, len kúsok pod podlahou; neviem, či je to aj tento prípad.
Drenážne rúrky však neodvedú zemnú vlhkosť, ktorá sa tlačí hore. Pod podlahou narazí na betón a vodotesnú izoláciu. Na nič také však nenarazí vo vašich múroch. Aj tie sú z hydrofilných materiálov a sú v nich póry – v kameni menej, v tehlách a škárovej malte viac. Dovtedy suchý múr je natoľko neodolateľný, že sa do neho začne tlačiť vlhkosť nielen zdola, ale aj zboku – tá, čo je uzavretá pod podlahou.
Ak by sa vlhkosť mohla vyparovať z celej plochy podlahy, aj tak by v múroch vystúpila trochu vyššie, ale menej ako teraz.
Ak tam už tá nepriepustná podlaha je a vlhkosť sa môže tlačiť len do múrov, bude stúpať tak vysoko, kým sa nevytvorí rovnovážny stav medzi “prítokom” a výparom. Určitému “prítoku” zodpovedá určitá vyparovacia plocha na povrchu steny.
V lete je vzduch v miestnosti teplejší, suchší a viac vetráte, preto stačí menšia vyparovacia plocha, hladina zavlhnutia bude nižšia. V zime na chalupe asi kúrite len občas, vzduch pri podlahe je aj vtedy chladnejší a vlhkejší, preto vlhkosť v múre potrebuje väčšiu vyparovaciu plochu a preto je hladina zavlhnutia vyššia.
Ak na vlhký múr dáte cementový špric, ktorý je pre vlhkosť takmer nepriepustný, alebo omietku s cementom, ktorá je pre vlhkosť priepustná zle, donútite vlhkosť stúpať vyššie, až kým nenájde možnosť vyraziť na povrch v rozsahu potrebnej vyparovacej plochy.
Ak na vlhký múr dáte omietku, ktorá je pre vlhkosť veľmi dobre priepustná (hlinená alebo vápenná), udržíte vyparovaciu zónu nad terajšou podlahou.
Ešte “elegantnejšie” by bolo stlačiť vyparovaciu zónu ešte nižšie, pod úroveň podlahy. Dá sa to pomocou vetracích kanálikov pod podlahou pozdĺž stien. Ale: musí sa v nich zabezpečiť prúdenie vzduchu; teoreticky by bolo ešte lepšie, keby ten vzduch bol čo najteplejší a najsuchší. -
V stĺpoch na humne sú ešte videteľné zárezy po pomúrniciach. Strecha ako celok je do “L”, čo je asi dosť pevná vec. Keby sa zrekonšrtruovala koruna múrov a stĺpov aj s tými zárezmi (povedzme kameň a nejaká malta, kameňa je dosť, ale ak bude treba, budú aj tehly…) a na to by sa len položili pomúrnice, ktoré by s priečnymi hradami (neviem, či je to to správne slovo) a na to položenou ďalšou asi tiež pomúrnicou, urobili raster – to by mohla byť z môjho kuchynského pohľadu ako samostatná pevná jednotka…Alebo aj nie.?
Ak by sa to s tými múrmi a stĺpmi (ktoré nemajú takmer žiadne základy) pevne spojilo železom, nebude to každé rozťažnosťou tancovať po svojom a následne praskať?
Porsena to vo svojom príspevku z Št Júl 23, 2009 7:33 pm už vysvetlil, aj keď bez obrázkov je to pre “nezasväteného” možno ťažšie pochopiteľné.
Pokúsim sa o malé dopovedanie inými slovami: Každý krov potrebuje mať dolu “veniec”, ktorý zachytí vodorovnú zložku šikmých síl, ktorými pôsobia krokvy, a zabráni ich prenášaniu na zvislé nosné konštrukcie. V podstate je jedno, z čoho ten veniec bude: z dreva, železobetónu, ocele. Tradičné krovy ho mali z dreva; tvorila ho sústava pomúrnic a väzných trámov.Piliere – koncové, na prvej fotke nebolo vidieť, že sú L-kového pôdorysu, správny Porsenov postreh možného bočného tlaku, malo by to byť v poriadku, aj keď ja by som ich podchytil a zviazal základom dokopy.
Nemyslím si, že by zviazanie základov pomohlo. Veď tie piliere sú asi murované vápennou alebo dokonca hlinenou maltou, teda nie sú dostatočne pevné, aby dokázali akýkoľvek bočný tlak preniesť až do základov.Porsena vysvetlil prečo sa v dnes projektovaných krovoch, prevažne pre využitie podkrovia na bývanie kotvenie pomúrnic používa. Prečo teda o kotvách hovorím ja? … Teraz voľná plocha medzi piliermi bola vyplnený drevenou výplňou, ale ak by si tam nechala väčší otvor, pri dnešných nárazových vetroch, ak by krov nebol uzatvorený mohol by odletieť, preto kotvy, aj keď tie moje, ktoré som tu vyššie popísal, by nemuseli byť dostatočné, naozaj nechcem strašiť.
Dobré upozornenie; na možné “podfúknutie” krovu som myslel aj ja. Namiesto kotvenia by to mohlo riešiť dostatočné priťaženie krovu krytinou. Ale treba to “predhodiť” statikovi. -
Ak tzv. veniec pod strechou po obvodových múroch nie je vhodné robiť, tak ako zabezpečiť, aby sa prístavba, ktorá je z pálenej tehly, neodcerovala, resp. ako ju napojiť na pôvodný múr z nepálenej tehly?
Problém zrejme korení v nedostatočne stabilnom základe prístavby. Môže byť na vine nedostatočná hĺbka základu prístavby alebo nedostatočná únosnosť základovej pôdy (napr. v čase stavby neuľahnutý násyp) alebo podmáčanie základu prístavby. Ak je zdroj problému dole, treba ho tam aj riešiť. -
Podla toho aky je tam krov ak je to neviem to pomenovat samonosny krov taky co ma hrady okolo celej stavby a aj priecne tak sa da ten krov zodvihnut a polozit na niekolkých miestach a samozrejme da sa spravit aj venec.
Jirko má zrejme na mysli krov, ktorý má naspodku uzavretý rám z pomúrnic a väzných trámov. (Ak niekde nájdem prehľadný obrázok s terminológiou jednotlivých konštrukčných častí krovu, dám ho sem. Alebo sem taký obrázok niekto dajte.)
Áno, taký krov sa dá pomerne jednoducho zodvihnúť a nechať podopretý len na niekoľkých miestach; najmä tam, kde sa jednotlivé trámy spodného rámu spájajú. Ale práve taký krov nepotrebuje mať pod sebou železobetónový veniec, lebo ak sú všetky spoje funkčné, nepôsobí na steny pod ním žiadnymi vodorovnými silami, ktoré by steny napríklad vykláňali zo zvislej pozície. -
… Opravujeme stary dom, steny sú z kameňa lepene hlinou, nie sú odizolované od podkladu, zatiaľ sme osekali staru omietku, pretože už opadávala. Rád by som vedel, ak by mi tu mohol niekto poradiť, či použiť rabicove pletivo a cementovy špric a na to omietku alebo iba omietku s malym množstvom cementu. Hlavne kvoli vlhkosti. Dik
dakujem pekne, viem, hľadal som to v diskusii ale vychadza mi ze ked chcem vediet presne,tak je najlepsie zavolat odbornika aby sa na to pozrel.
Asi zvolim omietku a nebudem tam davat to rabicove pletivo a cement,lebo asi dvadsat centimetrov zo spodu to vlhne aj na stene,hlavne v zime.
No, konečne som si našiel trochu času na pozornejšie a pokojnejšie čítanie.Ak sa chceme pokúsiť takto na diaľku radiť, mali by sme poznať pár faktov:
– ide o vonkajšiu alebo vnútornú omietku?
– aký je popri vlhkej stene terén alebo podlaha?
– prejavuje sa na omietke vlhkosť len v zime?
– aký je výškový rozdiel medzi úrovňou terénu zvonka a úrovňou podlahy zvnútra?
– aká (z čoho) bola omietka, poškodená vlhkosťou?
– aká (z čoho) je omietka nad poškodenou časťou? -
Bežné rabicové pletivo by som nedával – ak je stena vlhká, časom z neho môže prerážať hrdza.
Centový špric by som tiež nedával – uzavrie vodu v murive a vytlačí ju vyššie. Vodu treba naopak stlačiť/stiahnuť čo najnižšie.
Sanačná omietka má svoje limity; niektorí ju milujú, iní zavrhujú. Ja tiež.
Už sa tu o tom vo viacerých diskusných témach všeličo popísalo, ale ak treba, pýtajte sa.
-
Nechápem, čo sú všetci takí posadnutí železobetónovými vencami na domoch, ktoré ich nikdy nemali…
Keď budem mať trochu viac času, chcem k tomu založiť novú diskusnú tému. Alebo ma pokojne predbehnite. -
Na prvom obrázku je výrez z mapy historického centra Banskej Bystrice z roku 1986. (Národné) kultúrne pamiatky sú vyfarbené, kino Hviezda je vyšrafované. Línia opevnenia bola súčasne hranicou mestskej pamiatkovej rezervácie.
Na druhom obrázku je približne taký istý výrez z mapy Banskej Bystrice z roku 1901.
-
Do tejto medzery v staršej zástavbe bude namiesto zrušeného kina Hviezda vložená novostavba z nasledujúceho obrázku.
Ešte pohľad zo smeru od námestia:
