palo
Forum Replies Created
-
V pamiatkovej rezervácii vyrastie moderný objekt
Výstavba moderného polyfunkčného objektu na Hornej Striebornej ulici v Banskej Bystrici môže podľa niektorých odborníkov historický charakter ulice vážne narušiť.Na Hornej Striebornej, ktorá je súčasťou pamiatkovej rezervácie a ústi priamo na banskobystrické námestie, má vyrásť moderný polyfunkčný objekt. Jeho súčasťou má byť dvadsať bytových jednotiek, garáže a ďalšie priestory. Historička architektúry Klára Kubičková je presvedčená, že ide o ďalší citeľný zásah do starého mesta. „Tlak developerov na historické jadro mesta je v prípade Bystrice zvlášť silný. Mám vážne obavy, že o staré mesto postupne prídeme,” dodala.
Horná Strieborná je podľa nej ďalším príkladom, že moderné stavby bez problémov preniknú aj do takých zachovaných ulíc, ako je Horná Strieborná. Podobný názor má aj poslanec mestského zastupiteľstva Milan Lichý: „Podľa správy, ktorú na zastupiteľstve predložil útvar hlavného architekta, sa chystá takýchto stavieb v historickej časti mesta viac. Sú to všetko stavebné zásahy, ktoré by sa mali dobre zvažovať. Stavby sa plánujú aj na Lazovnej či Fortničke, ” povedal poslanec.
Pamiatkari problém nevidia
Krajský pamiatkový úrad však výraznejšie výhrady voči stavbe na Hornej Striebornej nemá. „Na mieste výstavby sa urobil archeologický výskum a určilo sa aj výškové riešenie stavby,” konštatoval riaditeľ úradu Miroslav Sura. Okolitú architektúru vďaka výškovému obmedzeniu podľa neho stavba neohrozí.
Po uši v blate
Na redakciu sa obrátilo niekoľko obyvateľov ulice a majiteľov obchodíkov. Sú znepokojení nielen tým, že o modernej stavbe nemali prakticky žiadne informácie, ale aj momentálnou situáciou na ulici. Tá je kvôli kanalizácii rozkopaná a život sa z nej prakticky vytratil. „Kedysi to bola živá ulica, dnes je tu mŕtvo,” povedala nám jedna z majiteliek obchodu. Prejsť ulicu v daždivých dňoch je veľký problém a obchodom kvôli tomu výrazne ubudlo zákazníkov.
Podľa hovorkyne primátora Moniky Pastuchovej by sa po ukončení prác v rámci ISPA a dobudovaní kanalizačných zberačov mala opätovne položiť dlažba z čadiča. Ukončenie prác je naplánované najneskôr do konca augusta. Chystaná výstavba polyfunkčného objektu a rekonštrukcia kanalizácie však spolu nesúvisia. Pastuchová potvrdila, že nový objekt nemá vyrásť na mestských pozemkoch, ale na súkromnom pozemku za OTP-bankou.
Obyvatelia sú pobúrení, že k informáciám o stavbe objektu sa dostali iba náhodne, a cítia sa pri rozhodovaní o nej obídení. „V takomto prípade majú možnosť obrátiť sa s podnetom na prokuratúru,” dodal Milan Lichý.
nedeľa 28. 6. 2009 | Kveta Fajčíková, http://bystrica.sme.sk
-
Banskobystrické kino Hviezda nahradia byty
Miestna spoločnosť plánuje namiesto chátrajúceho objektu postaviť polyfunkciuObjekt bývalého kina Hviezda v Banskej Bystrice by mali čoskoro začať búrať. Nahradí ho totiž polyfunkčná výstavba s bytmi, obchodmi a kanceláriami. Projekt pripravuje spoločnosť Realmaster, s.r.o.
Na Skuteckého ulici by mali vyrásť tri objekty vzájomné prepojené podnožou. Prvý blok pôjde do výšky štyroch nadzemných podlaží. Z nich prvé dve poslúžia pre obchod a administratívu, zvyšné pre bývanie.
V druhom bloku vyhradia prvé tri podlažia pre komerčné aktivity. Od štvrtého, až po najvyššie šieste budú byty. Tretí, päťpodlažný blok poslúži len pre byty. Celkovo má v polyfunkcii vzniknúť 38 bytov, prevažne dvoj- a trojizbových. Pre komerčné aktivity bude vyhradených 2 602 m2 podlahovej plochy, dve podzemné podlažia vytvoria takmer tristo parkovacích miest.S búraním kina Hviezda plánuje spoločnosť začať na jar tohto roku. Výstavbu by mali potom naštartovať v lete, projekt by mal stáť do konca roku 2009. Celkové predpokladané náklady sa pohybujú vo výške približne 400 miliónov korún.
Na architektonické riešenie územia bola v roku 2006 vyhlásená ideová súťaž. Prvé miesto v nej udelené nebolo a projekt v súčasnosti podľa informácií TRENDreality.sk pripravuje ďalší architekt, ktorý sa súťaže nezúčastnil.
22. 1. 2008, eTREND / Ľuboš Mistrík
-
Padajúca Hviezda sa zmení na polyfunkčný dom
Atraktívne zákutie v centre mesta – kino Hviezda – by sa čoskoro malo zmeniť na polyfunkčný dom s obchodmi, kanceláriami, bytmi a podzemným parkovaním.
Kráčajúc po Skuteckého ulici vás určite napadne, že s chátrajúcou budovou bývalého kina Hviezda by sa už niečo malo robiť. Kedysi to bolo atraktívne kultúrne zákutie v centre mesta, dnes pomaly ruina. Stromy vedľa budovy vypílené, všetko vraj pripravené k zbúraniu.
Raz darmo, jediné funkčné multikino v EBC Europacinemas bohato stačí na celú Banskú Bystricu aj s okolím. A tak postupne zanikli všetky dovtedajšie mestské kiná vrátane Hviezdy. Tú aj s pozemkom od mesta ešte v minulom funkčnom období miestnej samosprávy odkúpila mestská spoločnosť MBB a.s. a pripravila investičný zámer na výstavbu polyfukčného domu s podzemnými garážami. Na architektonické stvárnenie daného územia bola v roku 2006 vyhlásená ideová súťaž, ale bez víťaza.
Takto vyzeral jeden z neúspešných projektov.Na mieste bývalého kina Hviezda by mal vyrásť polyfunkčný dom do výšky štyroch až šiestich nadzemných podlaží v podobe troch objektov spojených podnožou. Budú v ňom obchody, kancelárie, byty aj s podzemným parkovaním.
Celý projekt má uskutočniť banskobystrická spoločnosť Realmaster s.r.o. S búracími prácami sa malo začať už vlani a tohto roku pokračovať vlastnou výstavbou, ale investor stále čaká na schválenie územného plánu. Konateľ spoločnosti Jozef Stanko tvrdí, že hoci majú búracie povolenie a dohodu s pamiatkármi, nechcú zbytočne vykopať jamu potom čakať na územné rozhodnutie a stavebné povolenie. Chcú to vzájomne zosúladiť. Predpoklad je, že so stavbou začnú na jeseň. Náklady na výstavbu polyfukčného domu by sa mali pohybovať do 8 miliónov eur.
Dúfajme, že sa to napokon nebude odďaľovať, pretože bývalá Hviezda je stále v horšom technickom stave. Napriek zavareným oknám a dverám sa dokonca stala útočiskom pre narkomanov a bezdomovcov, čo v začínajúcej letnej turistickej sezóne nebude práve najlepšia vizitka mesta.
Napokon nemožno vylúčiť aj verejnú diskusiu o architektonickom riešení tohto priestoru na Skuteckého ulici, prakticky v centre mesta. Zatiaľ je pokoj, ale ten v Banskej Bystrici pri podobnej investícii dlho nebýva. Možno však práve kvôli rozpadávajúcej sa Hviezde budú všetci radi, keď sa tam niečo nové postaví. Bystricoviny budú sledovať, ako sa to na Skuteckého ulici bude vyvíjať a prinesú vám aktuálne informácie.
9. jún 2009
Zdroj: http://www.bystricoviny.sk
-
Pripravuje sa niekoľko novostavieb v mestskej pamiatkovej rerezvácii BB.
(Na obrázku vidieť celkom vľavo kúsoček krajného domu v domoradí od hlavnej pošty smerom na Skuteckého ulicu.)Zdroj: Banskobystrické echo, 19. 6. 2009, ročník 4, číslo 24.
-
Pozri si toto. Ale tá akcia tuším už zakapala, tak ako lesnícke učilište v Banskej Štiavnici…
-
NAMIESTO POLYFUNKČNÉHO OBJEKTU BUDE V TRENČÍNE ODDYCHOVÁ ZÓNA
(16.06.2009; Rozhlasová stanica Regina; Žurnál; 17.00; 2,5 min.; MICHALKA Ctibor)Jana ZVALOVÁ, moderátorka:
“Investor odstúpil. V centre Trenčína nebude polyfunkčný objekt s podzemnými garážami. Plány mu skrížilo jedinečné stredoveké opevnenie, ktoré sa štát v marci rozhodol vyhlásiť za národnú kultúrnu pamiatku. Projekt chce teraz prebrať mesto a rozkopanú parcelu upraviť na oddychovú zónu. Viac informácií má Ctibor MICHALKA.”
Ctibor MICHALKA, redaktor:
“Stredoveké opevnenie odkryli pamiatkari vlani na jeseň a odvtedy sa na stavbe nič nedeje. Investor kvôli nálezu totiž nemohol pokračovať v pôvodnom zámere viacpodlažnej budovy a teraz sa rozhodol svoj projekt ukončiť. Hovorkyňa spoločnosti Simona HOTOVÁ.”
Simona HOTOVÁ:
“Spoločnosť oznámila mestu Trenčín, že v realizácii projektu nebude ďalej pokračovať, nakoľko ho nemôže realizovať podľa platného stavebného povolenia. Momentálne rokujeme so zástupcami mesta o ďalšom postupe.”
C. MICHALKA:
“Stavenisko tvorí momentálne v podstate iba rozsiahlu oplotenú jamu, na ktorú dlhodobo reagujú Trenčania aj takto.”
Pán:
“Vyzerá to ako na smetisku, tak to je jasné, no. Nie je to nič pekné ani nič pôsobivé.”
Pani:
“Čakám, že čo z toho vznikne. Že je to ako päsť na oko, je to škaredé a nepáči sa mi to.”
Pán:
“Keď sú tam nejaké archeologické nálezy, mali by to dať tak, aby to bolo pre ľudí pekné, zaujímavé a nestavať tu zase ďalšie barabizne.”
C. MICHALKA:
“Podľa hovorkyne Jany MARKOVEJ mesto vec prevezme a v rámci PPP projektu vybuduje iba podzemné garáže s tým, že už má ponuky od ďalších dvoch investorov.”
Jana MARKOVÁ:
“Ktorí sú ochotní ten projekt začať realizovať čo najskôr. To znamená, že sa tam vybudujú podzemné parkovacie miesta v rozsahu štyroch podzemných podlaží, ale nebude nadzemný objekt. Ten tam nebude.”
C. MICHALKA:
“Povrch chce mesto upraviť na oddychovú zónu so zachovaním nálezu opevnenia.”
J. MARKOVÁ:
“Sme si istí, že chceme tam teda nechať zachované námestie, voľne prístupnú plochu, upravenú, s lavičkami, s nejakou zeleňou. Nechceme tam budovať ten nadzemný projekt s tým, že tá pamiatka zostane zachovaná v tej podobe, ako to vyžadovali pamiatkari.”
C. MICHALKA:
“Koľko bude projekt stáť a dokedy bude hotový, zatiaľ hovorkyňa MARKOVÁ nevedela povedať. Či bude unikátne opevnenie definitívne potvrdené ako národná kultúrna pamiatka, o tom momentálne rozhoduje ministerstvo kultúry.” -
Našiel som aj výborný článok (žiaľ, len jeden):
Farbiarčina
zdroj: časopis Štýl Bývania, číslo 03-2006Na začiatok krátka spomienka. Dennodenné cesty do školy a späť cez bystrický Hušták. Potom krátko okolo kasární a chodníkom povedľa tajuplných prízemných budov pod Fončordou. Aj taká bola cesta do Radvane. Roky šesťdesiate, sedemdesiate, keď širší stred mesta pod Urpínom mal celkom inú podobu. Jednou z asanovaných budov bola práve tá prízemná rovno popri hradskej, ktorá nenápadne ukrývala, ešte v tých časoch aktívnu, výrobu modrotlače. Bola to už viac-menej zmechanizovaná produkcia (perotínové formy), ale v útrobách schátralých objektov sa našlo aj torzo zo starej bystrickej farbiarskej dielne: desiatky pôvodných modrotlačových foriem, ktoré z väčšej časti pohltili plány asanácie a následne nekompromisné buldozéry… (To všetko preto, aby súčasná Bystrica mohla mať celkom inakší vzhľad a plánom tohto druhu stariny obyčajne prekážajú…)
Najstaršia modrotlačová látka na Slovensku pochádza z roku 1783. Vzor predstavuje rokokovú dámu hrajúcu na harfe a pána pískajúceho na flaute. Medzi spomenutým vzorom sa pravidelne opakuje nápis „In Kremnitz 1783“.
Touto vzácnou textíliou deponovanou v banskobystrickom Stredoslovenskom múzeu začína história výskytu modrotlače na Slovensku.
Na prelome 18. a 19. storočia sa modrotlač uplatňovala výlučne v meštiackom odeve. S jej používaním medzi ľudovými vrstvami sa stretneme až v polovici 19. storočia, o čom svedčia litografie Petra Bohúňa z rokov 1849 – 1860, pohľadnice Pavla Socháňa a fotografie Jána Koulu, všetky z rokov 1888 – 1890. V neskoršom období sa modrotlač objavuje v ľudovom odievaní čoraz častejšie. Zhotovovali z nej ženské odevné súčasti, najmä sukne, zástery, veľké i malé šatky na hlavu a plecia. Rovnako bola obľúbeným materiálom používaným v ľudovom interiéri: vynikala na perinových obliečkach, na prikrývkach, závesoch.Modrotlač je negatívny spôsob potláčania látok, pričom na plátno bielej farby sa nanesie vzor pomocou špeciálnej formy. Táto je potretá bielou kašovitou hmotou, tzv. papom. Pap potlačené miesta ochráni pred účinkom indigového farbiva, ktoré svojimi vlastnosťami prispelo k popularite a aj obľube modrotlače. Dostatočne zafarbený materiál sa prepiera v slabom roztoku kyseliny sírovej, čím sa pap odstráni a príslušný natlačený vzor jasne vynikne na tmavomodrom podklade. Ľudoví farbiari plátno niekoľkokrát prepierali v čistej vode, najlepšie v tečúcej potočnej vode a nakoniec usušené mangľovali. Ťažkými drevenými mangľami dosiahli správny lesk plátna a zvýraznenie ornamentu.
V ľudovej modrotlači sa stretávame s bohatstvom a zároveň rozmanitosťou ornamentu. Svedčia o tom nielen hotové súčasti ľudového odevu a textilu zhotoveného z modrotlače, ale aj menej známe modrotlačové formy. Každý farbiar vlastnil veľké množstvo vzorov a foriem, riadiac sa pritom požiadavkami svojich zákazníkov. Ľud si totiž vždy žiadal určité „svoje“ obľúbené a zaužívané vzory, ktoré zodpovedali jeho vkusu. Sám si ich pomenoval – na konvalinku, na drobnú nezábudku, rozhrabanú… a aj prísne roztriedil. Pre lepšiu orientáciu v množstve foriem slúžila tzv. vzorkovnica. Na čiernych listoch bielym papom boli natlačené všetky vzory, ktoré mal farbiar k dispozícii. So vzácnymi vzorkovnicami starých majstrov farbiarov, ako aj s modrotlačovými formami sa možno stretnúť v našich múzeách. Staršie – celodrevené s hrubším vzorom, mladšie – charakteristické kombináciou dreva s mosadznými plieškami, ktorých vzor bol jemnejšie a detailnejšie prepracovaný. Všetky sú vzácnou pamiatkou na obdobie najväčšieho rozmachu modrotlače na Slovensku.
Modrotlačiarske dielne sa sústreďovali do oblastí, kde sa modrotlač najviac uplatňovala v ľudovom odeve. Svedčí o tom bohatá modrotlačiarska tradícia v Banskej Bystrici – Radvani, kde od konca 18. storočia fungovala známa dielňa Beniačovcov, rovnako znamenití boli farbiari z Liptova, Spiša, zo Zvolena, Brezna, Detvy, Martina, Mošoviec aj jedna z najväčších – Roštárova farbiarska dielňa zo Slovenskej Ľupče. Všetky spomenuté, i mnohé nemenované, postupom času zanikli. Najväčšími hmotnými dokladmi o ich existencii sú pracovné nástroje, vzorkovnice, vybavenie farbiarskych dielní a najmä modrotlačové formy uchovávané v etnografických zbierkach slovenských múzeí. K tomu samotné finálne výrobky – súčiastky tradičného ľudového odievania a bývania – to všetko podáva zreteľný dôkaz o úžasnom umení a remeselnom fortieli ľudových remeselníkov. Rezbárov, ktorí formy s jedinečným vkusom a fantáziou vyrezali a farbiarov, ktorí ich vo svojom kumšte vedeli uplatniť s rovnakým vkusom a citom pre proporcie.
Pospolitý ľud v dávnej i nedávnej minulosti obľuboval modrotlač pre jej praktickú stránku a jej citlivým využitím vyjadril aj svoje estetické cítenie a zmysel pre krásno. Starostlivo vyberal vzory pre každú odevnú súčiastku, či bytovú textíliu. Doslova parádil seba i svoje okolie čímsi, po čom aj v súčasnej dobe mnohokrát zatúži naša duša. Lebo pravá remeselná modrotlač, ktorá sa, žiaľ len ojedinele, objavuje v našich príbytkoch, môže krásu a dokonalosť súčasného interiéru obohatiť o prvky, ktoré majú jedinečnú hodnotu. A sú naše, domáce.
Text: PhDr. Daniela Komárová
-
Táto téma ma zaujala, preto som skúšal pohľadať niečo na internete:
Rozvoj farbiarstva na Slovensku je úzko spätý s rozvojom tkáčstva a výrobou plátna. Na farbenie tkanín sa používali prírodné farbivá a rôzne techniky farbenia. Najznámejšie sú vyväzovanie kamienkov a riasenie.
Od konca 18. storočia sa na Slovensku začala rozvíjať modrotlač. Tak ako mnoho iných remesiel aj toto sa na naše územie dostalo z Nemecka. Najstaršia datovaná modrotlač na Slovensku – obliečka na vankúš s barokovým figurálnym motívom, s lokalizáciou a datovaním “In Kremnitz 1783” – sa nachádza v Stredoslovenskom múzeu v Banskej Bystrici.
V krátkom čase sa u nás rozvinula sieť modrotlačových dielní. Modrotlač je indigom zafarbený textil s negatívnym jedno alebo viacfarebným vzorom. Vzory vznikali nanášaním vosku na plátno prostredníctvom foriem a následným namáčaním vo farbiacom roztoku. Pôvodne sa používali celodrevené modrotlačové formy vyhotovené najčastejšie z hruškového dreva. V neskorších obdobiach sa začali využívať formy s kovovými klinčekmi a plieškami.
Modrotlač sa stala súčasťou hádam všetkých ženských krojov na Slovensku. Šili sa z nej zástery, sukne, posteľné obliečky, šatky na hlavu i veľké ženské šatky.
Modrotlač sa vyrábala remeselne v dielňach, roztrúsených po celom Slovensku. Horehronský región zásobovali najmä dielne v Brezne, Slovenskej Ľupči a v Banskej Bystrici.
Farbiarska dielňa v Brezne pracovala do roku 1921. Obytná a hospodárska usadlosť roľníka a remeselníka – farbiara, s dosiaľ funkčnou a jedinou mangľovňou na pôvodnom mieste, stojí v Brezne a čaká ju náročná rekonštrukcia, v rámci ktorej sa počíta aj s možnosťou pôvodnej, ručnej výroby takejto textilnej tlače.
Výroba modrotlače v Banskej Bystrici sa spája s menom rodiny Beniačovcov.
Jozef Beniač (* 14. september 1813 Nemecká Ľupča, dnes Partizánska Ľupča – † 8. december 1875 Banská Bystrica) sa vyučil za farbiara. Roku 1837 bol prijatý medzi banskobystrických mešťanov (ako 24-ročný!) i do farbiarskeho cechu siedmich stredoslovenských banských miest. Roku 1840 kúpil od dedičov Michala Kellnera dom a farbiarsku dielňu v Hornej ulici, založenú roku 1785. Angažoval sa v cechovej organizácii a po zrušení cechov i v odborovom spolku farbiarov stredoslovenského regiónu. V rokoch 1851-1862 bol cechmajstrom cechu farbiarov siedmich stredoslovenských banských miest so sídlom v Banskej Bystrici, roku 1873 spoluzakladateľom a predsedom Spolku banskobystrických farbiarov. Bol zakladateľom banskobystrickej vetvy rodu, ktorá sa po niekoľko generácií venovala farbiarstvu a výrobe modrotlače.
Jeho syn Karol Beniač (Benyáts) (* 15. január 1856 Banská Bystrica – † 30. jún 1942 Banská Bystrica) sa vyučil za farbiara v rodinnej dielni v Hornej ulici v Banskej Bystrici. Roku 1880 získal živnostenský list a prevzal jej vedenie, postupne ju rozširoval a modernizoval. Pred rokom 1911 zamestnával okolo 30 zamestnancov. Výrobky vystavoval na viacerých výstavách, ocenenia získali na milenárnej výstave v Budapešti a 1905 v Londýne.
Karol Beniač (Benyáts) mladší (* 10. december 1888, Banská Bystrica – † 13. september 1952, Sydney) po základnej škole študoval na nižšom evanjelickom gymnáziu (1899-1903), neskôr na obchodnej škole v Banskej Bystrici. Roku 1919 získal priemyselný certifikát na farbiarsku dielňu, živnostenský list na obchod s plátnom, súknom, obuvou a módnym tovarom. Prevzal vedenie rodinnej dielne na výrobu modrotlače v Hornej ulici a obchodu s textilným tovarom v Banskej Bystrici.
V rokoch 1924-1925 premiestnil výrobu do bývalých objektov Prvej bansko-bystrickej dielne na súkno a vlnený tovar, úč. spol. Roku 1925 prevzal aj Furdíkovu dielňu vo Zvolene. Podnik rozširoval a modernizoval perotinovými strojmi. Vyrábal štandardizované bromindigové druhy modrotlače s najjednoduchšou tlačou a modrotlač pomocou teplých kúpeľov s použitím umelých modrých farieb. Používal najmä drobné vzory – bodky, kvietky a podobne. Roku 1944 načas emigroval do Švajčiarska. Po návrate do Banskej Bystrice pokračoval vo výrobe modrotlače. Výrobky prezentoval roku 1947 na výstave priemyslu, remesiel a ľudovej umeleckej výroby v Banskej Bystrici a iných výstavách.
Jeho továreň na modrotlač bola roku 1948 znárodnená a pričlenená k Bavlnárskym Závodom V. I. Lenina v Ružomberku. Karol Beniač ml. roku 1952 emigroval do Austrálie, kde zakrátko zomrel.
-
Pamätám si z detstva továreň na modrotlač v Banskej Bystrici – už ako nefunkčný areál, ktorý potom zbúrali. Stála pri ústí Tajovského potoka do Hrona, asi na mieste medzi dnešným najväčším kruhovým objazdom v meste a estakádou – nadjazdom výpadovky smerom na Harmanec a Donovaly.
-
Keďže je omietka nová, soli pravdepodobne nie sú z nej, ale vystupujú/ vysadajú z muriva pod ňou. Ak omietku obijete a necháte holé kamenné murivo, budú vysadať priamo na ňom; kameňu uškodia menej, ale môžu.
Ak chcete vysadanie solí skryť, dá sa to riešiť odsadeným/odvetraným obkladom soklu. Ak chcete, aby soli neškodili murivu a menej škodili omietke, dá sa to riešiť nahodením sokla pórovitejšou omietkou s nehladeným povrchom. Niektorí si myslia, že aj sanačnou omietkou…
-
Na začiatok si dovolím poznámku: z fotiek je zrejmé, že nejde o brizolit – teda škrabanú brizolitovú omietku, aká sa u nás začala používať po 1. svetovej vojne – ale o hladenú omietku.
Na takúto omietku by som bez obáv použil vápenný náter, ako sa o ňom píše aj v téme “maštaľ ako obytný priestor” od 4. júna 2009. Maliarske vápno sa dá kúpiť “hotové” v predajniach s farbami alebo v stavebninách, prifarbuje sa práškovými pigmentami. Fasádu je vhodné natierať vo vlhkom a chladnejšom počasí, alebo aspoň večer, aby prudké slnko vápno “nespálilo” – mohlo by spráškovatieť, stieralo by sa a zmýval by ho dážď.
-
-
Co mi vadi na predpokladanej technologie je pouzitie podkladovej sietky. Ponuka mi kovovu. A neviem cim ju nahradit.
Až sa to bojím napísať :oops: , ale dnes existujú aj plastové sieťky, použiteľné ako nosič/výstuž omietky…Pockaj Kety, seno a slama su dve rozdielne veci, seno je ususena trava a slama je stonka z obilia.
…
A netvrdim, ze vapenna omietka je na drevenicu zla, nic o tom totiz neviem.
Mozem ti len povedat ako by som to robil ja. Objednal by som si vetriesku piesku, a potom bager a nakladne auto, nech mi nakope hlinu v dobrom hlinisku. To by som si nechal zlozit na dvore. A zohnal by som si od druzstevnikov slamene baliky, a neviemkde trstinovu rohoz. Ak by som nezohnal majstra, tak by som to skusil urobit sam, dufam, ze Tomas by mi robil aspon supervizora.
Inak hlinena omietka sa da tiez normalne miesat v miesacke…
Keď som robil prvýkrát hlinenú omietku (v roku 2001 a bola to exteriérová omietka), použili sme namiesto slamy, ktorú sme narýchlo nezohnali, seno, ktoré bolo poruke. Omietka drží. Mám pocit, že nejaká tá “vláknina” je v hlinenej omietke dôležitá najmä kým omietka nevyschne – “nevypraská”.Čisto vápenná omietka by nemala drevenici nijako uškodiť a ani naopak, drevenica omietke; aby omietka držala, treba dať na zrub sieťku / trstinovú rohož / latkový rošt. Štiepky – kolíky, čo odporúča Harp by podľa mňa pre vápennú omietku bez „vlákniny“ nestačili; alebo by museli byť husto.
Pokiaľ ide o zadováženie hliny, úplne súhlasím s Mirom. Neviem si však predstaviť, že by sa dala namiešať primerane hustá hlinená omietka v bežnej stavebnej (maltovej – betónovej) miešačke. Na miešanie hliny sú vhodné tzv. horizontálne miešačky so zvislou osou rotácie. Ale kde takú zohnať?
Kedze som obavila pred tyzdnom informaciu moznosti kupi hlinenych omietok, chvilu som sa pohravala s myslienkou dat sa do toho.Ale stacila kalkulacka a vyslo mi uzasne cislo- takmer 100 000 Sk. a to nepripada do uvahy. A potom kdo by to spravil? Dnes chce kazdy majster robit s”vrecovym materialom. Som rada, ze ten môj chce robit z piesku a haseneho vapna.
Už som tu kdesi písal, že v auguste-septembri 2008 som mal príležitosť dozorovať omietanie vrecovanou hlinenou omietkou, lebo tak si to majiteľ prial. Práca to bola veeeľmi pohodlná, ale materiál veru išiel riadne do peňazí… A vhodná hlina sa pritom „váľa“ takmer hocikde…Poznám pár ľudí, ktorí sa „neštítia“ robiť celkom klasické hlinené omietky podľa Mirovho „receptu“, ale isto by to nebolo tento ani na budúci týždeň…
-
“Cezplotová” fotoreportáž zo včera – 15. 4. 2009:
Poloha výkopu vo vzťahu k špitálskemu kostolu.
Celkový pohľad na výkop z východnej strany.
Pohľad do východnej časti výkopu zo severnej strany.
Pohľad do západnej časti výkopu zo severnej strany. -
