palo
Forum Replies Created
-
Teda priatelia dúfam, že sa tu nikto neurazí, ale toto podľa mňa rozhodne nie je postup ako riešiť podobné situácie – vystaviť fotografiu na webe a podľa toho navrhovať riešenia. To je jednoznačne práca pre človeka, ktorý na mieste urobí lokálny architektonicko-historický výskum a statika, ktorý spolu s ním dá dohromady návrh riešenia.
…
Toto je overený a profesionálny postup postupne uplatňovaný pri záchrane zrúcanín.
Tak, a teraz ma Mišo odsúdi :? : len a čisto na základe fotografie som dostal nápad na riešenie podšprajcnutia steny, aby počas výkopu základu a murovania (na niekoho) nezhučala… Ale som rád, že ma ani za týždeň, kým som nápad dostal na papier a potom do jpg-súboru, nikto nepredbehol:
Je to pohľad spredu a priečny rez. Myslím, že by pri práci menej zavadzala ako konštrukcie podľa predošlých návrhov.Podľa doterajších skúseností si “moju” konštrukciu predstavujem z miestne dostupnej guľatiny (ale kde sú pri Čabradi smreky?!), v mieste kríženia prvkov s čiastočným preplátovaním. Podporné prvky treba proti murivu vyklinovať. Dimenzie dreva a prípadne ďalšie stuženie konštrukcie by som podľa skutočných rozmerov steny a diery konzultoval so statikom.
-
-
Na 3. podlaží, nad vyvesenými klenbami, vznikol takýto “veľkopriestor”.
Vnútorný dvor kaštieľa; celkom vľavo časť nezastrešeného krídla.
Rohová miestnosť na 2. podlaží.
-
Pohľad z parkoviska na streche hypermarketu do vnútorného dvora kaštieľa.
Rekonštrukcia chýbajúcej časti klenby na 2. podlaží kaštieľa dobetónovaním.
Takto sa “snúbi” staré s novým…
Vyvesenie klenby na 2. podlaží kaštieľa na betónovú škrupinu; asi len “pre istotu”, lebo na klenbe nevidieť žiadne statické poruchy.
-
Symbióza alebo parazitizmus?
Kaštieľ v zovretí nájazdovej rampy na parkovisko na streche hypermarketu.
Z konštrukcií na streche hypermarketu, naznačujúcich objem zbúraných častí kaštieľa, postupne opadávajú obkladové dosky.
Náznakové konštrukcie na streche hypermarketu ukrývajú /ukrývali vzduchotechnické zariadenia.
-
Včera som sa bol v tomto kaštieli pozrieť, prikladám pomerne mizernú fotku z interiéru dotyčnej “světnice”…
A na budúci týždeň sľubujem aj širšiu obrazovú reportáž o kaštieli sv. Žofie pár rokov po “obnove”. Aspoň jeden preddavok:
-
Ak ostala omietka nepoškodená, stačí obdive styčné plochy očistiť – zahladiť a lištu prilepiť duvilaxom. Potom asi bude treba zaretušovať spoje medzi doplnenou časťou lišty a lištami na stene; ak sú sadrové, bolo by dobre použiť na retušovanie sadru, ale dá sa aj jemnou stierkou.
-
a to na kopci je sitno?ň
Na tomto obrázku Sitno nevidieť, bolo by viac vpravo. Vidieť južnú časť Glanzenbergu; je to kopec vľavo v treťom pláne (oproti Novému zámku, ktorý je vpravo). Dá sa tomu rozumieť? -
Našiel som fotografiu – pohľadnicu s označením ” T3/4 Selmecbánya (Banská Stiavnica) (1904) Szitnyahegy c”
potvrdí niekto, že ide naozaj o GlanzenBerg? murovaná štvorboká budova podľa pôdorysu súhlasí… viac indícií nemám…
Tá štvorboká veža je rozhľadňa na vrchole Sitna. Teraz má vyššiu ihlanovú strechu. -
O vrtuliach už téma je:
Historické sídla a krajina -> Veterné parky -
Zvony z Dómu sv. Mikuláša už opravili
6. októbra 2008 (SITA) – Zvony Štefan a Barbora z veže Dómu sv. Mikuláša už opravili, z holandskej dielne späť do Trnavy ich však privezú až začiatkom novembra. “Čakáme už len na zvonovú stolicu, ktorej výroba sa o niečo predĺžila,“ informoval Jozef Alchus z občianskeho združenia Trnavské dominanty, ktoré sa venuje obnove a záchrane Dómu sv. Mikuláša. Novú drevenú stolicu osadia namiesto pôvodnej oceľovej. “Drevo je lepší materiál pre statiku veže aj zvuk zvonov,“ skonštatoval Alchus. Zvony mali pôvodne znovu zvoniť už počas osláv 770. jubilea Trnavy v polovici septembra. “Teraz to chceme stihnúť do novény, ktorá sa začne 13. novembra,“ informoval Alchus. Dodal, že zvony vrátia do veže pomocou žeriava. “Pôvodne sme boli dohodnutí s firmou, ktorá ich mala vložiť naspäť stredovekým spôsobom – ručne, pomocou kladky. Zistili sme však, že v tomto prípade by to nemohlo byť úplne autentické a navyše by sa tým oprava predražila,“ uzavrel Alchus.
Náklady na opravu zvonov boli približne 2,2 milióna korún (73 027 €), hradila ich rímskokatolícka cirkev.
Zvony Štefan a Barbora sú od júna v oprave v Holandsku u pražského majstra Petra Rudolfa Manouška. Starší a menší zvon Štefan z roku 1569 mal vytlčené steny a hrozilo mu prasknutie, väčší zvon Barbora z roku 1874 bol prasknutý. Vo veži ostal len najväčší zvon – Mikuláš.
-
Na rekonštrukciu Vrátnej ulice dá mesto takmer 14 mil. korún
5. októbra 2008 (SITA) – V rámci pokračovania rekonštrukcie ulíc v mestskej pamiatkovej rezervácii v historickom centre Košíc bola v rozpočte na rok 2008 zaradená stavba Rekonštrukcia ulice Vrátna. Ako agentúru SITA informovala hovorkyňa košického magistrátu Lucia Mihoková, na financovaní sa mali podieľať aj iní investori, preto v 2. úprave mestského rozpočtu boli celkové náklady na túto akciu znížené o 4,543 mil. korún (150 799,973 €). „Vzhľadom na to, že k dohode s ostatnými investormi doteraz nedošlo a tiež z dôvodu realizácie ďalších prác, bolo nevyhnutné zvýšiť celkový rozpočet o 3,343 mil. korún (110 967 €),“ uviedla Mihóková.
Zvýšenie schváli poslanci na poslednom mimoriadnom rokovaní zastupiteľstva koncom uplynulého týždňa. Celkový rozpočet na stavbu tak bude 13,8 milióna korún (458 076 €), z toho 1,4 milióna Sk (46 471 €) predstavuje vybudovanie nového verejného osvetlenia. Rokovania s investormi na práce charakteru rozvody plynu, elektriny a kanalizácie budú pokračovať a v prípade úspešnosti budú riešené v ďalšej úprave rozpočtu.
-
Archeológovia objavili najstaršiu sakrálnu stavbu v Trnave
1. októbra 2008 (SITA) – Počas archeologického výskumu v okolí Dómu sv. Mikuláša v Trnave objavili základy doteraz najstaršej sakrálnej stavby na území Trnavy. Monumentálnu kamennú rotundu s polomerom až 7,6 metra našli v hĺbke šesť metrov na východnej strane dómu. Podľa archeológov však nejde o Rotundu sv. Juraja, ako sa pôvodne domnievali, ale zrejme o rotundu sv. Michala. „Potvrdzuje to aj blízkosť kostola sv. Michala, ktorý mali postaviť po zničení rotundy,“ uviedol Erik Hrnčiarik z Katedry klasickej archeológie Trnavskej univerzity, ktorý výskum viedol.
Tím archeológov pôvodne hľadal románsku Rotundu sv. Juraja, o ktorej boli zmienky v spisoch z 18. storočia. Výskum však priniesol iný záver. „Pravdepodobne to bola teória vykonštruovaná historikom,“ vyjadril sa Hrnčiarik. Na základe spisov archeológovia spočiatku hľadali rotundu na opačnej strane kostola v časti bývalej sakristie.
Rotunda, ktorá je jednou z devätnástich na Slovensku, zanikla v roku 1360, dátum jej vzniku však nie je jednoznačný. „Predpokladáme, že stavba vznikla zároveň s Dómom sv. Mikuláša v 11. storočí, ale podľa ostatných nálezov v lokalite je možné, že vznikla už v období Veľkomoravskej ríše,“ uviedol Hrnčiarik. Výskum odkryl aj iné zaujímavé nálezy. „Objavili sme 166 kostrových hrobov a časti troch základových murív z doposiaľ neznámych architektúr,“ informoval Hrnčiarik. V hroboch datovaných od počiatku mesta až po obdobie Jozefa II., ktorý zrušil pochovávanie pri kostoloch, našli aj rôzne predmety, najmä textílie.
Archeologický výskum vyvolaný stavebnými prácami súvisiacimi s odvlhčením Dómu sv. Mikuláša sa začal 28. júla 2008. Mesto na všetky práce vyčlenilo z rozpočtu 2,5 milióna korún (82 985 €). „Je predpoklad, že v rozpočte na budúci rok vyčleníme takú čiastku, aby sa mohol výskum dokončiť,“ vyjadril sa hovorca mesta Pavol Tomašovič. Výskum nateraz prerušili, opäť ho spustia v apríli alebo v máji budúceho roka. Dovtedy nálezisko zakryjú a oplotia.
-
Zrekonštruovaná kalvária opäť slúži veriacim
28. septembra 2008 (SITA) – Banskobystrická kalvária na úpätí kopca Urpín sa po desaťročiach chátrania a ničenia vandalmi dočkala v uplynulom roku komplexnej rekonštrukcie a dnes ju diecézny biskup Rudolf Baláž slávnostne otvoril a požehnal. Zároveň v Banskej Bystrici privítal Rád bosých karmelitánov, ktorí budú obývať novopostavený kláštor pri kalvárii, duchovne pôsobiť v Kostole Povýšenia Svätého kríža – obnovenom vrcholovom chráme kalvárie – a dohliadať na kalváriu.
Celková obnova komplexu banskobystrickej kalvárie zahŕňala okrem stavby kláštora a rekonštrukcie jednotlivých kaplniek zastavení a vrcholového kostolíka aj ošetrenie vyše 270-ročnej lipovo-gaštanovej aleje pozdĺž trasy krížovej cesty a vybudovanie nových prístupových komunikácií i chodníkov pre peších a cyklistov. Ako uviedla hovorkyňa banskobystrického biskupstva Zuzana Juhaniaková, celkové náklady dosiahli 41,4 milióna korún (vyše 1,374 milióna eur), z toho vyše 13,5 milióna korún (vyše 448-tisíc eur) bolo na novostavbu kláštora. “Tieto výdavky boli pokryté z darov Biskupstva Banská Bystrica, finančných prostriedkov farnosti Banská Bystrica-katedrála získaných z predaja pozemkov a darov veriacich a ostatných fyzických osôb, ktorým skvost mesta leží na srdci,“ informovala Juhaniaková.
Hlavným architektom renovácie komplexu kalvárie je Jozef Frtús. Kaplnky zastavení ako aj vrcholový kostolík budú osvetlené a monitorované kamerovým systémom. Výplň kaplniek jednotlivých zastavení krížovej cesty tvoria figurálne reliéfy z patinovaného plastu, kryté bezpečnostným sklom. Ich autorom je akademický sochár Milan Ormandík z Kremnice, časť z nich ešte v kaplnkách osadená nie je. Portál vrcholového kostolíka zdobia dve nové keramické diela od akademického sochára Vladimíra Oravca z Banskej Štiavnice. Sú to reliéfy znázorňujúce anjelov držiacich erby mesta Banská Bystrica a Banskobystrickej diecézy. Nové výtvarné diela pre kalváriu bolo treba vytvoriť preto, lebo z niekdajších historických plastík, ktoré dotvárali kalváriu, sa zachovala len jedna. Do veže vrcholového kostolíka umiestnili tento týždeň 80-kilogramový zvon. Znie tónom gis a je na ňom nápis „Zasvätený Svätému Krížu, Kalvárska hora – Urpín, A. D. 2008.
Kláštor, v ktorom budú pôsobiť rehoľníci z Rádu bosých karmelitánov, má názov Kláštor sv. Terézie Benedikty od Kríža a bude tretím pôsobiskom tohto rádu na Slovensku. Sú v ňom aj sociálne zariadenia pre návštevníkov kalvárie.
Tradícia kalvárskych pútí na Urpíne siaha do roku 1663, odkedy sa tam konali procesie na sviatky Nájdenia a Povýšenia Svätého Kríža. V tom roku sa obyvatelia mesta pod vedením rehole jezuitov zaviazali, že tam postavia zastavenia kalvárie. Pôvodná vrcholová kaplnka niesla meno svätého hrobu a podľa zachovaných dokumentov ju dokončili v roku 1713. Od iných kalvárií sa banskobystrická líši práve vďaka pôvodu, keďže jezuiti mali na rozdiel od františkánov len osem a nie 14 zastavení. Posledné plastiky na kalvárii pribudli v rokoch 1902 a 1903. Ešte v päťdesiatych rokoch minulého storočia bola kalvária obľúbeným miestom nedeľných prechádzok Banskobystričanov, neskôr chátrala. V roku 2005 sa vďaka dotácii 200-tisíc korún (6 638,78 eura) z ministerstva kultúry cez grantový program Obnovme si svoj dom podarilo čiastočne zrenovovať prvých päť kaplniek.
-
Kostol sv. Egídia obdivovali Japonci, Kórejci aj Číňania
27. septembra 2008 (SITA) – Až 400 návštevníkov denne si počas tohtoročnej letnej turistickej sezóny prišlo pozrieť farský Kostol sv. Egídia v Bardejove, ktorý v roku 2000 povýšil pápež na Baziliku minor. Najviac návštevníkov prichádza z Poľska. Tí podľa sprievodkyne Jany Mattovej „držia turizmus v Bardejove aj v zime“. Vlani túto národnú kultúrnu pamiatku navštívilo okolo 30-tisíc turistov. Tohtoročnú sezónu však považujú za mimoriadne dobrú a podľa odhadov sprievodcov návštevnosť do konca roka môže prekročiť hranicu 40-tisíc turistov. V hojnom počte sem prichádzajú okrem Poliakov aj Maďari, Nemci, Rakúšania, Taliani, Francúzi a Španieli, cez Poľsko aj Fíni. Novinkou tohtoročnej sezóny sú zájazdy z Ázie, bardejovskú Baziliku obdivovali Japonci, Kórejci aj Číňania.
Hostí predovšetkým zaujme 11 pôvodných gotických krídlových oltárov, ktoré pochádzajú zväčša z dielne krakovského rezbára. Interiér chrámu dotvárajú gotické, renesančné i ranobarokové lavice, dvere, lustre, svietniky a epitafy zo 16. a 17. storočia. Sprievodca nezabudne upozorniť návštevníkov na bohatú výzdobu drevorezieb na čele lavíc, na ktorých sú reliéfy zvieraťa s hlavou opice, telom leva a nohami psa, čo symbolizuje prefíkanosť, silu a vernosť. Zviera tróni na drevenej guli, ktorá predstavuje súčasť vesmíru. Návštevníci si môžu prezrieť Baziliku sv. Egídia každý deň. V ponuke je prehliadka chrámu aj výstup na vežu. Za vstup do kostol zaplatia návštevníci 30 korún (0,995 €), do veže 40 korún (1,328 €), za fotografovanie či natáčanie si musia priplatiť. Kostol v tomto roku rekonštruovali, má vynovené maľby. Zatiaľ ostal prázdny drevený trám pod víťazným oblúkom, na ktorom pôvodne stál osem metrov vysoký kríž s telom ukrižovaného Krista a reliéfy štyroch evanjelistov, ktoré sú ešte v rukách reštaurátorov. Do konca roka v kostole začnú aj s archeologickým výskumom svätyne.
Výstup na vežu znamená pohľad zo 40-metrovej výšky na mesto Bardejov, ktorého štvorcové námestie bolo zapísané do zoznamu kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Návštevník pri výstupe musí prekonať 182 schodov, z toho 106 úzkych kamenných a 76 drevených. Vo výške 27 metrov je zvonica so štyrmi zvonmi. Najťažší Urban váži štyri tony, Ján má 2,2 tony, najľahší je Signum s 250 kilogramami, najmladší Jozef ťažký 800 kíl bol odliaty v jubilejnom roku 2000 k sviatku povýšenia chrámu na Baziliku minor.