[palo]

Dlažba z Bratislavského hradu pravdepodobne nie je rímska

26. septembra 2008 (SITA) – Dlažba, ktorú našli archeológovia pri rekonštrukcii Bratislavského hradu, pravdepodobne nie je rímska. Pre agentúru SITA to povedal riaditeľ Mestského ústavu ochrany pamiatok Bratislava Ivo Štassel. Ide o interiérovú maltovinovú dlažbu s mozaikovým vzorom, ktorá sa podobá na tie, aké sa používali v rímskych vilách. “Naši archeológovia prizvali viacerých odborníkov, okrem iného aj kolegov z Rakúska a nie je to jednoznačné, že by sa táto dlažba dala zaradiť do rímskeho obdobia. Pravdepodobne ide o nález z antiky alebo mladšieho stredoveku,” uviedol Štassel.

Širší výskum brzdia stavebné práce na hrade, ktoré podmieňuje priaznivé počasie. Tie by mali finišovať do dvoch mesiacov, takže pôvod dlažby ozrejmia archeológovia ešte túto jeseň. “Sonda, kde sa našla dlážka, je malá a chýba nám kontext. Potrebujeme ďalšie datovateľné nálezy ako napríklad mince alebo keramické predmety, preto výkop rozšírime,” vysvetľuje Štassel. Archeológovia tu skúmali aj pred rokmi. Túto časť následne zasypali novým materiálom, čo porušilo isté súvislosti a skomplikovalo súčasné datovanie nálezov.

Väčšinu nálezov objavili archeológovia v rámci predošlých výskumov, aktuálny prieskum už také množstvo významných artefaktov nepriniesol. Vo veľkej miere však pomohol objasniť stavebný vývoj hradu, na mieste takzvanej oranžérie na severnej strane hradu sa archeológom podarilo odkryť starší a mladší port oranžérie a podzemnú chodbu. “Archeologický výskum sa tu robil v 50. a 60. rokoch počas obnovy hradu a občas pri nejakých stavebných a malých rekonštrukčných prácach ako výmena potrubia lokálne výskumy na nádvorí a v areáli hradu,” hovorí Štassel.

Tento raz ide o celoplošný a dôsledný výskum, pričom jednotlivým nálezom prispôsobuje architekt i projekt rekonštrukcie hradu. “Napríklad renesančný prejazd – zapracujú ho do projektu a návštevníci v tom mieste uvidia za sklom všetky nálezy, ktoré sme tu našli,” dodáva šéf Mestského ústavu ochrany pamiatok Bratislava. Archeológovia s napätím čakajú na povolenie pamiatkarov, vďaka ktorému by mohli začať kopať v severných záhradách Bratislavského hradu medzi hradom a kasárňami. “To je ruleta, lebo tam môžeme nájsť niečo závažné, ale aj nemusíme. Ide totiž o plochu, ktorá ešte v minulosti nebola sondovaná,” hovorí Štassel. Na severných záhradách by mal začať prieskum v októbri.

[palo]

Rozpraval som sa zo známym čo má stav. firmu. Keď so mu povedal o hlinených omietkach tak nevedel o čo ide resp. že o tom počul ale viac nevie. On mi navrhol sanačnú omietku alebo sadrokartón na cd profil alebo osb dosky.
Ja by som najradšej dal tu hlinu …
Pištino, čítal si príspevky v téme Omietka tohto istého fóra? Ak budeš mať ďalšie otázky, sem (alebo tam) s nimi!

[palo]

Najoriginálnejšie by bolo použiť znovu hlinenú omietku, je to ale veľmi prácne a dnes nie je ani dostatočný zdroj vhodnej hliny. Dajú sa použiť na hlinenú omietku aj hlinené tehly zo zrúcaného domu …
Prepáč, Andulka, ale máš pocit, že sa už v prírode minula hlina? 8O

Mimochodom, včerajšia časť dokumentárneho seriálu Ushuaïa Nature sa o. i. venovala “výškovým” hlineným domom v Jemene, vo Wadi Dohan. Tak si skúste oprášiť vašu francúzštinu:

Nos voyageurs découvrent la magie inattendue du Wadi Dohan, le fleuve oasis. Son lit aux rives verdoyantes a accueilli des villages entiers aux maisons de terre qui, au fil du temps, se sont accrochées aux parois de la faille naturelle. À prendre de la hauteur pour observer ce havre de verdure, souvent décrit comme les jardins d’Éden, on s’extasie une fois encore du décor harmonieux qu’ont façonné, ici, les hommes et la nature : « Le plus spectaculaire, c’est que l’on ne sait pas où s’arrête l’œuvre de la nature et où commence le travail de l’homme », fait remarquer Pascal Maréchaux à Nicolas, émerveillé par l’alchimie de ce lieu où l’architecture se fond dans le paysage. Une architecture faite de boue et de paille, créée pour répondre aux besoins d’un climat contrasté : « Les épais murs de boue restituent pendant la journée la fraîcheur de la nuit et emmagasinent pendant la journée la chaleur du soleil. » Ces maisons de plusieurs étages qui s’élèvent vers le ciel ont surtout été conçues pour laisser le plus de place possible aux terres cultivables. En retour, les édifices fragiles en pisé requièrent de la part des habitants la plus grande attention et un entretien permanent des façades. Et si certaines d’entre elles dénotent par l’exubérance de leur décoration chamarrée, force est de constater, encore aujourd’hui, que les villages ocre du Wadi Dohan ont de tout temps été en parfaite symbiose avec l’environnement naturel du wadi et que, finalement, « ce sont les moyens limités qui font les chefs d’œuvres ».

[palo]

Vyzerá, že hotel “Na dominikánoch” asi bude… V Štiavnici sa hovorí, že parkovisko zavreli lebo sa začne bagrovať.

[palo]

Historické Farské schody budú pred vandalmi chrániť kamery

18. septembra 2008 (SITA) – Mesto Trenčín vymaľovalo historické Farské schody, ktoré návštevníkov vedú na Trenčiansky hrad. Kryté schody z roku 1568 sa stávajú častým terčom vandalov. Aj napriek tomu, že ich na noc mestská polícia zatvára, steny bývajú pomaľované väčšinou pubertálnymi vyznaniami, na drevených schodoch ostávajú odpadky. “Po každom víkende je podoba hlavnej cesty na hrad nedôstojná. Mesto Trenčín tak pripravuje kamerový systém, vďaka ktorému bude na schody dohliadať Mestská polícia,” povedala Jana Marková z kancelárie trenčianskeho primátora.

“Boli by sme radi, ak by zostali Farské schody po ich vymaľovaní celoročne v tom stave, akom sú dnes. Všetko však závisí aj od občanov a ich pozornosti a správania sa. My pristúpime k ďalšiemu kroku, ktorým je kamerový systém, ktorý by nám pomohol monitorovať dianie a preventívne pôsobiť na ľudí, ktorí si túto pamiatku dostatočne nevážia ,” dodáva primátor Branislav Celler.

Renesančné Farské schody postavili ako obrannú komunikáciu, po ktorej nastupovali členovia mestských remeselníckych cechov k obrane mestských hradieb v úseku od Karnera sv. Michala po hrad. Súčasne slúžili ako prístupová cesta k mestskej zbrojnici, postavenej v roku 1565 vedľa karnera. Schody boli poškodené pri požiaroch Trenčína v roku 1708, 1790 a 1886. Spájajú stred mesta s areálom Farského kostola, novým Mariánskym námestím, hradom a aj lesoparkom Brezina.

[palo]

Vláda SR schválila nový pamätník vysťahovalectva

17. septembra 2008 (SITA) – Nový Pamätník slovenského vysťahovalectva, ktorý má stáť v Bratislave do dvoch rokov a špeciálne vysielanie Slovenskej televízie pre Slovákov v zahraničí od júna 2010 dnes schválila vláda. V koncepcii štátnej politiky starostlivosti o Slovákoch v zahraničí sa zaviazala pravidelne podporovať krajanov cez grantové projekty 40 miliónmi korún (1,33 mil. €) ročne a Slovákov v Maďarsku troma miliónmi korún (99 582 €). Tieto sumy sú rovnaké ako v posledných rokoch.

Do konca roka 2011 by tiež mala na Bratislavskom hrade vzniknúť expozícia dejín vysťahovalectva a života zahraničných Slovákov.

Vláda očakáva, že odchod ľudí do zahraničia bude pokračovať. Dnes, najmä za prácou, odchádza okolo 15 000 Slovákov ročne.

[palo]

Modernizácia SNG za takmer 872 miliónov korún
Rekonštrukcia, modernizácia a dostavba bratislavského areálu národnej galérie sa pôvodne mala začať už vlani, je nevyhnutná pre kritický stav jej budov

13. septembra 2008 (SITA) – Plán zrekonštruovať sídlo Slovenskej národnej galérie (SNG) v Bratislave začína mať reálne kontúry. Ministerstvo kultúry 8. septembra zverejnilo v európskom vestníku verejného obstarávania predbežné oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania na dodávateľa rekonštrukčných prác, modernizácie a dostavby galérie v predpokladanej celkovej výške 871 948 000 korún bez DPH (28 943 371 €). Projekt obnovy sídla SNG je rozdelených na štyri etapy: premostenie, Vodné kasárne, nový depozitár galérie, jej administratívnu budovu a nové expozície. Okrem čiastočnej alebo úplnej rekonštrukcie, prípadne dostavby alebo prestavby existujúcich objektov SNG nachádzajúcich sa v centre hlavného mesta, na Rázusovom nábreží a uliciach Riečna či Paulínyho, by sa v rámci obnovy sídla SNG mali postaviť dve nové budovy – centrálny depozitár a viacúčelová hala. Rekonštrukcia, modernizácia a dostavba bratislavského areálu národnej galérie sa pôvodne mala začať už vlani. Je nevyhnutná pre kritický stav budov galérie.

Prioritou rekonštrukcie je dosiahnuť európsky štandard pre vystavovanie umeleckých diel, ktorý by zodpovedal svetovému trendu. V galérii by sa mali zabezpečiť nové expozície, moderné podmienky pre vystavovanie a uskladňovanie umeleckých diel, stabilná vlhkosť a teplota. Budova SNG je totiž po vyše 20 rokoch používania technicky nevyhovujúca. V roku 2001 galéria pre havarijný stav zatvorila Premostenie, ktoré tvorilo významnú časť jeho výstavných priestorov. Odborná aj laická verejnosť po jeho zatvorení dlho diskutovala o tom, či ho zachovať, alebo zbúrať. Celkovú rekonštrukciu SNG začali plánovať v roku 2001, za čias ministra Milana Kňažka a v roku 2002 ju schválila vláda. Za 430 miliónov korún ( 14 273 385 €) sa mala uskutočniť v rokoch 2003-2009.

Rekonštrukcia SNG sa pôvodne mala začať vlani, neskôr sa termín posunul na marec tohto roka. Realizácia stavby sa pôvodne plánovala na štyri etapy – rekonštrukcia a obnova premostenia, rekonštrukcia a prestavba Vodných kasární, výstavba nového objektu depozitára a rekonštrukcia administratívnej budovy, prestavba a nadstavba knižnice, prestavba priestoru dnešného amfiteátra. Spomínané etapy boli aj v návrhu projektu Rekonštrukcie, modernizácie a dostavby areálu SNG v Bratislave, ktorý vláda schválila v marci 2007. V júli 2007 sekcia ekonomiky MK SR rozhodla, že rekonštrukciu budú tvoriť dve stavby, 1. stavba – I. a II. etapa: Premostenie, Vodné Kasárne a 2. stavba – III. a IV. etapa: Depozitár, Administratívna budova. SNG požiadalo MK SR o prípravu tendrovej dokumentácie na 1. stavbu, ktorú ateliér Architekti B.K.P.Š dokončili a odovzdali do stanoveného termínu, do konca septembra 2007. Podľa SNG však v decembri 2007 sekcia ekonomiky MK SR rozhodla o spojení oboch stavieb do jednej. Preto museli dopracovať tendrovú dokumentáciu aj na 2. stavbu, aby sa rekonštrukcia a prestavba SNG, teda všetky štyri etapy, uskutočnili ako jedna stavba cez jedno verejné obstarávanie.

[palo]

Radnica chystá pre žiakov učebnicu mestských dejín

13. septembra 2008 (SITA) – Školáci v banskobystrických základných školách by sa podľa zámeru tamojšej samosprávy mali učiť aj o histórii svojho mesta. Magistrát preto pripravuje učebnú pomôcku mestských dejín. „Jej cieľom má byť posilnenie lokálpatriotizmu a hrdosti na naše mesto,” uvádzajú úradníci z odboru školstva na internetovej stránke mesta aj v radničných novinách vo výzve občanom, aby pripomienkovali projekt tvorby plánovanej učebnej pomôcky.

Projekt je zverejnený na internetovej stránke mesta v sekcii občan-školstvo, záujemcovia si ho môžu preštudovať aj v klientskom centre mestského úradu. Jeho autorkou je Slavomíra Očenášová-Štrbová z Ústavu vedy a výskumu Univerzity Mateja Bela. „Cieľom projektu je vytvoriť publikáciu/publikácie, ktoré podporia v deťoch jemné vnímanie prostredia, v ktorom žijú, vzbudia v nich zvedavosť dozvedieť sa o svojom meste viac, podporia v nich neformálny vzťah k nemu. Takto môže publikácia osloviť nielen banskobystrických žiakov, ale aj ich rodičov, ktorí neprichádzajú každodenne do styku s odbornými publikáciami o Banskej Bystrici,“ píše Očenášová-Štrbová v projekte. Publikácia by podľa nej mala mať formu pútavej knižky s mapami, grafmi, časovými priamkami a množstvom farebných obrázkov. Odborný text upravený pre detského čitateľa má byť tiež doplnený ukážkami z beletristickej tvorby o Banskej Bystrici. Ako autorka v projekte pripomína, rozsah publikácie, na ktorej tvorbe sa bude podieľať takmer 30 odborníkov, a jej vizuálne stvárnenie budú závisieť od množstva finančných prostriedkov, ktoré mesto na ňu uvoľní.

Projekt tvorby publikácie – učebnej pomôcky mestských dejín Banskej Bystrice môžu občania pripomienkovať do 30. septembra.

[palo]

1. skolaudujú mi stavbu, keď použijem hlinené omietky – keďže ku nim nebudem mať certifikát?

2. nedržia sa v omietke rôzne chrobáky a iné zvieratká, príp. korene rastlín? aby mi po čase omietka nezakvitla. resp. ako túto flóru a faunu dostať z hliny ešte pred jej použitím. asi nebudem mať možnosť zohnať starú nepálenú tehlu.
Ad 1: V auguste-septembri 2008 som sa stretol (nemôžem povedať, že som skúsil, lebo som to len dozoroval…) so “sáčkovou” hlinenou omietkou od dvoch výrobcov. Pravdaže, s certifikátom. Na Slovensko ich bežne nedodávajú, lebo nie je odbyt, ale dá sa objednať. Cena je samozrejme adekvátna výrobe a doprave z Nemecka. Práca s nimi je pohodlná, stačí rozmiešať s odmeraným množstvom vody (o to pri výrobkoch tohto typu predsa ide…).
Mám vlastnoručné skúsenosti s omietkami z bežnej miestnej kopanej hliny a vo výsledku nevidím rozdiel.

Ad 2: Je celkom zábavné vidieť, že kým hlinená omietka schne, tak z nej sem-tam vyrastie nejaké stebielko trávy. Ale nie je to nič hromadné, veď na stavebné účely sa používa tzv. jalová hlina z hĺbky, nie ornica z povrchu. Korienky sú O.K., nejaká “vláknina” je v omietke nevyhnutná a bude jej treba pridať ešte viac.
A mimochodom, aj stará nepálená tehla bola kedysi “novou” hlinou v zemi.

[palo]

Výborný detail, tie žlto-čierne pruhy na kamennom pilieri…

[palo]

Fotky z Halica ma tusim aj uzivatel palo. Poziadam ho nech ich sem prida. Ak sa mu bude chciet scanovat ich. Boli sme tam asi pred piatimi-siestimi rokmi. Vtedy sa tam nerobilo nic. Ukecali sme mileho straznika a ten na spreviedol. Tusim ze v tomto zamku bol aj nejaky cas (a naposledy) aj psychiatricka liecebna.
Zalistoval som v mojej elektronickej pamäti a zistil, že sme tam boli v máji 2004. Prvýkrát som tam bol aj asi rok predtým, to som fotografoval viac. Vtedy bola ešte digitálne nerozvinutá doba, ale hádam aj tak nájdem nejaké použiteľné fotky.
Neskôr som zachytil v médiách nejaké pokusy VÚC-BB o predaj objektu, momentálne nie som celkom zorientovaný.

[palo]

Tá problematika je trošku zložitejšia ako si vy páni myslíte. Potom nechápem, ako môže niekto protestovať, keď Matej Ruttkay navrhne posunutie pamiatky o niekoľko metrov. Poznáte niekto napr. Abú Simbel?
Nerád by som túto diskusiu príliš rozširoval, aby sa nerozplynula do stratena, ale nedá mi sa neohlásiť: Poznám Abu Simbel, aj to, aký “experiment” podstúpil.

Boli “budovateľské” päťdesiate roky 20. storočia, keď sa mladá Egyptská republika podujala postaviť s pomocou Sovietskeho zväzu Asuánsku priehradu. Ekonomické a politické dôvody pre stavbu zatienili jej negatívne kultúrne a environmentálne vplyvy: buď ich nedocenili alebo sa nimi jednoducho nikto ani nezaoberal. Projekt podnietil medzinárodné úsilie na záchranu starovekých pamiatok, ktoré mali zostať “pochované” pod hladinou vodnej nádrže.
Súčasne so začiatkom stavebných prác v roku 1960 sa pod patronátom UNESCO rozbehli záchranné operácie. Realizovali sa záchranné výskumy a 24 najvýznamnejších pamiatok bolo presunutých na nové miesta. Z nich sú najznámejšie veľký a malý skalný chrám, ktoré dal postaviť faraón Ramesse II. Veľký v lokalite neskôr známej ako Abu Simbel. Dva menšie chrámy skončili až v ďalekom zahraničí – jeden v Madride a druhý v New Yorku.
V rokoch 1964-1968 obidva chrámy z Abu Simbel-u obkopali, rozrezali na obrovské bloky (s hmotnosťou v priemere 20 ton, maximálne 30 ton), presunuli a opäť poskladali 65 metrov vyššie a 200 m ďalej a nakoniec prikryli umelými pahorkami. Premiestnenie chrámov stálo približne 40 miliónov US dolárov.

Predpokladám, že práve táto “egyptská” skúsenosť je v pozadí formulácie z Benátskej charty, citovanej v niektorom predchádzajúcom diskusnom príspevku. Pridávam originálne anglické znenie príslušného článku, aby sme sa prípadne neťahali o slovíčka:

Article 7. A monument is inseparable from the history to which it bears witness and from the setting in which it occurs. The moving of all or part of a monument cannot be allowed except where the safeguarding of that monument demands it or where it is justified by national or international interest of paramount importance.

P.S.: Dá sa považovať zámer postaviť hotel alebo garáže na určitom mieste za predmet mimoriadneho národného alebo medzinárodného záujmu?

P.S.2: Práve v týchto dňoch sa rozleteli na úrady žiadosti o premiestnenie nehnuteľnej národnej kultúrnej pamiatky – ruiny bývalého dominikánskeho kláštora v Banskej Štiavnici… Kvôli hotelu a jeho podzemnému parkingu, ako ináč.

[palo]

Kedysi v prvej polovici 90. rokov, keď ešte rozdávali “príspevky na obnovu pamiatok” vtedajšie Obvodné úrady, často sa – aspoň u nás – zvrhávali na “príspevky na ničenie pamiatok”. Škoda, že vtedy neboli digitálne fotoaparáty… Ale možno by som aj tak niečo vyhrabal.

[palo]

Mesto bude presadzovať zriadenie stavebnej polície

31. augusta 2008 (SITA) – Mesto Bratislava bude aj naďalej presadzovať zriadenie stavebnej polície. Pre agentúru SITA to dnes potvrdil námestník primátora Tomáš Korček. Reagoval tak na búranie budovy bývalej lisovne bakelitu v areáli Gumon v bratislavskom Ružinove bez búracieho povolenia, budova je okrem toho stále chráneným objektom, čo potvrdilo aj Ministerstvo kultúry SR. Konanie stavebníka označil Korček za “špekulatívny krok” na vyhnutie sa tomu, aby bola budova vyhlásená za kultúrnu pamiatku. “Otázka stavebnej polície je stále aktuálna,” povedal Korček.

Podľa Korčeka bude preto mesto aj naďalej vyvíjať tlak na Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja, aby zriadilo funkciu stavebnej polície. Vedenie mesta zároveň zvažuje, že návrh by predostrelo na vláde alebo presadzovalo cez poslancov v parlamente. Stavebná polícia by pritom podľa Korčeka mala mať právo vstúpiť na cudzí pozemok, právo odpojiť čiernu stavbu od vody a elektriny či pozastaviť, alebo úplne zastaviť nepovolené búranie alebo výstavbu čiernej stavby. V prípade, že stavebný úrad rozhodne o odstránení čiernej stavby a stavebník nariadenie nebude rešpektovať, stavebná polícia by mala mať právo budovu zbúrať. Náklady by si následne od stavebníka začal vymáhať štát. Hlavné mesto sa pritom v minulosti už opakovane vyjadrovalo k zriadeniu stavebnej polície, kladne sa vyjadrovalo aj Združenie miest a obcí Slovenska. Ministerstvo však predložené pripomienky mesta v legislatívnom procese označilo za neopodstatnené.

Budovy v areáli Gumon začali búrať pred predĺženým víkendom. Stavebný úrad v Ružinove však vydal investorovi búracie povolenie len na päť objektov v areáli, lisovňa ako najstaršia budova areálu, nachádzajúca sa pri Košickej ulici najbližšie k Mostu Apollo, však medzi nimi nie je. Budova však okrem toho stále požíva status chránenej budovy. Ministerstvo ju už v máji vyhlásilo za pamiatku, jeden z majiteľov sa však voči rozhodnutiu odvolal. Minister zobral na vedomie stanovisko rozkladovej komisie, v tejto veci stále prebieha konanie. Pokiaľ ale nebude právoplatné rozhodnutie, budova je stále chránená. Stavebník má však údajne posudok od statika, že daná budova je nebezpečná. Takýto scenár nie je jediný, stavebník takýmto posudkom argumentoval aj pri tohtoročnom búraní Kabla. Zbúrané budovy v areáli Gumon by mal nahradiť polyfunkčný komplex Klingerka. Komplex by mali tvoriť štyri bloky, výškovo je celá výstavba členená od trojpodlažného prevýšeného parteru až po 45-podlažnú budovu. Podľa stavebného zámeru sa tam počíta aj s vybudovaním 28-podlažného hotela.

[palo]

Mesto bude presadzovať zriadenie stavebnej polície

31. augusta 2008 (SITA) – Mesto Bratislava bude aj naďalej presadzovať zriadenie stavebnej polície. Pre agentúru SITA to dnes potvrdil námestník primátora Tomáš Korček. Reagoval tak na búranie budovy bývalej lisovne bakelitu v areáli Gumon v bratislavskom Ružinove bez búracieho povolenia, budova je okrem toho stále chráneným objektom, čo potvrdilo aj Ministerstvo kultúry SR. Konanie stavebníka označil Korček za “špekulatívny krok” na vyhnutie sa tomu, aby bola budova vyhlásená za kultúrnu pamiatku. “Otázka stavebnej polície je stále aktuálna,” povedal Korček.

Podľa Korčeka bude preto mesto aj naďalej vyvíjať tlak na Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja, aby zriadilo funkciu stavebnej polície. Vedenie mesta zároveň zvažuje, že návrh by predostrelo na vláde alebo presadzovalo cez poslancov v parlamente. Stavebná polícia by pritom podľa Korčeka mala mať právo vstúpiť na cudzí pozemok, právo odpojiť čiernu stavbu od vody a elektriny či pozastaviť, alebo úplne zastaviť nepovolené búranie alebo výstavbu čiernej stavby. V prípade, že stavebný úrad rozhodne o odstránení čiernej stavby a stavebník nariadenie nebude rešpektovať, stavebná polícia by mala mať právo budovu zbúrať. Náklady by si následne od stavebníka začal vymáhať štát. Hlavné mesto sa pritom v minulosti už opakovane vyjadrovalo k zriadeniu stavebnej polície, kladne sa vyjadrovalo aj Združenie miest a obcí Slovenska. Ministerstvo však predložené pripomienky mesta v legislatívnom procese označilo za neopodstatnené.

Budovy v areáli Gumon začali búrať pred predĺženým víkendom. Stavebný úrad v Ružinove však vydal investorovi búracie povolenie len na päť objektov v areáli, lisovňa ako najstaršia budova areálu, nachádzajúca sa pri Košickej ulici najbližšie k Mostu Apollo, však medzi nimi nie je. Budova však okrem toho stále požíva status chránenej budovy. Ministerstvo ju už v máji vyhlásilo za pamiatku, jeden z majiteľov sa však voči rozhodnutiu odvolal. Minister zobral na vedomie stanovisko rozkladovej komisie, v tejto veci stále prebieha konanie. Pokiaľ ale nebude právoplatné rozhodnutie, budova je stále chránená. Stavebník má však údajne posudok od statika, že daná budova je nebezpečná. Takýto scenár nie je jediný, stavebník takýmto posudkom argumentoval aj pri tohtoročnom búraní Kabla. Zbúrané budovy v areáli Gumon by mal nahradiť polyfunkčný komplex Klingerka. Komplex by mali tvoriť štyri bloky, výškovo je celá výstavba členená od trojpodlažného prevýšeného parteru až po 45-podlažnú budovu. Podľa stavebného zámeru sa tam počíta aj s vybudovaním 28-podlažného hotela.