palo
Forum Replies Created
-
Príklad rekonštrukcie a zateplenia staršieho domu: Hlinený dom s novátorským prístupom, 03.12.2012
-
POPRAD: Mobiliár z hrobky germánskeho kniežaťa je už na Slovensku
V hrobke „slovenského Tutanchamona“ zo 4. – 5. storočia nášho letopočtu bol napríklad stolček, ležadlo, stôl a katafalk, na ktorom bol nebožtík uložený.23. januára 2013 (SITA) – Mobiliár z hrobky germánskeho kniežaťa z Popradu je už na Slovensku. Predmety staré 1600 rokov niekoľko rokov reštaurovali a konzervovali odborníci v laboratóriách v nemeckom Schleswigu. Verejnosť ich bude môcť vidieť na výstave v Podtatranskom múzeu v Poprade, ktorá bude zrejme v júni. „Mobiliár hrobky je už celý na Slovensku – stôl, nádoby, stoličky, drevené lopaty, celý rad textílií a podobne. Myslím, že keď všetko dobre pôjde, tak niekedy v júni by mohla byť otvorená výstava najskôr v Poprade a potom niekedy na jeseň buď v Nitre, alebo v Bratislave,“ informoval riaditeľ Archeologického ústavu SAV v Nitre Matej Ruttkay. Nosnú časť výstavy budú tvoriť kusy tisového nábytku, ktorým bola hrobka zariadená pre posmrtný život kniežaťa. V hrobke „slovenského Tutanchamona“ zo 4. – 5. storočia nášho letopočtu bol napríklad stolček, ležadlo, stôl a katafalk, na ktorom bol nebožtík uložený. Perličkou výstavy bude dosková spoločenská hra so štvorcovými políčkami. „Z jednej strany drevenej dosky sa hrala hra podobná dnešnej Dáme, z druhej strany Mlyn,“ vysvetlil archeológ Karol Pieta, ktorý výskum v Poprade viedol. Ako ďalej dodal, namiesto figúrok používali dávni obyvatelia Podtatranského regiónu sklené hracie kamene bielej atmavozelenej farby.
Zvyšná časť nálezov sa bude na Slovensko vracať postupne, projekt konzervácie je naplánovaný až do roku 2016. Predmety z drahých kovov sa nezachovali, pretože hrobku vykradli ešte súčasníci pochovaného kniežaťa. Zanechali len to, čo nevedeli speňažiť alebo nenašli. Práve organické zvyšky ako kosti, drevá, látky, orechy a podobne však archeológom veľmi dobre poskytujú obraz o kniežati a jeho dobe. Medzinárodný tím odborníkov detailne skúma pod mikroskopmi každú jednu časť inventáru hrobky, ktorú potom dokumentuje a konzervuje. Slovensko nemá na špeciálne analýzy ani na konzervačné práce potrebné vybavenie. Rovnako aj drvivú väčšinu financií poskytla nemecká strana. Pomocou rôznych analýz vedia vedci zo zvyškov kostry zistiť, odkiaľ nebožtík pochádzal, v akom veku zomrel, čo jedol, či bol podvyživený alebo akými chorobami trpel. Prvá analýza DNA ukázala, že muž pochádzal z územia východne od dnešného Slovenska. „Možno z územia dnešnej Ukrajiny alebo dokonca niekde až po Ural. Ale to bola prvá analýza DNA, ktorej zatiaľ ešte nie úplne veríme a chceme si ju nechať potvrdiť. Neradi sa uspokojíme len s jednou analýzou DNA, pretože nemusí byť presná,“ podotkol Ruttkay.
Je zrejmé, že Germán zomrel 20- až 25-ročný, no jeho konkrétne fyzické vlastnosti spresní analýza, na ktorej pracujú odborníci v nemeckom Göttingene. Podľa izotopového rozboru jeho strava pozostávala prevažne z baranieho a kozľacieho mäsa, menej jedol hovädzie a veľmi málo bravčové. Pomerne veľa jedol aj zeleninu. Stronciové analýzy zubov robia v Dánsku a USA. Zatiaľ nie je spravená dendrochronologická analýza drevených trámov hrobky. „Je to červený smrek a na ten doteraz nie sú krivky (rad letokruhov včasovej postupnosti, pozn. SITA) dostatočne vypracované, ale verím, že príde ten čas a potom budeme vedieť povedať presný rok, kedy bola hrobka vybudovaná,“ povedal Ruttkay. Archeológovia chcú, aby nález našiel svoje stále miesto buď priamo v Poprade, alebo v mestskej časti Matejovce, kde sa hrobka našla. „My stále dúfame, že sa nájdu nejaké zdroje, aby sa postavil nový pavilón, ktorý by si tento nález naozaj zaslúžil,“ zdôraznil Ruttkay. Ak sa financie nenájdu, zostanú predmety z hrobky v Podtatranskom múzeu v Poprade, ktorého priestory sa majú upraviť pre potreby tohto významného nálezu. -
Vedci hovoria o človeku, ktorý stoloval ako Riman, matku mal nomádku a vyrastal v stepi. Viac noviniek prezradil archeológ a vedúci výskumu v Matejovciach Karol Pieta, ktorý sa len nedávno vrátil z Nemecka, kde hrobku konzervuje tím špecialistov z celého sveta.
Čítajte viac v článku Andrej Baráta “Pieta: Veľmož mal nomádske gény a rímske zvyky” z 24.12.2012 na spravy.pravda.sk.
-
Příjmy fotbalistů kdekdo kritizuje, protože fotbalu přece rozumí každý. Příjmy umělců kritizuje málokdo, protože výtvarnem se zabývá neskonale méně lidí. Laická veřejnost pak přiznává, že umění nerozumí vůbec (na rozdíl od fotbalu), a ochotně mu propůjčuje jakousi snobskou svatozář. Umělci, galeristé, kurátoři či kritici ji samozřejmě rádi přijímají.
Čítajte viac v článku Pavla Kovářa “Jsou výtvarní umělci šampióny drzosti?” z 18. 3. 2008 na http://www.reflex.cz.
-
“Ako je možné, že vládny hotel Bôrik a budovu rozhlasu v najtuhšej normalizácii navrhoval architekt vylúčený zo strany? … Téza, že za komunizmu bolo všetko zakázané, na toto dobrú odpoveď nedáva.”
Čítajte viac v rozhovore Miloša Krekoviča s filozofom Fedorom Blaščákom “Filozof Fedor Blaščák: Normalizácia sa ešte neskončila” z 15. 11. 2012 na http://www.sme.sk.
-
Sedem slovenských výnimočných architektonických diel 20. storočia, ktorých vznik a formu ovplyvnili totalitné režimy, predstavuje výstava Moderné a/alebo totalitné v slovenskej architektúre 20. storočia, ktorú otvorili v budove Ústavu stavebníctva a architektúry (ÚSTARCH) Slovenskej akadémie vied (SAV) v Bratislave.
-
Transformácia kostola v holandskej obci Haarlo na rodinný dom, 2012: God’s Loftstory
-
Bratislava was, with the west just across the Danube, something of an advert for outlandish Soviet-era design. Climb up Slavín Hill (topped with a 39m-high obelisk remembering Slovakia’s ‘liberation’ by Soviet troops in 1945). From here you can, without hallucinating, look down on an immense upside-down pyramid (to the east) and what appears to be a flying saucer suspended over the Danube. The former is the wacky Slovak Radio building, the latter the love-it-or-hate-it UFO – a spaceship-like construction above the Novy Most (New Bridge) dating from 1972. You can eat at the UFO’s upmarket, 80m-high restaurant or climb above for more bird’s-eye views, including south to Petržalka: Eastern Europe’s largest Communist housing development.
For further forays into Bratislava’s brutalism, contact Authentic Slovakia who specialise in Soviet-era sightseeing tours.
Read more: http://www.lonelyplanet.com
-
Našiel som takéto pekné vyobrazenie terčíkového zasklenia:
Matthias GRÜNEWALD: Isenheimský oltár (asi 1515)
Sv. Anton (detail)
Olej na dreve
Musée d’Unterlinden, Colmar
-
Na mieste kaštieľa si prví Bossányiovci postavili svoje románske sídlo (vežovú kúriu), ktorej zvyšky sa nachádzajú v pivnici západného krídla. Turecké nebezpečenstvo prinútilo Bossányiovcov prestavať pôvodné sídlo na veľký ranorenesančný opevnený kaštieľ, s jeho stavbou sa začalo v roku 1550. Na začiatku 18. storočia bol barokovo upravovaný a stalo sa z neho skutočné veľkopanské sídlo.
Šimon Bossányi kaštieľ roku 1857 predal firme Adolf Schmitt a spol. ú.s. Schmitt dal starú budovu značne prestavať, vymenil okná, zbúral ohradový múr dvora s vežou. Stavba sa pôvodne využívala na skladovanie zásob surovej kože a rybieho sadla. Po roku 1890 firma A. Schmitt a spol. ú.s. kaštieľ upravila na byty správcov a úradníkov veľkostatku.
Zdroj: Vedeli ste o kaštieli v Bošanoch? (25. 10. 2012)
-
Ďalšie čítanie o historickom okennom skle a zasklievaní:
Sklo na okna a dveře, druhy skel
Výroba plochého skla ve světě a v českých zemích
-
Príbeh moravianskeho kaštieľa od Miloša Mareka z o.z. Comitatus
-
[quote]Modrotlač poznáme aj u nás, ale rodinná manufaktúra Koó v dedinke Steinberg – Dörfl sa môže popýšiť tým, že produkuje jej netradičnú obojstrannú verziu zaradenú medzi pamiatky rakúskeho kultúrneho dedičstva. Dielnička je zrejme posledná svojho druhu v Európe. „Je to naša tradícia, kedysi, mala každá rodina závesy, prestieranie, bežný či slávnostný odev z modrotlače,“ hovorí Anton Koó, posledný majster farbiar v regióne. „Nám sa podarilo udržať a šíriť túto tradíciu ďalej. Modrotlač vyrábame už od roku 1921, podľa pôvodných receptúr a s nástrojmi starými aj 200 rokov.“ Moderná doba si však vyžaduje inovatívne prístupy, a tým sa ani tu nebránia. Spolupracujú s mladými módnymi návrhármi a tak sú ich produkty bežne nositeľné.[/quote]
Z článku Prokopa Slováčka “Na hrade v Lockenhause prespíte ako rytier s netopiermi nad hlavou” z 11. 9. 2012 na cestovanie.sme.sk.
-
Kuzmányho ulica a Štadlerovo nábrežie by mohli v budúcnosti zmeniť svoju terajšiu podobu. Počíta s tým návrh zmien a doplnkov územného plánu centrálnej mestskej zóny, ktorý prešiel verejným prerokovaním. Práve na ňom otvorili odborníci i laická verejnosť viaceré problémy, na ktoré by mohol návrh pri svojom schvaľovaní v zastupiteľstve naraziť. Je to napríklad inundačné pásmo Hrona, ktoré môže skomplikovať výstavbu podzemných garáží, či nedostatočne zohľadnená skutočnosť, že zmeny sa dotýkajú priestoru, ktorý je súčasťou mestskej pamiatkovej rezervácie. Obyvatelia mesta sú na priestor v okolí Huštáku citliví a aj v minulosti opakovane kritizovali nevhodnú modernú zástavbu, ktorá nástup do starého mesta nenávratne poškodila.
Čítajte viac v článku Kvety Fajčíkovej “Okolie Huštáka čakajú plány ďalšej výstavby” z 15. 9. 2012 na bystrica.sme.sk.
-
Žofia Bosniaková sa tri roky po spálení tela vracia na hrad Strečno
Článok Ľuba Bechného zo 4. 4. 2012 na zilina.sme.sk.