palo
Forum Replies Created
-
Kety, vyzerá to, že s firmou je ťažká komunikácia, ale aj tak by si sa mohla pokúsiť zistiť, čo do tých múrov natlačili. Nielen kvôli mojej zvedavosti, ale aj kvôli sebe, aby si to vedela v budúcnosti, keď sa bude zase niečo robiť – lebo tú látku (chce sa mi napísať “sajrajt”) už z múrov nikto nedostane von…
-
V hradnej katedrále našli maltu asi z Pribinovho kostola
22. júla 2008 (SITA) – Kusy malty, ktoré pravdepodobne pochádzajú z obdobia Veľkej Moravy, našli archeológovia pri výskume v Katedrále svätého Emeráma na Nitrianskom hrade. Mohlo by ísť o stopy po prvom kresťanskom kostole na našom území, ktorý dal podľa písomných prameňov v roku 833 postaviť knieža Pribina. Konkrétne dôkazy však zatiaľ chýbajú. Archeológovia zároveň prišli na to, že katedrálu v 12.-13. storočí prestavali a je tu riziko, že pri prestavbe mohli pozostatky staršieho veľkomoravského kostola odstrániť.
„V každom prípade je veľmi pravdepodobné, že veľkomoravský kostol stál na tomto mieste. Svedčia o tom kusy malty, ktoré sú veľmi podobné tým, ktoré sme našli v násype veľkomoravského valu na hrade,“ povedal pre agentúru SITA vedúci výskumu Peter Bednár z Archeologického ústavu SAV v Nitre. Podľa neho, kým nie je preskúmaná celá katedrála, šanca nájsť Pribinov kostol stále zostáva.
Výskum takéhoto rozsahu sa v hradnej katedrále robí po prvý raz. Začal sa vo februári a trvať by mal ešte zhruba dva týždne. V západnej časti Dolného kostola našli doteraz archeológovia trinásť stredovekých hrobov z 13. až 17. storočia. Zaujímavým nálezom bola kostra nedonoseného novorodenca, ktorá bola pochovaná v drevenej rakve, rovnako ako ostatné telá. Ďalšie hroby teraz archeológovia nachádzajú aj pri výskume vo východnej časti Dolného kostola. V stredoveku bolo zvykom pochovávať v kostoloch privilegovaných ľudí, čiže najmä šľachtu, duchovenstvo, prípadne významných mešťanov.
Pôvodný Dolný kostol pochádza z 11.-12. storočia, Kaplnku svätého Emeráma pristavali na prelome 12. a 13. storočia. Archeológovia teraz odkryli murivá, ktoré pochádzajú práve z tohto obdobia predĺženia kostola. „Bola to honosná sakrálna stavba, zodpovedajúca funkcii biskupského kostola, o čom svedčia úlomky mramoru a zlomky stavebných prvkov z dovezeného kameňa. Podlahu tvorila zasekaná skala,“ uviedol Bednár. Výskum tiež ukázal, že Dolný kostol predelili na kaplnku a dnešný kostol až dodatočne v 16. storočí. Podľa riaditeľa Archeologického ústavu SAV v Nitre Mateja Ruttkaya sa objavené staré múry budú dať prezentovať aj verejnosti.
-
Z hľadiska budúcej reverzibility je “papundeklový” LIDL s minimálnymi základmi a parkoviskom určite “menším zlom” voči archeologickému potenciálu miesta ako hotel s dvoma podzemnými podlažiami… Črtá sa nejaký “verejný tlak” voči hotelu?
-
Z reportáže Levickej televízie:
A. Slažanská, redaktorka: “Nepredpokladali, že práve v týchto priestoroch nájdu pôvodné mestské hradby.”
Marcus Comotti, vedúci archeologického výskumu: “Lebo bolo predpokladané, že tie hradby by boli trošku posunuté dovnútra.”
Doc. PhDr. Jozef Hoššo, CSc., vedúci Katedry archeológie, UK Bratislava: “Prakticky hovorí o histórii samotného vývoja mesta, hlavne teda jeho protitureckého opevnenia, ktoré tuná bolo. Čiže máme tu chytený konkrétne vlastne priebeh hradieb, v tomto prípade palisády, potom samotnej bašty, ktorá k tomu bola pristavaná. Čiže vlastne máme chytenú hranicu mesta.”
Doc. PhDr. Jozef Hoššo, CSc., vedúci Katedry archeológie, UK Bratislava: “Pri komplexnom odkryve plochy potom odkryjeme aj samotnú baštu kamennú.”
A. Slažanská, redaktorka: “Podľa archeológov dôjde k odkrytiu celej bašty, ktorá by mala mať približne 10 x 10 metrov.”
Doc. PhDr. Jozef Hoššo, CSc., vedúci Katedry archeológie, UK Bratislava: “Záleží potom od investora, akým spôsobom to bude schopný zaprezentovať alebo zakomponovať do celkovej stavby.”
Ing. Peter Adamec, projektmanažér, ADATO, s. r. o.: “Po zdokumentovaní archeológmi bude bašta odstránená, nakoľko sa nachádza v stavebnej jame, ktorá musí byť utesnená voči podzemnej vode, keďže sú tam dve podzemné podlažia. Takže my budeme nútení tú baštu pri stavebných prácach rozobrať.”
-
S tou omietkou na baste: ona tam bola aj stara omietka v rozmedzii okrovej- oranzova. Prikladam foto z 2004….. Tak inokedy, este stale ma to registruje ako neregistrovaneho.
Veľmi oceňujem tie fotky predchádzajúceho stavu. Máš dojem, že nová omietka je taká istá? Resp. “taká istá, ale lepšia”? -
… Aj keď mi nedá opýtať sa ten piesok tam drží vlahu, alebo akú tam má funkciu?
Piesok má funkciu plniva. V hlinenej malte, vo vápennej malte, aj v cementovej malte. Bez plniva alebo s malým množstvom plniva vysychajúca malta rozpraská. Tak ako napísal Harp. Plnivo tiež dodáva malte objem. -
… Dostali sme nejaké peniaze, ale bolo ich treba minuť na sanačné omietky.Predtým však bolo treba vlhkosť zastaviť podrezanie nepripadalo do úvahy pre obrovské náklady.tak sme to riešili injektážou(firma .rRobilo sa to v stisnených termínoch v novembri. Omietka bola vysekaná nad vlhký pás, nahodená sanačná omietka.Keďže vetranie v zime nebolo možné, čakala som ,že to leto vyrieši.Ale nevyriešilo.Dodnes sme nedali vápennú omietku, aby sa to vysu3ilo.Zvonku sme obili omietku ,krasne tam svieti a vysušuje slnko.ALe zvnútra je stále nad rozhraním vlhká mapa.Za deň “nazbieram” Ceresitom pol deci vody.
Sanačná omietka vlhkosť z muriva neodstráni, iba ju skryje (na istý čas). Ak je vody v murive veľa, môže ju “vytlačiť” vyššie. To sa asi stalo vo vašej chalupe, preto tie vlhké mapy nad sanačnou omietkou.
Správne ste uvažovali, že treba v prvom rade obmedziť prístup vody do muriva. Akú injektáž tam firma aplikovala? -
Po prvý raz sprístupnia podzemné priestory radnice
Stane sa tak počas výstavy 800 rokov od prvej písomnej zmienky o zemi Žiliňany20. júla 2008 (SITA) – Žilinská radnica po prvýkrát sprístupní pre verejnosť svoje podzemné priestory. Stane sa tak počas výstavy 800 rokov od prvej písomnej zmienky o zemi Žiliňany, ktorá ponúkne návštevníkom retrospektívny pohľad na základné etapy vývoja Žiliny od roku 1208 až do roku 1945. Žilina je podľa jej primátora Ivana Harmana jedno z historicky najvýznamnejších miest Slovenska a jeho minulosť nesie bohaté kultúrne dedičstvo.
“Výstava umožní podeliť sa o toto dedičstvo so všetkými obyvateľmi mesta Žilina a jeho návštevníkmi. Zároveň je to jeden z vrcholov osláv 800. výročia prvej písomnej zmienky,“ uviedol Harman. Tematicky je rozdelená na päť základných častí. Prvá, archeologická, prezentuje obdobie pred vznikom písma a vystavená bude najmä keramika. Podľa slov jej autora Mariána Mrvu bude zrejme práve táto časť pre návštevníkov najviac atraktívna. “Okrem sekeriek, nádob a iných artefaktov zahŕňa aj model Žiliny v stredoveku, ktorý sa už dlhší čas nevystavoval,“ podotkol Mrva.
Ďalšia, takzvaná listinná časť, vo fotografickej podobe dokumentuje všetky významné listiny. Čestné miesto bude patriť listine z roku 1208, kde sa nachádza historicky vôbec prvá zmienka o regióne Žiliny. Originál listiny sa nachádza v Maďarskom krajinskom archíve v Budapešti. Okrem iných dokumentov bude vystavená aj kópia Žilinskej knihy z rokov 1378 až 1544, ktorá obsahuje 149 popísaných listov a je rukopisnou pamiatkou viazanou v koženej väzbe z 15. storočia. Od roku 1988 je vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku. Historickej časti výstavy bude dominovať model starého mesta s valmi. Nebude chýbať prezentácia cechov, ktoré mali v Žiline istú dobu dominantné postavenie.
Štvrtá časť, takzvaná novodobá, bude obsahovať popis udalostí spojených s rozvojom mesta od 19. storočia. Návštevníci sa budú môcť oboznámiť s históriou železníc a rozvojom priemyselných objektov – súkenky, celulózky, chemičky či zápalkárne. Záverečná časť expozície mapuje prudký ekonomický, politický, spoločenský a kultúrny rozvoj Žiliny po prvej svetovej vojne.
Vernisáž sa uskutoční 23. júla o 17:00, prístupná bude každý pracovný deň od 12:00 do 17:00. Organizuje ju Mesto Žilina v spolupráci so Žilinským samosprávnym krajom, Považským múzeom v Žiline a Občianskym združením Castelan.
-
Pre úplnosť témy dokladám jednu staršiu agentúrnu správu:
Zbúrali starú faru, mesto to začne prešetrovať
16. júla 2008 (SITA) – Centrum Žiliny vyzerá v súčasnosti ako po zemetrasení. Výstavbe obchodného centra za približne 1,2 miliardy korún (39,83 milióna €) padli za obeť budovy na Farských schodoch, zbúrali dokonca aj objekt starej fary. Vedenie mesta, majiteľ – rímsko-katolícka cirkev i investor na začiatku júla prezentovali, že objekt sa postupne rozoberie a nanovo poskladá. Starú faru totiž ministerstvo kultúry proti vôli jej vlastníka, rímskokatolíckej cirkvi, vyhlásilo za národnú kultúrnu pamiatku. “Otázka znie, či stavebník dodržal všetky podmienky stavebného povolenia,” povedal na tlačovej besede žilinský primátor Ivan Harman. Do budovy sa totiž opreli bagre a nezostalo po nej nič. Ešte dnes by to malo mesto začať prešetrovať. Ako ďalej informoval, mesto vydalo stavebné povolenie na rekonštrukciu fary formou úplnej prestavby, jednou z jeho zásadných podmienok bol však zákaz jej asanácie. “V podmienkach bolo postupné rozobratie fary, zadokumentovanie, uskladnenie rozobraných segmentov v depozite, následné dovezenie nazad a poskladanie fary do pôvodného tvaru,” spresnil šéf žilinskej radnice.
Investor, ktorým je Slovenská investičná a realitná spoločnosť, a. s., cez svoju hovorkyňu Ivanu Strelcovú uviedol, že práce sa vykonali v súlade so stavebným povolením. “My sme si objednali u dodávateľa vykonanie prác v zmysle stavebného povolenia, ktoré vydalo mesto,” konštatoval generálny vikár Žilinskej diecézy Ladislav Stromček. Neskúmali však, ako sa to udialo. “To je už vec dodávateľskej firmy, viem, že tam bol odborný dozor, súdny znalec, odborníci, ktorí mali na to dohliadnuť, takže ja som sa už potom o to nestaral,” reagoval Stromček. Ak sa stavebné povolenie nedodržalo, stavebný úrad mesta bude postupovať podľa zákona. “Bude vykonaný štátny stavebný dohľad aj s následnými sankciami,” dodal Harman.
Obchodné centrum na Farských schodoch so štyrmi podzemnými a tromi nadzemnými podlažiami by mali otvoriť na jar v roku 2010. Výstavbe predchádza archeologický výskum, pri ktorom objavili základy veže, možno aj Žilinského hradu.
-
Vercajch centrum zatiaľ pokutu zaplatiť nemusí
Krajský stavebný úrad v Bratislave zrušil rozhodnutie stavebného úradu v Devíne17. júla 2008 (SITA) – Zvolenská spoločnosť Vercajch centrum zatiaľ nemusí zaplatiť pokutu päť miliónov korún (165 969 €). Tú jej vyrubil stavebný úrad v bratislavskom Devíne za údajné protizákonné práce na renesančnom kaštieli na rohu Kremeľskej a Lomnickej ulice. Stavebník sa voči pokute odvolal. Pre agentúru SITA to potvrdila vedúca odboru stavebného poriadku a štátneho stavebného dohľadu Krajského stavebného úradu (KSÚ) v Bratislave Daniela Dolinayová. KSÚ totiž zrušil rozhodnutie mestskej časti a celú vec vrátil na nové prerokovanie. “Úrad zistil, že stavebný úrad v Devíne nedostatočne zistil skutkový stav veci a uloženie pokuty na hornej hranici zákonnej sadzby nedostatočne odôvodnil,” vysvetlila Dolinayová. Devínsky úrad je preto povinný opätovne celú záležitosť prerokovať.
Vedúci stavebného úradu v Devíne Eduard Maťašovský potvrdil, že rozhodnutie KSÚ už dostali. “Krajský stavebný úrad však konštatoval iba formálne chyby. Zároveň ale potvrdil, že sa priestupok stal,” povedal Maťašovský. Stavebný úrad už podľa neho začal nový proces, počas ktorého chce všetky svoje tvrdenia z predchádzajúceho rozhodnutia zdokumentovať a podrobnejšie odôvodniť výšku udelenej pokuty. “Obec bude v procese pokračovať, veď z kultúrnej pamiatky zostali len dve steny, ktoré s pamiatkou nemajú nič spoločné,” povedal Maťašovský.
Konateľ spoločnosti Peter Vittek je presvedčený, že celé konanie vyplývalo zo zaujatosti určitých osôb v mestskej časti voči spoločnosti a nemalo nič spoločné s kultúrnou pamiatkou. “Ako sme od samého začiatku tvrdili, že postupujeme v rámci zákona, bolo potvrdené,” povedal Vittek. Zároveň vyhlásil, že je hrdý na to, ako konal, pretože v opačnom prípade by nebolo z pamiatky čo zachraňovať. Zdôraznil, že zo stavby zostalo všetko, čo malo byť zachované a staticky zabezpečené. Tento týždeň sa skončil mesačný reštaurátorský prieskum, na ktorý dozeral podľa neho aj pamiatkový úrad. Začínajú sa reštaurátorské práce, ktoré by mali trvať do konca septembra. Do obnovy 600 rokov starej pamiatky investovala spoločnosť zatiaľ štyri milióny korún (132 775 €), projekt počíta s nákladmi 15 miliónov korún (497 908 €).
Na spoločnosť Vercajch centrum koncom minulého roka podalo Ministerstvo kultúrny SR trestné oznámenie. Podľa Sone Čermákovej Uličnej z tlačového referátu MK nepozná ešte ministerstvo výsledok vyšetrovania. Záležitosť rieši Úrad kriminálnej a justičnej polície v Dúbravke. Podľa MK spoločnosť zbúrala podstatnú nadzemnú časť stavby ako aj mnohé konštrukcie nad rámec odsúhlasený Krajským pamiatkovým úradom Bratislava. Nezabezpečila ani archeologický výskum napriek tomu, že v bezprostrednej blízkosti sa v minulosti našli pozostatky veľkomoravského pohrebiska z 9. storočia, cintorína z 13. až 18. storočia či základov architektúry a kultúrnych vrstiev z 13. až 15. storočia.
-
Opravujú vežu 800-ročného kostola, ktorú zrútil blesk
17. júla 2008 (SITA) – V Pastovciach v okrese Levice sa dnes začala oprava veže 800-ročného kostola Reformovanej kresťanskej cirkvi, ktorú zrútil guľový blesk počas nočnej búrky začiatkom júla. Škodu na veži odhadli na päť miliónov korún (166-tisíc €), ďalších desať miliónov korún (332-tisíc €) tvorí škoda na zničenom historickom organe. „Guľový blesk udrel o druhej v noci 4. júla, bol to veľký rachot, ktorý počuli ešte aj v susednej dedine. Ožiaril celé okolie, stopy po horení však neboli,“ povedal pre agentúru SITA farár Andrej Bugár. Obrovské škody uvideli až ráno – veža spadla na strechu kostola a tá sa prepadla na 150-ročný organ. Tím odborníkov z Bratislavy má rozhodnúť, či sa bude dať z neho vôbec ešte niečo zachrániť.
Keďže kostol z 12. storočia je národnou kultúrnou pamiatkou, na rekonštrukciu budú dohliadať pamiatkari. Bohoslužby sa dočasne slúžia v kultúrnom dome v obci. Farár odhaduje, že v kostole by sa mohli opäť konať koncom októbra, všetko však bude závisieť od rekonštrukčných prác. Na tie musia v prvom rade zohnať peniaze. „Časť nám preplatí poisťovňa, finančnú pomoc prisľúbili niektoré firmy a určite urobíme aj zbierku,“ povedal Bugár.
-
Ľubo,
odfotil som pre teba asi podobnú kachľovú pec:Podľa mojej príručnej knižnice (Václav Vlk: Kachlová kamna. Vytápění chat, chalup a venkovských domků. Grada Publishing 1997.) sa “kachle so strednou rímsou” stavali v období 1870 – 1935.
-
Nejako na teba všetci zabudli…
Pálené vápno sa dá získať buď priamo v hociktorej vápenke – kusové alebo práškové, alebo v nejakých “dobrých stavebninách” – práškové, vrecované. Doma sa pozriem, od akého výrobcu.
Odležané hasené vápno sa dá tiež kúpiť v stavebninách alebo vo “farboch-lakoch” v plastových kýblikoch pod názvom “maliarske vápno”, ale vyjde to dosť draho. Posledne som videl tuším 6 kg za 120 Sk.
Vápenná kaša by mala mať konzistenciu roztierateľného masla. Ak je redšia, dáš viac. S dodržaním presného pomeru miešania vápennej malty si príliš veľké starosti robiť nemusíš, treba sa riadiť aj citom.
-
Navrch príde keramická dlažba (práve zháňam dodávateľa ručnej terakotovej dlažby).
Sám som zvedavý, či u nás alebo v okolí takého nájdeš. Ja som videl na veľtrhoch len výrobcov zo vzdialenejšieho zahraničia. Najviac sa mi páčila produkcia nejakej francúzskej firmy. -
Čierny hrad prídu zachraňovať aj dobrovoľníci zo zahraničia
7. júla 2008 (SITA) – Zvyšky kamenného múru zrúcaniny Čierneho hradu, ktorý sa nachádza pri Zlatne, sa pokúsia v dňoch od 8. do 23. júla zachrániť dobrovoľníci zo Slovenska, Španielska i Veľkej Británie. V rokoch 2005 až 2007 uskutočnili archeologický výskum hradu a postupne zrekonštruovali jeho pôvodné múry. Toto leto budú práce pokračovať. Zahraničných dobrovoľníkov by mala prilákať aj možnosť dozvedieť sa viac o histórii hradu priamo na mieste či spanie v stanoch pri zrúcanine. Kamenný hrad z 13. a 14. storočia, ktorý leží na výbežku Tribečského pohoria vo výške 573 m n. m., je ukrytý v hlbokom lese pred zrakmi ľudí.