[palo]

SNM: Výstava Théby už len tri týždne
Výstavu Théby. Mesto bohov a faraónov videlo už takmer 30 000 návštevníkov

12. augusta 2008 (SITA) – Rekordne úspešná výstava Slovenského národného múzea-Historického múzea Théby. Mesto bohov a faraónov sa blíži ku koncu. Výstavu, ktorá je verejnosti sprístupnená v Slovenskom národnom múzeu vo Výstavnom pavilóne Podhradie od 5. apríla, videlo už takmer 30 000 návštevníkov (29 354). Tí, ktorí ešte chcú spoznať tajomstvá i každodenné príbehy jedného z egyptských politických a spoločenských centier, majú možnosť už len do 3. septembra. Slovenské národné múzeum pripravuje v deň derniéry špeciálne podujatie, na ktorom divadelno-kaskadérska spoločnosť Tostabur predstaví staroegyptské bojové umenie.

Spolu s výstavou sa končí i pravidelný cyklus prednášok českých egyptológov. Posledná prednáška, ktorá doplní prehliadku výstavy o informácie o aktuálnych výskumoch Českého egyptologického ústavu v Egypte, sa uskutoční v stredu o 15:00 v priestoroch Výstavného pavilónu Podhradie na Žižkovej ulici 16 v Bratislave. Prednášajúcim bude profesor Ladislav Bareš z Českého egyptologického ústavu Filozofickej fakulty Univerzity Karlovej v Prahe. Vstup na prednášku je voľný.

Výstava Théby. Mesto bohov a faraónov je zaujímavá nielen vzácnymi originálnymi zbierkovými predmetmi, ale aj svojou inštaláciou, sledujúcou chronologickú os vývoja Théb. Každá z miestností predstavuje jedno špecifické obdobie vývoja mesta. Priestory štylizované ako hrobky tvoria akýsi labyrint. Prechádzkou po výstave návštevník spoznáva tajomstvá starovekého Egypta a zároveň na vlastnej koži zažíva pocit v stiesnených priestoroch hrobky. Výstava prezentuje najvzácnejšie egyptologické zbierky z českých a slovenských múzeí, doplnené o exponáty z nemeckých múzeí. Klenotmi výstavy sú reliéfny blok s vyobrazením Nefertiti, pozlátená rakva nositeľa pečate Kenamona alebo originálne predmety z hrobiek slávnych faraónov. Výstavný projekt autorsky pripravili Pavel Onderka (Národní muzeum, Praha) a Jana Mynářová (Český egyptologický ústav FF UK, Praha).

[palo]

Egyptskí vedci testujú mumifikované plody z faraónovej hrobky

7. augusta 2008 (SITA/Reuters) – Egyptskí vedci robia DNA testy mumifikovaných mŕtvych plodov detí, ktoré objavil v hrobke faraóna Tutanchamóna v roku 1922 britský archeológ Howard Carter. Dúfajú, že sa im podarí identifikovať ich matku a starú mamu, ktorou by mohla byť mocná kráľovná Nefertiti. Archeológovia totiž predpokladajú, že sú to práve deti mladého faraóna Tutanchamóna, ktorý sa narodil v roku 1341 pred naším letopočtom. Faraón na trón zasadol, keď mal len osem alebo deväť rokov a jeho vláda trvala necelú dekádu. Niektorí vedci veria, že matkou mumifikovaných plodov je jeho manželka Anchesenamon, ktorá bola dcérou Nefertiti. “Po prvý raz budeme môcť identifikovať rodinu faraóna,” uviedol egyptský archeológ a šéf egyptskej pamiatkovej správy Zahi Hawass. Egyptskí archeológovia sa snažia zistiť totožnosť všetkých kráľovských múmií, ktoré doteraz našli, prostredníctvom DNA testov a počítačovej tomografie. Podľa Hawassa by testy mumifikovaných plodov mohli dokončiť do decembra tohto roku.

[palo]

Tím archeológov objavil pomaľované rakvy

27. júna 2008 (SITA/AFP) – Tímu egyptských archeológov sa podarilo odhaliť viacero pomaľovaných drevených rakiev z čias starovekého Egypta. História niektorých z nich siaha až do 13. storočia pred naším letopočtom, keď bol pri moci faraón Ramesse II. “Ide o rakvy z obdobia panovania osemnástej a devätnástej dynastie,” uviedol vo štvrtok riaditeľ Najvyššej egyptskej rady pre staroveké pamiatky Zahi Hawass. V hrobkách objavil archeologický tím z káhirskej univerzity množstvo ďalších predmetov vrátane sôch.

[palo]

Slávnostne otvoria stálu expozíciu Múzea gýča

3. júla 2008 (SITA) – Slávnostný príhovor, „hudobno-slovný prúd s hudbou a hovoreným slovom“, spontánne zdravice, škvarkové krajce a tiež „plastový žraut“ bude tvoriť hlavný program slávnostného pretrhnutia pásky na stálej expozícii Múzea gýča v Kremnici. Uskutoční sa v piatok o 10:00 a organizátori z občianskeho združenia (OZ) Múzeum gýča vyhlásili pri tejto príležitosti 4. júl za Deň nezávislosti od umenia. Počas otvorenia múzea predstaví člen Akadémie humoru Slovenska Roman Vykysalý aj čerstvé nominácie na ceny Trafená hus, ktoré budú za najväčšiu trápnosť, absurditu alebo gýč roka udeľovať na festivale Kremnické gagy 2008 na konci augusta.

Expozícia Múzea gýča v Kremnici, ktorá bývala otvorená len počas festivalu Kremnické gagy, sa zmenila na stálu už pred mesiacom, záujemcovia si ju môžu prehliadnuť v utorky, štvrtky, soboty a nedele, ale aj na požiadanie. Pokochať sa môžu pohľadom či skúmaním ostatnými zmyslami na vyše 440 exponátoch, rozdelených do sekcií obrazy, poľovníctvo, hudba, textil, turistika, komunizmus, skulptúry, trpaslíci, vázy, hodiny a sexcia, čiže erotická sekcia len pre dospelých.

V múzeu sú nielen slovenské výtvory, ale aj rôzne gýče zo zahraničia, ktoré si ľudia prinášajú z dovoleniek. Na čestnom a vysvietenom mieste múzea je top 10 exponátov, medzi ktorými sú napríklad moduritový svietnik v tvare slnečníc, súprava pohárov a fľaše v tvare rýb či kytica šiestich ručne uháčkovaných karafiátov. „Chceme robievať aj tematické podujatia k rôznym pekným gýčovým dňom ako Vianoce, VOSR či Veľká noc a vyhlasovať Gýč roka v rôznych kategóriách,“ povedal pre agentúru SITA predseda rady OZ Múzeum gýča Martin Úradníček.

Expozícia Múzea gýča sídli na Štefánikovom námestí 14, kde bývala situovaná aj počas Kremnických gagov. Je však rozšírená o ďalšiu, oveľa väčšiu miestnosť a pre múzeum je k dispozícii aj podzemie budovy.

[palo]

Na Katarínke pokračuje záchrana zvyškov stredovekého kostola

3. júla 2008 (SITA) – Projekt letného tábora pre dobrovoľníkov na záchranu ruín kostola a kláštora sv. Kataríny v Malých Karpatoch pri obci Dechtice privíta od piatka 4. júla na dvojtýždňový turnus prvých mladých záchrancov – študentov vysokých a stredných škôl. Vyše tri desiatky mladých nadšencov z celého Slovenska čaká aj v tomto roku práca súvisiaca s konzerváciou objektov a archeologickým prieskumom takmer zabudnutej kultúrnej pamiatky zo 17. storočia.

Ako pre agentúru SITA potvrdil tajomník občianskeho združenia Katarínka Vladimír Balaj, projekt letných táborov dobrovoľníkov na záchranu ruín kostola a kláštora sv. Kataríny sa začal zásluhou Petra Hercega ešte v roku 1995 a minulom roku sa na ňom v štyroch dvojtýždňových turnusoch v mesiacoch júl a august zúčastnilo okolo 150 mladých ľudí. “Ani v tomto roku nie je núdza o dobrovoľníkov napriek tomu, že mladí záchrancovia robia bez nároku na finančnú odmenu. Dokonca prvý augustový termín je už kompletne obsadený,” dodal Balaj.

Tradícia letných táborov v malokarpatskej prírode v stredovekom duchu pri zvyškoch kostola a kláštora sv. Kataríny si získala desiatky sympatizantov a už niekoľko rokov sa viacerí z nich stretávajú aj pred oficiálnym začiatkom, aby spoločne pripravili táborisko, zabezpečili stavebný materiál a ďalšie podmienky, ktoré súvisia s prácami na záchranu stredovekého objektu. V rámci pobytu prvej družiny sa uskutoční v sobotu 5. júla od 10:30 tiež Deň otvorených dverí, kde sa návštevníci z okolia aj rodinní príslušníci dobrovoľníkov môžu oboznámiť s históriou objektov v prírodnej rezervácii Katarínka a s táborovým životom. Aj v tomto roku čaká mladých dobrovoľníkov neobvyklý pobyt v prírode v štýle 17. storočia bez hodiniek a mobilu. “Sobotňajší program pre návštevníkov Katarínky začne sv. omša celebrovaná františkánskym pátrom Gabrielom, pre deti bude lákadlom vystúpenie šermiarov, divadlo a tvorivé dielne. Pre viacerých môže byť zážitkom aj prehliadka časti obnovenej malokarpatskej lesnej železničky,” dodal Balaj.

V tomto roku organizátori letného tábora zo združenia Katarínka pripravili pre záujemcov o návštevu z okolitých obcí tiež lepší prístup ku zrúcanine kostola aj táboru brigádnikov. Motorizovaných návštevníkov usmernia nové informačné tabule na ceste medzi obcami Naháč a Dechtice a v sobotu budú mať k dispozícii aj strážené parkovisko asi kilometer od táboriska. Pre starších návštevníkov bude v sobotu zabezpečená z parkoviska až priamo na Katarínku kyvadlová doprava.

Netradičný projekt na záchranu ruín kultúrnej pamiatky kostola a kláštora v Malých Karpatoch organizuje občianske združenie Katarínka so Združením kresťanských spoločenstiev mládeže a v spolupráci s Pamiatkovým úradom Trnava, Obecným úradom Dechtice, podnikom Lesy SR – o.z. Smolenice, Vlastivedným múzeom v Hlohovci, Západoslovenským múzeom v Trnave a Rehoľou menších bratov františkánov. V tomto roku by ho malo v priebehu leta v dvojtýždňových turnusoch znova absolvovať okolo 150 mladých dobrovoľníkov.

[palo]

Vyšla známka, ktorá zobrazuje pozlátené plakety z Bojnej

2. júla 2008 (SITA) – Novú poštovú známku, ktorá zobrazuje nedávno nájdené pozlátené plakety z Bojnej v okrese Topoľčany uviedli dnes v Nitre do života. Plakety pochádzajú z deviateho storočia a dokladajú kresťanstvo a písmo na našom území už pred príchodom Cyrila a Metoda. Autorom výtvarného návrhu je akademický maliar Igor Benca, dekan Fakulty výtvarných umení na Akadémii umení v Banskej Bystrici a žiak významného umelca Albína Brunovského. Nominálna hodnota známky je 33 korún, jej rozmery sú 26,5 krát 44 milimetrov. Vyšla v náklade 3 300 kusov a jej rytcom je František Horniak.

Na známke je zobrazená plaketa s okrídleným Kristom. Je to zriedkavý ikonografický typ, jeho najstaršie známe zobrazenie pochádza z iluminovaného rukopisu Homílie Gregora Naziánskeho, ktorú nechal vyhotoviť konštantinopolský patriarcha Fótios pre byzantského cisára Basilea I. v rokoch 880 – 886. Súbor nájdených plakiet s ikonografiou anjelov tvoril zrejme súčasť relikviára.

[palo]

Diecéza by mala dvíhať kultúru obyvateľov, hovorí biskup

27. júna 2008 (SITA) – Žilinská diecéza by mala pomáhať dvíhať kultúrnosť obyvateľov mesta, uviedol po dnešnej prvej oficiálnej návšteve žilinskej radnice žilinský biskup Tomáš Galis. “Ubezpečil som pána primátora, že chceme pomáhať po duchovnej stránke, aby kultúra mesta aj po tejto stránke rástla,” povedal Galis. Predstavitelia žilinskej radnice a biskupstva dnes vyjadrili ochotu spolupracovať v sociálnej oblasti i pri organizovaní spoločných akcií, napríklad pri vytvorení novej tradície osláv Žilinskej diecézy.

Ako ďalej informoval Galis, konštituovanie Žilinskej diecézy je postupné a ťažké. Biskupstvo stále nemá svoje sídlo, kancelárie biskupského úradu sú zatiaľ zriadené na Mariánskom námestí v kláštore kapucínov, kde bolo pre tento účel vyčlenených päť miestnosti na prvom poschodí. Súkromná rezidencia žilinského diecézneho biskupa je nateraz v budove doterajšej fary na ulici Republiky. “Postupne sa usádzame, všetky inštitúcie potrebné k fungovaniu úradu je potrebné zriaďovať postupne, to najnutnejšie, aby sme mohli fungovať však už je,” dodal Galis.

Žilinský diecézny biskup Tomáš Galis slávnostne prevzal úrad 15. marca. Žilinská diecéza vznikla v rámci novej územnej reorganizácie Rímskokatolíckej cirkvi na Slovensku, jej vznik a meno nového biskupa oznámil 14. februára osobitný vyslanec a legát pápeža Benedikta XVI. kardinál Jozef Tomko. Katedrálnym chrámom Žilinskej diecézy sa stal Kostol Najsvätejšej Trojice v Žiline.

Biskup Tomáš Galis sa narodil 22. decembra 1950 v obci Selice v okrese Šaľa, vyrastal vo Vrútkach. Kňazskú vysviacku mal 6. júna 1976 v Bratislave. Za pomocného biskupa Banskobystrickej diecézy ho menovali 28. augusta 1999.

[palo]

… na stenach bola omietka a niekde este aj je. to musim orucat lebo je spinava skareda …
Škoda, že sme nevideli fotky – čo to je “špinavá škaredá” omietka? Nestačí ju doplniť a omaľovať?

[palo]

… je tam maštaľ … chceme z toho spraviť izbu s kúpelkou, ale upozornil ma murár, že tie tehly sú “zaparené” a najlepšie to bude obmurovať … bude to vraj potom cez omietku inak vystupovať a tvoriť sa fľaky …
Je pravdepodobné, že ak sa maštaľ dlhšie takto používala, murivo tiež v spodnej časti nasiaklo močovkou, ktorá v ňom po vysušení zanechala vodorozpustné soli, napríklad dusičnan amónny. Keďže nadzemné murivo určite nie je odizolované od základov, vystupujúca vlhkosť soli rozpúšťa a unáša k voľnému povrchu muriva, kde sa voda odparuje a soli kryštalizujú – vznikajú soľné výkvety (podobné páperiu), fľaky, omietka sa rozpadáva a odpadáva.
Vysoľovaniu sa dá zabrániť zamedzením alebo obmedzením prístupu vlhkosti do muriva => soli zostanú v murive “uväznené”, bez vody sa nemôžu pohybovať. Alebo je možné murivo odsoliť – to znamená odsať z neho soli nejakou absorbčnou vrstvou. Používa sa tzv. obetovaná omietka, ktorá sa po čase odstráni aj so soľami, ktoré absorbovala. Treba si uvedomiť, že murivo sa nedá úplne odsoliť nikdy; obsah solí sa dá len znížiť na akceptovateľnú mieru, ktorá už nespôsobuje problémy.

[palo]

Na rozdrobené a chýbajúce murivo nad základom som nahadzoval postupne asi po 3-4 cm hliny, a ubíjal gumeným kladivom (podľa rád Pala v diskusii tu – ďakujem).
To som rád, že môj výmysel s kladivom sa podarilo úspešne overiť v praxi… A chválim aj výsledok opravy fasády, ktorý som videl na fotkách; no hádam ešte lepšie sú tie lakonické komentáre k nim.

[palo]

Základný pomer pre miešanie vápennej malty je: 3 objemové diely piesku + 1 objemový diel vápennej kaše. Na murovanie môže byť aj slabšia malta (menej vápna), na omietanie aj silnejšia malta (viac vápna).

Vzdušné vápno tvrdne pôsobením vzduchu, presnejšie chemickou reakciou s CO2, hydraulické vápno aj reakciou s vodou. Malta s hydraulickými vlastnosťami sa dá vytvoriť z vápennej malty aj pridaním hydraulických prísad (napr. drvená tehla alebo iná keramika, vysokopecný popolček, sopečný popol) alebo istého podielu hydraulického spojiva – cementu, šedého alebo bieleho.

[palo]

Možno som už o tom v niektorej diskusii aj písal:

Hlina (blato) sa pri vysychaní výrazne zmršťuje, čím vznikajú veľké trhliny a môže dôjsť aj k odlúpnutiu od podkladu. Táto prirodzená vlastnosť hliny sa dá upraviť / obmedziť viacerými opatreniami:

– Primiešaním piesku. Ťažko všeobecne kvantifikovať, závisí od konkrétnej hliny. Podľa pravidla “koľko znesie”, aby ešte lepila a držala pohromade. Najlepšie odskúšať na nejakých vzorkách.

– Primiešaním nejakej vláknitej látky, napr. sekanej slamy, sekaného sena, pliev, pazderia, prasačích štetín. Dosť veľkého množstva. Fungujú ako tzv. rozptýlená výstuž, premosťujú trhliny.

– Obmedziť množstvo vody v malte, teda namiešať ju čo najhustejšiu. Ťažšie sa s ňou robí, ale menej praská.

– Nanášať omietku po tenkých vrstvách.

Dôležité je najmä, aby sa omietka po vyschnutí neodlupovala od podkladu, s tým sa už nič nedá robiť, len dať dole a odznova.

Nejaké trhliny na povrchu vzniknú vždy. Môžu sa buď zatrieť jemnou hlinou (bez kamienkov), alebo ich pozatláčať, kým omietka nie je príliš tvrdá, alebo suchú omietku mierne navlhčiť a trhliny pozatláčať potom.

Pletivo v omietke na murive nemám veľmi rád: časom aj tak skoroduje. Plastové síce neskoroduje, ale použil by som ho iba ako krajné riešenie.

[palo]

Ľubica, dúfam, že ste nenadobudli dojem, že už Vás budem ignorovať; ale viete, je dovolenkové obdobie, prevaha outdoorových aktivít nad vysedávaním pri počítači…

Ani ja sa – a to ani zďaleka – nepovažujem za odborníka na autorský zákon (po jednom prečítaní by to teda bola „odvaha“). Podľa Vás je to celkom dobrý zákon; môj prvý dojem je, že každý si tam nájde čo chce – teda aj ja :lol:. Dokladám:

– Citujete § 24 ods. 3 b): “Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa nevzťahujú na literárne dielo ani na jeho podstatnú časť.“ Nemám pocit, že by Ľubo Chobot skopíroval a na obnova.sk publikoval celý alebo podstatnú časť Vášho textu zo správy z pamiatkového výskumu Bytčianskeho kaštieľa…

– V § 33 sa píše o vyhotovení „rozmnoženiny diela … najmä o aktuálnych ekonomických, politických alebo náboženských udalostiach alebo otázkach“. Zákonodarca vložením slova „najmä“ vlastne pripúšťa aj hocijakú inú tému…

[palo]

Na kraji Trenčína začali budovať nákupné centrum

25. júna 2008 (SITA) – Najväčšie nákupné centrum v kraji dnes oficiálne začali stavať na okraji Trenčína. Centrum Laugaricio bude mať po konečnej dostavbe celkovú predajnú plochu 67-tisíc metrov štvorcových, kde nájde prácu 1 200 ľudí. Celkové náklady na výstavbu dosiahnu 2,8 miliardy korún. V marci budúceho roka by mali otvoriť hlavnú stavbu centra – nákupnú pasáž s prenajímateľnou plochou 26-tisíc metrov štvorcových, v druhej fáze výstavby centra ju plánujú rozšíriť o ďalších 15-tisíc metrov štvorcových. Súčasťou centra budú aj menšie budovy či parkovacie plochy pre 1 700 áut. Vo vstupnej hale nákupného móla by sa mala nachádzať do zeme zakomponovaná malá časť pohrebiska z doby bronzovej, ktoré sa pod centrom našlo.

Výstavbu nákupného centra Laugaricio realizuje Investorská spoločnosť Trenčín Retail Park, a.s., za ktorou stojí realitný fond Czech and Slovak Property Fund B.V. (CSPF). Ako uviedol vedúci projektu Tomáš Kadeřábek, investor si Trenčín vybral pre dobrú dostupnosť, ako aj preto, že v spádovej oblasti do 30 minút žije štvrť milióna ľudí. Prenájom obchodných priestorov má na starosti najväčšia realitná poradenská firma na svete – Cushman & Wakefield a spoločnosť YSP – Your Shopping Partner. V súčasnosti je už prenajatých 65 % priestorov, v centre bude dominovať móda. Financovanie projektu Laugaricio zabezpečuje konzorcium bánk Všeobecná úverová banka a Československá obchodná banka pod vedením Všeobecnej úverovej banky.

[palo]

Rekonštrukciu Sobášneho paláca ukončia v decembri 2009

24. júna 2008 (SITA) – Rekonštrukcia národnej kultúrnej pamiatky Sobášny palác v Bytči sa pravdepodobne ukončí najneskôr v decembri 2009. Na dnešnej tlačovej besede v Žiline o tom informoval riaditeľ Úradu Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK) Pavol Holeštiak. Cieľom rekonštrukcie, na ktorú získal ŽSK grant takmer 955-tisíc eur z finančného mechanizmu Európskeho hospodárskeho priestoru a Nórskeho finančného mechanizmu, je predovšetkým zachovať túto pamiatku. Žilinský VÚC prispeje na rekonštrukciu zo svojho rozpočtu sumou minimálne desať miliónov korún. “Čas ukáže, či to bude postačujúce,” dodal Holeštiak.

Objekt, ktorý dal postaviť v roku 1601 uhorský palatín Juraj Thurzo pre sobáše svojich siedmich dcér, je jediný svojho druhu na Slovensku. Do reprezentačnej sobášnej sály sa zmestí až 400 hostí. Ako ďalej dodal reštaurátor a akademický maliar Mário Flaugnatti, ide o nedocenenú pamiatku. “Ide o ojedinelú architektúru aj s celkovou výzdobou, ktorá na naše pomery patrí medzi prvé a je nezvyčajná,” konštatoval.

Rekonštrukcia sa začala v januári tohto roka, práce sú rozdelené do štyroch etáp. Zahŕňajú sanáciu vlhkého muriva, izolačné práce na podlahových vrstvách, povrchové úpravy muriva a stien, výmenu starej strechy, rekonštrukciu interiérov i exteriérov a najnevyhnutejšie reštaurátorské práce. Na najbližšie obdobie je naplánovaná rekonštrukcia krovu a obnova omietok budovy. V budúcnosti by mal Sobášny palác plniť reprezentačné účely, stať by sa mal multifunkčným spoločenským centrom so stálou expozíciou pamiatok UNESCO na Slovensku, organizovať by sa v ňom mali koncerty, divadelné predstavenia, výstavy, ale aj študentské, kultúrne a vzdelávacie podujatia. Využívať ho budú môcť aj záujmové a vzdelávacie organizácie, ktoré pôsobia v tomto regióne – napríklad kluby filatelistov či divadelníkov, múzejná spoločnosť alebo Základná umelecká škola v Bytči.

Sobášny palác je súčasťou areálu Bytčianskeho zámku, patrí medzi najvýznamnejšie renesančné pamiatky v Strednej Európe. Od roku 2002 je vo vlastníctve ŽSK, jeho správcom je Považské múzeum.