palo
Forum Replies Created
-
Archeológovia pravdepodobne objavili Žilinský hrad
5. júna 2008, SITA – Pravdepodobne strážnu vežu Žilinského hradu, ktorý sa doteraz nikomu nepodarilo lokalizovať, objavili tento týždeň archeológovia pri prieskume v lokalite budúcej výstavby obchodného centra pri Farských schodoch v Žiline.
“Našli sme to, čo nikto nečakal. Našli sme tu podľa všetkého starý Žilinský hrad, teda jeho valcovú vežu,” konštatoval Jozef Hoššo, vedúci katedry archeológie na Filozofickej fakulty Univerzity Komenského. Predpokladali pritom, že na tomto mieste sa nájdu len zvyšky domov, ktoré asanovali v roku 1974. Vonkajšie múry strážnej veže majú hrúbku tri metre, pôvodná výška sa odhaduje na 20 metrov, pričom sa zachovali približne tri metre, a vnútorný priemer veže je takmer osem metrov. “Svojimi rozmermi sa takmer na centimeter zhoduje s Budatínskou vežou, môžeme to teda jednoznačne datovať do druhej polovice 13. storočia,” spresnil Hoššo. Ide o jeden z najstarších objektov v Žiline. Ako ďalej dodal, vedelo sa, že niekde by sa mal nachádzať Žilinský hrad, na tomto mieste to však málokto predpokladal. “Pre Žilinu je to objav roka,” dodal archeológ. “Pre Žilinu a pre mňa je to jeden úžasný nález. Je to niečo, o čom sa doteraz len rozprávalo a dnes vieme, kde to je a naozaj to existovalo. Táto veža chránila starú Žilinu,” reagoval investor pripravovaného obchodného centra George Trabelssie. Pripustil, že to môže spôsobiť zdržanie stavebných prác, objav však zakomponujú do interiéru obchodného komplexu v celom rozsahu, aby sa stal jeho dominantou. Investor chce financovať kompletný archeologický prieskum v celej lokalite Farských schodov. Problémom je však budova starej žilinskej fary, ktorá je národnou kultúrnou pamiatkou.
“Môžem len apelovať na úradníkov ministerstva kultúry, respektíve na mesto, pamiatkarov, aby urobili vážne, strategické a historické rozhodnutie. Poďme nájsť ostatné budovy, ktoré tu boli, napriek tomu, že by sa preto museli obetovať štyri hlinené múry starej fary, ktorá je možno citovo pre niekoho zaujímavá, ale toto je oveľa cennejší nález,” uviedol Trabelssie.
Archeologický prieskum predchádza výstavbe obchodného centra so štyrmi podzemnými a troma nadzemnými podlažiami. Archeologické práce sa začali ešte pred vydaním stavebného povolenia. Projekt počíta s investíciou 1,2 miliardy korún. Obchodný komplex by mal byť otvorený na jar 2010.
-
Viac informácií:
-> #6 Kultúrna pamiatka bez súhlasu majiteľa
-
Robotníci vykopali tank z čias druhej svetovej vojny
4. júna 2008, SITA/AFP – Francúzski experti na odstraňovanie bômb dnes museli vyriešiť problém s tankom z čias druhej svetovej vojny typu M5, ktorý robotníci objavili pri výkopových prácach v mestečku Chartres, 90 kilometrov juhozápadne od Paríža. Kamene a zem z okolia tanku museli odhrabať ručne, keďže si neboli veľmi istí jeho bezpečnosťou.
Tank patril k 31. tankovému práporu, ktorý sa zúčastnil aj na vylodení v Normandii v roku 1944 – operácii, ktorou sa začalo oslobodzovanie krajiny spod nacistickej okupácie. Obyvatelia mestečka uviedli, že tank patril k prvým, ktoré pri oslobodzovaní mesta doň prišli. Po čase sa však pokazil a armáda sa rozhodla zakopať ho pod zem.
-
Múzeum gýča otvorilo stálu expozíciu
4. júna 2008, SITA – Expozícia Múzea gýča v Kremnici, ktorá bývala otvorená len počas festivalu Kremnické gagy, je už sprístupnená celoročne, a to v utorok, štvrtok, sobotu a nedeľu, ale aj na požiadanie. Záujemcovia si tam môžu prezrieť vyše 440 exponátov, rozdelených do sekcií obrazy, poľovníctvo, hudba, textil, turistika, komunizmus, skulptúry, trpaslíci, vázy, hodiny a sexcia, čiže erotická sekcia len pre dospelých.
“Najpočetnejšie je oddelenie vázičiek, hoci stále ich nie je dosť. Najmenej zastúpená je sekcia trpaslíkov, čo je hanebné, keďže je to symbol gýča,” povedal pre agentúru SITA predseda rady Občianskeho združenia (OZ) Múzeum gýča Martin Úradníček. Pripomenul, že v múzeu sú nielen slovenské výtvory, ale aj rôzne gýče zo zahraničia, ktoré si ľudia prinášajú z dovoleniek. Na čestnom a vysvietenom mieste múzea je top 10 exponátov, medzi ktorými sú napríklad moduritový svietnik v tvare slnečníc, súprava pohárov a fľaše v tvare rýb či kytica šiestich ručne uháčkovaných karafiátov. Ďalšími zámermi Múzea gýča je rozšírenie expozície o exponáty najmä z oblasti literatúry, fotografie, plagátov a oznamov, Vianoc a internetu.
“Chceme robievať aj tematické podujatia k rôznym pekným gýčovým dňom ako Vianoce, VOSR či Veľká noc a vyhlasovať Gýč roka v rôznych kategóriách. Zároveň chceme vyhlásiť 4. júl, kedy bude slávnostné otvorenie stálej expozície, za Deň nezávislosti od umenia a budeme apelovať na parlament, aby ho zaradil medzi pamätné dni,” dodal Úradníček.
Expozícia Múzea gýča v Kremnici sídli na Štefánikovom námestí 14, kde bývala situovaná aj počas Kremnických gagov. Je však rozšírená o ďalšiu, oveľa väčšiu miestnosť a pre múzeum je k dispozícii aj podzemie budovy, zatiaľ nevyužité. Podľa Úradníčka v OZ Múzeum gýča uvažujú o zriadení gýčovej kaviarne, kde by sa káva podávala v gýčových umelohmotných pohároch.
-
Návštevníkov SNM bude v sobotu pred múzeom vítať mamut
4. júna 2008, SITA – Návštevníkov Prírodovedného múzea SNM na Vajanského nábreží v Bratislave bude v sobotu pred vchodom vítať mamut srstnatý. Múzeum predstaví jeho trojrozmernú rekonštrukciu v životnej veľkosti.
Rekonštrukcia mamuta z paleontologickej expozície Prírodovedeckého múzea sa na rušnej ulici Bratislavy objaví po prvý raz. Tvorcovia rekonštrukcie svoje dielo rozoberú, znesú na nábrežie a znovu postavia pre potešenie náhodných chodcov.
SNM – Prírodovedné múzeum pripravuje podujatie pri príležitosti dokumentovania tohto exponátu pre nový cyklus filmového rozprávania Pavla Dvořáka Hľadanie stratených svetov. Súčasťou toho bude aj filmový dokument Stratený svet slovenských mamutov, ktorý spracováva jedinečnú epizódu spred viac ako dvadsaťtisíc rokov. Ten uviedli aj na úspešnej výstave Slovenského národného múzea Stratený svet mamutov – Mamuty na Slovensku (2006).
-
V Kremnici dnes otvorili Múzeum gýča
3. júna 2008, SITA – V Kremnici dnes otvorili Múzeum gýča. Pozoruhodné exponáty sú rozdelené v sekciách Obrazy, Poľovníctvo, Hudba, Textil, Turistika, Komunizmus, Skulptúry, Trpaslíci, Vázy a Hodiny. Časť s názvom Sexcia je prístupná len pre dospelých. Svoju výstavu by chcelo Občianske združenie Múzeum gýča rozšíriť aj na internet, kde by zverejňovali gýčovú literatúru, fotografie, plagáty či oznamy. Zároveň plánujú každoročne vyhlasovať Gýč roka.
Oficiálne slávnostné otvorenie Múzea gýča sa uskutoční 4. júla, pre verejnosť bude prístupné štyri razy do týždňa. Štvrtý júl vyhlásia členovia OZ Múzeum gýča za Deň nezávislosti od umenia.
-
Rómovia si stavajú slameno-hlinený dom
3. júna 2008, SITA – V rómskej osade pri Spišskom Podhradí vyrastá prvý slameno-hlinený dom na Slovensku. “Je to experimentálna stavba a zároveň pokus ponúknuť alternatívu voči nevhodnému bývaniu, v ktorých mnoho obyvateľov v rómskych lokalitách bývajú,” uviedla pre SITA riaditeľka slovenskej pobočky humanitárnej organizácie Člověk v tísni Miroslava Hapalová. Slameno-hlinený dom má ambície byť alternatívou aj k domom nižšieho štandardu, ktorých výstavba je podporovaná zo štátnych zdrojov.
Na stavbe slameno-hlineného domu sa podieľajú jeho budúci obyvatelia, dnes tam bola početná rodina Vojtecha Horvátha, ktorý sa už na nové bývanie teší. V súčasnosti žije aj s rodinou v neďalekej hájovni bez základných inžinierskych sietí. V novom dome sa teší najmä na elektrinu, ale i kúpeľňu s tečúcou vodou a splachovací záchod. Slameno-hlinený dom má okrem vstupnej obytnej haly, záchoda a kúpeľne ďalšie dve izby. Celý dom je položený na klasických betónových základoch. Nosné steny tvoria slamené balíky, ktoré sú “omietnuté” hlinou. Podľa M. Hapalovej pri výstavbe z už použitých stavebných materiálov a doplnkov, ako okná a dvere, sa dá takýto dom postaviť aj za 100 000 korún. Zámerom celého projektu v Spišskom Podhradí nie je len výstavba jedného domu, ale aj vyškolenie obyvateľov z iných osád, ktorí by si mohli takýto dom postaviť.
Tento týždeň prišiel do Spišského Podhradia dánsky staviteľ Lars Keller. Ten by mal v novom dome postaviť hlinenú pec. Tá bude slúžiť nielen na varenie a pečenie, ale aj na vykurovanie celého objektu. V peci sa bude kúriť drevom. Zdokonalený systém odvádzania dymu zabezpečí dokonalejšie spálenie dreva a vykúrenie celého objektu.
Celý projekt výstavby slameno-hlineného rodinného domu sa začal už v roku 2006. Pre meškajúce platby z fondov Európskej únie bola stavba zastavená. Opäť sa začalo pracovať až v závere minulého roku. Intenzívne sa na stavbe pracuje od začiatku apríla. Celý dom by mal byť hotový v lete. V Spišskom Podhradí chceli vyskúšať aj stavbu domu technikou nabíjanej hliny. “Nie je to zlá technika, ale je to pomalšie a náročnejšie na presný technologický postup,” povedala Hapalová.
-
V Banskej Štiavnici sa v roku 2006 uskutočnil workshop “Okná & dvere pri obnove pamiatok”. Praktickú časť viedli lektori z Nemecka, ktorí sa opravám starých okien a dverí venujú profesionálne. Z workshopu vyšiel zborník, dá sa kúpiť: .
-
Na hrade budú nočné prehliadky s Rimanmi
Na Trenčianskom hrade sa od soboty začínajú tradičné Nočné prehliadky. Skupina historického šermu Wagus pripravila nový scenár, ktorý návštevníkov dostane do dávnej minulosti, kedy hrad vlastne ešte nestál. “Tento rok sa dostaneme do obdobia, keď pod hradnou skalou vybudovali svoj tábor Rimania, ktorí vytesali do hradného brala povestný nápis (179 n. l. – pozn. red.). Počas prehliadky budú návštevníci svedkami dobýjania pevnosti severných kmeňov. Chýbať nebudú ani staré božstvá a čarodejnice s nadprirodzenými schopnosťami,” uviedol pre agentúru SITA Ladislav Sekerka zo skupiny Wagus. Návštevníci budú mať počas nočnej prehliadky možnosť prezrieť si podzemné priestory na hrade a vystúpiť na hradnú vežu, odkiaľ budú mať výhľad na nočný Trenčín.
História organizovania nočných prehliadok Trenčianskeho hradu pre verejnosť siaha až do roku 1989, organizátori každoročne menia scenár aj preto, že značná časť divákov sú tradiční návštevníci. Vlani sa napríklad vrátili do dôb inkvizície. Predstavenia sa budú konať okrem soboty ešte 7., 21. a 28. júna, 11. a 19. júla, 16. a 23. augusta a 6. septembra, v časoch o 20:30, 21:30 a 22:30.
-
…pamiatkár povedal, že to BOLA čierna kuchyňa. … Zdá sa mi, že pec pokračovala do prednej izby a kúrilo sa z kuchyne-je tam zamurovaný veľký otvor, a keď v tej izbe postavili secesné kachle, museli zavrieť ohnisko, aby mal komín ťah. Ale to je len môj dohad.
Posielam ešte obrázky z bývalej čiernej kuchyne jedného domu v našom okolí, kde vpravo vedľa novšieho murovaného sporáka vidieť zaústenie – čeľuste – voľakedajšej kachľovej pece zo susednej izby. Cez čeľuste sa z kuchyne do pece prikladalo, aj cez ne odchádzal dym pod otvorený kuchynský komín.
-
Toto je ten podobný domček z minulého roka so starou strechou:
a potom s novou:
Už som do toho krovu ani neliezol, celkom mi stačil takýto pohľad. -
A ani neviem, z ktorej strany máme začať: od základov, alebo od strechy? Strecha už možno ďalšiu zimu neprežije, ale ak sa urobí strecha a potom sa pri múroch zistí, že sú nepoužiteľné? Zaujímavé témy-kvôli ktorým často nie som schopná zmyslupne pracovať…
Ja by som sa najprv pustil do strechy. Zatekanie zhora môže spôsobiť podstatne rýchlejšie a vážnejšie škody ako vlhkosť zdola.Znovu som si pozeral všetky fotky a neprišiel som na nič, čo by mohlo vzbudiť podozrenie, že “múry sú nepoužiteľné”.
Minulý rok som sa trochu zamontoval do prípravy opravy jedného podobného domčeka, ale nakoniec to išlo inou cestou. Dosť ma zamrzelo (a mrzí dodnes), keď som neskôr videl, že kvôli pár lokálnym poškodeniam dreva išiel dole celý pekný starý krov.
-
15. mája 2008 – Trenčianskemu samosprávnemu kraju (TNSK) sa doposiaľ nepodarilo získať väčšie nenávratné finančné prostriedky na opravu Trenčianskeho hradu, dominantu stredného Považia, preto rekonštruuje postupne z vlastných zdrojov. Tento rok kraj vyčlenil tri milióny korún na dokončenie základných opráv na hospodárskej budove na hornom hrade, ďalší milión stála oprava prístupovej rampy, nevyhnutné sú podľa samosprávy tento rok aj architektonické a ďalšie výskumy. Vlani TNSK vyčlenil na opravy 12,5 milióna korún, z čoho väčšia časť putovala na sanáciu hradieb.
TNSK mal veľký projekt na rekonštrukciu hradu, až za 800 miliónov korún, ktorú chcel financovať pomocou tzv. nórskych fondov (Nórsko ako nečlen európskej únie musí za prístup na trh únie platiť značné finančné prostriedky, ktorých časť putuje aj na Slovensko). Tento projekt zamietli pamiatkari, TNSK sa o prostriedky uchádzal aspoň s projektom obnovy južného opevnenia hradu a Mlynskej veže za vyše 70 miliónov, no Úrad vlády SR odporučil iné projekty.
Mesto Trenčín pritom plánuje žiadať o eurofondy na výstavbu zubačkového výťahu, ktorý má vyústiť v čerešňovom sade v lesoparku Brezina vedľa hradu. Neúspešný projekt počíta práve so sprístupnením hradu cez južné opevnenie od lesoparku Brezina. Výťah, ktorého výstavba by stála viac ako 70 miliónov korún, by tak bez prístupu na hrad ľudí vyvážal akurát do lesa.
“Z nórskych zdrojov sa nám nepodarilo získať žiadne financie, čakáme však na vhodné aktuálne výzvy na podanie žiadosti pre podporu zo zdrojov Európskej únie a budeme samozrejme radi, ak uspejeme. Využívame všetky možnosti na získanie akejkoľvek finančnej pomoci, sledujeme skutočne každú možnosť získania finančných prostriedkov zo všetkých grantov,” uviedla pre agentúru SITA hovorkyňa Trenčianskeho samosprávneho kraja Vlasta Henčelová.
TNSK má v pláne postupne dobudovať infraštruktúru a jednotlivé objekty hradu. V budúcnosti by sa mohla pokladňa presťahovať k práve opravovanej hospodárskej budove. Na dolný hrad, kde je známa do skaly vytesaná Studňa lásky, by bol vstup zadarmo. TNSK zároveň musí počítať so vznikom havarijnej situácie. “Tú musíme vzhľadom na bezpečnosť ľudí okamžite riešiť,” zdôraznila Henčelová. Hrad sa totiž týči priamo nad stredom mesta.
-
Dlho ste sa venovali tvorbe v pamiatkovo chránenom prostredí – Bratislavskému hradu a jeho okoliu. Sledujete aktuálny projekt jeho obnovy?
– Áno. Zamrzelo ma, že sa na západnú terasu má položiť „baroková parochňa“, nepravá replika bývalých stajní a hospodárskych priestorov. Znižuje sa tak pôsobenie hradnej hmoty, prístavba nemá v histórii nijaké opodstatnenie. Sami pred sebou hráme historickú komédiu. V žiadnom období sa nestavalo v niektorých z predchádzajúcich slohov, naopak, nechávali sa vyznieť prvky tej-ktorej doby… A v našej „demokracii“ to nedokážeme? Nehovoriac o tom, že aj toto zadanie projektu bolo na priamo, bez nevyhnutnej konfrontácie iných návrhov. 1,1 miliardová verejná zákazka – navyše, v takejto strategickej lokalite? Bez konfrontácie nemôže vzniknúť kvalita. Vznikla len napodobenina.(Ferdinand Milučký: Kvalita je imperatív. In: ASB – architektúra, stavebníctvo, biznis č. 4, XV. ročník, 25. 4. 2008, s. 92 – 97.)
-
Začnem od konca:
Fakt sa tam zachovalo v čiernej kuchyni ohnisko? To vôbec nie je bežná vec, najmä v domoch tejto a vyššej kategórie. Komín nemusel byť nad ohniskom; aspoň do odkrytých hrncov a kuchárovi na hlavu nekvapkal decht z komína… Dvojitá klenba je konštrukčná zaujímavosť, ale isto by sa dalo nájsť nejaké vysvetlenie.
Známi o ulicu ďalej určite robili najlepšie ako vedeli, ale podlahy zabetónovať ozaj nemuseli. A na tzv. vetracie fólie priložené k základovému murivu, ktoré nemá vodorovnú izoláciu, ja osobne neverím. Dnes sa to vo veľkom robí, ale ja si myslím, že je to najmä biznis pre výrobcov a realizátorov…
K vlhnutiu stien len keď sa kúri mám dve teórie:
a/ Po zakúrení klesne relatívna vlhkosť vzduchu v interiéri; voda, ktorá je v múroch, to “zacíti” a chce sa odparovať. Preto vyrazí na cestu k povrchu omietky (predpokladám, že omietka tam je) a tým sa prezradí.
b/ Steny nevykurovaného domu sú studené. Keď sa zakúri, klesne síce relatívna vlhkosť vzduchu v miestnosti, ale absolútny obsah vody vo vzduchu sa zvýši. Studené steny sa orosia; vzhľadom na rozdiel teplôt pri podlahe a po stropom sa orosia viac a na dlhšie v dolnej časti (ako okná). Tento jav sa ešte zvýrazní, ak je v hornej polovici stien stará vápenná omietka, ktorá orosenie dobre absorbuje, takže ho ani nezbadáme, a v dolnej polovici stien je omietka s cementom, ktorá sa tam dostala pri niektorej oprave po polovici 20. storočia, a nemá schopnosť absorbovať orosenie.