[palo]

Nikto sa ku nám nepridal, tak zase som tu ja.

Už som kedysi kdesi do diskusie na tomto fóre (Nov 26, 2005; Všeobecné diskusie ~ Zateplenie bytu ZVNÚTRA) písal, že:
“…viem od detskej lekarky, ze podla jej skusenosti maju deti zo starych, vlhkych, mozno aj trochu plesnivych domov menej problemov s dychacimi cestami a alergiami ako deti z cistych suchych panelakov. (A podla nedavno vysielaneho seriozneho dokumentarneho filmu, vyskum mnichovskej univerzity ukazal, ze deti, ktore ziju od malicka v kontakte s hospodarskymi zvieratami na farme, vobec alergie nepoznaju. A cim skor, tym lepsie.)”

Poznám teóriu o hĺbke základov, ale videl som dosť veľa starých domov, ktoré postavili dávno pred “vynájdením” tejto teórie a napriek tomu stoja. Tak neviem, tá teória má výnimky, alebo platí len “odtiaľ potiaľ”…?

P.S.: Skús dať foto aj z nejakého menej fotogenického uhla, kde bude vidieť spomínané poruchy.
P.S.2: Tá miestnosť vpravo je podpivničená? Alebo čo je ten tmavý obdĺžnik pod oknom?

[palo]

Nno, tuším tento náš dialóg začína pomaly vystupovať z hmly.

Zhodou okolností mám práve teraz tiež do činenia s jedným prízemným domom, ktorého podlahy sú na úrovni a pod úrovňou terénu (a to už podlahy pred dákymi 100 a radšej viac rokmi asi o 50 cm zdvihli; výška stropov to umožňovala), steny sú z rôznorodého kameňa, nepálených a sem-tam pálených tehál, a druhý taký mokrý dom som asi ešte nevidel. Nie je to zapísaná pamiatka.
Spoločným záujmom všetkých zainteresovaných, majiteľom samozrejme počnúc, je tento dom zachovať, dať do poriadku a potom obývať.

No ale vráťme sa k tvojej kúrii. Treba sa na všeličo opýtať:
Prečo sú podlahy pod úrovňou terénu? Bolo to tak vždy? Asi nie. Prečo sa teda okolitý terén zdvihol? Musí to tak zostať? A je to jediný dôvod, prečo je dom mokrý? Čo by bolo treba urobiť, aby sa obmedzil/zamedzil “prísun” vody? Aké iné, napríklad konštrukčné problémy sa na dome prejavujú? Čo by bolo treba urobiť na ich zvládnutie? Dajú sa na to všetko použiť nejaké “light” alebo “pamiatka friendly” riešenia, aby pamiatka vôbec zostala pamiatkou?

Osobne neverím na repliky. Ťažko je nepodľahnúť pokušeniu urobiť aspoň niečo “lepšie a krajšie”, veď máme toľko nových možností a informácií…
Ale tá romantická replika s dokonalou fasádou by ma zaujímala! Keď sa ti podarí vložiť obrázky, daj aj odtiaľ.

[palo]

Zostanem pri vágnom štýle, zatiaľ nám sedí…

Pokojne ty ešte chvíľu lež na gauči, ale s nejakými inými žurnálmi alebo knižkami – o starých domoch a o bývaní v nich. Nebude ich však asi veľa slovenskej proveniencie, a tak ich netreba brať doslova či “do obrázku” …

Skús zájsť do nejakého dobrého kníhkupectva; na polici s knihami o architektúre a umení sa tam zvyknú povaľovať knižky ako napr. Living in Provence, Country houses of Sweden, ale aj Tajomstvá štiavnických domov.

Ale ešte raz: nekopírovať, použiť ako voľnú inšpiráciu.

[palo]

Riešim problém, čo urobiť s /autentickou, historickou, romantickou, úžasnou, vlastnou, vysnívanou…zabudnutou / kúriou pred spadnutím.
… neprezradím problémy, rady druhých ani výstupy architekta a statika, – zaujíma ma relevantný názor človeka, ktorý riešil podobný problém a pozná problematiku …
Problém je košatý, kúria maličká, zdevastovaná, podmáčaná, pamiatkovo nechránená, stojaca za hranicou pamiatkovej zóny.
… Poznám situáciu len v Turci, kde je opravených pár podobných objektov, ktoré som až donedávna tuho kritizovala, s radikalizmom vlastným človeku, ktorému o nič viac ako teóriu nejde. Už som umiernenejšia, ale aj tak neviem, ako ďalej.
… kým kúria nebola naša … mi bolo nad svetlo jasnejšie, že sme jej jediná spása a NIKTO jej nepomôže lepšie ako my. Omyl, chyba, základná neznalosť …
Evi,
v prvom rade si nedaj zobrať nadšenie, zachovaj si aspoň trochu radikalizmu a never “odborníkom na všetko”, ktorí ťa určite presviedčajú, že to treba zrovnať so zemou a postaviť odznova – “také isté, ale ešte krajšie”! Z tvojich vyjadrení cítiť, že pre teba je hodnotou práve a len tá autentická, historická atď., hoci zdevastovaná kúria “pred spadnutím”.
Názor jedného architekta, statika, stavebného podnikateľa, ktorý tvrdí, že “to sa nedá”, alebo hoci aj desiatich, nezaváži nič, ak sa nájde aspoň jeden, ktorý to dokáže. A viem, že by sa takí našli.

[palo]

Váhostav neváha. Stavia!

P.S.: Minulý rok som zobďaleč sledoval jednu obnovu pamiatky, ktorú realizoval Metrostav. (Hádam sa raz dočkáte zverejnenia mojich pozorovaní…) Tak prečo nie Váhostav?

[palo]

Mezinárodní síť pro tradiční výstavbu, architekturu a urbanismus / International Network for Traditional Building, Architecture & Urbanism / INTBAU je aktivní síť jednotlivců a institucí, kteří se věnují vytváření humánních a harmonických staveb a lokalit s ohledem na místní tradice.

Tradice nám umožňují pochopit, co nás učí historie, obohacují naše životy a nabízejí naše dědictví budoucnosti. Místní, regionální a národní tradice dávají jednotlivým komunitám příležitost zachovat si za postupující globalizace svou osobitost. Prostřednictvím tradice můžeme zachovat svůj smysl pro identitu a položit tak protiváhu sociálnímu odcizení. Lidé musí mít možnost svobodně zachovávat své tradice.

Tradiční budovy a lokality udržují rovnováhu s přírodou a společností, která se rozvíjela mnoho generací. Pozvedají kvalitu našeho života a jsou pravým odrazem moderní společnosti. Tradiční budovy a lokality mohou nabídnout hluboce založenou modernost, přesahující pouhé novotářství, a nadějnou vyhlídku na lepší budoucnost.

INTBAU spojuje ty, kdo navrhují, budují, udržují, studují nebo se jen zajímají o tradiční výstavbu, architekturu a lokality. Sílu, význam a znalosti získáme tím, že se spojíme, budeme jednat a šířit naše principy.

Odsouhlaseno řídícím výborem INTBAU, Říjen 2001

Viac informácií nájdete na internetovej stránke INTBAU.

[palo]

Pred vyše 10 rokmi si moja známa – Američanka – najprv reparovala a potom dala robiť novú kuchynskú linku. V obidvoch prípadoch použila pracovnú dosku z polotovaru, ktorý vtedy vyrábali v Žarnovici lepením bukových špalíkov (drevári by to určite vedeli správne pomenovať…). Ako povrchovú úpravu použila olejovanie nejakým zdravotne neškodným minerálnym olejom, ktorý na tento účel bežne používajú v USA a ona si ho odtiaľ doniesla. Pracovnú dosku nijako nešetrila, priamo na nej aj krájala.

Ja som si potom tiež dal urobiť dosku na linku z tohto materiálu, ale v stolárstve ma nahovorili na polyuretanový lak. Po 10 rokoch vznikli akurát drobné problémy s olupovaním laku okolo drezu, kde sa pod lak dostala voda. Myslím, že by sa tomu dalo predísť, ak by sa doska lakovala až po vyrezaní otvoru pre drez, vrátane hrán v otvore. Ináč je lak trvanlivý a odolný, dobre znáša nárazy aj vyššie teploty (napr. v kontakte s varným panelom). Krájať som na ňom neskúšal…

[palo]

“Klasika” je kniha Radomíra Měšťana: Omítkářské a štukatérské práce, SNTL Praha 1988.
S tým ostatným ma už predbehol Harp.

Ak na múr pôjde vápenná omietka, bude vyplavené škáry asi lepšie “prehádzať” vápennou maltou. Netreba sa baviť – zdržovať škárovaním pomocou špachtle, ak teda nie je stará malta vypadaná príliš do hĺbky.

[palo]

Poraďte, alebo aspoň nasmerujte, kde môžem získať čo najpodrobnejšie informácie – čiže od hasenia vápna, cez miešanie z pieskom, až po nahadzovanie na stenu.Kde? No predsa tu!!!

[palo]

No Je to lebo kuchini je okno a vetrasa v Kupelni vedsinou okno Neni
Jasné, že v kúpeľni môže byť krátkodobo vyššia relatívna vlhkosť vzduchu ako v kuchyni, ale keď sa potom vyvetrá… Akokoľvek, oknom, otvorom v strope alebo ventilátorom. Prieduch v strope alebo ventilátorový odťah je asi ešte lepší ako okno.
V kúpeľni mám tiež drevený strop, ale podbitý a omietnutý. Drevo nie je ošetrené ničím. Nikdy mi nenapadlo, že by som sa mal báť pliesní alebo húb, ktoré mi ho časom zožerú… Mám tam dosť veľké plochy vápennej omietky, ktorá podľa mňa lepšie-rýchlejšie absorbuje krátkodobo zvýšenú vlhkosť zo vzduchu než drevo a potom ju zasa odparuje.

S náterom dreva proti prenikaniu vlhkosti by som bol opatrný; myslím si, že je to v princípe podobné ako s hydrofobizáciou kameňa alebo omietky: Ak sa pod hydrofobizovaný povrch nejakou inou cestou dostane voda, nemôže sa cez túto bariéru odpariť. V drevených trámoch sú prakticky vždy hlboké trhliny zo zosychania dreva, kam sa s náterom nedostanete – to môže byť pre vodu tá “iná cesta”. Pre každý materiál, ktorý je schopný absorbovať vodu, platí, že voda sa oveľa ľahšie dostane dnu než potom von.

[palo]

len sme akosi nezistili, ze o co vlastne v tom Hronci ide
O toto?

V Hronci už stará budova strašiť nebude

5. marca 2008 14:19

V obecných rukách skončil za pol milióna schátraný dom na námestí v Hronci. Dom hrôzy, ako ho miestni nazývajú, však budú musieť zbúrať. Posudok statika nedal Hrončanom inú šancu.

Poslanci obecného zastupiteľstva sa rozhodovali jednoducho. Statik vypočítal, že na zachovanie budovy treba vynaložiť tridsať miliónov korún. “Všetky peniaze by išli do objektu, ktorého využitie je otázne. Peniaze z eurofondov sú na dlhé lakte a vôbec ich nemusíme dostať. A budova tu bude strašiť ďalšie roky,” povedala starostka Mária Weissová, ktorá tvrdí, že pre veľkú budovu je problém nájsť najmä peniaze na jej prevádzku.

“Kopec obcí kadečo postavilo, zrekonštruovalo a teraz nemá peniaze na prevádzkovanie tých objektov,” argumentuje Weissová. Podľa nej by vysoká pôžička na opravu budovy pri 8 miliónovom rozpočte obce zadlžila Hronec na niekoľko desaťročí. Peniaze nie sú ani na opravu časti budovy, ako to navrhovali niektorí občania. Len oprava statiky by stála okolo 10 miliónov korún. V porovnaní s tým búracie práce vyjdú obec na 1,1 milióna korún. “Berieme si na to pôžičku, ktorú bez problémov do troch rokov splatíme bez toho, aby sme ochromili rozvoj obce,” vysvetlila starostka.

Mnohým Hrončanom budova na námestí chýbať nebude. “Stretávajú sa tam rôzne živly a robia neporiadok. Súhlasím s tým, aby sa to zbúralo,” povedala Eva Balcová, miestna podnikateľka. Ani Viera Lipničanová nepamätá, že by bola budova kedysi na prospech. “Treba to zbúrať, veď je to škaredé,” súhlasila Hrončanka. Podľa Štefana Frnča je budova, ktorá nemá historickú cenu v ich obci, zbytočná.

Dom, v ktorom kedysi sídlil miestny národný výbor, získal v reštitúcii obyvateľ obce. Na jeho opravu si zobral úver, ktorý však nedokázal splácať. Medzitým zomrel a o budovu neprejavila záujem ani jeho rodina. Budovu získala banka, ktorá ju predávala za 2,5 milióna korún. Kupca však nenašla. Vlani budovu za pol milióna od banky vydražila obec.

Po úprave pozemku chcú doterajšie námestie rozšíriť. “Nič iné tam v podstate urobiť nemôžeme. Vypíšeme súťaž n architektonické riešenie námestia. O jeho konečnom vzhľade rozhodnú občania,” uzavrela Weissová.

Jana Kršňáková, Pravda

[palo]

… len by ma zaujimalo,co to vodne sklo je? …
Pozri si príspevky v téme “draselné vodné sklo” vo fóre “Reštaurovanie a konzervovanie”.

[palo]

Tento príspevok bol presunutý do témy “Drevené podlahy” v tomto istom diskusnom fóre.

[palo]

Brusnan zaslal: St Mar 05, 2008 11:17 pm

Mám drevenicu a chcel by som radu ako izolovať priestor medzi hranolmi podlahy pod dlážkou. Pod dlážkou mám len hlinu.Ďakujem.

[palo]

Lanovi Olej je fermež …
… fermež je miešanou čas Oleja a ešte jedneho pripravku a Lanovi olej je len olej …
Fermež sa vyrába z ľanového oleja. Olej sa upravuje zahrievaním a pridaním zlúčenín olova, mangánu a kobaltu, aby sa skrátil čas jeho “vysychania” – polymerizácie z troch dní na jeden.

Okrem toho: Mám asi 100-200 ročný drevený strop v kuchyni, ktorý bol predtým natieraný vápnom a hlinkou. Po očistení je už 13 rokov natretý včelím voskom rozpusteným v terpentíne a zalešteným. Nevidím v tom problém, veď včelí vosk je jednou z najtrvanlivejších a najstálejších organických látok.