palo
Forum Replies Created
-
Ešte raz a pomalšie: To sklo sa mi nerozlomilo, iba prasklo asi na 6-7 cm z 35 cm. Obávam sa, že do tej praskliny nič nedostanem… Ale bol by som rád, keby nepokračovala, keby som ju mohol nejako “fixovať” či “stabilizovať”.
-
prislo emailom:
dakujem za radu. Dlazkovicu uz mam polozenu niekolko mesiacov. Robila mi ju firma. Kedze som mal dva druhy dreva (starsie-vysusene a mierne pokrivene a novsie, este makke), vysledky su odlisne, aj ked to robil ten isty clovek. Novsie drevo krasne “sadlo”, s minimalnymi medzerami, ktore ani nebolo treba sparovat. To starsie sa nedalo ani poriadne stiahnut – a robil to pritom stahovakmi, medzery su niekde aj 2 mm a celkovo to nevyzera tak dobre, ako ked to robil z cerstvejsieho dreva. Tie medzery som ciastocne plnil lakom zmiesanym s jemnymi pilinami a ciastocne tmelom na drevo (samozrejme potom este trikrat prelakoval Sokratesom). Ale ten najma z vacsich medzier casom vypadal. Nevadi, uz sa to “okukalo” a mozno aj zaslapalo beznou spinou. Je tam vsak tolko inych drobnych nedostatkov, ze toto uz naozaj nieje dolezite. Mnozstvo “drobnosti”, ktore ta jednoducho “dozeru” – ze aby sa dalo vymalovat, treba natriet podlahu vrstvou laku. Fajn, ale po malovani podlahu len “olizali” – z ostali na nej farebne cmuhy, na ktore dali dalsie dve vrstvy laku!!! Uz to odtial nikto neda dolu, len ak zbrusi lak az na drevo a vsetko spravi odznova… (mohol by som pokracovat “do zblbnutia”, nema to zmysel. Treba sa uz len sustredit na to, vyhnat sprostych robosov z chalupy, dokoncit si drobnosti svojpomocne, i ked to potrva (uz viem, ze sa neda spolahnut na to, ze “odovzdas”a o pol roka sa vratis do noveho, pekneho, utulneho, pripraveneho na nastahovanie) atesit sa z krasnej prirody!
Zelam ti vela stastia
Juraj
-
Juro a Harp teraz riešia presne opačné problémy:
Harp ide uzavrieť otvor v klenbe, ktorý v minulosti urobili pre novšie schodisko, bez náležitého zabezpečenia stability zostávajúcej časti klenby, čím došlo k jej deformácii.
Juro potrebuje urobiť otvor v klenbe pre nové schodisko.Kým som sa pribral k tejto reakcii, čiastočne ma predbehol Martin. Takže sa pridávam: otvor v klenbe sa urobiť dá, ale jeho obvod treba vystužiť „obručou“, napríklad vyklenutou, železobetónovým, oceľovým, alebo aj dreveným rámom.
Na „normálne“, dvojramenné schodisko, ktoré bude prekonávať výškový rozdiel cca 3 metre, potrebujete v strope (v klenbe) otvor s rozmermi asi 200 x 330/350 cm. Približne také rozmery majú klenbové polia v strednom trakte budovy. Ak by ste dali schodisko tam, musíte odstrániť jedno celé klenbové pole. Ak dáte schodisko k niektorej obvodovej stene, musíte odstrániť asi polovicu plochy klenby v jednom poli. V tom prípade by som nebral zo stredu, lebo to by z klenby zostali len také dva „franforce“, ale radšej pri niektorom okraji. Zostávajúcu polovicu klenby by som stabilizoval novým nosníkom vo vrchole, ktorý by bol uchytený do dvoch protiľahlých medziklenbových oblúkových pásov.
Vo všeobecnosti, zo statického aj realizačného hľadiska je najjednoduchšie urobiť otvor vo vrchole klenby, kde pôsobia najmenšie sily. Výhodný je kruhový tvar, ale závisí od materiálového riešenia „obruče“.
Preto mám ešte jeden nápad: urobiť čo najužšie točité schodisko, ktoré by prechádzalo kruhovým otvorom v strede niektorého väčšieho klenbového poľa. Príležitostné prenášanie veľkých predmetov, napr. sťahovanie nábytku, by sa riešilo kladkou zvonka.
-
V najnovšom čísle časopisu Žurnál, ktoré vyšlo 31. 1. 2008, je 6 strán venovaných (potenciálnym) industriálnym pamiatkam.
-
Jedna vec je forma, druhá vec obsah reštaurátorskej dokumentácie. Spomínam si na dosť zábavný prípad spred vyše 10 rokov, kde bolo v postupe prác uvedené: “Čistenie pomocou aqua destilata”…
Zhodou okolností práve dnes som si čítal dokumentáciu celkom nedávneho reštaurovania fasády s plastickým štukovým členením. Všetko, čo “komorový reštaurátor” napísal do postupu prác ohľadne použitých materiálov a technológie je toto:
“Používané boli klasické technológie, súčasné technologické možnosti a postupy, zodpovedajúce požiadavkám pamiatkovej starostlivosti a súčasnej reštaurátorskej praxi.” -
Ja zas nechcem strašiť, ale pred pár rokmi som videl liaporový násyp pekne prerastený drevomorkou, ktorá išla za novou drevenou podlahou… Vznikol taký liaporovo-drevomorkový “polystyrén”… Tuším vtedy ešte neboli digitálne foťáky, ale skúsim získať obrázok.
-
Viete, už teraz ma má hodne ľudí za típka a tak trošku podivína…A to ešte len bude “terno”, keď začnem sušiť hlinené tehly na dvore !!! :lol: :lol: :lol:
Kamarátova rodina si prednedávnom stavala nový hlinený dom neďaleko Štúrova. Sami, teda s pomocou širokého okruhu kamarátov, si najprv narobili hlinené tehly. Na obrázku je výsledok niekde na pol ceste, v roku 2005. Odvtedy je dom už hotový a bývajú v ňom. Skúsim ho osloviť, či by sa nepodelil so skúsenosťami.
-
Neviem, ci na zajezka.sk o Bredym nieco je …
Ja som mal tu cest s nim par dni robit a vtedy hovoril, ze ide zasadit obilie, aby mal slamu na strechu na domcek v Hrusove, no uz ju asi urobil, to su tak tri roky dozadu.Bol som u Bredyho v Hrušove nedávno, hneď po Novom roku. Má hotovú časť slamenej strechy na stodole. Na ovčínci urobil pokusne stohovú slamenú strechu, akú sme pred pár rokmi videli v múzeu – tzv. skanzene v Szentendre pri Budapešti, ale neosvedčila sa mu – zateká. Žiaľ, nič z toho som nefotil… -
Včera v relácii STV “Svet v obrazoch” bola krátka reportáž o čilskom “robotickom superdetektore”, ktorý používajú pri hľadaní pirátskeho zlatého pokladu na ostrove Robinsona Crusoa. Táto relácia síce nie je dostupná v internetovom videoarchíve STV, ale bude jej repríza: v sobotu 2.2.2008 05:15.
-
…
V roku 2005 spoločnosť získala ocenenie Najlepší developer strednej a východnej Európy (Emerging Europe), ako aj ocenenie Najlepší developer na Slovensku.
Firma je známa najmä ignoranciou názorov a požiadaviek obyvateľov mesta, ako aj protiprávnym konaním (výstavba bez stavebného povolenia, prípadne v rozpore s ním), nevhodnými stavebnými zásahmi (najznámejším príkladom je stavba výškovej budovy Aupark Tower), ako aj podnikateľskou činnosťou vzbudzujúcou podozrenie z klientelizmu.
Príkladom je prenájom 7 045 m2 kancelárskych plôch v objekte Apollo Business Centra Ministerstvu výstavby a regionálneho rozvoja, hoci to disponuje vlastnou budovou, ktorá je navyše pre potreby ministerstva vhodnejšia. Ministerstvo má priestory v prenájme na desať rokov (za toto obdobie zaplatí za prenájom vyše 0,5 mld SK, čo by stačilo na výstavbu novej budovy ministerstva), navyše v prípade skoršieho vypovedania zmluvy musí zaplatiť vysoké penále a samo zabezpečiť nového nájomcu priestorov. Ďalej napríklad nemôže v prípade pochybnosti o správnosti vyúčtovania za energie nič namietať, keďže sa zmluvne zaviazalo že s vyúčtovaním súhlasí v momente doručenia faktúry.Zdroj: sk.wikipedia.org
http://sk.wikipedia.org/wiki/HB_Reavis -
15.1.2008
Kým sme dostali odpoveď z ministerstva kultúry, či mieni chrániť technickú historickú pamiatku v areáloch bývalého Kabla, bola už zbúraná. Aj to je zrejme kauza.
Staviteľ tu postupoval tak, ako už neraz pred ním iní pri „budovaní“ tohto mesta. Vyhlásil budovu za zničenú (pre istotu sa v takých prípadoch ešte jazdí okolo základov starej stavby ťažkými mechanizmami) a zbúral ju bez stavebného povolenia i vyjadrenia a tých, čo by mali kultúrne pamiatky chrániť.
Projektový manažér investora HB Reavis Jaroslav Nikodém Makovický nám telefonicky vo štvrtok oznámil. „Máme tu problém so statikou, robotníci sa boja okolo budovy chodiť, na pokyn sa to bude musieť zbúrať.“ Na otázku, kto vydá pokyn, odvetil: „Ja. Je to moja kompetencia.“
Vtedy však už bolo o osude krásnych starých budov rozhodnuté: „Na základe zhromaždených podkladov (statické posudky, stanovisko Inšpektorátu práce Bratislava), predovšetkým však vzhľadom na v súčasnosti malé množstvo zachovaných pamiatkových hodnôt, torzálny stav objektu a celkový stavebnotechnický stav sa MK SR rozhodlo, že nebude objekt vyhlasovať za národnú kultúrnu pamiatku.“ Tak nám odpovedali z ministerstva kultúry.
Tu sa žiada pripomenúť, že podobný postoj ministerstva kultúry nie je vôbec ojedinelý, na túto tému máme v čísle aj ďalší materiál. Doteraz tiež nebol urobený zoznam technických historických pamiatok, ktoré sa systematicky v Bratislave nivočia od vpádu komunistov do mesta rovnakým tempom. Nie je tajomstvom, že existujú prúdy usilujúce o likvidáciu mostu Františka Jozefa, teda Starého mostu, ktorý architektúra i spôsob stavby spája s Eiffelovou vežou.
Len celkom nedávno sa podarilo pred znehodnotením zachrániť Könyökiho dom (stále nie je definitívne zachránený), špekulatívni investori nechali spustnúť a zbúrali historické vinohradnícke domy na Vysokej a v okolí a podobne. História musí ustúpiť peniazom a dôkazy o dávnej vyspelosti Bratislavy sú ich obeťou.
Gustav BartovicZdroj: bratislavskenoviny.sk
http://www.bratislavskenoviny.sk/73937/sluzby/investori-nivocia-historicky-imidz-mesta -
28.07.2007
Priestor továrne blízko centra postupne zľahne so zemou! Časť slávnej káblovej spoločnosti v najbližších rokoch nahradí megakomplex Twin City. Stavať sa však začne až po udelení stavebného povolenia.
„Momentálne prebiehajú búracie práce troch budov v objekte. Nikoho by nemali ohroziť. Na pripravovanú výstavbu ešte nemáme všetky potrebné povolenia, to sa však nevylučuje,“ uviedol Miroslav Sedlák, marketingový manažér investora projektu Twin City.
V opustenom areáli sídlila od roku 1895 spoločnosť Kablo, ktorá dlhé desaťročia vyrábala káble a elektrotechnický materiál. Zlatý vek prežívala pri zavádzaní elektriny na území Slovenska, keď sa využívali práve jej výrobky.
Zdroj: Bleskovky.sk
http://www.bleskovky.sk/cl/10/166243/Zburali-kablovku-18.11.2007
V areáli bývalého závodu Kablo v Bratislave v nedeľu dopoludnia pyrotechnici odpálili starý tehlový komín. Okamžitú demoláciu nariadil projektový manažér Twin City na Mlynských Nivách Jaroslava Nikodém-Makovický.
„Stavba v opustenej priemyselnej zóne Bratislavy musela byť bezodkladne odstránená. Išlo už o akútny stav, bezprostredne hrozila havária a nebezpečenstvo na rohu križovatky ulíc Mlynské Nivy a Dostojevského rad,“ vyjadril sa Makovický, ktorý dohliada aj na projekt Twin City. Na odpálenie nakláňajúceho sa komína, ktorý bol vysoký vyše 53 metrov, použili takmer sedem kilogramov trhaviny.
Zdroj: Bleskovky.sk
http://www.bleskovky.sk/cl/10/182019/V-byvalom-bratislavskom-Kable-odpalili-komin
Môžete si tam pozrieť aj video z odstrelu.25.11.2007
Neďaleko autobusovej stanice Mlynské nivy v Bratislave dnes o 11. hodine vyhodili do vzduchu starú budovu. Najväčšiu výrobnú halu závodu Kablo zrovnalo so zemou 76,32 kilogramu danubitu.
“Štyri dni sme vŕtali otvory pre trhaviny, potom sme ďalšie dva dni dávali rozbušky a obaľovali niektoré časti pletivom a fóliou proti rozletu. Celkovo sme použili 1167 rozbušiek,” uviedol pre TASR Juraj Opát, riaditeľ divízie búracích a recyklačných prác spoločnosti Špeciálne činnosti, ktorá odstrel zrealizovala.
Výrobná hala mala prízemie, dve nadzemné podlažia a rozlohu 1995 metrov štvorcových. Rozbušky boli umiestnené len na prvom podlaží a prízemí.
Jedna časť budovy však nespadla ani po detonácii. “To je výťahová šachta, ktorá bola pomerne veľmi silno prearmovaná. Účelom odstrelu je dostať budovu na zem, aby na ňu dočiahli bagre a tá výťahová šachta pre ne už nebude problém,” vysvetlil Opát.
Betónové kusy budovy a tehly sa rozdrvia a takto zrecyklované sa môžu použiť napríklad na zásypy. Na mieste a v okolí bývalého Kabla plánuje investor rozsiahlu výstavbu za 17 miliárd korún. Vyrásť by tu malo nové nákupné centrum, štvorhviezdičkový hotel, 320 luxusných bytov, 60 000 metrov štvorcových pre kancelárie a nová autobusová stanica za miliardu korún.
Zdroj: Bleskovky.sk17.12.2007
Spor okolo zbúranej továrne! Pamiatkari a predstavitelia Starého Mesta tvrdia, že časť bratislavskej továrne Kablo zbúrali protizákonne. Navyše dodávajú, že stavba ašpirovala na zápis do zoznamu historických pamiatok. Naopak, zástupca investora tvrdí, že komín svojou nestabilitou ohrozoval okolie a odstrel bol nevyhnutný.
“Na časť továrne Kablo, ktorá bola zbúraná, nebolo vydané búracie povolenie. Ide o objekty kotolne s komínom a starú lanovňu,” povedala Jana Šulcová z Pamiatkového úradu. Práve túto časť navrhovali pamiatkari zaradiť do zoznamu historických pamiatok. Vyjadrenia Pamiatkového úradu potvrdila aj hovorkyňa Starého Mesta Alena Kopřivová.
Podľa pamiatkarov mesto búraním stráca časť svojej tváre a bohatej histórie. Za ohrozené pokladajú ešte ďalších päť priemyselných objektov z obdobia prelomu 19. a 20. storočia. Tieto stavby dokladujú vzostup priemyslu v Bratislave a sú svedectvom jednej dejinnej epochy. Na mieste niekdajšej kablovky vyrastie moderné mestské centrum Twin City.
Zástupca investora má na vec opačný názor. Tvrdí, že ani jeden z asanovaných objektov nebol na zozname pamiatok. Navyše zdemolovaná továreň sa stala útočiskom pochybných živlov a jej steny boli kontaminované od nebezpečných chemických látok. “Podľa statika hrozilo zrútenie hál a komína a tak zdevastovaná továreň vážne ohrozovala bezpečnosť okoloidúcich,” informoval zástupca investora Jaroslav Nikodém-Makovický.
Zdroj: Bleskovky.sk
http://www.bleskovky.sk/cl/10/187237/Pamiatkari-Cast-kablovky-zburali-bez-povolenia-11.01.2008
Poslednú stavbu v areáli bývalej továrne Kablo v bratislavskej mestskej časti (MČ) Staré Mesto začal investor búrať. Ide o budovu Feiglerovej kotolne na rohu ulíc Dostojevského rad a Mlynské Nivy, o ktorej Ministerstvo kultúry SR ešte nerozhodlo, či bude zapísaná do zoznamu kultúrnych pamiatok.
Agentúru SITA o tom dnes informovala predsedníčka bratislavského Mestského výboru Slovenský zväz ochrancov prírody a krajiny a členka občianskeho združenia Bratislava otvorene Katarína Šimončičová. Podľa nej začal investor, ktorým je firma HB Reavis Group, a.s., tento týždeň rozoberať strechu, pričom svoje konanie zdôvodnili stavebnému úradu MČ tým, že kotolňa je v zlom stave a preto ju treba odstrániť.
“Považujem toto správanie sa firmy za arogantné a protiprávne. Zrejme sa neboja pokuty, ak nejakú vôbec dostanú. Lenže verejnosť príde o ďalšiu pamiatku, podobne, ako prišla o Dámsky tenisový kurt v Petržalke a ďalšie technické pamiatky,” konštatovala Šimončičová. Podľa nej pokuty nič neriešia, ale riešil by to okamžitý zásah kompetentných úradov, počnúc samosprávou, Ministerstvom kultúry SR končiac. Ako Šimončičová dodala, starosta mestskej časti Andrej Petrek dnes začal toto nelegálne búranie riešiť cez políciu.
Hovorkyňa spoločnosti HB Reavis Group Želmíra Rácová agentúre SITA potvrdila, že v areáli Kablo prebiehajú búracie práce na schátralej výrobnej hale, ktorá je podľa nej nestabilná a ohrozuje nielen zdravie a životy ľudí, ale aj okolité majetky. “Kedykoľvek mohlo dôjsť k samozrúteniu objektu v dôsledku hroziaceho reťazového zrútenia modulov haly. Okamžitá odborná asanácia bola preto nevyhnutná z bezpečnostných dôvodov,” konštatovala Rácová. Zároveň uviedla, že pokyn na túto asanáciu je vydaný v zmysle stavebného zákona SR a Staromestský stavebný úrad bol o asanovaní výrobnej haly korektne a včas informovaný. Rácová dodala, že výjazd mestskej polície na miesto asanácie nebol odôvodnený a projektový manažér stavby Twin City celú vec vysvetlil a riadne zdokumentoval.
Staromestská hovorkyňa Alena Kopřivová pre agentúru SITA potvrdila, že investor nemá na búranie Feiglerovej kotolne povolenie. Podľa nej vydal staromestský stavebný úrad na žiadosť investora HB Reavis Group, a.s., povolenie na asanáciu niekoľkých objektov v celom areáli už v júni minulého roka, to sa však nevzťahovalo na tehelný komín a kotolňu. O súhlasné stanovisko na zbúranie týchto objektov požiadala súkromná spoločnosť podľa Kopřivovej osobitne a až v auguste, pričom dodnes nedostala súhlasné povolenie.
“Čakali sme na vyjadrenie Krajského pamiatkového úradu, či vyhlási tieto dva objekty za kultúrnu pamiatku. V novembri sme od nich dostali oznámenie, že investora usmernili, aby sa v tejto veci obrátil na ministerstvo kultúry a získal stanovisko od nich. Doteraz nás však nikto neinformoval, a preto sme stavebníkovi nevydali súhlasné stanovisko na asanačné práce,” vysvetlila Kopřivová.
Zároveň povedala, že investor bude musieť preukázať toto svoje extrémne riešenie o tom, že je nutné budovu zbúrať, pretože je naozaj v zlom technickom stave a ohrozuje zdravie, životy a majetky ľudí. “Uskutočníme správne konanie, na ktorom bude môcť stavebník obhájiť svoje konanie. Od toho, ako a či sa obháji, sa potom bude odvíjať aj výška pokuty,” konštatovala Kopřivová. Výška pokuty sa môže podľa nej vyšplhať až do dvoch miliónov korún.
I napriek tomu, že firma nemala povolenie, v decembri minulého roka zbúrala tehelný komín v areáli Kablovky. Rácová to vysvetlila tým, že objekt bol v zlom technickom a nevyhovujúcom statickom stave. Keďže dynamická deformácia a miera ohrozenia okolia podľa nej exponenciálne narastala, bolo nutné ho včas odstrániť a zabrániť tak samovoľnému zrúteniu vysokého nestabilného komína v centre hlavného mesta. Zároveň dodala, že pokyny na riadený odstrel objektov boli v zmysle platného Stavebného zákona a projektový manažér stavby podľa nej svojím odborným rozhodnutím včas odvrátil katastrofu, zabránil poškodeniu okolitých majetkov a ohrozeniu životov ľudí.
Na mieste bývalej najväčšej výrobnej haly závodu Kablo neďaleko autobusovej stanice Mlynské Nivy, v ktorej sa kedysi spaľovali palivá a roztápali technické plasty, plánuje súkromný investor rozsiahlu výstavbu za 17 miliárd korún. Vyrásť by tu malo nové nákupné centrum, štvorhviezdičkový hotel, 1 200 bytov, tiež kancelárske priestory a nová autobusová stanica za jednu miliardu korún. Celkovo by tu malo vyrásť 40 nových budov, z ktorých približne desať by malo mať od 20 do 42 poschodí.
Zdroj: SITA -
… muzeologiu … zmenili odbor na environmentalny manazment muzejnych zariadeni …
To mi pripomenulo jednu dávnejšiu rozhlasovú reportáž z USA o tom, ako eufemizujú názvy málo “sexi” zamestaní. Z upratovačov/upratovačiek sa tak stali environmentálni asistenti…
Z toho mi vychádza, že environmentálny manažment by mohol znamenať riadenie čistiacich prác. -
Pred pár dňami som si na adrese http://www.archeoparc.it/ čítal o archeoparku ArcheoParc Schnals v dedinke Unser Frau in Schnals v Južnom Tirolsku, na dohľad od miesta, kde v roku 1991 našli slávneho Ötziho. O fotografovaní a filmovaní sa tam hovorí toto:
“Fotografovanie a filmovanie je povolené, pokiaľ nie je na prekážku pre iných návštevníkov a zamestnancov archeoparku.
Osada, ktorá je rekonštrukciou podľa neolitických vzorov, môže byť použitá na filmovanie dokumentov alebo rozhovorov. V prípade uvedenia referencie na archeopark nie sú za použitie záberov žiadne poplatky. Ak sa filmuje počas riadnych otváracích hodín, návštevníci nesmú byť obmedzovaní v pohybe po celom areáli.
V prípade použitia hercov, kostýmov, nástrojov a zbraní (Ötziho výstroja), jedla alebo pomoci nášho personálu nad rámec služieb bežným návštevníkom, poskytneme všetko potrebné na vaše náklady.” -
Prišlo mi e-mailom:
Kúpili sme pred pár týždňami dom s hlinenými nosnými stenami ( asi 3/5 domu ), zvyšok je prístavba z kvádrov. Majiteľ domu nás ubezpečil, že dom je suchý. Presvedčili sme sa o tom aj vizuálnou kontrolou stien. Dom je z 2/3 podpivničený, pričom na výstavbu stien pivnice sa použil kameň. Válkove obvodové nadzemné steny sú od týchto kamenných stien pivnice riadne odizolované.
Majiteľ domu, pred jeho predajom robil počas posledných mesiacov v dome čiastočnú rekonštrukciu. V rámci tejto rekonštrukcie urobil v dome betónové podlahy a vápenno – cementové omietky. Z toho čo som si doteraz o „ hlinených „ domoch prečítal, viem že neurobil zrovna dobre, z hľadiska celkového predýchavania stien. Zrejme si nebol celkom vedomý toho, ako by sa mala robiť rekonštrukcia takýchto domov.
Chcel som Vás poprosiť o informáciu, či je možné, že za určitých priaznivých okolností, nemusí pri takto urobených úpravách ( podlahy + omietky ) dôjsť k žiadnym problémom, k akým nedošlo ani doteraz. Ak je napríklad predpoklad, že vzhľadom na vysokú vrstvu kameňa pod válkami a navyše aj odizolovacej asfaltovej vrstvy medzi kameňom a valkom by nemuselo dochádzať ani v budúcnosti k stúpaniu vlhkosti do stien domu. Na druhej strane si kladiem otázku, čo urobia vápenno cementové omietky ( stierka ) s „ dýchaním “ domu v prípade nášho bývania v ňom a normálnej ľudskej činnosti – varenie, sprchovanie a podobne. Je možné tuto zvýšenú vnútornú vlhkosť odvetrať len bežným vetraním ? Zatiaľ som na dome nezaznamenal žiadny väčší problém ( všetko je naprosto suché ),ale pýtam sa dopredu, aby sme predišli možným problémom v budúcnosti.
V najbližšom roku by som rád pokračoval v rekonštrukcii domu a položil na dom aj obývateľné podkrovie ( sanácia dreveného stropu, úplne nová strecha, ľahká plechová krytina, sadrokartónové priečky – proste všetko tak, aby základy boli čo najmenej zaťažované).
V posledných týždňoch intenzívne študujem rôzne materiály a budem Vám veľmi vďačný, ak mi poradíte tiež a tak prispejete svojou troškou do mlyna informácii, ktoré som v poslednom čase nazbieral.
Ospravedlňujem sa za veľmi neskorú, ale hádam ešte aktuálnu odpoveď.Ale najprv položím pár doplňujúcich otázok:
– Aký je výškový vzťah medzi úrovňou podláh obytných miestností na prízemí a úrovňou vonkajšieho terénu okolo domu?
– Z akého materiálu sú stropy nad pivničnými priestormi?
– V akej hrubej vrstve sú nanesené nové vápennocementové omietky? Sú len z interiérovej alebo aj z exteriérovej strany?
– Čo konkrétne plánujete robiť v rámci „sanácie dreveného stropu“ nad prízemím?Z roho, čo viem, si dovoľujem vyvodiť nasledovné závery:
Ak je vodotesná izolácia v múroch na úrovni alebo radšej pod úrovňou podláh obytných miestností a je súvislá, zemná vlhkosť sa nemá ako dostať vyššie. Dôležité však je, aby bola vodotesná izolácia aj pod novými betónovými podlahami, pod ktorými nie je podpivničenie a aby bola napojená na izoláciu v múroch.
Vápennocementové omietky na interiérových stenách môžu a nemusia robiť problémy vo vzťahu k zvýšenej vzdušnej vlhkosti, ktorá v miestnostiach vzniká pri užívaní domu. Ak by v omietkach bolo príliš veľa cementu, mohlo by sa stať, že na chladnejších miestach by sa skondenzovaná vlhkosť prejavila ako viditeľné kropaje na povrchu omietky alebo by dokonca po nej stekala. Lepšie je, ak skondenzovaná vlhkosť môže vsiaknuť do omietky a po skončení činnosti, ktorá vlhkosť produkuje, sa môže ľahko odpariť. Ak by sa neodparila – napríklad preto, že povrch je príliš chladný – trvalé zavlhnutie by mohlo podnietiť rast pliesní.
Ak sú vonkajšie vápennocementové omietky príliš cementové a bude sa pod nimi zhromažďovať vlhkosť, časom pravdepodobne dôjde k ich oddeleniu od muriva (najmä vplyvom mnohonásobne opakovaného zamŕzania a rozmŕzania tejto vody).
Ak budete robiť obytné podkrovie akokoľvek ľahké, aj tak bude podstatne ťažšie než to, čo je tam teraz. Z únosnoťou základov si asi netreba robiť starosti. Zrejme si netreba robiť starosti ani s tým, že by to neuniesli hlinené steny, hoci vplyvom väčšieho zaťaženia sa asi mierne stlačia.. Tvrdšia vápennocementová omietka nie je schopná takejto deformácie a pravdepodobne miestami dôjde k jej porušeniu alebo oddeleniu od podkladu.