palo
Forum Replies Created
-
RECENZIA: Živá kronika vzniku slovnej zásoby
Popredný slovenský jazykovedec a slavista, univerzitný profesor Rudolf Krajčovič dlhé roky pracoval na publikácii Živé kroniky slovenských dejín skryté v názvoch miest a obcí, ktorú vydalo Literárne informačné centrum v Bratislave. Kniha je zhmotneným výkladom názvoslovných pomenovaní slovenských miest, riek, pohorí, geografických lokalít a jedinečností, v ktorej nájdu hodnoverné a pútavé informácie aj záujemcovia zo širšej čitateľskej society.
Recenzent a univerzitný profesor Pavol Žigo pripája publikácii na cestu k čitateľovi túto výstižnú charakteristiku: „Kniha je napísaná na vysokej odbornej úrovni, ale zhromaždené fakty sú podávané štýlom zrozumiteľným každému čitateľovi, ktorý prejaví záujem o hľadanie pôvodu konkrétneho miestneho názvu. Poznávaciu hodnotu má aj z hľadiska skúmania staršej slovenskej slovnej zásoby a jej porovnávania s ostatnými slovanskými jazykmi, takže sa stáva hodnotným zdrojom poznatkov rovnako pre fundovaných odborníkov, ako aj pre bežného čitateľa. Živé kroniky slovenských dejín skryté v názvoch obcí a miest sú v pravom zmysle kronikou slovnej zásoby, ktorá motivovala vznik našich miestnych názvov. A práve nimi autor odhaľuje významnú národnoidentifikačnú povahu slov, ktoré naši predkovia používali a zachovala sa nám v podobe miestnych názvov v domácich, často aj v inojazyčných pamiatkach.“
Jazykovedec – historik vie z týchto názvov čítať nielen to, ktorí naši predkovia a v ktorom období sa v tej ktorej lokalite usídlili, ale aj ďalšie zaujímavé fakty z ich života – akým remeslám sa venovali, aké poľnohospodárske plodiny pestovali a ako svojou zručnosťou prispievali k upevňovaniu moci svojich zemepánov, panovníka a k celkovému rozvoju krajiny.
Jednotlivé názvy sú v publikácii zoradené tematicky, chronologicky a areálovo, a to od najstarších čias – od pobytu Rimanov a Kvádov, cez veľkomoravské obdobie, Nitrianske kniežatstvo až po súčasnosť. Osobitný tematický okruh tvoria názvy pochádzajúce z najstarších slovanských osobných mien ako sú trebárs Mojmírovce, Sebedražie, Majcichov… Osobitne sa predstavuje skupina názvov, v ktorých sa odráža hierarchizácia spoločnosti v čase vzniku názvu. Napríklad pomenovania motivované slovami kráľ, kňahyňa, špán, kňaz vo význame náčelník, správca väčšej obce, oblasti: Kráľová, Kráľovce, Kráľovany, Špania Dolina, Kňažia, Kňažice. Činnosť, zamestnanie alebo postavenie k panstvu odrážajú služobnícke názvy Hrnčiarovce, Štitáre, Tesáre, Obsolovce, Sokolče, Sokokolce, Zlatníky. V samostatných celkoch sa približujú pomenovania zo zaniknutej vrstvy slovnej zásoby a o jej prítomnosti v starej slovenčine svedčia práve miestne názvy – trebárs Veča od slova veča, ktoré označovalo miesto poradného zhromaždenia ľudu, alebo názov Leles od slova lel, čo je lietajúci bôžik lásky. Kto teda chce vedieť viac o pomenovaniach a názvoch vo svojom okolí, ale aj na celom území Slovenska má naporúdzi mimoriadne cenného a odborne zdatného radcu a pomocníka.
(se)Zdroj: Verejná správa č. 9/2006
-
…mame i doma fundovane vyklady miestnych nazvov – prof. Krajcovic slavista. Pri citani jeho knihy Zive kroniky slovenskych dejin som sa divil…
Rudolf Krajčovič: Živé kroniky slovenských dejín skryté v názvoch obcí a miest
Vydavateľstvo: Literárne informačné centrum, 2005230 strán, pevná väzba, rozmer 13,7×23,1 cm, ISBN 8088878993
Dielo univerzitného profesora, známeho jazykovedca Rudolfa Krajčoviča, prístupným literárnym štýlom spracúva údaje o najstarších dejinách našej krajiny. Prináša slová získané retrospektívnou analýzou súčasného alebo historického názvu obcí a miest na Slovensku. Obsahuje kapitoly o živote našich predkov v skorom stredoveku (po ich príchode na stredný Dunaj, v čase príchodu staromaďarských kmeňov a podobne). Táto téma sa takto komplexne spracúva v slovenskej historickej jazykovede po prvý raz. Publikácia obsahuje aj register hesiel a register miestnych názvov.
Rudolf Krajčovič nám poskytuje možnosť vnoriť sa do našich dejín, zostúpiť k predchodcom, do našich veľkomoravských a stredovekých časov. Odhaľuje stopy po veľmožoch, panovníkoch i služobníkoch, ktoré po nich ostali ešte aj dnes v názvoch obcí a miest. Nemusí teda mýtizovať, môže sa opierať o presné a nezvratné dôkazy, ktoré uchoval jazyk vo svojej pamäti.
Kniha Rudolfa Krajčoviča Živé kroniky slovenských dejín skryté v názvoch obcí sa spolu s ďalšími 29 titulmi uchádzala o Výročnú cenu Literárneho fondu za rok 2005 – Cenu za vedeckú a odbornú literatúru v kategórii spoločenských vied. Porota v zložení PhDr. Valerián Bystrický, DrSc. (predseda), Prof. PhDr. Vincent Šabík, DrSc., PhDr. Vladimír Petrík, DrSc., Doc. Ing. Alexander Moravčík, DrSc. a Prof. JUDr. Ľubor Cibulka, DrSc. jej – ako jednej z 13 kníh – udelila prémiu.
Prof. PhDr. Rudolf Krajčovič, DrSc. (1927) – pracuje v oblasti dejín slovenského jazyka, historickej dialektológie, slavistiky a onomastiky.
-
Tak či tak to bude musieť ísť cez stavebný úrad. Je v jeho kompetencii rozhodnúť, či stačí ohlásenie drobnej stavby alebo treba stavebné povolenie. Ale v tomto prípade tipujem b/.
-
Mohol by mi niekto poradit, alebo dat kontakt na ludi, ktori vedia odlievat z bronzu? Dakujem.
Pred rokmi – už sa nepamätám ako a prečo – som sa bol pozrieť v odlievačskej dielni Strojníckej fakulty STU v Bratislave. Nachádzala sa vo vnútornom dvore medzi budovami strojníckej, stavebnej a chemickotechnologickej fakulty. Vtedy nám tam hovorili a ukazovali, že robia drobné odlievačské práce pre výtvarníkov; pamätám si nejaké plakety. -
V Brne by asi nepostavili, aj ked len kopiu Vestonickej venuse do gulocky z plastickej gumy pre maliarov. Ta zenska, potvora jedna sadrova bola az tak tazka, ze z tej gumy vypadla. Teraz neviem ci sa mam :lol: ,alebo :cry:
Inak vystava bola celkom pekna.Skoda, ze som na niektore exponaty nevidel. Nefungovalo osvetlenie. Mozno nabuduce. :wink:
Keď Klenotnicu na BA hrade otvorili niekedy v polovici 80. rokov, vnímal som to ako bombu, v pozitívnom zmysle. Dovtedy som nič podobné nevidel. Té expozícia vtedy dostala aj nejakú cenu, asi zväzu architektov.
Keď som tam bol pred 2-3 rokmi, bol som sklamaný. Vypálené žiarovky, vo vitrínach nasadaný prach, chýbali popisky. Ako keby čakali na zrušenie. -
No hej, aj v Botanickej záhrade v B. Štiavnici v novembri-decembri vyrúbali pár veľkých stromov, ešte tam niektoré ležia, len to máš asi trochu od ruky…
-
Vidí sa mi, že na fotke poslanej 23. januára je podporná konštrukcia pre stavbu takej istej klenby, akú vidieť rozostavanú na poslednej fotke z 22. decembra. Pokiaľ však ide o klenbu takejto veľkosti a naviac rebrovú, drevená konštrukcia sa mi zdá dosť predimenzovaná. Nie že by nebola pekná…
Ale predsa, nedá mi nezarýpnuť: tie dosky nevyzerajú ako štiepané a trámy ako kresané… Žeby to použitie stredovekých techník len odtiaľ-potiaľ? -
Živé akváriové rybičky v splachovacej nádržke? Fish’N’Flush
-
Odporúčam pre začiatok prečítať si rozsiahlu diskusiu o plesniach v téme Zateplenie bytu ZVNÚTRA, špeciálne príspevky od 11.11.2006.
-
Pátranie po predkoch v evanjelickom cirkevnom archíve v Kokave nad Rimavicou. Pozrite si reportáž zo Správ STV.
-
Ako to robia inde -> v Múzeu varšavského povstania vo Varšave.
Pozrite si reportáž zo Správ STV. -
Pripájam stručnú informáciu v slovenčine:
19.-21. novembra 2007 sa bude v meste Recife v Brazílii konať 5. medzinárodný seminár o pamiatkovej ochrane historických miest na tému zmien v postavení a použiteľnosti rozličných dokumentov – chárt, dohovorov, deklarácií, zásad, odporúčaní a podobne – ktoré boli v minulosti prijaté v rôznych krajinách, alebo s platnosťou pre určité oblasti či celý svet. Každý z týchto dokumentov odráža myslenie svojich tvorcov a svojej doby. Ako ovplyvnili prax? Sú použiteľné aj v súčasnosti? Môžu mať takéto dokumenty a princípy v nich zakotvené univerzálnu platnosť v akomkoľvek kultúrnom prostredí?
-
ICOMOS International Scientific Committee on Cultural Landscapes announces its new web site:
Please, click http://www.icomos.org/landscape
(Please note that some parts are still under development and translations under way.)
-
Ak je na nich krycí náter, tak pôjde o jeho odstránenie. Je viac možností, ja by som volil “opálenie” teplovzdušnou pištoľou. Ak treba, môžem upresniť postup.
Ak ide o odstránenie moridla, ktoré je vsiaknuté do dreva, treba si počkať na iného poradcu. -
Firma Sari o.s. Banská Bystrica dodáva “šelak – lemon”. Tel. 048-4215187.